Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/139/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113213149
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113213149.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaTóthaačlenovsenátuJUDr.

Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobkyne: I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX,
zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Karabášom, so sídlom Sabinov, Ružová 10, proti žalovanému:
Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenému
advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, so sídlom Košice, Nemcovej 22, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 5.9.2014 pod č. k.
29C/120/2013-226, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný j e p o v i n n ýnahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania 69,91 eur k rukám právneho
zástupcu JUDr. Jozefa Karabáša, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 29C/120/2013-226 zamietol návrh žalovaného na prerušenie
konania do právoplatného skončenia konania o uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo l/2012 vedeného pred Ústavným súdom Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 382/2013, Rvp
5052/2012. Zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 41 v Košiciach sp.
zn. 2C/580/2012 zo dňa 19.1.2012. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce

z trov právneho zastúpenia vo výške 413,36 eur, na účet právneho zástupcu žalobkyne, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/580/2012 zo dňa 19.1.2012, a to pre
neplatne dojednanú rozhodcovskú doložku. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Na základe vykonaného
dokazovania súd zistil, že žalovaný uzatvoril so žalobkyňou 25.9.2007 Poistnú zmluvu č. 4049690478,
pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa 26.9.2008 z dôvodu neplatenia poistného zo strany
žalobkyne. Následne si žalovaný uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 108,05 eur s príslušenstvom,

čo zodpovedalo nákladom žalovaného vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy podľa čl. XVII.
bodu 7a, t.j. výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy. Tento nárok si žalovaný uplatnil
na Arbitrážnom súde Košice, ktorý rozsudkom sp. zn. 2C/580/2012 zo dňa 19.1.2012 rozhodol o
povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému 108,05 eur a trovy rozhodcovského konania 276,- eur.
Rozsudok rozhodcovského súdu bol doručený žalobkyni 15.4.2013. Rozhodcovský súd odvodzoval
svoju právomoc na rozhodovanie sporov z rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV. všeobecných
poistných podmienok či v osobitnom zmluvnom dojednaní č. 01/2007 tvoriaceho súčasť všeobecných

poistných podmienok. Podľa žalobkyne, dojednanie uvedených poistných podmienok a konkrétne
rozhodcovskej doložky je v rozpore s § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.. Poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve
vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa aje považované za neplatné. Obdobne je to konštatované v Nálezoch Ústavného súdu SR vo veci sp.
zn. IV. ÚS 55/2011 či 60/2011. Žalobkyňa sa dozvedela o pohľadávke žalovaného až z písomného
rozhodcovského rozsudku, pričom podľa žalobkyne nie je možné spravodlivo od nej žiadať zaplatiť sumu

ako náklady žalovaného na uzavretie poistnej zmluvy, ktorú pohľadávku ani v rozhodcovskom konaní
žalovaný riadne nešpecifikoval.

Žalovaný namietal podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Spochybňuje, či žaloba bola
podaná v zákonnej 30-dňovej lehote. Sama žalobkyňa mala možnosť pri podpise poistnej zmluvy a

všeobecných poistných podmienok sa rozhodnúť, či podpíše aj Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007
o rozhodcovskej doložke. Naviac sa poukazuje na to, že poistná zmluva bola sprostredkovaná E. T.,
a tak žalobkyňa vstupovala do poistného vzťahu ako informovaný spotrebiteľ. Na Slovensku pôsobí
26 poisťovacích spoločností a žalobkyňa nebola nútená uzavrieť poistnú zmluvu a túto neuzavrela
ani v majetkovej tiesni. Naviac, osobitné zmluvné dojednania nie sú súčasťou všeobecných poistných
podmienok. Preto sa žalobkyňa nemôže dovolávať nekalosti podmienky uzavretia rozhodcovskej

doložky.

Súd sa oboznámil s výpoveďami p. C. J. vo veci sp. zn. 16C/127/2013 a E. K. v konaní
sp. zn. 11C/120/2013, ktoré riešili otázku uzatvárania rozhodcovských doložiek pre žalovanú
poisťovaciu spoločnosť. Obdobne vo veci sp. zn. 29C/180/2013 bola vypočutá svedkyňa S. E. ako

sprostredkovateľka poistenia pre žalovanú poisťovaciu spoločnosť, ktorá uviedla, že na školeniach
neboli oboznamovaní na všetky okolnosti uvádzaných vo všeobecných poistných podmienkach, pričom
skôr ich informovali o otázkach poistných produktov, vyplňovania poistných zmlúv. Jej samej nie je
známy inštitút arbitrážneho konania, prípadne rozhodcovskej doložky. Aj vo veci sp. zn. 7Co/188/2013
bola vypočutá svedkyňa S. G., ktorá predávala poistné produkty žalovanej obchodnej spoločnosti, tiež

potvrdila, že nemala vedomosť o obsahu osobitných zmluvných dojednaní a rozhodcovskej doložky.

Súd poistnú zmluvu medzi žalobkyňou a žalovanou poisťovacou spoločnosťou hodnotil ako
spotrebiteľskú zmluvu uzavretú podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (zákon č.
40/1964 Zb.), kde je zrejmé, že žalovaná poisťovacia spoločnosť pôsobila v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti a žalobkyňa bola spotrebiteľkou - fyzickou osobou. Pre spotrebiteľské zmluvy je
charakteristické, že jedna strana uzatvára zmluvu s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy zmlúv
sú pripravené na vopred predtlačených formulároch a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto
navrhovaných zmlúv. Okresný súd pri hodnotení nároku žalobkyne vychádzal zo Smernice Rady č.
93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde členské štáty majú

zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom neboli záväzné pre
spotrebiteľa, pričom čl. III. ods. 3 Smernice obsahuje indikatívny a nie vyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé. Výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách
je uvedený aj v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., pričom od 1.1.2008 je neprijateľnou
zmluvou podmienkou aj dojednanie rozhodcovskej doložky, že spory s dodávateľom budú výlučne

riešené v rozhodcovskom konaní. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom
zákonníku je poskytovanie spotrebiteľom Slovenskej republiky minimálne taký štandard ochrany aký
stanovuje Smernica č. 93/13/EHS. Podľa okresného súdu, formulárová rozhodcovská doložka v čl.
XV. všeobecných poistných podmienok znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadných
sporov v inom ako rozhodcovskom konaní. Je to neprijateľná zmluvná podmienka, ak výlučným

prostriedkom na riešenie sporov je rozhodcovské konanie. O vzťahu k rozhodcovským doložkám
pojednáva aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5Cdo 61/2012 či sp. zn. 6Cdo 13/2013.
Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných
obchodných podmienok. Takáto podmienka vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Súd hodnotil aj rozhodcovské konanie, ktoré má neprimerane krátke lehoty (5-dňová lehota na podanie
odporu proti platobnému rozkazu), pričom prejednanie veci rozhodcom je podmienené zaplatením
pomerne vysokého poplatku.

Žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy,
kde súd neprijal námietku žalovaného, že došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky,
pričom možnosť voľby spotrebiteľa medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným
súdom bola len iluzórna. Žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená k uzavretiu rozhodcovskej zmluvya prejednania sporu medzi účastníkmi výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľná rozhodcovská
doložka je absolútne neplatná, kde ide o nekalú obchodnú praktiku žalovanej poisťovacej spoločnosti.
Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby

za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku. Preto súd nárok žalobkyne posúdil ako
dôvodný, riešil otázku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a následne pre jej neplatnosť zvážil nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť o nároku žalovanej poisťovacej spoločnosti.

Žalovaný podal návrh na prerušenie konania s poukazom na § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Súd prvého

stupňa nevidí dôvod na prerušenie konania do skončenia konania veci Ústavného súdu pod sp. zn. 6Cdo
1/2012. Ak sa žalovaný odvoláva na iné rozhodnutie a Nález Ústavného súdu SR, ten skôr riešil otázku
kontradiktórnosti konania, než podstatu sporu z tohto konania a neprijateľnosti zmluvnej podmienky a
dojednania rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi. Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré je
predmetom konania na Ústavnom súde, nevyplýva iné právne posúdenie rozhodcovskej doložky, ako
urobil súd prvého stupňa. Preto okresný súd nevyhovel námietkam žalovaného na prerušenie konania

do právoplatného skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom pod sp. zn. ÚS 382/2013.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznaná
náhrada trov konania na trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 5 úkonov
právnej pomoci poskytovanej advokátom žalobkyne.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Okresný súd pri riešení otázky neplatnosti
rozhodcovskejdoložkyvychádzalzvýpovedíinýchpoisťovacíchagentovC.J.čiE.K.aleboS.G.,pričom
vkonkrétnomprípadesožalobkyňoudojednalapoistnývzťahE.T.. Výpovedezástupcovpoisťovne,ktorí
neuzavreli poistnú zmluvu so žalobkyňou, nemôžu byť dôkazným prostriedkom na vyriešenie uzavretia

rozhodcovskej doložky či posúdenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Žalovaná poukazuje aj na
Záznam sprostredkovateľa o požiadavkách a potrebách klienta z 25.9.2007, kde sa rieši aj otázka
poistnýchpodmienokvrátanerozhodcovskejdoložky.Takýtodôkazalesúdnevzalvúvahuajejobsahom
sa ani nezaoberal. Naviac, nebola vypočutá ani E. T.. Dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku
boli len listinné dôkazy, z ktorých súd vyvodil nesprávny právny záver. Keď súd rozhodol na základe

oboznámenia sa s výpoveďami p. E. či G. a žalovaný nemal možnosť vyjadriť sa k použitým dôkazom,
došlo k porušeniu princípu kontradiktórnosti súdneho konania.

Keď súd uviedol, že oboznamuje sa obsah celého spisu, tak nie je zjavné, ktoré konkrétne dôkazy
boli súdom prvého stupňa oboznámené a ktoré listinné dôkazy boli súdom prečítané. Ide o také vady

konania, pre ktoré by súd prvého stupňa nemal vydať rozhodnutie vo veci. Dôkazy neboli vykonané
takým spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Ďalej sa vyčíta nedostatok odôvodnenia rozhodnutia.

Odvolateľ sa ďalej zaoberá individuálnym dojednávaním rozhodcovskej doložky, kde v prvom rade
navrhovateľka mala dve možnosti, a to buď rozhodcovskú doložku podpísať alebo nepodpísať.

Navrhovateľka sama priznala, že v čase uzavretia poistnej zmluvy sa nedôkladne oboznámila so
všetkými zmluvnými podmienkami. Pre nezodpovedný vzťah navrhovateľky k poistnej zmluvy, kde
nebola dostatočne obozretná, nemal by súd vyhovieť žalobkyni. Do poistného vzťahu žalobkyňa vstúpila
dobrovoľne. Podľa záznamu o potrebách klienta jednoznačne bola žalobkyňa poučená o následkoch
uzavretého poistného vzťahu vrátane všeobecných poistných podmienok či riešenia sporov mimosúdne

aj podpísania tzv. rozhodcovskej doložky.

Vnútroštátny súd nemôže konať svojvoľne a nevysvetliť, v čom spočíva hrubý nepomer v právach a
povinnostiach zmluvných strán medzi spotrebiteľom a dodávateľom v nadväznosti aj na výklad úniového
práva. Je potrebné prihliadať na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy. Navrhovateľka nebola

nútená uzavrieť poistnú zmluvu bez rozmyslu práve s odporcom. Neuzavrela zmluvu v majetkovej
tiesni, a až po uzavretí poistnej zmluvy nastalo uzatvorenie ďalších osobitných zmluvných dojednaní,
a to rozhodcovskej doložky. Osobitné zmluvné dojednania nie sú súčasťou všeobecných poistných
podmienok. Ak sa má hodnotiť nekalosť zmluvných podmienok podľa čl. IV. Smernice č. 93/13/EHS, kde
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá, tak vždy sa jedná

o posudzovanie okolností, ktoré boli známe v dobe uzavretia zmluvy. Ak to súd hodnotí, tak pri určení
neprimeranosti nestačí len konštatovanie nerovnosti v právach a povinnostiach, ale táto nerovnosť musí
byť značná. Preto je potrebné najprv definovať rovnosť v právach a povinnostiach a vyznačiť neúnosnú
nerovnosť.Podľa odvolateľa došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky a je platná pre obidve
strany. Rozhodcovská doložka sa nachádza až za textom všeobecných poistných podmienok, a to

čl. XV., pričom ide o tzv. osobitné zmluvné dojednania, ktoré žalovaná podpísala, ale mala možnosť
voľby podpísať alebo nepodpísať tieto osobitné zmluvné dojednania. Rozhodcovská doložka nesplývala
s ostatnými zmluvnými dojednaniami. Mala reálnu možnosť odmietnuť rozhodcovskú doložku, ktorá
jej bola predložená. Dohovor o rozhodcovskej doložke bol uzavretý samostatne, mimo spotrebiteľskej
zmluvy, pričom ustanovenia časti XV. všeobecných poistných podmienok boli pre účastníkov záväzné

len v prípade samostatného dojednania rozhodcovskej doložky. Keďže účastníci prejavili vôľu uzavrieť
rozhodcovskú zmluvu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky. Preto nemôže byť
hodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 a násl. Občianskeho zákonníka. Odvolateľ
žiada zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Právny zástupca žalobkyne žiadal potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Trvá stále na tom, že

nedošlokindividuálnemudojednaniurozhodcovskejzmluvy,pričomsaopieraorozhodnutieNajvyššieho
súdu SR vo veci sp. zn. 6Cdo 1/2012, že ak rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednaná, jedná
sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku pre spotrebiteľa. Došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov,
najmä pri výbere rozhodcu, pričom rozhodcovské súdy sa vytvárajú podľa potreby odporcu, kde pri
rozhodcovskej zmluve by došlo k porušeniu zásady práva na zákonného sudcu zaručeného Listinou

základných práv a slobôd. Považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, odvolanie
žalovaného za účelové. Žiada rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho
konania 69,91 eur.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého

rozhodnutia a zistil, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:

Žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Arbitrážnym súdom Košice
pod sp. zn. 2C/580/2012 zo dňa 19.1.2012, kde obsahom tohto rozhodnutia bolo zaplatiť peňažnú

pohľadávku žalovanej poisťovacej spoločnosti 108,05 eur podľa časti XVII. poistných podmienok, a to
bodu 7a ako osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy
medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni
osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej provízie - odmeny za sprostredkovanie
príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vyporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej

hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu. V danom prípade išlo o vyplatenie provízie
poisťovaciemu agentovi žalovanej poisťovacej spoločnosti. Keď došlo k ukončeniu poistného vzťahu
medzi žalobkyňou a poisťovacou spoločnosťou, tak žalobkyňa mala tieto provízne náklady poisťovacej
spoločnosti zaplatiť. Okresný súd pri hodnotení rozhodcovského rozsudku dospel k záveru, že
rozhodcovský súd nemohol rozhodovať spor medzi účastníkmi, nakoľko dojednanie rozhodcovskej

doložky v poistnej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Potom vo veci rozhodoval rozhodca
bez platnej rozhodcovskej doložky.

Podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a to § 4 ods. 1, 2 rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve, pričom

rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Okresný súd konštatoval pochybenie
pri dojednávaní rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve, kde nedošlo k individuálnemu dojednaniu
takejto rozhodcovskej doložky. Naviac, takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná podmienka
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a je potom neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). § 53 ods. 4 písm.

r/ Občianskeho zákonníka totiž za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
sporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.Žalovanápoisťovaciaspoločnosťpopierala
skutočnosť, že nedošlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy. Okrem podpisu poistnej
zmluvy, žalobkyňa mala podpísať aj všeobecné poistné podmienky a naviac, podpísala aj tzv. Osobitné

zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve, ktorá rieši otázku rozhodcovského konania. Svoje
stanovisko žalovaná poisťovacia spoločnosť opiera aj o záznam o požiadavkách a potrebách klienta v
poistnejzmluve,ktorémaliriešiťotázkuinštitúturozhodcovskéhokonania.Odvolacísúdpoukazujenato,
že záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve rieši skôr výber poistenia a požiadaviekklienta na krytie rizika poistného vzťahu, pričom sa len upozorňuje na to, že v prípade vzniku sporov
vyplýva zo sprostredkovania poistenia je možnosť na iné mimosúdne vyrovnanie a využitie inštitútu
rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z.. Teda záznam o požiadavkách a potrebách

klienta v žiadnom prípade nie je dohodou o výbere možnosti zveriť riešenie sporov medzi účastníkmi
v rozhodcovskom konaní. Vo všeobecných poistných podmienkach v časti XV., časť rozhodcovské
konanie, sa uvádza v bode 5, že rozhodnutie rozhodcovského súdu v spore je rozhodnutím konečným
a nemožno ho preskúmavať iným rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Podľa bodu 1 časti XV.,
poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú

v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Je potrebné prisvedčiť názoru súdu prvého
stupňa, že všeobecné poistné podmienky majú riešiť otázku bližších podmienok poistného vzťahu a
nevytvárať nové individuálne záväzky účastníka, napríklad vo forme rozhodcovskej zmluvy. Naviac,
rozhodcovské konanie je premietnuté do pomerne obsiahleho textu všeobecných poistných podmienok,
kde si žalobkyňa nemusela ako poistená uvedomiť dôsledky, že okrem preberania a podpisovania
všeobecných poistných podmienok uzatvára s nimi aj rozhodcovskú doložku ako osobitnú zmluvu, že

spory medzi účastníkmi budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní.

Ak žalobca tvrdí, že Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 bolo individuálnym dojednaním
rozhodcovskej doložky a nepodpísaním nebol by účastník poistného vzťahu zaviazaný k
rozhodcovskému konaniu, tak jednoznačne ako časť XV. všeobecných poistných podmienok, tak aj

Osobitné zmluvné dojednania stále riešia povinnosť riešiť spor v rozhodcovskom konaní. Samotná
žalobkyňa popiera tú skutočnosť, aby zo strany poisťovacieho agenta bol jej vysvetlený dopad voľby
rozhodovania sporu pred rozhodcom alebo pred všeobecným súdom, resp. že jej bola objasnená
okolnosť, že podpisom všeobecných poistných podmienok rieši aj otázku rozhodcovského konania.
Ako je vyššie naznačené, rozsah všeobecných poistných podmienok a „strata“ rozhodcovskej doložky

v pomerne rozsiahlom texte všeobecných poistných podmienok vytvára predpoklad, že skutočne
navrhovateľke ako poistenej nemusel byť celkom jasný obsah dojednávania rozhodcovskej doložky,
či v osobitných zmluvných podmienkach či v časti XV. všeobecných poistných podmienok, že všetky
vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Dojednávanie
rozhodcovskej zmluvy vo všeobecných poistných podmienkach možno charakterizovať ako určitú

nekalú obchodnú praktiku žalovaného, ak sa chce vyhnúť riešeniu sporu pred všeobecnými súdmi,
pričom je zjavné, že rozhodcovské konanie je smerované skôr k tomu, aby o nároku žalovaného
bolo rozhodované pred vopred určeným rozhodcom, ktorého vyberá žalovaná poisťovacia spoločnosť,
pretože zo všeobecných obchodných podmienok či osobitných zmluvných dojednaní nie je určené,
ktorý rozhodcovský súd vec rozhodne. Naviac, dojednanie rozhodcovského súdu žalovanou obchodnou

spoločnosťou ako dodávateľa poistných služieb je v rozpore s judikovanými rozhodnutiami Súdneho
dvoru, ktoré riešia otázku neprijateľnosti zmluvných podmienok, keď rozhodcovský súd sídli v sídle
dodávateľa služieb, v danom prípade v Košiciach (viď citované rozhodnutie C-243/08 prípad Erzsébet
Sustikné Györfi a Oceáno Grupo Editorial), že vopred stanovená podmienka predajcom, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ktorá uznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy, súdu, v obvode

ktoréhosanachádzasídlopredajcualebododávateľa,spĺňavšetkypodmienky,abymohlabyťzhľadiska
Smernice (93/13/EHS) kvalifikovaná ako nekalá.

Ak sú tu pochybnosti o individuálnom dojednaní uzavretia rozhodcovskej doložky, kde táto rozhodcovská
doložka naviac je vo všeobecných poistných podmienkach, ktoré mohol spotrebiteľ prehliadnuť a nie je

preukázané, aby záznam o požiadavkách a potrebách klienta z poistnej zmluvy individuálne riešil otázku
dohody účastníkov na výber rozhodcovského konania pri sporoch účastníka, kde zo záznamu takáto
individuálna dohoda nevyplýva, potom v zhode s okresným súdom je možné konštatovať neprijateľnosť
zmluvnej podmienky o dojednaní rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve. Ak nedošlo k
platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nebolo preukázané individuálne dojednanie rozhodcovskej

zmluvy, potom dojednanie rozhodcovskej doložky odkazom na všeobecné poistné podmienky je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 53
ods. 4 písm. f/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vo veci nemohol rozhodovať rozhodca, ktorý nemal
platne uzavretú rozhodcovskú zmluvu medzi žalobkyňou a žalovanou poisťovacou spoločnosťou. Pre
nedostatok právomoci rozhodcu rozhodovať spor, pretože nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej

zmluvy, boli naplnené podmienky § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, kde účastník rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Potom sa tento
účastník môže domáhať podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244 zrušenia rozhodcovského rozsudku. Krajský
súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ bol zrušený rozsudokArbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/580/2012 zo dňa 19.1.2012. Keď žalovaný vyčíta žalobkyni určitú
nezodpovednosť pri podpise poistnej zmluvy, resp. väčšiu obozretnosť, tak sa pripúšťa, že aj poisťovací
zástupca žalovanej nemusel vysvetliť všetko z poistnej zmluvy do takých dôsledkov, aby nevyvolal

pochybnosti poisteného na uzavretie zmluvy. Preto aj odvolací súd sa skôr prikláňa k stanovisku, že
poistený nemusel byť oboznámený so všetkými záväzkami z poistenia, vrátane dôsledkov riešenia sporu
rozhodcu a nie všeobecným súdom.

Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu žalovaného

na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo 1/2012 vedeného pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. II. ÚS 382/2013. Podľa odvolacieho
súdu nie sú splnené podmienky na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.,
že pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom
sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie
podnet. Keď sa tu napadá rozhodnutie Najvyššieho súdu, tak sa napadá porušenie procesného postupu

Najvyšším súdom, nie samotné rozhodnutie Najvyššieho súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky
- rozhodcovskej doložky. Ústavný súd v predchádzajúcom rozhodnutí konštatoval porušenia práva
žalovaného Najvyšším súdom na vyjadrenie sa k okolnostiam rozhodujúcim vo veci samej, ale z jeho
záverovnevyplývanesprávneposúdenieneplatnostirozhodcovskejdoložkyNajvyššímsúdom.Pretoani
odvolací súd nevidí dôvod na to, aby malo byť prerušené konanie do opätovného rozhodnutia Ústavného

súdu vo veci porušenia práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie postupom Najvyššieho súdu
vo veci sp. zn. 6Co 1/2012.

Krajskýsúdpotvrdzujerozhodnutiesúduprvéhostupňavovýrokuonáhradetrovkonania,nakoľkoonich
bolo rozhodnuté správne. Neúspešný žalovaný nemá právo na náhradu trov konania. Úspešný žalobca

má proti neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania na trovách právneho zastúpenia
vo výške, ako urobil súd prvého stupňa. Žalobkyňa bola zastúpená advokátom, ktorému patrí náhrada
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., kde výpočet náhrady trov právneho zastúpenia je urobený v súlade
s vyhláškou. Preto odvolací súd potvrdzuje aj v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyni v odvolacom konaní
vznikli trovy na trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu
s odplatou vypočítanou podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v čiastke 69,91 eur (úkon právnej pomoci 61,87

eur + 8,04 eur režijný paušál).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.