Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nové Zámky
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Peter Garaj
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/261/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414220163
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4414220163.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľky: B. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. I., S.H. V. XX, zast. T. A., bytom XX.XX.XXXX, bytom A., V. XX, proti odporcovi:
P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. I., Z. XX, t.č. O. V. XXX, o zvýšenie výživného, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa svojím návrhom voči odporcovi domáhala zvýšenia výživného, ktoré jej bude
odporca (jej otec) od 01.10.2014 povinný platiť, pretože výživné tak ako bolo upravené uznesením
Okresného súdu Nové Zámky 13C/54/2014-41 z 28.05.2014 je nepostačujúce a nepokrýva náklady,
ktoré navrhovateľka má, resp. z dôvodu, že nedostatočne odhadla svoje náklady pri uzavretí zmieru,
kedy súhlasila so znížením výživného na sumu 70,--€ mesačne.
Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné
vyššie, než aké mu je určené doteraz (70,--€), pretože jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok v
sume 257,30 € mesačne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ
a zistil tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že jej matka nie je schopná utiahnuť jej výživu sama, vlastne
ona ani nevie aký má príjem a nezaujíma ju to, s odporcom sa na niečom dohodli a on to ignoruje.
Uviedla, že sa zmenili pomery v tom, že má ísť na operáciu, čo jej gynekologička povedala v auguste
2014, chce to riešiť až po skončení školy a tiež sa rozhodla ísť na vysokú školu, pričom prijímacie skúšky
budú až koncom školského roka. Ďalej uviedla, že presný príjem odporcu nepozná, no myslí si, že tie
čísla nie sú pravdivé, pretože v lete 2014 si s priateľkou kúpili pozemok, pričom ona si myslí, že odporca
má vyšší príjem a ona by bola spokojná s výživným 150,--€ mesačne.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľka nejaví o neho záujem a preto ani on nie a že je
pravda, že mešká s výživným za 2-3 mesiace, pretože musel platiť trovy v exekúcii a s tým pozemkom
to nie je pravda, kúpila ho jeho matka, ktorá sa tam bude sťahovať. Ďalej uviedol, že viac ako doteraz
určené výživné platiť nevie, možno sa to zmení keď sa zamestná.Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky 9C/223/2007-21 zo 07.11.2007 súd zistil, že manželstvo
rodičov navrhovateľky bolo právoplatne rozvedené dňom 17.12.2007, pričom vtedy ešte mal.
navrhovateľka bola zverená do výchovy matky a otec bol zaviazaný platením výživného na ňu sumou
4500,--Sk (149,37 €) mesačne.
Z uznesenia Okresného súdu Nové Zámky 13C/54/2014-41 z 28.05.2014 súd zistil, že účastníci konania
uzavreli zmier, podľa ktorého bolo znížené výživné, ktoré bol odporca povinný navrhovateľke (už
plnoletej) platiť na sumu 70,--€ počnúc od 01.02.2014.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXXX z 26.05.2014 súd zistil, že invalidný dôchodok
odporcu bol zo sumy 185,--€ zvýšený na sumu 257,30 € mesačne a to počnúc od 13.3.2014.
Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak
rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsať násobok sumy životného minima. U rodiča,
ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s
touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by
povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú,
za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri
určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby
túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému
bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť z
nižšie uvedených dôvodov.
K poslednej úprave vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke došlo uznesením Okresného
súdu Nové Zámky 13C/54/2014-41 z 28.05.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2014,
pričom výživné bolo s ohľadom na príjem odporcu, ktorý predstavoval len jeho invalidný dôchodok vsume 185,--€, určené sumou 70,--€ mesačne. Navrhovateľka tento návrh na začatie konania podala
na súde dňa 15.10.2014 , t.j. necelé 3 mesiace po nadobudnutí právoplatnosti predchádzajúceho
rozhodnutia o výške výživného, ktoré jej má otec (odporca) platiť. Súd konštatuje, že nielen za uvedené
3 mesiace, ale ani za dobu do ďalšieho rozhodnutia súdu o výživnom nedošlo k žiadnej (nie to ešte
podstatnej) zmene pomerov a okolnosti relevantné pre rozhodnutie súdu o výške výživného sú v
podstate rovnaké (s výnimkou toho, že príjem odporcu - jeho invalidný dôchodok bol zo sumy 185,--
€ zvýšený na sumu 257,30 € mesačne). Súd preto konštatuje, že nie je dosiaľ dôvod pre akúkoľvek
zmenu výšky výživného, nakoľko všetky okolnosti, ktoré ako dôvod pre jeho zvýšenie navrhovateľka
uvádzala, boli známe a došlo k nim ešte skôr než bolo výživné uznesením z 28.05.2014 znížené. To,
že navrhovateľka tvrdí, že zle odhadla situáciu a že nemala so znížením výživného súhlasiť, nemení nič
na tom, že rozhodnutie o znížení výživného je právoplatné a ani na tom, že na ňou tvrdené skutočnosti
nemožno prihliadať ako na zmenu pomerov.
Ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu je skutočnosť, že jediným príjmom odporcu je jeho invalidný
dôchodokvsume257,30€mesačne,zktorejmápovinnosťplatiťnavrhovateľkevýživné70,--€mesačne,
teda na uspokojenie jeho životných potrieb mu zostáva suma 187,30 €, ktorá nedosahuje ani sumu
životného minima a súd preto konštatuje, že tu ani nie je priestor pre zvýšenie výživného, pretože nie je
v možnostiach a schopnostiach odporcu, aby platil výživné vyššie než doteraz určené. Nie sú jedinými
skutočnosťami, na ktoré súd pri určení výšky výživného prihliada iba potreby navrhovateľky (hoci ich
výšku súd nespochybňuje), ale sú nimi i možnosti odporcu, ktoré by zvýšenie výživného nedovoľovali ani
v prípade, že by bolo došlo od posledného rozhodnutia o výške výživného k podstatnej zmene pomerov,
čo sa však ani nestalo. Nebolo ani preukázané, že by odporca mal iný príjem než invalidný dôchodok
alebo že by vlastnil majetok (nehnuteľnosti - ako to navrhovateľka pôvodne tvrdila), ktorý by odôvodňoval
zvýšenie výživného. Takými dôvodmi nie je ani operácia navrhovateľky, o ktorej tvrdí, že by ju mala
podstúpiť, pretože ako sama uviedla, je to na rade až po skončení školy, k čomu zatiaľ nedošlo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný,
nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že odporca si toto právo neuplatnil a súd ani nezistil,
že by mu v tomto konaní v súvislosti s bránením jeho práva boli vôbec nejaké trovy vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.