Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/787/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221647
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412221647.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr.

Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o. so
sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 14.
mája 2014 č. k. 13C/852/2012-56 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo
dňa 12. augusta 2014 č. k. 13C/852/2012-78, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa súdneho poplatku za
podané odvolanie vo výške 20 eur p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňanávrhnanáhradumajetkovejškodyanáhradunemajetkovej
ujmy zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na

ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, §
16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 5 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 44 ods. 1, 2, § 45 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a zisteným skutkovým stavom. Zo spisu Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 14Er/739/2010 zistil, že dňa 27. 05. 2010 bol súdnym exekútorom spísaný so
žalobcom ako oprávneným návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor až dňa 15. 07. 2010 doručil
Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia a Okresný súd Nové Zámky ako exekučný

súd uznesením z 24. 11. 2010 žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Uznesením z 08. 02. 2011, právoplatným dňa 16. 06. 2011, exekučný súd zastavil
exekučné konanie. Podľa názoru súdu, návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1
OSP, keď žalobca uviedol, čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Z dôvodu, že do rozhodnutia
súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie (25.
09. 2012), súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nepovažoval za predčasný. Na
základevýsledkovvykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,ževdanomprípadežalobcaneuniesol

dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
spočívajúceho v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z 27. 01.
2011, keď z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/739/2010 vyplýva,
že takéto rozhodnutie exekučný súd vydal dňa 24. 11. 2010. Žalobca až do vyhlásenia dokazovania zaskončené súdu nepredložil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora, ktoré malo byť podľa
jehotvrdenívydanéexekučnýmsúdomdňa27.01.2011aexistenciatakéhotorozhodnutianevyplývaani
z exekučného spisu. Preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že o žiadosti

súdneho exekútora bolo rozhodnuté dňa 27. 01. 2011. Ustanovenie § 44 ods. 2 veta tretia zákona č.
233/1995 Z. z. s účinnosťou od 09. 11. 1999 upravuje postup exekučného súdu pre prípad zistenia
rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Od účinnosti zákona č. 144/2010
Z. z. dňa 01. 06. 2010 neexistovala žiadna zákonná lehota na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi
na základe exekučného titulu - rozhodnutia rozhodcovského súdu. Preto od 01. 06. 2010

neexistovala ani lehota na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodnutia rozhodcovského súdu (§ 41 ods. 2
písm. d/ EP), pričom s účinnosťou od 01. 06. 2010 novelizované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku veta druhá sa vzťahuje aj na exekučné konania začaté pred účinnosťou zákona č. 144/2010 Z.
z. Podľa názoru súdu exekučný súd v danom prípade rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
v primeranej lehote zodpovedajúcej obvyklej rozhodovacej praxi súdov v súlade s § 44 ods. 2 veta tretia

Exekučného poriadku a to zákonom predpokladaným spôsobom, keď v exekučnej veci Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 14Er/739/2010 bol opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu,
ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola
(platne) uzavretá rozhodcovská zmluva. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Exekučný súd
je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný
titul bol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný
titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce

žiadne právne účinky. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky exekučný súd len realizoval svoje
oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Nemožno preto prisvedčiť žalobcovi v tom, že
zo žiadneho ustanovenia procesného predpisu exekučnému súdu nevyplýva oprávnenie rozhodcovskú
doložku posúdiť z hľadiska jej platnosti. V danej exekučnej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom

podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie skúmal, či rozhodcovská doložka bola uzavretá platne. Pokiaľ exekučný súd
predmetnú žiadosť zamietol uznesením z 24. 11. 2010, nešlo o prípad zamietnutia žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v situácii, že pre toto zamietnutie
neboli splnené zákonné predpoklady. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju

vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný
(exekučný) súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z
hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (viď IV. ÚS 78/2011
a tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).
Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný

v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme
rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré
je v zákonom vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou k súdnemu sporovému konaniu, totiž
vyplýva,že jehovýsledkommôžebyťibatitul,splneniaktoréhosamožnodomáhaťvykonanímexekúcie.
Navyše, ničotné rozhodnutie rozhodcovského súdu nevyvoláva žiadne právne účinky, a preto nemôže

byť prekážkou veci rozhodnutej ani v inom konaní všeobecného súdu proti prípadnému žalobcovmu
dlžníkovi. Keďže v danom prípade bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora v súlade s § 44
ods. 2 veta tretia Exekučného poriadku a v primeranej lehote, žalobca neuniesol dôkazné bremeno
tvrdenia o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, keď v konaní nepreukázal, že k
vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo dňa 27.

01. 2011 neprípustným preskúmaním exekučného titulu a až po uplynutí zákonom (ne)určenej lehoty,
s omeškaním viac ako 245 dní. Z toho dôvodu nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu o omeškaní
exekučného súdu. Právoplatné uznesenie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
nie je takým rozhodnutím, v dôsledku ktorého by bolo možné konštatovať nesprávny úradný postup
exekučného súdu, keďže toto rozhodnutie nebolo zrušené, je právoplatné. Žalobca až do vyhlásenia

dokazovania za skončené nepreukázal ani vznik škody, ktorej náhradu vo výške 1657,94 eura si
uplatnil v konaní. Žalobca v konaní nepreukázal ani vznik skutočnej škody zmenšením svojho majetku
o tvrdených, ale nepreukázaných, 1 657,94 eura a nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi
tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a prípadným zmenšením jeho majetku.Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
sú určené kumulatívne, nesplnenie čo i len jednej z nich vylučuje zodpovednosť štátu podľa zákona č.
514/2003 Z. z.. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu v časti náhrady materiálnej škody zamietol.

S poukazom na absenciu nevyhnutných predpokladov zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003
Z. z., žalobcovi nevznikol ani nárok na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, ale ani
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Doba,
ktorá uplynula od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s
návrhom na vykonanie exekúciu a exekučným titulom, až do doručenia uznesenia exekučného súdu o

zamietnutí žiadosti súdneho exekútora právnemu zástupcovi žalobcu ako oprávnenému, nemohla nijako
negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky,
keď exekučným titulom v danej exekučnej veci bol rozsudok rozhodcovského súdu v spotrebiteľských
veciach, pričom v iných exekučných veciach žalobcu ako oprávneného bola už skôr spochybnená
právomoc rozhodcovského súdu na vydanie takéhoto rozsudku, resp. bola spochybnená materiálna
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Navyše, bez povšimnutia nemožno ponechať skutočnosť, že

zo strany súdneho exekútora nebola v predmetnej exekučnej veci dodržaná lehota určená v § 44 ods. 1
Exekučného poriadku na predloženie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie exekučnému súdu,
spolu s exekučným titulom a žiadosťou o vydanie poverenia, pričom žalobca v žalobnom návrhu na
túto skutočnosť neprihliadol ani pri skutkovom zdôvodnení svojho nároku. Aj pre prípadný stav neistoty
účastníka neprimerane dlhého konania je tento povinný tvrdením rozhodujúcich skutočností dostatočne

vysvetliť motiváciu k uplatneniu nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má slúžiť ku
kompenzácii stavu neistoty, do ktorej by bol poškodený v dôsledku neprimeranej dĺžky konania uvedený.
Žalobca v konaní ani nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu, ktorého
existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku tvrdenej
ujmy, a tak neuniesol dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu. Vzhľadom na uvedené skutkové a

právne závery súd nepovažoval za hospodárne vykonať vo veci dôkaz oboznámením sa s obsahom
a rozsahom žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu, ktorú Ministerstvu spravodlivosti SR,
ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca dňa 25. 09. 2012 pod číslom 6421.
Rozhodnutie o trovách konania súd založil na ustanovení § 142 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade bol úspešným účastníkom žalovaný, ktorý si v lehote určenej v § 151 ods. 1 OSP
nevyčíslil žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania vznikli, a tak
mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, odôvodniac

ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého
stupňa nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci
na základe "inšpirácie" novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho

vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej
skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil
svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má
dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný
ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z.

a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.
z. v znení zák. č. 412/2012 Z. z. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol
stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V
danomprípadezákonodarcavytvorillegitímnusférutolerancietrvaniaprávnejneistotyurčenímzákonnej
lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul

trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s
čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla
byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Ďalej uviedol, že súdu
neprislúchapolemizovaťovhodnostilimitáciedĺžkykonanízákonnýmilehotami.Súdmáaplikovaťplatné

právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno
založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany
základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanieveci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v
konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory.
Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok

takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v
primeranej lehote. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Napadnutým uznesením zo dňa 12. 08. 2014 č. k. 13C/852/2012-78 súd prvého stupňa uložil žalobcovi

povinnosť, aby v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil súdny
poplatok za odvolanie, ktorý je 20 eur, vyrubený podľa položky 7a/ sadzobníka súdnych poplatkov
zákona č. 71/1992 Zb., ako i aby zaplatil súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu odvolania
urobeného elektronickými prostriedkami podpísaného zaručeným elektronickým podpisom vo výške 3
eur, vyrubeného podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.

Proti tomuto uzneseniu, v časti uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo
výške 20 eur, podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým, že neobsahuje
podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia, a tým je odôvodnenie. Keďže napadnuté uznesenie ani
neobsahuje žiadne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu, môže žalobca len hádať. Podľa
položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej

nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom. Ako
vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podliehalo podanie žaloby na náhradu
škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie. Žalobca
podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov
podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za

podané odvolanie. Uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo 39/2007. V prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie
je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o
žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Žalobcovi preto bola v rozpore s týmto zákonom uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal.

Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného práva žalobcu na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl.
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1
a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že použitie analógie legis je v prípadoch
vyrubenia súdneho poplatku, vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy, vylúčené. Navyše, podľa ustanovenia §

18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra
2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012. V danom prípade bol návrh žalobcom podaný pred 01. 10. 2002, konanie teda
začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z., preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať
právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku
vecne oslobodené. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
(§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s

verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa, ako i uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa súdneho poplatku
za podané odvolanie vo výške 20 eur podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil, keďže súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení účinnom do 01. 01. 2013 (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z. z.“), ktorý na danú vec dopadá, štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom

do 31. 05. 2010 (ďalej len Exekučný poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ods. 2 citovaného zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov je osobitným zákonom upravujúcim zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za
škodu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom je zodpovednosť objektívna bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Základnými

predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup
okresného súdu, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou. Prvým a zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je práve
nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených
zák. č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci

nesprávnym úradným postupom.

Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je súčasné - kumulatívne spojenie všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia
prvého predpokladu - nesprávneho úradného postupu nie je už potom dôvodné skúmať existenciu

vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený a ak
ich preukáže, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže.

V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody v sume 1657,94

eura a nemajetkovej ujmy v sume 331,59 eura v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové
Zámky v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 14Er/739/2010 (EX 6702/2010). Žalobca nesprávny
úradnýpostupcharakterizovalnevydanímrozhodnutiaožiadostioudeleniepovereniavzákonnejlehote,
ale až s omeškaním viac ako 245 dní, nesústredenosťou a zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní.

Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania súdom prvého stupňa zistil, že exekúcia začala spísaním
návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 27. 05. 2010 pre vymoženie sumy 481,42 eura
s príslušenstvom proti povinnému I. Y., bytom L. X., G. J. XXXX/XX, na základe exekučného titulu -Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 19708/09, vydaného Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. dňa 27. 11. 2009. Súdny exekútor podal na
Okresný súd Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 15. 07. 2010. Dňa

24. 11. 2010 exekučný súd uznesením č. k. 14Er/739/2010-10 rozhodol o návrhu na vydanie poverenia
tak, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 01. 2011. Uznesením zo dňa 08. 02. 2011 č. k.
14Er/739/2010-16 došlo k zastaveniu exekúcie, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 06.
2011.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2010, teda v znení v čase
začatia exekúcie obsahuje zákonnú lehotu na vydanie poverenia. Ak má súd po preskúmaní žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v lehote
15 dní rozhodnúť, či poverenie pre exekútora vydá, musí sa danou exekúciou zaoberať, aby v prípade,
ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie

exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, mohol poverenie pre súdneho exekútora vydať. Z toho
potom vyplýva, že v tejto lehote by mal dospieť k záveru, či je možné vydať pre súdneho exekútora
poverenie a v opačnom prípade, ak pre rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora v spise nie sú
podklady, vyzvať súdneho exekútora alebo oprávneného na predloženie potrebných podkladov a po ich
predložení o žiadosti súdneho exekútora v primeranej lehote rozhodnúť. Z dokazovania vykonaného

súdom prvého stupňa vyplýva, že v danej veci síce k rozhodnutiu exekučného súdu do 15 dní odo dňa
žiadosti o udelenie poverenia súdnym exekútorom nedošlo, žalobca však v konaní pred súdom prvého
stupňa nepreukázal, že nedodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora
na vydanie poverenia zo strany exekučného súdu je v priamej príčinnej súvislosti s ním tvrdeným
vznikom škody, ktorej existencia zo strany žalobcu nebola reálne preukázaná. Odvolací súd zvýrazňuje,

že podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka
konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, keďže je potrebné skúmať
aj objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol rozhodnúť v zákonnej lehote a zohľadniť tak všetky
okolnosti konkrétneho prípadu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 471/2012). Vychádzajúc z

okolností daného prípadu odvolací súd dospel k záveru, že ani nevydaním rozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote, ani preskúmaním exekučného titulu exekučným súdom pri vydávaní žiadosti o
udelenie poverenia súdnemu exekútorovi nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu ako jednej z
podmienok zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup. Ohľadom záveru súdu prvého stupňa o
možnosti preskúmavania exekučného titulu v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho

exekútora sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvého stupňa v plnom rozsahu stotožňuje, pričom tiež
poukazuje na ustálenú judikatúru NS SR (rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo 6/2013, R 46/2012 - 3Cdo
146/2011, 6Cdo 105/2011 a 4Cdo 31/2013). Keďže exekučným titulom v danej veci bol nulitný akt, z
právneho hľadiska neexistujúci a nezaväzujúci, priebehom exekúcie na základe takéhoto exekučného
titulu žalobcovi žiadna škoda ani nemohla vzniknúť. V konaní nebol preukázaný nesprávny úradný

postup exekučného súdu ako jednej z podmienok zodpovednosti štátu za škodu, ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa,
dospelkzáveru,žežalobažalobcujenedôvodná,výškouškodynebolopotrebnésazaoberať.Vzhľadom
k tomu, že odvolací súd je v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 OSP rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný, k odvolacím dôvodom žalobcu dodáva, že keďže žalobca postup súdu, ktorým malo dôjsť k

odňatiu možnosti konať pred súdom, v odvolaní nešpecifikoval a odvolací súd po preskúmaní veci a
konania, ktoré mu predchádzalo, žiaden takýto dôvod nezistil, v tejto časti považoval odvolanie žalobcu
za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je postupom, ktorým
by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná,
patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 OSP). Tvrdenie žalobcu, že súd v danej

veci aplikoval ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávneho
vzťahu, je nesprávne. Súd prvého stupňa aplikoval dané ustanovenie v znení účinnom ku dňu začatia
tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia, teda v správnom znení, a preto je táto námietka
žalobcu nedôvodná. K trvaniu stavu právnej neistoty odvolací súd uvádza, že vzhľadom k dĺžke konania

exekučného súdu (o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia bolo rozhodnuté za 132
dní od jej podania na exekučný súd), nedošlo k predĺženiu trvania stavu právnej neistoty žalobcu do
času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.
K úvahám žalobcu o dĺžke a obmedzenosti súdu lehotou odvolací súd dodáva, že súd v danej vecisprávne aplikoval platné právo a rozhodol v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, v
súlade s právom na spravodlivý súdny proces a v súlade s právom na prerokovanie veci v primeranom
čase. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219

ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania odvolania,
teda v znení účinnom od 01. 01. 2014 do 31. 08. 2014 (ďalej len citovaného zákona) súdne poplatky
(ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na

návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v
sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí
prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 4 citovaného zákona v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie,
pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti

rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu
poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.

Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým

konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 18ca citovaného zákona z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012
sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30.

septembri 2012.

Podľa položky 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch (ďalej len
sadzobníksúdnychpoplatkov)jesúdnypoplatokzožalobyna náhradu škodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20 eur.

Keďže predmetom odvolacieho konania bolo uznesenie súdu prvého stupňa, v napadnutej
časti uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 20 eur, odvolací súd sa
zaoberal aj preskúmaním uznesenia v jeho napadnutej časti. K námietke žalobcu, uvedenej v odvolaní,
že napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, preto je nepreskúmateľné, odvolací súd dodáva, že

aj keď riadne odôvodnenie uznesenia, rovnako ako rozsudku je súčasťou základného práva účastníka
súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva na spravodlivý proces podľa článku
46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy SR, stručné odôvodnenie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti,
spočívajúce len v uvedení, že ide o súdny poplatok za podané odvolanie s uvedením konkrétnej položky
sadzobníka súdnych poplatkov v Zákone o súdnych poplatkoch, vyhovuje požiadavke dostatočného

odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 OSP a nenapĺňa intenzitu
odňatia možnosti konať pred súdom z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia.
Podstatou súdneho rozhodovania je totiž poskytovanie materiálnej právnej ochrany dotknutých práv,
a nie prepätý formalizmus pri koncipovaní súdneho rozhodnutia. Preto pre dostatočné odôvodnenie
uzneseniaouloženípoplatkovejpovinnostiniejepodstatné,čirozhodnutiesúduobsahujeoddelenúčasť

s výslovným uvedením nadpisu odôvodnenie alebo odôvodnenie nasleduje bezprostredne vo výrokovej
časti, ale musí byť z neho zrejmé, z akého dôvodu je poplatková povinnosť uložená, v akej výške a
podľa ktorej položky. K tvrdeniu žalobcu, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody,
avšak spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, odvolací súd dodáva, že
tento výklad žalobcu ignoruje ustanovenia Zákona o súdnych poplatkoch, a to § 2 ods. 4 tohto zákona,

podľa ktorého poplatníkom je ten, kto podal odvolanie, § 5 ods. 1 písm. a), podľa ktorého poplatková
povinnosť vzniká podaním odvolania a § 6 ods. 2, podľa ktorého sa poplatok podľa rovnakej sadzby
vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej. Takýto výklad žalobcu je účelový, v rozpore so zákonom,
i zámerom zákonodarcu a viedol by k záveru, že v podstate žiadne odvolacie konanie by nepodliehalosúdnemu poplatku, keďže poplatková povinnosť za odvolanie voči žiadnej žalobe v sadzobníku súdnych
poplatkov uvedená nie je. Rozhodnutím súdu prvého stupňa nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu okruhu
úkonov, podliehajúcich súdnemu poplatku a použitiu analógie legis pri vyrubení súdneho poplatku, ale

lenkaplikáciiustanoveníZákonaosúdnychpoplatkoch.Pokiaľžalobcavodvolanípoukázalnarozsudok
NS SR sp. zn. 4Cdo 39/2007, odvolací súd k tomu dodáva, že z tohto rozsudku vyplýva, že pokiaľ nie je
stanovená sadzba súdneho poplatku za určitý druh konania v sadzobníku, teda, pokiaľ určité konanie nie
je ako poplatkový úkon uvedené v sadzobníku, v rámci tohto konania nevzniká ani poplatková povinnosť
za odvolacie konanie. V danom prípade však už v čase podania odvolania poplatková povinnosť za

tento druh konania - žaloba na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bola stanovená. K prechodnému ustanoveniu § 18ca
odvolací súd ešte dodáva, že toto ustanovenie stanovuje, že z úkonov navrhnutých alebo za konania
začaté do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012 sa vyberú poplatky podľa predpisov
účinných do 30. 09. 2012. Keďže v danej veci bolo odvolanie podané dňa 23. 06. 2014, pričom
išlo o súdny poplatok za konanie (odvolacie konanie), pričom bolo podané až po 30. 09. 2012, nešlo ani

o úkon, ani o konanie začaté do 30. 09. 2012, preto ak súd prvého stupňa vyrubil žalobcovi za podané
odvolanie súdny poplatok podľa položky 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, jeho rozhodnutie
je vecne správne, preto odvolací súd aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
OSP ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak,
že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože si žiadne
trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.