Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. marec 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/37/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714200803
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1714200803.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu
JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska ul. č.
5, Bratislava, proti žalovanej: G. E., naposledy bytom L. Z.. Č.. XXXX/XX, G., zastúpená opatrovníčkou
G. Č., zamestnankyňou Okresného E. D., o zaplatenie 181,75 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok z 28.10.2014, č. k. 33C/45/2014-62, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 181,75 eur s prísl. Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že právna predchodkyňa žalobcu (Slovenská
sporiteľňa, a.s.) a žalovaná uzavreli dňa 09.07.2008 zmluvu o splátkovom úvere č. 0189875993,
predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 20.000,- Sk s pevnou úrokovou sadzbou
do konečnej splatnosti úveru vo výške 18,40 % ročne, so spracovateľským poplatkom vo výške 399,-
Sk, poplatkom za správu úveru vo výške 60,- Sk mesačne, s výškou splátky 1.095,- Sk, splatnosťou
prvej splátky dňa 20.08.2008, s počtom splátok 23, splatnosťou splátok k 20. dňu v kalendárnom
mesiaci a konečnou splatnosťou úveru dňa 20.06.2010. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a
žalobca ako postupník uzavreli dňa 27.06.2013 zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE,
ktorej predmetom bola aj pohľadávka proti žalovanej. Postúpenie pohľadávky oznámila Slovenská
sporiteľňa a.s. žalovanej listom z 09.07.2013. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil
záver, že žaloba nie je dôvodná. Vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 , § 54 ods. 1, § 100
ods. 1, § 101 Obč. zák., § 497 Obch. zák. a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.. Súd prvého stupňa
uviedol, že právna predchodkyňa žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere. Poskytovanie úverov je
predmetom podnikateľskej činnosti právnej predchodkyne žalobcu, pričom žalovaná zmluvu uzatvárala
ako nepodnikateľ, teda pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo
inej obchodnej činnosti, zamestnania alebo povolania. Preto súd prvého stupňa ustálil, že medzi nimi
vznikol spotrebiteľský vzťah, na ktorý treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a teda i premlčanie treba posudzovať podľa predpisov
občianskeho práva, vrátane dĺžky premlčacej lehoty. V danej veci je premlčacia doba trojročná a začína
plynúť odo dňa, kedy si veriteľ mohol uplatniť svoje právo prvýkrát. Premlčacia lehota teda začala plynúť
odo dňa splatnosti úveru, t. j. od 20.06.2010 a uplynula dňom 20.06.2013. Žaloba bola na súd podaná
dňa 28.01.2014, teda oneskorene - po uplynutí premlčacej doby. Keďže ide o nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy, bolo treba s poukazom na ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadať na premlčanie ex

offo. Vzhľadom na premlčanie žalovanej pohľadávky súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zmeny, resp. zrušenia a vrátenia
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní na daný právny vzťah. Keďže išlo o zmluvu o úvere
a teda o absolútny obchodno-záväzkový vzťah, súd prvého stupňa mal vo veci aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka vrátane premlčacej doby. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia NS
SR sp. zn. 2MCdo 3/2011 a sp. zn. 6MCdo 4/2012 a na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici
a Trnave. Nesúhlasil ani s tým, že súd ex offo prihliadol na premlčanie.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

Žalobca v odvolaní nespochybňoval záver súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi konania vznikol
spotrebiteľský právny vzťah, resp. nespochybňoval to, že žalovaná má v predmetnom právnom vzťahu
postavenie spotrebiteľa. Napokon aj jeho žaloba sa opiera o ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, keď v žalobe tvrdí, že zmluva o úvere spĺňa všetky podstatné náležitosti
zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obch. zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. Žalobca v odvolaní
spochybňuje záver súdu prvého stupňa, že predmetný nárok je premlčaný, resp. že na premlčanie sa
má vzťahovať právna úprava Občianskeho zákonníka. V danej veci predmetom žaloby je nárok žalobcu
na zaplatenie úverových splátok za obdobie splatné od 20.02.2010 do 20.06.2010 v počte 5 a celkovej
výške 181,75 eur. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že žalovaný nárok je
premlčaný. I keď je totiž právny vzťah vzniknutý na základe úverovej zmluvy tzv. absolútnym obchodom,
premlčanie treba posúdiť podľa Občianskeho zákonníka, lebo je to pre spotrebiteľa - žalovanú vzhľadom
na dĺžku premlčacej doby výhodnejšie (viď § 52 ods. 2 Obč. zák.). Použitie občianskoprávnej premlčacej
doby v absolútnych obchodno-právnych vzťahoch majúcich spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný
súd SR, ktorý rozhodoval o sťažnosti podnikateľa poskytujúceho stavebné úvery (I. ÚS 402/2013). Preto
odvolacia námietka žalobcu o nemožnosti použiť právnu úpravu premlčania obsiahnutú v Občianskom
zákonníku na daný právny vzťah neobstojí. V danom prípade jednotlivé splátky úveru sa stali splatnými
v období od 20.02.2010 do 20.06.2010 (teda ide o 5 mesačných splátok), pričom u každej z nich
plynula samostatne premlčacia lehota od splatnosti každej splátky (§ 103 veta prvá Obč. zák.). Trojročná
premlčacia doba u každej z dlžných splátok uplynula dňom 20.02.2013 (splátka za február 2010), dňom
20.03.2013 (splátka za marec 2010), dňom 20.04.2013 (splátka za apríl 2010), dňom 20.05.2013
(splátka za máj 2010), dňom 20.06.2013 (splátka za jún 2010). Žalobca podal žalobu na súd dňa
28.01.2014, teda po uplynutí premlčacej doby.

K odvolacej námietke o prihliadaní na premlčanie ex offo súdom prvého stupňa (§ 5b zák. č. 205/2007
Z.z.), odvolací súd uvádza, že ust. § 5b zák. č. 205/2007 Z. z. bolo do tohto zákona zavedené s
účinnosťou od 01.05.2014 zákonom č. 102/2014 Z. z. Podľa tohto ustanovenia orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď
by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, ust.
§ 5b zák. č. 250/2007 Z. z. má procesnú povahu vyplývajúcu z jeho znenia, keď toto ustanovenie
normuje predovšetkým procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na
jeho základe sa súdu ako orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť
v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, teda ide
o konkrétny procesný postup súdu v konaní. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie
prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania
súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa už ust. § 5b zák. č.
250/2007 Z. z. bolo účinné, súd prvého stupňa bol povinný aplikovať ho vo všetkých prebiehajúcich
konaniach vrátane súdnych konaní začatých pred jeho účinnosťou, t. j. pred 01.05.2014, akým je aj
konanie v prejednávanej veci. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že zákon č. 250/2007 Z. z. je
lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako lex generalis. Pokiaľ je teda otázka prihliadania

na premlčanie uplatneného nároku v § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. upravená odlišne od § 100 ods. 1
Obč. zák., prednosť má špeciálna úprava zákona č. 250/2007 Z. z. a súd prvého stupňa nepochybil,
keď podľa nej postupoval.

Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny a preto ho
odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.