Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/314/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612223201
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612223201.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v právnej veci žalobkyne G. C., U.. X.XX.XXXX, trvale bytom
v T., Q. XXX/XX, právne zastúpenej C.. C. R., advokátom, so sídlom v E. U. H., V. X, proti žalovanému:
A. M., Ž. D., K..E.., E. E. H. L., I. X, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpenom C.. I. I., advokátom, so
sídlom v L., R. U. XX, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 16C/107/2012-120 zo dňa
01.07.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 68,51 eur a tieto zaplatiť
advokátovi C.. C. R. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zrušil
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom K. XX, L., sp. zn. 2C/714/2012 z 19.1.2012.
Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške
271,56 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet
Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 eur, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1 - 4, §
53 ods. 1 - 3, § 53 ods. 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1 písm. c), § 40 ods.
2, § 41 ods. 1 a § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 39 Občianskeho
zákonníka dospel k záveru, že žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského

rozsudku, je dôvodná. Poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 18.08.2008, o nároku
z ktorej rozhodoval rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka, keďže v nej žalovaná ako poisťovateľ konala v rámci predmetu svojej činnosti
podľa výpisu z Obchodného registra a žalobkyňa je spotrebiteľom, ktorý uzatvoril zmluvu ako fyzická
osoba. Žalobkyňa pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti, pričom pri spotrebiteľských zmluvách je charakteristické, že sa uzatvárajú
opakovane, s veľkým počtom zákazníkov, na vopred pripravených predtlačených tlačivách a spotrebiteľ

nemá možnosť meniť ich obsah. Týka sa to aj predmetnej zmluvy, nakoľko poistná zmluva bola vyplnená
na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobkyne.
Súd prvého stupňa uzavrel, že žalobkyňa sa predmetným konaním domáhala zrušenia rozhodcovského
rozsudku z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudkupodľa názoru súdu prvého stupňa je skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodoval rozhodcovský
súd je totiž súčasťou Všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“). Konkrétne rozhodcovská

doložka bola zakotvená v čl. XV. VPP s názvom Rozhodcovské konanie v Osobitných dojednaniach.
Tieto sa stali súčasťou dlhého neprehľadného textu, písaného malými písmenami, ktorý splynul
s ostatnými podmienkami, uvedenými vo VPP. Rozhodcovská doložka, tak ako bola dojednaná,
znemožnila poistenému - spotrebiteľovi, zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a nútila ho v prípade
sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Táto rozhodcovská

doložka tak spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a jej cieľom bolo dosiahnuť, aby všetky prípadné spory medzi zmluvnými stranami boli
prejednané výlučne pred rozhodcom a tým znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu všeobecným súdom. V tej súvislosti poukázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza
niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe a poukázal na písm. q/ bod 1 tejto prílohy. Rozhodcovská
doložka podľa názoru súdu prvého stupňa je v zmysle § 54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka

neprijateľnoupodmienkou,tedajeneplatná. Nakoľko rozhodcovskádoložkanútilaspotrebiteľapodrobiť
sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu je v rozpore aj s dobrými mravmi a aj z tohto
dôvodu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Vzhľadom na tieto závery súd prvého stupňa
konštatoval, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej doložke, preto
rozhodcovský rozsudok s poukazom na citované zákonné ustanovenia zrušil. K námietke žalovanej,

že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, súd prvého stupňa uviedol, že samotná tá
skutočnosť, že bola zakomponovaná v Osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré žalobca samostatne
podpísal, a ktoré sú oddelené od ostatných poistných podmienok ešte neznamená, že žalobca sa
skutočne mal možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť. VPP, ale aj Osobitné zmluvné dojednania
sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie a je nemožné, aby žalobca

ako priemerný spotrebiteľ mal možnosť si ich prečítať a aby pochopil ich text v tak krátkej dobe, bez
možnosti sa s nimi riadne vopred oboznámiť. Navyše tieto boli podpísané žalobkyňou spolu s poistnou
zmluvou v deň jej uzatvorenia. Žalovaná nepreukázala tvrdenie, že žalobkyňa ako spotrebiteľ mal
možnosťodmietnuťpodpísaťrozhodcovskúdoložku,beztoho,abytýmboldotknutýzmluvnývzťah.Táto
skutočnosť nevyplýva ani zo zmluvy ani z VPP a ani z Osobitných zmluvných dojednaní. Podľa názoru

súdu prvého stupňa neplatnosť rozhodcovskej doložky spôsobuje aj tá skutočnosť, že subjekt, ktorý má
rozhodovať v rozhodcovskom konaní, je oprávnený určiť výlučne žalovaná. Aj táto skutočnosť spôsobuje
značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v neprospech spotrebiteľa.

Pokiaľ ide o trovy konania, súd prvého stupňa s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. priznal úspešnej

žalobkyni náhradu trov konania.

Žalobkyňa bola pre toto konanie od súdnych poplatkov oslobodená v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ zákona
č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a súd jej návrhu vyhovel,
preto zaviazal na úhradu súdneho poplatku žalovanú v zmysle § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992

Zb., pričom výšku súdneho poplatku vyvodil podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov
vo výške 99,50 eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok v spojení s

opravným uznesením zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru žalovanej
rozhodcovská doložka, dojednaná medzi zmluvnými stranami je platná, pretože bola individuálne
dojednaná. Bola upravená v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve
č. XXXXXXXXXX, ktoré žalobkyňa slobodne a bez nátlaku podpísala. Okrem podpisu Osobitných
dojednaní podpísal aj VPP, poistnú zmluvu a Záznam o požiadavkách a potrebách klienta.

Odporca v prvom rade poukazuje na skutočnosť uvádzanú aj vo svojom podaní zo dňa 12.04.2013
k žalobe, kde poukázal na listinný dôkaz, a to Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách
a potrebách klienta z 18.08.2008. Súd v napadnutom rozhodnutí tento dôkaz neakceptoval a s
poukazom naň nesprávne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako individuálne nedojednanú medzi

navrhovateľom a odporcom. Súd mal vykonať s ohľadom na objektivitu posúdenia oboznámenia
sa navrhovateľa rozhodcovskej doložky aj výsluch svedka - osoby nezávislej od odporcu, a to
sprostredkovateľky poistenia pani A.. K., o ktorej vypovedala aj navrhovateľka, pretože by šlo o
objektívny dôkaz na preverenia tvrdenia navrhovateľa, že o rozhodcovskej doložke nevedela a nebolainformovaná. Pokiaľ súd konštatoval, že navrhovateľka spochybnila skutočnosť, že bola oboznámená
sprostredkovateľkou poistenia o existencii rozhodcovskej položky, tak túto okolnosť si nepreveril
výsluchom sprostredkovateľky poistenia, ale predčasne rozhodol. Odporca poukazoval na ďalšiu

skutočnosť, že ku dňu 19.12.2009 došlo k zániku poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX v dôsledku žiadosti
navrhovateľa doručenej odporcovi dňa 02.11.2009 s vyrovnanou bilanciou poistného. Aj túto skutočnosť
mal súd vziať na úvahy, t.j. že poistný dlhodobý vzťah ukončil z vlastnej iniciatívy navrhovateľ, keď
poistnú zmluvu s koncom poistenia 18.08.2018 zrušil už v prvom roku trvania záväzku. Súd mal túto
podstatnú skutočnosť s rovnakou starostlivosťou podrobiť súdnemu prieskumu pred rozhodovaním o

tom, či zruší alebo nezruší rozhodcovský rozsudok, avšak tak neučinil. Pohľadávka odporcu spočívajúca
vo vymáhaní nákladov vynaložených odporcom na uzavretie poistnej zmluvy s navrhovateľom, je
preto oprávnená a odporca si ju vymáhal žalobou zo dňa 02.01.2012 podanou rozhodcovskému súdu.
V tomto smere preto súd nesprávne vyhodnotil dôkazy predložené odporcom vrátane nevyžiadania
rozhodcovského spisu na vec sa vzťahujúceho. Z označeného pohľadu sú nesprávne právne posúdil
znenie čl. XV. VPP tým, že konštatoval, že tento článok obsahuje rozhodcovskú doložku. Skutkový

a právny záver súdu o rozhodcovskej doložke, ktorá sa má nachádzať v čl. XV. VPP nie je správny.
Rozhodcovská doložka ako hmotnoprávny úkon je v osobitnej súčasti VPP, v tzv. Osobitných zmluvných
dojednaniach č. 01/2007, boli si obe zmluvné strany individuálne dojednali a potvrdili to osobitným
podpisom.

Táto rozhodcovská doložka bola jednoznačne individuálne dojednaná, bola osobitne a výrazne
oddelená od ostatného textu VPP, a to práve z dôvodu, aby bola zrejmá a čitateľná práve navrhovateľovi
ako spotrebiteľovi. Odporca podotýka, že rozhodcovská doložka bola pri uzatváraní zmluvy vysvetlená
navrhovateľovi tretím subjektom - viazaným finančným agentom, ktorým bola v danom prípade
pani K.Á.. Odporca považoval aj preto za nespochybniteľné, že vstupoval do poistného vzťahu s

navrhovateľom ako informovaným spotrebiteľom. Existenciu pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom
konaní neovplyvňuje, že nebola započítaná pri ukončení poistenia a jej vznik a trvanie nie je viazané
na osobitné písomné alebo iné upozornenie, či predchádzajúcu písomnú výzvu, pretože VPP presne
upravujú moment jej vzniku a nárokovateľnosť odporcu. V predmetnej veci je totiž rozhodcovská doložka
jednoznačnedohodnutáakoindividuálnazmluvnápodmienkavzmysleust.§53OZ,aakotakávylučuje,

abybolapovažovanázaneprijateľnúatedaneplatnúpodmienku.Odporcažalobnýnávrhnavrhovateľao
neplatnosť rozhodcovskej doložky navrhuje ako nedôvodný zamietnuť v celom rozsahu. Rozhodcovská
doložka bola podľa odporcu jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle ust.
§ 53 OZ, nakoľko ju mohol navrhovateľ odmietnuť bez toho, aby malo odmietnutie osobitných dojednaní
vplyv na zvyšok jeho poistného vzťahu, a preto ju nemožno považovať za neprijateľnú, a teda neplatnú

podmienku.

Odporca namieta postup súdu, keď sa tento vôbec nezaoberal otázkou právnej nárokovateľnosti
osobitnej pohľadávky vo výške 51,45 eur podľa čl. XVII. bod 7a VPP od navrhovateľa. Odporca
považuje túto podstatnú skutočnosť za právne významnú, pretože žaloba odporcu zo dňa 02.01.2012

podaná rozhodcovskému súdu je stále aktuálna a v merite o nej okrem vydaného rozhodcovského
rozsudku, ktorý súd týmto napadnutým rozhodnutím zrušil, doteraz nebolo rozhodnuté. Súd ďalej
pochybil, keď si nevyžiadal pre účely rozhodnutia komplexný spisový materiál Arbitrážneho súdu Košice
sp.zn. 2C/714/2012, a to aj bez návrhu strán v spore. Bez toho dôkazu, ktorý inak obvykle súdy v iných
sporoch zabezpečujú, nemohol súd rozhodnúť náležite a so znalosťou veci o žalobnom návrhu.

Odporca preto namieta, že napadnutým rozhodnutím mu bol s konečnou platnosťou upretý prístup
ku spravodlivosti na uplatnenie zmluvného nároku zo zaniknutej poistnej zmluvy od navrhovateľa.
Napadnutým rozhodnutím súd nenastolil pre obe strany spravodlivý a právne správny právny stav, ale
naopak uprel odporcovi možnosť na ďalší prístup k súdu.

Odporca rovnako namieta, že napadnutým rozhodnutím bez existencie ďalšieho výroku o pokračovaní
konania v merite sporu s poukazom na § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní mu bol s konečnou
platnosťou upretý prístup ku spravodlivosti na uplatnenie zmluvného nároku zo zaniknutej poistnej
zmluvy od navrhovateľa. Tento právny status poškodzuje právo odporcu na prístup ku spravodlivosti,

pretože už nemá právny nástroj na vymáhanie inak oprávnenej pohľadávky od navrhovateľa. Paradoxne
však vyznieva skutočnosť, že pokiaľ by sa odporca obrátil na všeobecný súd v základnom spore o
zaplatenie pohľadávky voči navrhovateľovi, je takmer s istotou možné predpokladať, žeby úspešný
bol , a to už aj v skrátenej forme konania vydaním platobného rozkazu. Napadnutým rozhodnutím súdnenastolil pre obe strany spravodlivý a právne správny právny stav, ale naopak uprel odporcovi právo
na spravodlivé súdne konanie tak, ako to predpokladá v ust. § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Súd v rozhodnutí tak pochybil, keď na daný prípad neaplikoval ust. § 43 ods. 1

zákona o rozhodcovskom konaní tým, že vo výroku napadnutého rozhodnutia mal rozhodovať aj o tom,
že pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe.

Pred podpisom dokumentov sa žalobkyňa mala možnosť oboznámiť so znením všetkých dokladov.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku o zrušení rozhodcovského
rozsudku, aj vo výroku o trovách konania vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.03.2015 o 09,50 hod., č. dverí

212/II.poschodie,pričommiestoačasverejnéhovyhláseniarozhodnutiabolizverejnenédňa10.03.2015
na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) O.s.p., t.j. že v
konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, v konaní došlo k inej vade konania, súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo, žeby na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nedošlo ani k vadám konania uvedeným v § 221 ods.

1 O.s.p., resp. k iným vadám konania.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky dôkazy potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny

právny záver, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolacie
námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru o
splnení zákonných podmienok pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm.
c/ zákona č. 244/2002 Z.z., lebo rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského
súdu je neplatná, keďže správne bola vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka. Súd prvého

stupňa podrobne skutkové a právne závery odôvodnil, odvolací súd konštatuje ich správnosť a s týmito
sa stotožňuje.

Nárok, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/714/2012 z 19.1.2012
žalovaná opiera o zmluvné dojednanie, ktoré súvisí s poistnou zmluvou, uzavretou medzi účastníkmi

konania, ktorá je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, keďže napĺňa všetky znaky v zmysle § 52 ods.
1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy. Vo vzťahu k odvolacím námietkam
niet pochýb o tom, že poistnú zmluvu uzavrela žalovaná, ktorá pri poskytovaní poistenia vystupovala
v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ a žalobca vystupoval ako fyzická osoba, ktorázabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Súčasne išlo o štandardnú formulárovú zmluvu,
keďže daný zmluvný vzťah sa riadil aj obsahom zmluvných dojednaní, obsiahnutých vo VPP, ktoré sa
stali súčasťou zmluvy, a ktoré spĺňajú všetky znaky zmluvy formulárovej.

Preto súd prvého stupňa pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky túto správne skúmal aj z
pohľadu ochrany spotrebiteľa a správne uzavrel aj neprijateľnosť a tým aj neplatnosť preskúmavanej
rozhodcovskej doložky.

V prejednávanej veci žalobkyňa dôvodne spochybnila platnosť rozhodcovskej doložky, keďže táto
nebola individuálne dojednaná a spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalobcu ako spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Obč. zákonníka).

Rozhodcovská doložka, tak ako bola zakomponovaná vo VPP splynula totiž s ostatnými poistnými
podmienkami, jej obsah spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a ani sa s ním dôsledne

oboznámiť. Aj keď rozhodcovská doložka bola vo VPP zvýraznená v tabuľke a označená ako
„Osobitné zmluvné dojednania“ možno jednoznačne uzavrieť, že fakticky splynula s ostatnými poistnými
podmienkami, keďže nasledovala ako pokračovanie predtlačeného formulára v neprehľadnom texte,
písanom drobným písmom, a tiež bola podpísaná v rovnaký deň ako VPP, preto správne uzavrel
súd prvého stupňa, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Žalovaná v konaní

nepreukázala ani tú skutočnosť, že žalobkyňa mohla jej uzavretie vylúčiť, resp. zmeniť obsah tohto
zmluvného dojednania, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovanú (§53 ods. 3 Obč.
zákonníka). Nemožno opomenúť ani tú rozhodujúcu skutočnosť, že výslovne v rozhodcovskej doložke
bolo odkázané na čl. XV VPP, ktoré sa jednoznačne stali súčasťou poistných podmienok.

Svojím obsahom a formou rozhodcovská doložka z dôvodov vyššie uvedených spôsobila nevyváženosť
práv a na povinností zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a
rozhodnutie a súčasne je dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c)

zákona č. 244/2002 Z.z.

Pokiaľ žalovaná poukazuje na tú skutočnosť, že žalobkyňa slobodne Osobitné zmluvné dojednania
podpísala, táto skutočnosť nebola v konaní spochybnená, avšak s poukazom na vyššie uvedené
nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a z týchto

dôvodov podlieha kontrole neprijateľných zmluvných dojednaní súdom.

Odvolací súd sa zhoduje aj so záverom súdu prvého stupňa ohľadom spôsobu kreovania
rozhodcovského súdu výlučne žalovanou, čo taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení
účastníkov rozhodcovského konania v neprospech spotrebiteľa, keďže z obsahu rozhodcovskej doložky

nevyplýva, ktorý rozhodcovský súd by mal prípadný rozhodcovský spor prejednať.

Neobstoja ani námietky žalovanej o procesnom pochybení zo strany súdu prvého stupňa tým, že
neaplikoval dôsledne ust. § 118 ods. 2 O.s.p.. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa nie je pre účastníkov prekvapivé, keďže spĺňa požiadavku predvídateľnosti. Účastníci v priebehu

konania mali možnosť vyjadriť sa ku všetkým relevantným skutočnostiam a k vykonaným dôkazom do
vyhlásenia dokazovania za skončené a aj odôvodnenie rozsudku má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Za právne bezvýznamnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku, v ktorej žalovaná súdu prvého
stupňa vytýka, že sa nezaoberal otázkou právnej nárokovateľnosti jej pohľadávky 51,45 eur ako aj v

časti, v ktorej požadovala do výroku rozsudku uviesť výrok o pokračovaní konania v merite sporu s
poukazom na § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.

Povinnosť súdu pokračovať v konaní vyplýva priamo zo zákona, a teda niet dôvodu túto skutočnosť
uvádzať do výroku rozsudku o zrušení rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd má zo svojej

rozhodovacej činnosti poznatky, že súdy po právoplatnosti rozsudku o zrušení rozhodcovského
rozsudku pokračujú v konaní podľa § 43 ods. 1 cit. zákona.Za pochybenie súdu prvého stupňa nemožno považovať ani skutočnosť, že tento nevypočul ako
svedkyňu A.. K. - sprostredkovateľku žalovanej pri uzavretí zmluvy. Z písomného podania žalovanej zo
dňa 12.04.2013 totiž nevyplýva procesný návrh žalovanej na vykonanie dôkazu - svedeckou výpoveďou

tejto osoby, iba na oboznámenie Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta z 18.08.2008. S
poukazom na zásadu kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania vyplývajúcu z ust. § 120 ods. 1
O.s.p. nebol súd prvého stupňa bez procesného návrhu oprávnený takýto dôkaz vykonať.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa vrátane výroku o trovách konania a výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok
z návrhu vo výške 99,50 eur, ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. Neúspešná žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnej žalobkyni
patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za vyjadrenie k

odvolaniu v zmysle § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 60,07 eur a režijný paušál vo výške
7,81 eur v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., spolu vo výške 67,88 eur.

Odvolacísúdnepriznalžalobkyniodmenuzaúkon-prevzatieaprípravazastúpeniavodvolacomkonaní,

keďže právny zástupca zastupoval žalobkyňu už pred súdom prvého stupňa a preto takýto úkon v
odvolacom konaní nemožno považovať za účelne vynaložený.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.