Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. marec 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/178/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414205114
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1414205114.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: Dopravný

podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr.
Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanému:
A. K., trvale bytom E. XXXX/XA, XXX XX I., štátny občan SR, o zaplatenie XX,XX eura, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 50,70 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho
poplatku za žalobu vo výške 16,50 eura a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 29,57 eura do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Vladimíra Kána,
advokáta so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, vedený v S. sporiteľni, a. s., číslo účtu:

XXXXXXXXXX/XXXX, U.: S XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, S.: M., VS XXXXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 50,70 eura, nakoľko
žalovaný sa v dopravnom prostriedku žalobcu na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným
lístkom.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p., nakoľko
posudzovaná vec predstavuje v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p. drobný spor, a preto súd v súlade s § 156
ods. 3 O.s.p. oznámil na úradnej tabuli tunajšieho súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
na deň 27.03.2015.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa

28.06.2013, z ktorého zistil, že žalovaný sa v uvedený deň v električke na linke č. 5 na výzvu revízora
nepreukázal platným cestovným lístkom (cestoval bez cestovného lístka) a odmietol zaplatiť cestovné
a úhradu za cestovanie bez platného cestovného lístka.

Podľa § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu,
ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta
určenia riadne a včas.Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach cestujúci, ktorý sa v dráhovom
vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe
oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému

cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zástavky do cieľovej stanice
alebo zástavky podľa tarify cestovného alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie
údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a
prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zástavke. Tým nezanikne nárok dopravcu
na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zástavky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.

Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach prirážka je v železničnej doprave najviac
stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave
je to najviac stonásobok základného cestovného.

Podľa Tarify a Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave účinnej v rozhodnom
období základné cestovné predstavovalo sumu 0,70 eura a úhrada za cestovanie bez platného
cestovného lístka predstavovala sumu 50,- eur.

Keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný cestoval v dopravnom prostriedku
žalobcu, pričom na výzvu revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom, vznikla mu v zmysle
citovaných ustanovení zákona, Tarify a Prepravného poriadku povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 eura a
úhradu 50,- eur. Žalovaný túto sumu do dnešného dňa neuhradil, preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť
ju žalobcovi.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. tak,
že žalovanému ako neúspešnému účastníkovi konania uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 eura a z náhrady trov
právneho zastúpenia vo výške 29,57 eura na účet právneho zástupcu žalobcu s poukazom na § 149
ods. 1 O.s.p..

Čo sa týka samotnej výšky trov právneho zastúpenia, žalobca žiadal priznať túto náhradu za 3 úkony
právnej služby po 16,60 eura + 20% DPH (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. pokus o zmier, ďalšia
porada s klientom, 3. podanie žaloby) a 3x režijný paušál po 8,04 eura + 20% DPH, spolu vo výške
88,70 eura.

V prvom rade treba uviesť, že úkon právnej služby - pokus o zmier nemožno považovať za úkon, ktorý by

bol vykonaný v konaní pred súdom (po podaní žaloby) a ani v priamej a bezprostrednej súvislosti s ním,
keďže takýto úkon nie je podmienkou na uplatnenie práva na súde. Preto trovy právneho zastúpenia
spojené s takýmto úkonom súd nepovažoval za trovy účelne vynaložené na uplatňovanie práva žalobcu
v predmetnej veci podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a tak náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon
právnej služby žalobcovi nepriznal. Pre úplnosť treba dodať, že aj keby súd tento úkon posudzoval ako

úkon právnej služby - ďalšia porada s klientom (ako bol v žalobe tiež označený), rovnako by za neho
náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, keďže jeho vykonanie v predmetnej veci by vzhľadom na
charakter posudzovanej veci (bližšie rozvedený nižšie) bolo neúčelné, nehospodárne a nadbytočné,
navyše jeho vykonanie nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané.

V nadväznosti na uvedené potom, ak by aj neboli splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 150

ods. 2 O.s.p., bolo možné priznať žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia len za dva úkony právnej
služby po 16,60 eura + 20% DPH (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby) + 2x režijný
paušál po 8,04 eura + 20% DPH (§ 9, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).

Súd však dospel k záveru, že je na mieste v súlade s ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p. pristúpiť k zníženiu

náhrady trov právneho zastúpenia, a to z dôvodu, že v posudzovanej veci ide o drobný spor a trovykonania považoval súd za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Celkové trovy konania (dva úkony
právnej služby, režijný paušál, DPH a súdny poplatok) predstavujú v predmetnej veci takmer 150 %
výšky uplatnenej pohľadávky. Nemožno pritom odhliadnuť od skutočnosti, že v danej veci sa jedná o tzv.

formulárovú žalobu, teda o žalobu, ktorá sa od iných žalôb toho istého žalobcu v totožných veciach líši
v zásade iba identifikačnými údajmi žalovaného a dopravného prostriedku, v ktorom žalovaný cestoval.
Skutkový základ žaloby (s výnimkou dátumu cestovania v dopravnom prostriedku), vrátane právnej
argumentácie, ich štylizácia a formálne vyjadrenie sú však prakticky totožné. Za takýchto okolností
možno konštatovať, že spísanie takejto formulárovej žaloby predstavuje skôr administratívny úkon,

ako vykonanie úkonu právnej služby. Priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v plnej výške by
nezodpovedalo ani povahe a dĺžke konania, a ani náročnosti a rozsahu poskytovaných právnych služieb,
keďže v prejednávanej veci išlo o jednoduchú vec, ktorá z hľadiska vynaloženého úsilia, odbornosti a
času právneho zástupcu, nemohla klásť na neho žiadne väčšie nároky.

Možno teda uzavrieť, že trovy konania v posudzovanej veci považoval súd vo vzťahu k uplatnenej
pohľadávke za neprimerané, pričom za primerané a zodpovedajúce účelu právneho zastúpenia v

posudzovanej veci považoval súd priznanie náhrady trov konania za súdny poplatok za žalobu vo výške
16,50 eura a za trovy právneho zastúpenia vo výške zodpovedajúcej jednému úkonu právnej služby
(16,60 eura) + režijný paušál (8,04 eura) + 20% DPH (4,93 eura). Na podporu správnosti záverov, z
ktorých súd vychádzal pri určení primeranej výšky náhrady trov právneho zastúpenia, súd dáva tiež do
pozornosti nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3923/11 zo dňa 29.03.2012, v ktorom

ústavný súd dospel k obdobným záverom.