Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. marec 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9P/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714202246
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1714202246.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa : K. C.Ž., nar. XX.XX.XXXX , bytom Š., S. Č.. XXX/XX, zastúpené v konaní Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Pezinku, Moyzesova č. 2, dieťa rodičov : matka - U. C.,
nar. XX.XX.XXXX , bytom Š., S. Č.. Č.. XXX/XX, otca - Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Č.. XXX, o
zvýšenie výživného na maloleté dieťa , takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého K.W. C. , nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100
eur mesačne na sumu 130 eur mesačne, splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky
maloletého dieťaťa, počnúc dňom 10.03.2014.

Zročné výživné za obdobie od 10.03.2014 do 23.03.2015 v sume 360 eur je otec maloletého dieťaťa
povinný zaplatiť v splátkach vo výške 20 eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným, k rukám
matky maloletého dieťaťa, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 10.03.2014 domáhala zvýšenia výživného
na maloleté dieťa , určeného rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa
28.10.2010 a to zo sumy 100 eur na sumu 150 eur mesačne.
Uviedla, že od poslednej úpravy výživného sa náklady na maloleté dieťa zvýšili . Maloleté dieťa

navštevuje už 9. ročník ZŠ v Š., nosí strojček, má diagnostikovanú alergiu, chodí na pravidelné kontroly
v Bratislave. Matka dieťaťa má príjem iba o 30 eur vyšší ako pri úprave výživného, otec dieťaťa má
príjem 500 eur a inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Súd uznesením ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka - Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Pezinok.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise : rodný list dieťaťa, potvrdenie o

príjme otca maloletého dieťaťa , matky maloletého dieťaťa, vyčíslenie mesačných nákladov, potvrdenie
o návšteve školy a iné. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie, na ktoré predvolal rodičov dieťaťa
a kolízneho opatrovníka.
Otec maloletého dieťaťa sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.
Na nariadenom pojednávaní matka dieťaťa uviedla, že všetky mimoriadne náklady na dieťa a
domácnosť hradí sama, s otcom dieťaťa sa nedá dohodnúť. Žije s matkou, ktorá je dôchodkyňa, delia
sa spoločne o náklady na bývanie.

Otec dieťaťa uviedol, že by rád platil vyššie výživné, ale mu to nevychádza. Synovi vždy dá peniaze, ak
topotrebuje,dávamudarčekynaVianoce.Žijesámvnehnuteľnosti,ktorájevlastníctvezamestnávateľa,
on sám nemá žiaden majetok.Z obsahu spisu súd zistil, že maloleté dieťa : K. C., nar. XX.XX.XXXX sa narodil rodičom : matke U. C. ,
nar. XX.XX.XXXX a Y. C., nar. XX.XX.XXXX . Rodičia dieťaťa boli manželia. Rozsudkom Okresného
súdu Pezinok, č.k. XXC XX/XXXX-XX zo dňa 05.05.2009 bolo manželstvo rodičov dieťaťa rozvedené,

dieťa bolo na čas po rozvode zverené matke, otcovi dieťaťa bola určená výška výživného v sume 65
eur. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa 29.09.2010 bola výška
výživného na dieťa zvýšená na sumu 100 eur mesačne. Dieťa malo v čase poslednej úpravy výživného
11 rokov. Maloletý od 01.9.2014 navštevuje Obchodnú akadémiu v L., 1. ročník. Náklady maloletého
sú : strava 130 eur, oblečenie 50 eur, škola 50 eur, drogéria 30 eur , cestovné 10 eur, mobil 10 eur,

lekári 30 eur + náklady na bývanie 60 eur.
V čase podania návrhu matka maloletého dieťaťa pracovala v Domove sociálnych služieb a zariadenia
podporovaného bývania T., T., kde jej čistá mzda dosahuje sumu 454,42 - 529,13 eur. Svoje náklady
matka dieťaťa vyčíslila na sumu 553,25 eur ( bývanie, údržba domu, mobil, poistenie, cestovné, stravné,
oblečenie, obuv, kaderníčka, úver, lieky a lekár.
Otec maloletého dieťaťa pracuje v U., š.p. Bratislava, U. P. P. Š., X.Á. 47, Š., jeho príjem za rok 2013

je 640 eur mesačne netto. Za služobný byt je mu zrážané 61,07 eur mesačne. Príjem za rok 2014
je 557,31 eur netto. Náklady vyčíslil otec maloletého takto : telefón 14 eur, elektrina 74 eur, Slovak
Telecom 15 eur, pôžička 75 eur, celkom 178 eur.
Kolízny opatrovník odporučil návrhu na zvýšenie výživného vyhovieť, vzhľadom na to, že dieťa už má
16 rokov.

Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd v konaní pokračuje, aj keď sú účastníci konania
nečinní.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností a

majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného( veta prvá ).
Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho priznať len odo
dňa začatia súdneho konania.

Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času,
pokiaľ nie sú deti samy schopné sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku
detí tieto nároky nediferencuje. Podľa zákona o rodine sú podmienky nároku maloletého aj plnoletého
dieťaťa na výživné celkom rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú
samy schopné zarábať. Veková hranica 18 rokov je podľa právnej úpravy v zákone o rodine významná

z hľadiska procesnoprávneho; do plnoletosti dieťaťa možno konanie o určenie výživného začať aj bez
návrhu účastníka, kým po plnoletosti bude začaté len na návrh oprávneného.
Rozhodnutie súdu, ktorým bola rodičom určená výška výživného pre dieťa počas jeho maloletosti,
nestráca účinnosť ani po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa. Nie je preto potrebné po nadobudnutí
plnoletosti dieťaťa podávať nový návrh na určenie výživného, ak podmienky pre trvanie vyživovacej

povinnosti ďalej trvajú vŕšení plnoletosti.
Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú
v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane. "Schopnosti a
možnosti" rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku,
zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne so zreteľom aj

na zistenú mieru nezamestnanosti a pod. "Majetkové pomery" rodičov treba zohľadňovať a posudzovať
nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej
hodnoty nadobudnutého majetku (hnuteľných vecí, nehnuteľností, pohľadávok, cenných papierov, úspor
a pod.), ktorého prejavom môže byť napríklad aj nákladný spôsob života, ktorý môže upozorniť na ďalšie
nedoložené príjmy .

Pri zmene vyživovacej povinnosti zákon predpokladá zmenu pomerov, ktorá musí byť v súdnom
konaní preukázaná. Táto môže byť buď subjektívna a odôvodnená zmenou na strane povinného alebo
oprávneného, alebo objektívna, spočívajúca vo vývoji životných nákladov.
Zhrnúc vykonané dokazovanie súd ustálil, že dieťa účastníkov konania, je odkázané na vyživovaciu
povinnosť oboch rodičov. Dieťa navštevuje t. č. strednú školu, v čase podania návrhu navštevovalo

druhý stupeň základnej školy. 9. ročník.
Zmenu pomerov na strane dieťaťa súd vidí v tom, že dieťa bolo v čase poslednej úpravy bolo dieťa vo
veku 11 rokov, dnes vo veku 16 rokov , navštevuje školu strednú . Dieťa je vo veku blízkom dospelosti ,
takže odôvodnené sú i zvýšené náklady na stravu, oblečenie a hygienu. Od poslednej úpravy výživnéhoo doby došlo k všeobecnému nárastu cien tovarov a služieb, čo je skutočnosť všeobecne známa. Hoci
má otec dieťaťa nepochybne svoje náklady, náklady spojené s bývaním a stravu, nemajú prednosť
pred zákonnou vyživovacou povinnosťou. Matka dieťaťa preukázala zvýšené náklady na dieťa, ktoré

sú spojené so školskou dochádzkou : účasť dieťaťa na lyžiarskom zájazde v sume 90,- eur , pravidelná
splátka na stužkovú slávnosť v sume 10 eur, učebnica a pracovný zošit z Ruského jazyka v sume 16
eur, učebnice z Anglického jazyka v sume 26 eur, , príspevok do rodičovského združenia v sume 50 eur.
Súd zhodnotil návrh matky dieťaťa na zvýšenie výživné ako dôvodný a zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca dieťaťa na sumu 150 eur, kedy za opodstatnené a preukázané mal náklady dieťaťa, čo matka

dieťaťa doložila listinnými dôkazmi. Súd uvedené zvýšené výživné priznal maloletému dieťaťu od
podania návrhu, teda od 10.03.2014.
Zročné výživné za obdobie od 10.03.2014 do dňa vyhlásenia rozsudku, t.j. do 23.03.2012 je vypočítané
ako rozdiel medzi zvýšeným a zaplateným výživným, v sume 360 eur , ktoré je otec dieťaťa povinný
zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne, spolu s bežným výživným.
Na záver súd uvádza, že mať dieťa je zodpovednosť na celý život. Narodením dieťaťa vzniká jeho

rodičovi povinnosť dieťa vychovávať, starať sa o neho a zabezpečovať jeho vývoj tak po stránke
emocionálnej, ale aj materiálnej. Potreby dieťaťa zahŕňajú okrem tých najzákladnejších ( strava,
oblečenie, bývanie ) aj potreby ďalšie napr. potreba vzdelávania.
Nemôže byť zásadným argumentom hovoriacim proti zvýšeniu vyživovacej povinnosti rodiča , že "
otec nemá " a " nemôže platiť zvýšené výživné " . Rodič je povinný snažiť sa zabezpečiť si svoje

príjmy tak, aby mohol platiť výživné, pretože jeho dieťaťa, ktoré žiadnym spôsobom nenesie vinu ani
zodpovednosť za situáciu svojho rodiča, ja na jeho výživu odkázané. Pokiaľ sa človek rozhodne priviesť
na svet dieťaťa, mal by byť vedomý tejto zodpovednosti, nakoľko to aké kvalitné detstvo jeho dieťa
prežije závisí do značnej miery na ňom. Otec dieťaťa je schopný pracovať a je na ňom aby pracoval
tak, aby zabezpečila nevyhnutné potreby svojho dieťaťa , vo vzťahu ku ktorým má zákonnú vyživovaciu

povinnosť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) kedy žiadnemu z účastníkov nie je priznaná
náhrada trov konania, ak konanie môže začať i bez návrhu , pokiaľ ide o maloleté deti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na tunajšom súdu , písomne, v troch vyhotoveniach,

v lehote 15 dni odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 205 O. s. p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že,

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli

doteraz uplatnené
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.