Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814205587
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5814205587.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. J.,
nar. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov: matka - H. J., rod. O., nar. X.X.XXXX, bytom L., H. XXX/
XX, právne zastúpená Centrom právnej pomoci, so sídlom Bratislava, Nám. Slobody 12, pracovisko -
Kancelária Tvrdošín, so sídlom Tvrdošín, Školská 165/2, a otec - Z. J., nar. XX.X.XXXX, bytom X., sídl. V.
XXXX/XX, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu
manželstva, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 5P/17/2014-53

zo dňa 19. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o vyživovacej povinnosti a vo výroku o zameškanom
výživnom tak, že:
- otec je p o v i n n ý s účinnosťou od 1.6.2014 prispievať na maloletého N., nar. X.X.XXXX, sumou
110 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky,
- návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti k maloletému N., nar. X.X.XXXX, za obdobie od
19.4.2014 do 31.5.2014 z a m i e t a ,

- zameškané výživné za obdobie od 1.6.2014 do 31.11.2014 v sume 360 eur je otec p o v
i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po 40 eur, splatných spolu s bežným výživným, pod hrozbou
stratyvýhodysplátok,počnúcprvýmdňomkalendárnehomesiacanasledujúcehopoprávoplatnostitohto
rozsudku.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o schválení rodičovskej dohody ohľadom zverenia maloletého
dieťaťa a úpravy styku s maloletým dieťaťom z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa maloletý N. zveruje
do osobnej starostlivosti matky a otec je oprávnený stretávať sa s ním každú sobotu v čase od 10.00
hod. do 18.00 hod. Konštatoval, že navrhnutá rodičovská dohoda je v prospech záujmov dieťaťa, ktoré
vyrastá v stabilnom výchovnom prostredí u matky a realizácia stretnutí otca s ním bude uspokojovať
jeho citové a vývinové potreby.
Nadväzne súd I. stupňa určil výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletému N. sumou 110 eur

mesačne. Vychádzal zo zistení, že maloletý nemá výrazné zdravotné komplikácie, navštevuje len
kožnú ambulanciu, v súvislosti s čím zásadnejšie výdavky preukázané neboli. Nenavštevuje školské
zariadenie, je doma s navrhovateľkou, ktorej príjem tvorí rodičovský príspevok 203,20 eur, prídavkyna dieťa 23,52 eur a otcom poukazované výživné v sume 50 eur. Matka býva v dome svojich rodičov,
ktorým na bývanie neprispieva.
Vo vzťahu k otcovi okresný súd uviedol, že tento nemá iné vyživovacie povinnosti, prevádzkuje živnosť

v oblasti vykonávania stavebných prác vo firme, ktorej vlastníkom je jeho matka. Táto je zároveň aj
vlastníčkou bytu, v ktorom otec býva, pričom (ona) uhrádza prevažnú časť nákladov na bývanie. Hoci
otec deklaroval príjem 350 eur, z výpisu z (jeho) účtu vyplýva, že mu boli poukazované sumy vo výške
971 eur v mesiaci august 2014, 940 eur v mesiaci október 2014 a 650 eur v mesiaci november 2014.
Na základe uvedeného okresný súd vyhodnotil ako pravdivé tvrdenia matky, že príjem otca je vyšší,

než ho on priznáva. Zohľadnil tiež okolnosť, že otec je zdravý, netrpí závažným ochorením, ktoré by
mu znemožňovalo nájsť si vhodnú prácu, naopak sám otec uvádzal, že si dokáže aj brigádne privyrobiť.
Výdavkyrodičovsúdustálilnapribližnerovnakejúrovni.Obajarodičiasúfajčiari,alenadmernépožívanie
alkoholu otcom nepovažoval za preukázané/zistené. Otec dieťaťa si plní vyživovaciu povinnosť aj
občasným zaobstaraním hygienických potrieb (plienky) a stravy. Zhrnúc opísané skutkové zistenia,
prvostupňový súd uzavrel, že odôvodneným potrebám maloletého dieťa, ako aj schopnostiam a

možnostiam otca zodpovedá suma výživného 110 eur mesačne.
Počiatok plnenia vyživovacej povinnosti viazal na okamih opustenia spoločnej domácnosti matkou -
19.4.2014. Následne vymedzil zameškané výživné za obdobie od 19.4.2014 do vyhlásenia rozsudku
v celkovej sume 420 eur, keď od určenej výšky výživného odpočítal otcom (dobrovoľne) uhrádzané
výživné vo výške 50 eur mesačne. Splatnosť zameškaného výživného stanovil dňom 28.2.2015.

Proti tomuto rozsudku podal vo výroku o vyživovacej povinnosti v zákonom stanovenej lehote odvolanie
otec, ktorý sa domáhal určenia výživného v sume 50 eur mesačne. Namietal, že „vzhľadom na aktuálne
okolnosti, ktoré reálne odzrkadľujú jeho finančnú stav“, nie je schopný plniť výživné v stanovenej výške.
V tejto spojitosti uviedol, že jeho „oficiálna mzda“ predstavuje 358 eur netto, čo aj s pripočítaním príjmu z

brigádnickej výpomoci činí v priemere cca 480 eur mesačne. Zopakoval štruktúru svojich výdavkov tak,
ako bola prezentovaná pred súdom I. stupňa a poukázal na zlú situáciu v stavebníctve, predovšetkým v
zimnom období; aktuálne nemá ani možnosť ďalších brigád. Dodal, že ostatné skutočnosti môže doplniť
na pojednávaní a taktiež, že „v prípade akejkoľvek možnosti podieľať sa na výchove dieťaťa (i finančne)
bude na to ihneď reagovať“.

Vo vyjadrení k odvolaniu matka zdôraznila, že otec neuviedol žiaden dôvod v zmysle § 205 a nasl.
O.s.p., pre ktorý by bolo dôvodné odvolaniu vyhovieť, čo i len čiastočne. Dodala, že okresný súd
náležite zohľadnil jednotlivé okolnosti posudzovanej veci, pričom bolo jednoznačne preukázané, že je v
schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživné (jeho jediného) dieťaťa sumou 110 eur.

Kolíznyopatrovníkzotrvalnasvojomvyjadreníprezentovanomnapojednávanídňa19.11.2014(votázke
výživného navrhoval uložiť otcovi túto povinnosť v „žiadanej sume“ 130 eur mesačne - pozn. odvolacieho
súdu).

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1, 2

písm. a/ v spojitosti s § 211 ods. 1 O.s.p. (z toho titulu zostal nedotknutý odvolaním nenapadnutý výrok
o schválení rodičovskej dohody o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a o oprávnení otca
stýkať sa s maloletým) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3
O.s.p.) v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je konštatované
vo výroku tohto rozhodnutia.

Z obsahu odvolania je zjavné, že otec len v takmer nezmenenej/doslovnej podobe zopakoval svoje
písomné vyjadrenie k veci samej, ktoré učinil ešte v štádiu pred pojednávaním okresného súdu.
Zásadným „nedostatkom“ odvolateľom zvoleného postupu je absencia jeho konkrétnej reakcie na
skutkové a právne závery vyslovené v napadnutom rozhodnutí. V dôsledku uvedeného je súčasťou

odvolania aj argumentácia, ktorá logicky nezodpovedá postupnosti priebehu konania (vyjadrenie o
tom, že ostatné skutočnosti doplní na riadnom pojednávaní). Predmetné nedôslednosti v prístupe
odvolateľa však nemali vplyv na prieskum napadnutého výroku rozsudku okresného súdu, lebo konanie
o starostlivosti o maloleté deti je ovládané vyšetrovacou zásadou.

Okresný súd správne vymedzil relevantné zákonné kritéria pre určenie výšky vyživovacej povinnosti,
t.j. odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a schopnosti a možnosti na strane výživou povinnej osoby,
ako aj (na strane) matky. Nadväzne konkrétnym skutkovým zisteniam zodpovedajú jednotlivé závery
súdu I. stupňa, vrátane zásadnej úvahy, v zmysle ktorej skutočný príjem otca výrazne prekračuje príjemním (oficiálne) deklarovaný. Túto okolnosť otec v priebehu konania (čo sa v plnej miere týka aj jeho
odvolacieho štádia) žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil. Opodstatnene preto okresný súd pri
určenívýškyvyživovacejpovinnostivychádzalztaktostanoveného/ustálenéhopríjmu;vkonkrétnostiach

krajský súd odkazuje i na ďalšie (vecne správne) skutkové zistenia prvostupňového súdu.

Čiastočne sa odvolací súd odchýlil od jeho záverov v otázke určenia začiatku povinnosti plnenia
vyživovacej povinnosti otcom. Pokiaľ totiž súd I. stupňa určenie výživného spätne (aj) za obdobie pred
podanímnávrhuodôvodnilpoukazomnaopusteniespoločnejdomácnosti(dňa19.4.2014),tátookolnosť

nie je takého (výnimočného) charakteru, aký zákon (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine) predvída/požaduje
pre spätné priznanie výživného. Z pohľadu účelu predmetného ustanovenia možno za kvalifikovanú
považovať takú okolnosť, ktorá bráni (oprávnenej osobe) uplatniť si (pred súdom) nárok na plnenie
vyživovacej povinnosti bezodkladne po jej porušení príslušným subjektom. Následne je zjavné, že
samotné opustenie spoločnej domácnosti danú charakteristiku nespĺňa.
Naproti tomu sa okresný súd sa nevyporiadal s tvrdením matky, že návrh na zvýšenie vyživovacej

povinnosti nepodala skôr preto, lebo sa spoliehala na prísľub otca o platení vyššieho výživné, čo si však
pod vplyvom jeho matky napokon rozmyslel. Práve tejto okolnosti pritom možno, podľa odvolacieho
súdu,zurčujúcehohľadiskapriznaťpotrebnúmierurelevancie.Významuinštitútuvyživovacejpovinnosti
nezodpovedá také správanie matky, ktorá neprimerane dlho váhala so súdnym uplatnením nároku
dieťaťa na určenie vyživovacej povinnosti otca; a to aj napriek tomu, že jeho predošlý prísľub (z hľadiska

reálne poskytovanej výšky výživného) opakovane nedodržal.

Následne odvolací súd v okolnostiach súdenej veci ustálil časový rozsah troch mesiacov ako primerané
obdobie, počas ktorého možno akceptovať ako dôvod neskoršieho uplatnenia si nároku spoliehanie
sa (resp. vyčkávanie) na dodržanie deklarovaného prísľubu otca o rozsahu ním dobrovoľne plnenej

vyživovacej povinnosti. Prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že otec (aspoň čiastkovo) vyživovaciu
povinnosť plnil/správal sa podľa jeho prísľubu, resp. (mimosúdnej) dohody s matkou.
Na základe opísaných východísk určil odvolací súd začiatok plnenia vyživovacej povinnosti otca dňom
1.6.2014 (matka podala návrh 22.8.2014). Zároveň návrh matky v prevyšujúcej časti, t.j. za obdobie od
19.4.2014 do 31.5.2014 zamietol. Krajský súd napadnutý výrok čiastočne zmenil i v určení platobného

miesta otcovi určenej vyživovacej povinnosti. So štandardného slovného vymedzenia „k rukám matky“
vynechal konkrétne číselné označenie účtu matky v peňažnom ústave. V prípade, že by došlo k
jeho zmene (napr. otvorením účtu v inom peňažnom ústave z titulu pre spotrebiteľa/majiteľa účtu
výhodnejších podmienok), by totiž bolo nevyhnutné (pomerne procesne komplikovane) meniť i záväznú
(výrokovú) časť súdneho rozhodnutia. Samozrejme, otec môže aj po tejto úprave prvostupňového

rozhodnutia plniť vyživovaciu povinnosť bezhotovostnými platbami na účet matky v peňažnom ústave.

Za vyššie ustálených okolností - pri zohľadnení medzi účastníkmi nespornej skutočnosti otcom
pravidelne uhrádzaného výživného v sume 50 eur mesačne - predstavuje zameškané výživné ku dňu
rozhodovania okresného súdu (za obdobie od 1.6.2014 do 31.11.2014, výživné za mesiac november

2014 už bolo splatné; t.j. za 6 mesiacov) sumu 360 eur (6 x 60 eur). Vzhľadom na celkovú výšku
zameškaného výživného, výšku bežného výživného a preukázanú príjmovú a výdavkovú situáciu
odvolateľa, umožnil odvolací súd otcovi zaplatenie predmetnej sumy formou splátok po 40 eur mesačne
(splatných spolu s bežným výživným), avšak pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením
čo i len jednej splátky.

Zameškané výživné je otec povinný splácať počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po právoplatnosti tohto rozsudku. To znamená, že v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku otec popri bežnom výživnom zaplatí i (prvú) splátku zameškaného
výživného.

Vzhľadom na zmenu (hoci len čiastočnú) prvostupňového rozsudku odvolací súd rozhodoval o náhrade
trov celého konania (§ 224 ods. 2 O.s.p). Nakoľko vo veci starostlivosti o maloleté deti ide o konanie,
ktoré môže začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.), vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu jeho trov (§ 146 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.