Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240446
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112240446.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., advokátska
kancelária so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, p r o t i žalovanému: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13,
IČO: 00 166 073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 05.11.2014 č.k. 8C/406/2012 - 63 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho zamietavej časti a vo výroku trovách konania.

Odmieta odvolanie proti výroku o vylúčení veci na samostatné konanie.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Účastníkom konania nárok na náhradu
trov konania nepriznal. Vylúčil na samostatné konanie vec, ktorá bola pôvodne vedená na Okresnom
súde Humenné pod sp. zn. 17C/237/2012.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej predmetom konania je náhrada
škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom prvostupňového súdu pri
rozhodovaní o žiadostiach súdneho exekútora o vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

Súdprvéhostupňaďalejuviedol,že predmetomtohtokonaniasúspojenéveci,ktorépôvodnenapadlina
OkresnýsúdHumennépodsp.zn.17C237/2012až17C246/2012.Uvedenévecisatýkalinasledovných
exekučných konaní vedených na Okresnom súde Humenné:

18Er 504/2010 (EX 14023/10) súdny exekútor doručil súdu dňa 29.11.2010 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnej C. F., nar. XX.XX.XXXX,
o vymoženie 150,- Eur s príslušenstvom. Uznesením č.k. 18Er 504/2010 - 35 zo dňa 31.03.2011
OkresnýsúdHumennéžiadosťsúdnehoexekútoraovydaniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2011. Uznesením č.k. 18Er 504/2010 - 43 zo dňa
04.05.2011 Okresný súd Humenné exekúciu zastavil, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 26.05.2011.

5Er 29/2011 (EX 17470/10) súdny exekútor doručil súdu dňa 17.01.2011 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnému V. C., nar. XX.XX.XXXX, o
vymoženie 296,- Eur s príslušenstvom. Uznesením č.k. 5Er 29/2011 - 19 zo dňa 29.06.2011 Okresný
súd Humenné žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.07.2011. Uznesením č.k. 5Er 29/2011 - 26 zo dňa
17.08.2011 Okresný súd Humenné exekúciu zastavil, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 14.10.2011.

18Er 453/2009 (EX 9228/09) súdny exekútor doručil súdu dňa 15.10.2009 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnej M. K., nar. XX.XX.XXXX, o
vymoženie 1.253,45 Eur s príslušenstvom. Uznesením č.k. 18Er 453/2009 - 73 zo dňa 21.06.2011
OkresnýsúdHumennéžiadosťsúdnehoexekútoraovydaniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.09.2011. Uznesením č.k. 18Er 453/2009 - 92 zo dňa

06.10.2011 Okresný súd Humenné exekúciu zastavil, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 03.11.2011.
12Er 906/2009 (EX 8813/09) súdny exekútor doručil súdu dňa 15.10.2009 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnej V. W., nar. XX.XX.XXXX,
o vymoženie 183,24 Eur s príslušenstvom. Uznesením č.k. 12Er 906/2009 - 33 zo dňa 26.06.2012
OkresnýsúdHumennéžiadosťsúdnehoexekútoraovydaniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.

Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2013. Uznesením č.k. 12Er 906/2009 - 53 zo dňa
26.05.2013 Okresný súd Humenné exekúciu zastavil, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 07.06.2013.
10Er 728/2009 (EX 6070/09) súdny exekútor doručil súdu dňa 31.08.2009 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnej K. Y., nar. XX.XX.XXXX, o

vymoženie426,19Eurspríslušenstvom.Uznesenímč.k.10Er728/2009-23zodňa03.01.2011Okresný
súd Humenné žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a to v časti
istiny nad sumu 194,51 Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 416,24
Eur od 20.11.2008 do zaplatenia zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.01.2011.
Uznesením č.k. 10Er 728/2009 - 26 zo dňa 25.03.2011 Okresný súd Humenné exekúciu v tejto časti

zastavil, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2011.
10Er 721/2009 (EX 5593/09) súdny exekútor doručil súdu dňa 28.08.2009 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnému V. K., nar. XX.XX.XXXX,
o vymoženie 991,75 Eur s príslušenstvom. Uznesením č.k. 10Er 721/2009 - 29 zo dňa 06.06.2011
OkresnýsúdHumennéžiadosťsúdnehoexekútoraovydaniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.

Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.07.2011. Uznesením č.k. 10Er 721/2009 - 32 zo dňa
22.08.2011 Okresný súd Humenné exekúciu zastavil, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 21.09.2011.
21Er 982/2009 (EX 9862/09) súdny exekútor doručil súdu dňa 02.11.2009 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnému Q. B., o vymoženie 2.306,45

Eur s príslušenstvom. Uznesením č.k. 21Er 982/2009 - 38 zo dňa 03.11.20101 Okresný súd Humenné
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v časti úroku z omeškania
definovanom vo výroku uznesenia zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.2010.
Uznesením č.k. 21Er 982/2009 - 45 zo dňa 08.12.2010 Okresný súd Humenné exekúciu v časti, v
ktorej zamietol poverenie zastavil, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2010. Dňa

12.01.2011 súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi v zostávajúcej časti predmetu konania.
10Er 82/2010 (EX 412/10) súdny exekútor doručil súdu dňa 03.02.2010 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnej V. N., nar. XX.XX.XXXX,
o vymoženie 360,45 Eur s príslušenstvom. Uznesením č.k. 10Er 82/2010 - 30 zo dňa 06.06.2011
OkresnýsúdHumennéžiadosťsúdnehoexekútoraovydaniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.

Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.07.2011. Uznesením č.k. 10Er 82/2010 - 34 zo dňa
19.08.2011 Okresný súd Humenné exekúciu zastavil, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 08.10.2011.
21Er 1007/2010 (EX 14011/10) súdny exekútor doručil súdu dňa 29.11.2010 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnej C. F., nar.

XX.XX.XXXX, o vymoženie 18,47 Eur s príslušenstvom. Uznesením č.k. 21Er 1007/2010 - 36 zo dňa
08.07.2011 Okresný súd Humenné žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2011. Uznesením č.k. 21Er
1007/2010 - 32 zo dňa 16.09.2011 Okresný súd Humenné exekúciu zastavil, pričom toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2011.

Vo vyššie uvedených rozhodnutiach, ktorými boli zamietnuté (resp. čiastočne zamietnuté) žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd vyhodnocoval rozhodcovskédoložky, ktoré boli súčasťou formulárových zmlúv uzavretých medzi žalobcom a jeho dlžníkmi a došiel
k záveru o ich neplatnosti z dôvodu, že obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky.

Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca vo všetkých vyššie uvedených spojených veciach požadoval
náhradu škody predstavujúcej istinu a príslušenstvo priznaných rozhodcovským rozsudkom a požadoval
aj náhradu nemajetkovej ujmy. Konkrétne tak vo veci týkajúcej sa povinnej C. F. požadoval náhradu
škody vo výške 316,69 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 63,34 Eur a náhradu škody vo výške 140,53
Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 28,11 Eur, proti povinnému V. C. uplatňoval náhradu škody vo výške

1.225,77 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 245,15 Eur, proti povinnej M. K. žiadal priznať náhradu
škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 628,80 Eur, proti povinnej V. W. žiadal priznať
náhradu škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 1.949,11 Eur, proti povinnej K. Y. sa
dožadoval priznania náhrady škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 1.307,40 Eur, proti
povinnému V. K. uplatnil náhradu škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 1.323,99 Eur,
proti povinnému Q. B. uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovú ujmu vo výške

580,86 Eur, proti povinnej V. N. uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovú
ujmu vo výške 982,85.

V konkrétnom prípade žalobca vytýka súdu nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že nerozhodol
v 15 dňovej lehote o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom v čase začatia exekučného konania
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poveríexekútoraabyvykonalexekúciu.Aksúdzistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučnéhotitulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Vychádzajúc z gramatického a logického výkladu vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku

je zrejmé, že zákon ukladá súdu rozhodnúť v 15 dňovej lehote len v prípade vydania poverenia
exekútorovi, teda v prípade, že súd nezistí rozpor so zákonom v exekučnom titule prípadne návrhu na
exekúciu alebo žiadosti o vydanie poverenia a následne len stručne vyplní príslušné tlačivo obsahujúce
spomínané poverenie. Je preto logické, že tá istá lehota nemôže platiť pre zamietnutie žiadosti o
vydanie poverenia (čo i len čiastočné), keď súd musí vypracovať rozsiahle rozhodnutie a v ňom patrične

zdôvodniť svoj právny názor a vysvetliť porušenie zákona. Pred týmto rozhodnutím bolo navyše nutné
zabezpečiť aj ďalšie listiny, najmä ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ako je tomu aj v
tomto prípade. Exekučný súd je totiž povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne
predpoklady pre vedenie exekúcie v každom štádiu konania, a to aj bez návrhu. Je povinný skúmať,
či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia je spôsobilým exekučným

titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Keďže exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský
rozsudok, je potrebné vychádzať aj z ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského

rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa názoru Ústavného súdu SR vyslovenom v uznesení II. US 545/2010-15 zo dňa 9.12.2010
exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.Žalobca vytýka exekučnému súdu nesprávny úradný postup predstavujúci zbytočné prieťahy. Týmto
pojmom sa zaoberal aj Ústavný súd SR a ten vo viacerých svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že je
potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a že aj niekoľko mesačná nečinnosť súdu nemusí

predstavovať zbytočné prieťahy (I.US 42/01, I.US 63/00, IV. US 606/12). Práve konkrétne okolnosti tohto
prípadu vylučujú prijatie záveru o zbytočných prieťahoch exekučného súdu. Z rozsiahlej rozhodovacej
činnosti súdu sú známe obchodné praktiky žalobcu poškodzujúce spotrebiteľov na ich právach, najmä
neprijateľným naformulovaním rozhodcovskej doložky, ktorou žalobca určil právomoc rozhodcovského
súdu na prejednanie sporov, pričom práve túto rozhodcovskú doložku súdy vyhodnocovali ako

neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je nepochybne v neprospech spotrebiteľov. Z rozhodovacej
činnosti súdu je tiež zrejmé, že súdny exekútor na návrh žalobcu predložil na súdy enormný počet
takýchto rozhodcovských rozsudkov, na základe ktorých požadoval vydanie poverenia. Nevyhnutné
individuálne skúmanie podmienok, za ktorých bolo rozhodcovské konanie medzi účastníkmi zmlúv
dojednané, spôsobilo vyššiu časovú náročnosť, pričom v mnohých prípadoch (vrátane tohto) súd
zabezpečoval za účelom náležitého posúdenia žiadosti aj ďalšie listiny, napr. spis rozhodcovského

súdu. V dôsledku množiacich sa nekalých obchodných praktík mnohých podnikateľských subjektov
poskytujúcich úvery, súdy musia vynakladať nadmerné úsilie na dosiahnutie efektívnej ochrany práv
spotrebiteľov. Súdy sú zaťažené takýmito podaniami, ktorými sú uplatňované práva vyplývajúce z
nekalých praktík. Avšak práve tieto konkrétne okolnosti, ak sám žalobca porušuje zákon, ak poškodzuje
práva spotrebiteľov (neprimerané úrokové sadzby, neprimerané sankcie, nanútenie rozhodcovskej

doložky a pod.) s čím sa súd musel dôsledne vysporiadať, nemožno považovať za zbytočný prieťah.
Navyše každý výkon práva podlieha posúdeniu, či je v zhode so zásadou dobrých mravov (§ 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Priposudzovanítoho,čiexekučnýsúdsadopustilzbytočnýchprieťahovmožnopoužiťzáveryÚstavného

súdu SR v už citovanom rozhodnutí IV. US 606/2012, ktoré sa týkalo sťažnosti žalobcu v obdobnej
veci. Ústavný súd okrem iného zdôraznil, že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ (teda
žalobca) podával žiadosti o udelenie poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším
počtom podaní a preto musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu,

ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne
akceptovateľné.

Žalobca však nepreukázal ani ďalší zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu a to vznik škody, ktorá
je chápaná ako skutočná majetková ujma. Žalobca nepreukázal, že sa nemôže domôcť svojho nároku

voči povinnému použitím iných právnych prostriedkov. Jeho tvrdenie o nevymožiteľnosti pohľadávky
zavinením súdu je nesprávne. Žalobca mal totiž možnosť získať iný exekučný titul, ale sám bol nečinný.
Napokon musel by preukázať, že aj v prípade vydania poverenia došlo by k úplnému vymoženiu jeho
pohľadávky, čo ťažko možno preukázať.

Súd vo vzťahu k žalobcom namietanej existencii zbytočných prieťahov uvádza, že zbytočné prieťahy v
súdnom konaní môže určiť len Ústavný súd SR, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných
práv fyzických a právnických osôb. Súd môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z
existencie prieťahov v súdnom konaní v zmysle § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. len v prípadoch,
na ktoré poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení, a to len vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažností na prieťahy právoplatným rozhodnutím vydaným v
disciplinárnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, o porušení práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR
o ústavnej sťažnosti konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalobca však nesplnil svoju dôkaznú povinnosť v zmysle ust. § 120 ods. 1 OSP v tomto sporovom

konaní a netvrdil, a ani nepreukázal, kedy a ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím
zistil existenciu prieťahov v súdnom konaní, keďže rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do právomoci
súdu prvého stupňa. Súd ma za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie v predmetnej veci konal bez zbytočných prieťahov. Všetky úkony smerovali k
rozhodnutiu o návrhu oprávneného a boli vykonávané v súlade s exekučným poriadkom.

Súd teda dospel k záveru, že exekučný súd sa postupom v exekučných veciach vedených pod sp.
zn. 18Er 504/2010, 5Er 29/2011, 18Er 453/2009, 12Er 906/2009, 10Er 728/2009, 10Er 721/2009, 21Er982/2009, 10Er 82/2010, 21Er 1007/2010 nedopustil nesprávneho úradného postupu a neporušil právo
žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vo vzťahu k žalobcom vyčíslenej škode dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri
preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú
výšku tejto škody. Z tohto dôvodu súd nevykonal žalobcom navrhnuté znalecké dokazovanie, ktoré
je bez existencie základu nároku na náhradu škody irelevantné. Žalobca tiež žiadnym spôsobom
nepreukázal dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, ktoré uvádzal v žalobe. Žalobca v žalobe označil

len potencionálne riziká bez ich dostatočného podloženia a preukázania.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a vychádzajúc zo zásady úspešnosti
upravenej v tomto ustanovení, právo na náhradu trov konania vzniklo úspešnému žalovanému, voči

ktorémusúdžalobuzamietol.Pretožežalovanýsináhradutrovkonanianeuplatnil,súdotrováchkonania
rozhodol tak, že ich účastníkom nepriznal.

Vzhľadom na to, že súd nemal k dispozícii exekučný spis týkajúci sa exekúcie vedenej proti povinnej C.
K. pod sp. zn. 5 Er 605/2011, pričom ide o nárok, ktorý bol uplatnený pôvodne samostatnou žalobou na

Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 17C 237/2012, súd tento nárok s poukazom na § 112 ods. 2 O.s.p.
vylúčil na samostatné konanie, pričom o tomto nároku súd rozhodne po pripojení daného exekučného
spisu.

Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca.Navrholrozhodnutie zrušiť

a vec vrátiť na nové prejednanie. Ako dôvod uviedol, že vo veci sa rozhodlo na základe a s použitím
inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. V právnom
štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo
platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou
hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po

tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na
takejtoneprípustnejinterpretácií,dopustilsanesústredenéhopostupu,ktorýmádôsledokvnesprávnosti
súdneho rozhodnutia. Súd bol pri svojom rozhodovaní jednoznačne viazaný ust. § 9 ods. 2 zákona
č 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať
toto ustanovenie prostredníctvom § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z.

z., pretože svojím rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Stav právnej
neistoty existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca
vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Súdu neprislúcha
polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a
akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť

meritórne rozhodnutie. Navyše súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany
základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie
veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v
konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako

napr. nárast ekonomickej trestnej činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy, atď.. Je to predovšetkým
štát, ktorý musí plniť svoj pozitívny záväzok vo vzťahu k právu na prerokovanie veci v primeranej lehote.
Žalobca takýto záväzok nemá.

Žalobca predložil ako dôkaz o vzniku škody znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým

ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným posudkom je jednoznačne preukázané, že
nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku.
Okrem toho, ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu
návrh žalobcu na prerušenie konanie z dôvodu, že prebieha konania o prejudiciálnej otázke, ktorou
je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe

ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci
samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.Odvolací súd v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods.
2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu poukazujúcu na nemožnosť aplikácie ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2013, táto je právne bezvýznamná. Pri rozhodovaní vo veci sa totiž
vychádzalo z ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012.

V danom prípade nesprávny úradný postup mal spočívať v nedodržaní 15 - dňovej zákonnej lehoty

stanovenej ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Táto 15 - dňová zákonná lehota sa výslovne vzťahuje na prípady, ak súd po preskúmaní
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom. Ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Pre zamietnutie žiadosti
Exekučný poriadok žiadnu zákonnú lehotu neurčuje.

Zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení § 9 ods. 1 upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, za ktorý považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. V preskúmavanej veci k zamietnutiu
žiadosti o udelenie poverenia došlo postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku po zistení, že žalobcom predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým titulom pre
vykonanie exekúcie. Bol teda zistený rozpor exekučného titulu so zákonom v dôsledku čoho k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie ani objektívne dôjsť nemohlo.

Pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadne zákonné
lehoty porušené neboli a teda nie je naplnený jeden zo základných predpokladov pre priznanie náhrady
škodyanemajetkovejujmy,ktorýmjenesprávnyúradnýpostupspočívajúcivporušenípovinnostiorgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Už len nesplnenie

tohto predpokladu je samo o sebe dôvodom pre zamietnutie žaloby. Zákonnými predpokladmi vzniku
nároku na náhradu škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. sú existencia nesprávneho
úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Ak
chýbačoilenjedenztýchtopredpokladovzodpovednosťžalovanéhovyplývajúcazozákonač.514/2003
Z. z. daná nie je.

Vo vzťahu k tej časti odvolania, v ktorej sa hovorí o potrebe rozhodnúť o návrhu žalobcu na prerušenie
konania je potrebné dodať, že zo strany žalobcu takýto návrh v čase predchádzajúcom nariadenému
súdnemu pojednávaniu doručený nebol. Takéto návrhy žalobca podával len v tých prípadoch, keď súdy
nezohľadnili ním namietanú zaujatosť všetkých sudcov súdu rozhodujúceho konkrétnu exekučnú vec,

v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zakladajúcemu podľa tvrdení žalobcu nárok na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy. V prejednávanej veci námietke zaujatosti vyhovené bolo a vec
prejednával iný súd než ten, ktorý konal v exekučnej veci.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1

O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní
úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.