Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoPr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113217515
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113217515.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. U. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Q. C. D. XXXX/XX, T., zastúpenej: JUDr. Dušan Kubáni, advokát, so sídlom
Teplická 2251/121, Piešťany, proti odporcovi: Inšpektorát práce Trnava, IČO: 35 627 361, so sídlom Jána
Bottu č. 4, Trnava, o náhradu mzdy, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo
dňa 19. novembra 2014, č.k. 19Cpr/4/2013-121 v jeho vyhovujúcej časti, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania titulom trov
právneho zastúpenia 450,36 Eur do 3 dní k rukám jej advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke:

-9%ročnýúrokzomeškaniazosumy878,-Eurakonáhradymzdyzamesiacdecember2010zaobdobie
od 11.01.2011 do 11.12.2013,

- 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 878,- Eur ako náhrady mzdy za mesiac január 2011 za obdobie
od 11.02.2011 do 11.12.2013,

- 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 878,- Eur ako náhrady mzdy za mesiac február 2011 za obdobie
od 11.03.2011 do 11.12.2013,

- 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 878,- Eur ako náhrady mzdy za mesiac marec 2011 za obdobie
od 11.04.2011 do 11.12.2013,

- 9,25% ročný úrok z omeškania zo sumy 878,- Eur ako náhrady mzdy za mesiac apríl 2011 za obdobie
od 11.05.2011 do 11.12.2013,

- 9,25% ročný úrok z omeškania zo sumy 878,- Eur ako náhrady mzdy za mesiac máj 2011 za obdobie
od 11.06.2011 do 11.12.2013,

- 9,25% ročný úrok z omeškania zo sumy 884,50 Eur ako náhrady mzdy za mesiac jún 2011 za obdobie
od 11.07.2011 do 11.12.2013,

- 9,50% ročný úrok z omeškania zo sumy 884,50 Eur ako náhrady mzdy za mesiac júl 2011 za obdobie
od 11.08.2011 do 11.12.2013,- 9,50% ročný úrok z omeškania zo sumy 884,50 Eur ako náhrady mzdy za mesiac august 2011 za
obdobie od 11.09.2011 do 11.12.2013,

- 9,50% ročný úrok z omeškania zo sumy 884,50 Eur ako náhrady mzdy za mesiac september 2011 za

obdobie od 11.10.2011 do 11.12.2013,

- 9,25% ročný úrok z omeškania zo sumy 884,50 Eur ako náhrady mzdy za mesiac október 2011 za
obdobie od 11.11.2011 do 11.12.2013,

- 9,25% ročný úrok z omeškania zo sumy 884,50 Eur ako náhrady mzdy za mesiac november 2011 za
obdobie od 11.12.2011 do 11.12.2013,

- za mesiac december 2011 náhradu mzdy 884,50 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy

884,50 Eur od 11.01.2012 až do zaplatenia,

- za mesiac január 2012 náhradu mzdy 884,50 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 884,50
Eur od 11.02.2012 až do zaplatenia,

- za mesiac február 2012 náhradu mzdy 884,50 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 884,50
Eur od 11.03.2012 až do zaplatenia,

- za mesiac marec 2012 náhradu mzdy 884,50 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 884,50
Eur od 11.04.2012 až do zaplatenia,

- za mesiac apríl 2012 náhradu mzdy 884,50 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 884,50
Eur od 11.05.2012 až do zaplatenia,

- za mesiac máj 2012 náhradu mzdy 884,50 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 884,50

Eur od 11.06.2012 až do zaplatenia,

- za mesiac jún 2012 náhradu mzdy 890,50 Eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 890,50
Eur od 11.07.2012 až do zaplatenia,

- za mesiac júl 2012 náhradu mzdy 890,50 Eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 890,50
Eur od 11.08.2012 až do zaplatenia,

- za mesiac august 2012 náhradu mzdy 890,50 Eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy
890,50 Eur od 11.09.2012 až do zaplatenia,

- 8,75% ročný úrok z omeškania zo sumy 890,50 Eur ako náhrady mzdy za mesiac september 2012 za
obdobie od 11.10.2012 do 22.12.2013,

- 8,75% ročný úrok z omeškania zo sumy 890,50 Eur ako náhrady mzdy za mesiac október 2012 za

obdobie od 11.11.2012 do 22.12.2013,

- 8,75% ročný úrok z omeškania zo sumy 890,50 Eur ako náhrady mzdy za mesiac november 2012 za
obdobie od 11.12.2012 do 22.12.2013,

- 8,75% ročný úrok z omeškania zo sumy 890,50 Eur ako náhrady mzdy za mesiac december 2012 za
obdobie od 11.01.2013 do 22.12.2013,

- 5,75% ročný úrok z omeškania zo sumy 890,50 Eur ako náhrady mzdy za mesiac január 2013 za
obdobie od 11.02.2013 do 22.12.2013,

- 5,75% ročný úrok z omeškania zo sumy 890,50 Eur ako náhrady mzdy za mesiac február 2013 za
obdobie od 11.03.2013 do 22.12.2013,

- 5,75% ročný úrok z omeškania zo sumy 890,50 Eur ako náhrady mzdy za mesiac marec 2013 za

obdobie od 11.04.2013 do 22.12.2013,- 5,50% ročný úrok z omeškania zo sumy 890,50 Eur ako náhrady mzdy za mesiac apríl 2013 za obdobie
od 11.05.2013 do 22.12.2013,

- 5,50% ročný úrok z omeškania zo sumy 890,50 Eur ako náhrady mzdy za mesiac máj 2013 za obdobie

od 11.06.2013 do 22.12.2013, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy 890,50 Eur od 11.07.2012
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 4% ročne zo sumy 890,50 Eur od 11.02.2013 do 22.12.2013,
úroku z omeškania vo výške 4% ročne zo sumy 890,50 Eur od 11.03.2013 do 22.12.2013, úroku z
omeškania vo výške 4% ročne zo sumy 890,50 Eur od 11.04.2013 do 22.12.2013, úroku z omeškania
vo výške 4,25% ročne zo sumy 890,50 Eur od 11.05.2013 do 22.12.2013, úroku z omeškania vo výške

4,25% ročne zo sumy 890,50 Eur od 11.06.2013 do 22.12.2013, zamietol. Vo zvyšnej časti súd konanie
zastavil.

Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 2.318,91 Eur do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám splnomocneného zástupcu navrhovateľky.

Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 120 a § 114 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe

(ZŠS) v znení účinnom k 30.09.2010, s tým, že na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú
ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až § 41, § 49 ods. 1, 2, 3, 5
a 8, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 3 až 5, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69,
§ 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3 a 5, § 77 až § 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, §
85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 97 až § 102, § 103 ods. 4 až 7, § 104 až § 114, § 116 ods. 2 a

3, § 117, § 129 až § 132, § 136 až § 139, § 141, § 142 až § 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 7, §
156 až § 160, § 161 ods. 1, § 164 až § 170, § 177 až § 185, § 187 až § 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až §
198, § 217 až § 222, § 230 až § 236 a § 240 Zákonníka práce, § 79 ods. 1, 2, § 129 ods. 1 Zákonníka
práce (ZP), § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) vecne tým, že vykonaným dokazovaním
mal súd preukázané, že navrhovateľka bola v štátnozamestnaneckom pomere s odporcom na základe

Rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 01.09.2003. Ostatným Rozhodnutím o vymenovaní
do štátnej služby zo dňa 01.10.2007 bola vymenovaná do stálej štátnej služby do funkcie hlavný radca
- inšpektor práce, v ktorej je vymenovaná dodnes. Výpoveďou zo dňa 30.09.2010 odporca oznámil
navrhovateľke,žejejštátnozamestnaneckýpomerukončujezdôvoduuvedenéhov§47písm.b)zákona
č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov. Rozsudkom Okresného súdu Trnava

v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trnava právoplatným dňa 31.05.2013 bolo určené, že táto
výpoveďjeneplatná.Listomzodňa30.11.2010navrhovateľkaoznámilaodporcovi,ževýpoveďpovažuje
v rozpore s platnými právnymi predpismi a že žiada o prideľovanie práce aj po uplynutí výpovednej
doby, t.j. od 01.12.2010, čo jej však odporca neumožnil a listom zo dňa 01.12.2010 trval na skončení
štátnozamestnaneckého pomeru. Od 01.12.2010, t.j. uplynutím výpovednej doby bola navrhovateľka

zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie pričom nemala žiadny príjem. Dňa XX.XX.XXXX sa
navrhovateľke narodilo dieťa, nebol jej vyplácaný materský ani rodičovský príspevok. U odporcu znovu
nastúpila od 01.06.2013.

Odporca uhradil navrhovateľke v priebehu konania dňa 12.12.2013 náhradu mzdy bez príslušenstva za
obdobie december 2010 až november 2011 a dňa 23.12.2013 uhradil náhradu mzdy bez príslušenstva

za obdobie september 2012 až máj 2013, preto súd v tejto časti v súlade s ustanovením § 96 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku, konanie zastavil, keď nebol potrebný súhlas odporcu, nakoľko k
späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním.

Predmetom konania tak zostalo príslušenstvo - úrok z omeškania z náhrady mzdy za obdobie december
2010 až november 2011 a za obdobie september 2012 až máj 2013 a náhrada mzdy za obdobie

december 2011 až august 2012 s úrokom z omeškania.

Vyššie uvedený skutkový stav nebol v konaní sporný, zástupca odporcu uviedol, že nárok navrhovateľky
ani jeho výšku nerozporuje, žiadal však súd, aby v danej veci aplikoval ustanovenie § 79 ods.
2 Zákonníka práce a žiadal tiež započítanie pohľadávky vo výške 2.634,- Eur titulom vyplateného
odstupného.Súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný a nie sú dané dôvody na krátenie, resp. nepriznanie
náhrady mzdy za ďalšie obdobie, teda obdobie po 01.12.2011, keď je nesporné, že navrhovateľka
trvala na ďalšom zamestnávaní i po uplynutí výpovednej doby od 01.12.2010, následne po rozhodnutí

súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru dňa 01.06.2013 nastúpila naspäť k odporcovi.
Navrhovateľka svoje stanovisko zotrvať v pracovnom pomere u odporcu počas celej doby nezmenila,
nikde nepracovala, vzhľadom na to, že odporca jej odmietal prideľovať prácu s poukazom na podľa jeho
názoru platné skončenie služobného pomeru, navrhovateľka bola evidovaná na úrade práce. Napriek
tomu, že navrhovateľke sa počas doby, za ktorú žiadala priznať náhradu mzdy dňa 18.12.2011 narodilo

dieťa, čo v zmysle vyššie uvedeného by malo byť prekážkou pre výkon práce a dôvodom pre nepriznanie
náhrady mzdy, súd navrhovateľke priznal náhradu mzdy i za obdobie, kedy jej prislúchali materské
dávky, keď mal za to, že odporca ako zamestnávateľ tým, že neplatne skončil pracovný pomer a
prestal odvádzať povinné odvody za navrhovateľku, vylúčil možnosť jej riadneho nástupu na materskú a
rodičovskú dovolenku a poberanie finančných náhrad tomu prislúchajúcich. Súd vzhľadom na uvedené
považoval náhradu mzdy za obdobie od 08.11.2011, kedy mala navrhovateľka nastúpiť na materskú

dovolenku za satisfakciu voči zamestnancovi - navrhovateľke a súčasne sankciu voči zamestnávateľovi
- odporcovi, ktorý bezdôvodne skončil pracovný pomer s navrhovateľkou.

Odporca žiadal náhradu mzdy znížiť, resp. nepriznať s poukazom na nedostatok finančných
prostriedkov. Súd zaujal názor, že vzhľadom na výnimočnosť zníženia, resp. nepriznania náhrady
mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov, uvedené nemôže byť v žiadnom prípade dôvodom na takéto

rozhodnutie súdu. V danej veci nárok navrhovateľky vyplýva z ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka
práce v sume jej priemerného zárobku odo dňa, keď oznámila zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom
zamestnávaní, t.j. od 01.12.2010. Odporca výšku jednotlivých mesačných náhrad mzdy nenamietal,
preto súd výšku náhrady mzdy považoval medzi účastníkmi konania za nespornú. Výška funkčného
platu navrhovateľky bola od 01.08.2010 vo výške 878,- Eur, od 01.06.2011 vo výške 884,50 Eur, od

01.06.2012 vo výške 890,50 Eur. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel návrhu a priznal navrhovateľke
náhradu mzdy tak, ako si to uplatnila.

Čo sa týka nároku odporcu - vrátenia vyplateného odstupného, tento návrh odporcu v predmetnom
konaní súd považoval za obranu, keďže pohľadávka uplatnená navrhovateľkou v tomto konaní
bola vyššia, preto tento prejav odporcu nemal náležitosti a charakter vzájomného návrhu v zmysle

ustanovenia § 98 Občianskeho súdneho poriadku. Súd je toho názoru, že v danom prípade keďže ide
o spor z pracovnoprávneho vzťahu nie je možné proti pohľadávke navrhovateľky započítať pohľadávku
odporcu titulom vrátenia odstupného, takýmto jednostranným úkonom odporcu v rámci predmetného
konania, odporca sa musí svojho nároku domáhať samostatnou žalobou, pričom poukázal na rozsudok
KS Banská Bystrica, sp. zn. 14Co/316/2012 a ďalej sa týmto nárokom odporcu nezaoberal.

V časti uplatneného príslušenstva rozhodnutie odôvodnil s použitím § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení platnom od 01.01.2009, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom od 01.02.2013,
vecne tým, že nakoľko odporca nevyplatil navrhovateľke mzdu v lehote splatnosti, t.j. k 10. dňu

nasledujúceho kalendárneho mesiaca (účastníci konania zhodne uviedli, že mzda bola poskytovaná k
10. dňu v mesiaci, čo mal súd preukázané i správou odporcu zo dňa 20.05.2013), navrhovateľka má
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na úrok z
omeškania, ktorý si uplatnila dňom nasledujúcim po splatnosti mzdy v jednotlivých mesiacoch, súd preto
i v tejto časti vyhovel návrhu s výnimkou úroku z omeškania uplatneného za mesiac júl 2012, február až

máj2013, keďvýškazákladnejúrokovejsadzbyECBvobdobíod13.05.2009do12.04.2011bola1,00%,
od 13.04.2011 do 12.07.2011 bola 1,25%, od 13.07.2011 do 08.11.2011 bola 1,50%, od 09.11.2011 do
13.12.2011 bola 1,25%, od 14.12.2011 do 10.07.2012 bola 1,00%, od 11.07.2012 do 07.05.2013 bola
0,75%, od 08.05.2013 do 12.11.2013 bola 0,50%.

V časti úroku z omeškania za mesiac júl 2012, február až máj 2013 súd priznal navrhovateľke úrok

z omeškania v súlade s citovanými ustanoveniami § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v
znení účinnom ku dňu, kedy sa navrhovateľka dostala do omeškania a vo zvyšku návrh ako nedôvodný
zamietol v rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku (v časti o zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy 890,50 Eur od 11.07.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 4% ročne zo sumy 890,50 Eur od 11.02.2013 do 22.12.2013, úroku z omeškania vo výške

4% ročne zo sumy 890,50 Eur od 11.03.2013 do 22.12.2013, úroku z omeškania vo výške 4% ročnezo sumy 890,50 Eur od 11.04.2013 do 22.12.2013, úroku z omeškania vo výške 4,25% ročne zo sumy
890,50 Eur od 11.05.2013 do 22.12.2013, úroku z omeškania vo výške 4,25% ročne zo sumy 890,50
Eur od 11.06.2013 do 22.12.2013).

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak,
že navrhovateľke, ktorá mala neúspech len v nepatrnej časti úroku z omeškania, súd priznal náhradu
trov konania - trov právneho zastúpenia v plnej výške 2.318,91 Eur za úkony advokáta a náhrady, ktoré
podrobne špecifikoval.

Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti podal odvolanie odporca a žiadal, aby súd náhradu
mzdy znížil na 21 mesiacov, ktoré jej už boli vyplatené, nakoľko Inšpektorát práce je štátna rozpočtová

organizácia, ktorá je naviazaná na štátny rozpočet a nemá rozpočtované finančné prostriedky na tieto
účely. Zdôraznil pritom ekonomickú situáciu služobného úradu. Taktiež uviedol, že je názoru, že súd
prvého stupňa sa nesprávne vysporiadal so žiadosťou odporcu, ktorú uviedol vo vyjadrení k žalobe o
náhradu mzdy z dôvodu neplatného rozviazania štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, aby súd
zaviazal navrhovateľku vrátiť odporcovi odstupné vo výške 2.634,- Eur, na ktoré nemá nárok, vzhľadom

na skutočnosť, že výpoveď, ktorá jej bola daná je neplatná a jej štátnozamestnanecký pomer teda
neskončil. Záverom opätovne žiadal, aby súd rozhodol tak, že náhradu mzdy, vyplývajúcu z dôvodu
neplatného rozviazania štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zníži na 27 mesiacov a zároveň
zaviaže navrhovateľ vrátiť odporcovi odstupné vo výške 2.634,- Eur, na ktoré vzhľadom na skutočnosť,
že výpoveď daná odporcom je neplatná a jej štátnozamestnanecký pomer neskončil, nárok.

Navrhovateľka odvolanie nepodala. K doručenému odvolaniu podala prostredníctvom svojho právneho
zástupcu vyjadrenie, v ktorom opätovne zopakovala svoju argumentáciu použitú pred súdom prvého
stupňa s tým, že je názoru, že dôvody uvedené odporcom v odvolaní proti napadnutému rozsudku sú vo
vzťahu k tomuto súdnemu sporu, v ktorom sa domáha o náhradu mzdy z dôvodu neplatného rozviazania
štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou právne nerelevantné a odvolanie odporcu je zo strany

odporcu podané nedôvodne, formálne, čo má za následok predĺženie predmetného súdneho sporu a
takýmto konaním odporcu aj zvýšenie vymáhanej sumy navrhovateľom o príslušenstvo z vymáhanej
istiny ako aj zvýšenia trov súdneho konania, trov právneho zastúpenia. Nerelevantnosť, nepravdivosť
a účelovosť takýchto tvrdení odporcu navrhovateľka preukazuje skutočnosťami písomne predloženými
samotným odporcom - prípisom odporcu zo dňa 29.04.2014 „Sprístupnenie informácie“ vytvárať si

na prebiehajúci súdny spor rezervu, že odporca počas obdobia trvania súdneho sporu o neplatnosť
výpoveďou zo štátnozamestnaneckého pomeru vyplácal svojím zamestnancom odmeny a osobné
príplatky. Okrem toho za obdobie rokov 2010 až 2014 počas doby trvania súdneho sporu o neplatnosť
štátnozamestnaneckého pomeru zo strany odporcu voči navrhovateľke z dôvodu nadbytočnosti,
odporcaprijímalnovýchzamestnancovdoštátnozamestnaneckéhopomeru,zamestnávalazamestnáva

aj výsluhových dôchodcov, starobných dôchodcov, predčasných dôchodcov a invalidných dôchodcov.
Odporca teda mal a aj má a disponuje s dostatkom finančných prostriedkov, preto navrhovateľka je
názoru,žeodporcapreukázateľnemalaajvsúčasnostimádostatokfinančnýchprostriedkovadisponuje
s voľnými finančnými prostriedkami. Okrem toho poukázal na to, že každý je povinný znášať dôsledky
svojho protiprávneho konania a nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti, tzn. že § 79 ods.

2 Zákonníka práce nemôže byť aplikovaný spôsobom, aby sa tým prakticky negovalo poskytnutie
ochrany zamestnancovi vyplývajúce z § 79 ods. 1 Zákonníka práce a aby sa vyplatilo odporcovi konať
protiprávne. Poukázal na obsah uznesenia Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/304/2011 zo dňa
31.05.2012, ako aj na závery uvedení v uznesení Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo 157/2010. Pokiaľ
odporca opätovne žiada súd, aby sa zaoberal jeho žiadosťou spočívajúcou v tom, aby súd zaviazal

navrhovateľku vrátiť odporcovi odstupné 2.634,- Eur uviedol, že odporca nevyzval navrhovateľku,
aby mu vrátila predmetnú sumu. Požiadavka odporcu voči navrhovateľke o vrátenie danej sumy je
nesprávna, pretože odporca pri vyplatení odstupného navrhovateľke nevyplatil sumu 2.634,- Eur. Ide o
sumu zúčtovanú, avšak nie vyplatenú. Z tejto sumy odporca zrazil pred jej vyplatením navrhovateľke
daň. Zdôraznil, že Zákonník práce nepozná inštitút započítania a preto pohľadávku odporcu voči

navrhovateľke nie je možné započítať započítacou námietkou. Charakter a účel odstupného je hmotne
zabezpečovací, tzn. v rozhodnom čase slúžilo navrhovateľke na zvládnutie nepriaznivej finančnej
situácie súvisiacej so stratou príjmu, nepriznaním materských dávok a bolo navrhovateľkou počas doby
trvania sporu (30 mesiacov) spotrebované. Zdôraznil znenie § 17 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého
neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Akvznikne zamestnancovi následkom neplatného úkonu škoda, je zamestnávateľ ju povinný nahradiť. V
konaní bolo preukázané, že mzda bola zamestnancom v rozhodnom období vyplatená najneskôr do
10. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, preto neexistuje dôvod, aby odporca postupoval voči

navrhovateľke v tejto veci inak, ako voči všetkých ostatným zamestnancom. Ak by odporca neplatne
neskončil štátnozamestnanecký pomer s navrhovateľkou, bola by týmto spôsobom vyplatená mzda aj
navrhovateľke, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania so všetkými štátnymi zamestnancami
odporcu. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu jeho vecnej
správnosti potvrdil a zároveň žiadal priznať navrhovateľke trovy odvolacieho konania a jej právnemu

zástupcovi trovy právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil sumou 245,38 Eur, tzn. za 2 úkony prevzatie
a príprava právneho zastúpenia a písomné podanie na súd, tzn. písomné vyjadrenie k odvolaniu +
paušálna náhrada výdavkov.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je v napadnutej vyhovujúcej časti ako i v závislom výroku o trovách konania vecne

správny.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľkou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k

správnym skutkovým zisteniam, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, pričom preskúmavané rozhodnutie
i náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vo veci samej odôvodnil, s poukazom na ust. § 219
ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne, podrobné a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od

záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

Odvolací súd sa s použitím ust. § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzuje už len na skonštatovanie vecnej
správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a na ktoré odkazuje
a k veci na doplnenie dodáva len nasledovné:

Ak dal zamestnávateľ zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer

okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby
ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, zamestnávateľ
je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní až do

času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.

V zmysle súdom prvého stupňa použitého ust. § 79 Zákonníka práce, zamestnanec v prípade, že podal
žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru súdu v lehote dvoch mesiacov odo dňa neplatného
skončenia a tiež oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, nárok na náhradu

za dvanásť mesiacov. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy,
presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas
presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov
zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov. Súd
pri svojom rozhodovaní prihliada najmä na to, či zamestnanec bol v tom čase zamestnaný u iného

zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával, aký zárobok dosahoval alebo z akého dôvodu sa do prácenezapojil. Súd prvého stupňa pri tomto rozhodovaní vzal do úvahy všetky okolnosti daného prípadu a
správne uzavrel, že argumentácia odporcu, ktorú použil aj ako odvolací dôvod, že jeho ekonomická a
finančná situácia nie je dobrá, že je napojená na štátny rozpočet a že na takúto účel financie nemá, je

irelevantná a nemožno tieto dôvody zohľadniť v neprospech navrhovateľky.

Čo sa týka námietky, ktorou žiadal o zohľadnenie - započítanie bezdôvodne vyplateného odstupného,
súd aj tu vyslovil názor, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Započítanie upravuje tak Občiansky ako
Obchodný zákonník a uplatňuje sa tak vo vzťahoch medzi občanmi, ako aj podnikateľmi.

V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa
kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o
dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej
pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky
musiabyťspôsobilénazapočítanie.Pritomkzapočítaniunedochádzaautomaticky,lenčosapohľadávky
stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť

o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa
uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa
nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav
možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala
splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom

sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M Cdo 11/2008 zo dňa 26. mája 2010).

Pracovnoprávne vzťahy môžu vznikať na základe subjektívnych aj objektívnych právnych
skutočnostiach. Základným predpokladom vzniku pracovnoprávnych vzťahov je existencia právnych
noriem a právnych skutočností.

Práva a povinností z pracovno-právnych vzťahov zanikajú spôsobmi uvedenými v ust. § 32 a nasl.
Zákonníka prace a to dohodou o sporných nárokoch, uspokojením nároku, uplynutím doby, na
ktorú boli obmedzené, smrťou zamestnanca, prípadne neuplatnením práva v stanovenej lehote -
preklúziou. Výpočet spôsobov zániku práv a povinností je v Zákonníku práce uvedený taxatívne,
čo znamená, že iným v Zákonníku práce neuvedeným spôsobom, práva a povinnosti z pracovno-

právnych vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keby zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v tomto smere
súhlasnú vôľu. Odvolací súd zdôrazňuje, že pohľadávky z pracovno-právnych vzťahov predstavujú také
pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné namietať započítanie jednostranným
úkonom. Pretože Zákonník práce nepozná inštitút započítania (kompenzácie), ako je upravený v §
580 Občianskeho zákonníka, z toho vyplýva jediný záver, že zamestnávateľ svoje pohľadávky voči

zamestnancovi musí uplatniť samostatnou žalobou a nie započítacou námietkou.

Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia staršieho dáta: Rč 60/2002: “Nárok z pracovnoprávnych vzťahov
nemožno účinne započítať ani voči pohľadávke, ktorá by sama osebe mohla z dôvodov započítania
zaniknúť“, ako aj R 14/1979: “Zákonník práce nepozná inštitút započítania (kompenzácie), ako ju
upravuje § 96 Občianskeho zákonníka (poznámka: teraz § 580). Svoje pohľadávky voči pracovníkovi

musí teda organizácia uplatniť samostatnou žalobou a nie započítaním.!“

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ započítanie v občianskom alebo obchodnom práve je zákonom
priamo dovolené, započítanie v pracovnom práve nie je možné uplatniť. Ak má zamestnávateľ voči
zamestnancovi nárok, musí si ho uplatňovať na súde samostatnou žalobou.

Aj z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom v jeho vyhovujúcej

časti a v závislom výroku o náhrade trov konania (ktorý osobitne odvolacími dôvodmi napadnutý nebol)
správne, preto bol dôvodným rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť.V odvolacom konaní plne úspešnej navrhovateľke vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému odporcovi. Trovy odvolacieho
konania navrhovateľky predstavujú odmenu za 1 úkon právne pomoci poskytnutej advokátom, t.j. za

písomné vyjadrenie vychádzajúc z tarifnej hodnoty 7.978,50 Eur, t.j. 237,34 Eur + režijný paušál, ktorý
za úkon vykonaný v roku 2014 predstavuje (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) á 8,04 Eur, t.j. 245,38
Eur a za účasť na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 11.03.2015 vo výške 204,98 Eur, t.j. 1/2 hodnoty
úkonu 118,67 Eur podľa § 13a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. + režijný paušál, ktorý za úkon vykonaný v
roku 2015 predstavuje 8,39 Eur + cesta osobným autom Piešťany - Trnava a späť 22,- Eur + náhrada

za stratu času cesta Piešťany - Trnava a späť 2 x 35 min., t.j. 4 x 13,98 Eur = 55,92 Eur, t.j. spolu 450,36
Eur, ktorú náhradu je povinný odporca zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k
rukám jej advokáta (§ 149 ods. 1 a § 160 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.