Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/508/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213240718
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213240718.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci navrhovateľky: L. D., B..: XX. XX.
XXXX, X. R. Č.. XX, X. proti odporkyni: U. W., B..: XX. XX. XXXX, X. V. Č.. XXX, XXX XX W., o zvýšenie
výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k.:
58C/273/2013-35 zo dňa 07. 05. 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že z v y š u j e vyživovaciu
povinnosť odporkyne U. W., naG..: XX. XX. XXXX na navrhovateľku L. W., B..: XX. XX. XXXX zo sumy
800,- Sk (26,56 eura) na sumu 40,- eur mesačne, ktoré výživné je odporkyňa povinná platiť k rukám

navrhovateľky, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, počínajúc dňom 28. 11. 2013.

Navrhovateľka n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť odporkyne U. W., B..: XX.
XX. XXXX na navrhovateľku L. D., B..: XX. XX. XXXX zo sumy 800,- Sk (26,56 eura) na sumu 40,-
eur mesačne, ktoré výživné uložil odporkyni platiť k rukám navrhovateľky, vždy do 10. dňa v mesiaci
vopred, počínajúc dňom 01. 08. 2012. Zročné výživné za obdobie od 01. 08. 2012 do 07. 05. 2014
vo výške 847,89 eura odporkyni povolil splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným
výživným, k rukám navrhovateľky, pod stratou výhody splátok, v prípade nezaplatenia čo i len jednej
splátky. Vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. Ďalej zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II,

č. k. P/219/95-99 zo dňa 18. 12. 2000, ktorý nadobudol právoplatnosť 30. 01. 2001, a to
v časti výživného pre maloletú L. D., B..: XX. XX. XXXX. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods.
3, ods. 4, ods. 5 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a skutkovo tým, že navrhovateľka sa
návrhom podaným dňa 28. 11. 2013 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil odporkyni
vyživovaciu povinnosť voči nej zo sumy 800,- Sk (26,56 eura) na 100,- eur mesačne. Návrh odôvodnila

predovšetkým tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18. 12. 2000, č. k.: P/219/95-99
súd určil vyživovaciu povinnosť odporkyni voči navrhovateľke v sume 800,- Sk, od ktorej úpravy však
uplynulo 13 rokov. Navrhovateľka navštevuje Stredné odborné učilište hotelových služieb a obchodu na
Pántoch č. 9 v Bratislave a zvýšili sa jej náklady na štúdium, musí hradiť niektoré študijné materiály 30,-
eur mesačne, má náklady na cestovné 14,- eur mesačne, stravné a ošatné 120,- eur mesačne, náklady
na telefón 60,- eur mesačne, bývanie a internet 170,- eur mesačne, úrazové poistenie 107,- eur ročne.
Otec navrhovateľky nepracuje a poberá invalidný dôchodok v sume 658,30 eura. Má vážne zdravotnéproblémy a ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletú B. W., umiestnenú v Detskom domove Nádej v
Bernolákove, za ktorú je povinný platiť úhradu za poskytovanú starostlivosť vo výške 50,- eur mesačne.
Navrhovateľka sa štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie a vyživovaciu povinnosť plní iba otec,

matka bola drogovo závislá a veľa času trávila v ústavoch a liečebniach.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že od poslednej úpravy
vyživovacejpovinnostiodporkyneprenavrhovateľkusapomeryúčastníkovkonaniazmenili.Rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18. 12. 2000, č. k.: P/219/95-99 bola odporkyni, ako matke
navrhovateľky, uložená vyživovacia povinnosť prispievať na výživu dcéry sumou 800,- Sk (26,56 eura)

mesačne; odporkyňa od poslednej úpravy iba dvakrát poukázala výživné pre dcéru, a to dňa 13. 11.
2009 a dňa 22. 06. 2010 po 23,- eur. Poukázal na to, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Povinnosť rodiča dieťaťa, ktoré študuje a pripravuje
sa na svoje budúce povolanie, trvá do toho času, kým dieťa neukončí štúdium, teda denné základné,
stredoškolské, bakalárske alebo magisterské štúdium. Pri určovaní výšky výživného súd prvého stupňa
vychádzal z odôvodnených potrieb oprávnenej osoby a schopností, možností a majetkových pomerov

povinnej osoby. Na strane odporkyne súd skúmal faktické príjmy, ale prihliadol tiež na to či je objektívne
možné, aby z hľadiska svojich majetkových a zárobkových pomerov prispievala na výživu dcéry.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka od 01. 09. 2013 študuje na strednej škole a s
výnimkou dvoch prípadov jej odporkyňa, ako matka, nikdy neprispievala na výživu, čo mal za podstatný
dôvod hodný osobitného zreteľa. Začiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti ustálil dňom 01. 08. 2012

tak, ako požadovala navrhovateľka, ktorá dňa 01. 08. 2012 dosiahla plnoletosť. Ako mesačné výdavky
navrhovateľky uviedol náklady na študijné materiály 30,- eur mesačne, cestovné 14,- eur mesačne,
stravné a ošatné 120,- eur mesačne, náklady na telefón 60, - eur mesačne, bývanie 170,- eur mesačne,
úrazové poistenie 107,- eur ročne. Otec navrhovateľky už nepracuje a poberá invalidný dôchodok. Suma
dlžného výživného za obdobie od 01. 08. 2012 do dňa vyhlásenia rozsudku predstavovala 847,89 eura

(21 mesiacov a 6 dní), a túto súd prvého stupňa povolil odporkyni splácať mesačne po 20,- eur spolu
s bežným výživným. Nezohľadnil argumentáciu odporkyne o "Dohode o platení výživného,"
ktorú spísali s otcom navrhovateľky dňa 19. 02. 2001, keďže nebola schválená súdom, a túto mal podľa
§ 36 ods. 1 a § 65 ods. 1 zákona o rodine za neplatnú. V súvislosti s mesačnými nákladmi, príjmami
a výdavkami odporkyne uviedol, že podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine má výživné prednosť pred

inými výdavkami rodičov. Jediný príjem odporkyne predstavuje invalidný dôchodok v sume 338,- eur,
od 08. 11. 2013 je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi ako nezamestnaná
a žiaden iný príspevok nepoberá. Jej mesačné výdavky predstavujú: prenájom bytu v Prievidzi 205,-
eur mesačne, výživné na dcéru v Detskom domove Nádej v Bernolákove 30,- eur mesačne, ako aj
splátky veriteľom v celkovej výške cca 45,- eur. Dospel tak k záveru, že zvýšenie vyživovacej povinnosti

odporkyne voči navrhovateľke na sumu 40,- eur mesačne adekvátne zodpovedá zmene pomerov na
strane navrhovateľky podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine a možnostiam odporkyne.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu
trov konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie odporkyňa, a to proti výroku rozsudku, ktorým

súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť odporkyne voči navrhovateľke. Žiadala, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a požadované zvýšenie výživného ako nedôvodné
zamietol. Mala za to, že vec nepatrí do právomoci Okresného súdu Bratislava II, čím malo dôjsť k
porušeniu § 221 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a § 11 ods. 1 O. s. p. Podľa názoru odporkyne súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko navrhovateľka ako školáčka pracuje a je zárobkovo

činná, ktorú skutočnosť sa odporkyňa dozvedela po 7. máji 2014. Povinnosťou súdu prvého stupňa tak
bolo zistiť kde, kedy a za akú cenu pracuje popri návšteve školy. Navrhovateľka dvakrát neprospela v
škole, opakovala ročník, resp. prešla na inú školu z titulu neprospievania, čím mala podanú žalobu za
účelovútiežnapriekvedomostiotom,žeodporkyňanemádostatokfinančnýchprostriedkovnaživobytie,
vrátane platenia liekov kvôli zdravotnému stavu. V konaní mala za preukázané, že dostáva iba invalidný

dôchodok v sume 338,- eur, pričom platí výživné na maloletú dcéru vo výške 30,- eur. Súd prvého stupňa
podľa jej názoru nemal záujem zistiť skutočný stav s ohľadom na potrebu, pravdivosť a najmä nutnosťnákladov na výchovu a životné potreby navrhovateľky, akými je údajné zvýšenie nákladov na štúdium v
sume 30,- eur, pričom rozporovala ďalšie náklady navrhovateľky. Úrazové poistenie navrhovateľky mala
za životnej situácie účastníkov konania za luxusné. Podľa názoru odporkyne invalidný dôchodok otca

navrhovateľky v sume 658,30 eura je nadpriemerný a pokrýva skutočné náklady jeho živobytia, ako aj
živobytia navrhovateľky, bez priznania požadovaného zvýšenia výživného.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil. Poukázala na to, že zo školy odišla, nakoľko chcela študovať iný študijný odbor.
Brigáduje z dôvodu, že odporkyňa si voči nej neplní vyživovaciu povinnosť a otec navrhovateľky nemá

dostatočný príjem na pokrytie všetkých spoločných nákladov, týkajúcich sa živobytia.

Odporkyňa v stanovisku k vyjadreniu k odvolaniu navrhovateľky namietala, že navrhovateľka sa podľa §
101 O. s. p. nevyjadrila ku všetkým skutočnostiam uvádzaným v odvolaní. Opätovne namietala zistenie
stavu veci, poukázala na nadpriemerný dôchodok otca navrhovateľky a namietala tiež príslušnosť súdu
prvého stupňa.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý

rozsudok, prejednal odvolanie odporkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2
O. s. p. a dospel pritom k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 cit. zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 cit zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 od. 5 cit zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je súčasťou rodičovských práv a povinností, ako to
vyplýva z ich demonštratívneho výpočtu v ustanovení § 28 zákona o rodine. Sústavná a
dôsledná starostlivosť o výživu, výchovu, zdravie a všestranný vývoj maloletého dieťaťa je jednou zo

zložiek rodičovských práv a povinností. Avšak zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je širšia,ako to upravuje ustanovenie § 28, ods. 1 zákona o rodine, pretože trvá až dovtedy, kým deti nie sú
schopné sa samy živiť. Rodičia sú povinní plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť aj voči plnoletým
deťom , ak si to ich postavenie, zdravotný stav, duševné alebo vzdelanostné predpoklady vyžadujú, a

to až do vtedy, kým sa dieťa nebude schopné samo sa živiť.

V súvislosti s odvolacou námietkou odporkyne, namietajúcej nedostatok právomoci, ako aj príslušnosti
na prejednanie veci podľa § 11 O. s. p. a § 221 ods. 1 písm. a/ O. s. p., odvolací súd poukazuje na
to, že podľa § 7 ods. 1 O. s. p. má v konaní danú právomoc súdu na prejednanie sporu vyplývajúceho
z rodinných vzťahov. Nakoľko o určení vyživovacej povinnosti odporkyne voči navrhovateľke rozhodol

rozsudkom č. k.: P/219/95-99 zo dňa 18. 12. 2000 Okresný súd Bratislava II, je daná príslušnosť
totožného súdu na konanie a rozhodnutie o zmene určenej vyživovacej povinnosti v súlade so zásadou
trvania miestnej príslušnosti, perpetuatio fori. Vo veciach starostlivosti o maloletých táto zásada
znamená, že miestna príslušnosť súdu sa určuje podľa okolností, ktoré tu boli v čase prvého rozhodnutia
súdu a trvá po celú dobu konania (viď. Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn.: Cpj 32/97). V predmetnom stanovisku Najvyšší súd SR skonštatoval, že

„aplikácia miestnej príslušnosti v praxi má význam až pri začatí súdneho konania. Riadi sa stanovenou
právnou úpravou. Ak ide o vec úpravy práv a povinností rodičov (manželov) voči maloletým deťom,
miestna príslušnosť na konanie je založená výlučnou príslušnosťou podľa § 88 ods. 1 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku. Na tejto miestnej príslušnosti nič nemení, že v prípade rozvodového
konania úpravu pomerov manželov voči spoločným deťom vykonáva súd príslušný na rozvodové

konanie (ktorý môže byť odlišný od všeobecného súdu maloletého), v dôsledku výlučnej miestnej
príslušnosti súdu konania o rozvod manželstva (§ 88 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku).
Na ďalšiu úpravu, medzi rodičmi a deťmi, ku ktorej môže dochádzať po skončení rozvodového konania
a právoplatnej úprave pomerov rodičov voči deťom na čas po rozvode, je miestne príslušným súd,
ktorého miestna príslušnosť pôvodne bola založená.“ V súvislosti s odvolacou námietkou odporkyne,

týkajúcou sa prospechu navrhovateľky, odvolací súd poukazuje na to, že študijné výsledky dieťaťa
zásadne nemajú vplyv na plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom podľa § 62 a nasl. zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine. Súd prvého stupňa ďalej správne ustálil, že vzhľadom na skutočnosť, že
o vyživovacej povinnosti odporkyne voči navrhovateľke bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom v roku
2000,došlokzmenepomerov,zakladajúcejpodľa§78ods.1cit.zákonazmenurozhodnutiaovýživnom.

Navrhovateľka študuje na strednej škole, s čím sú nepochybne spojené zvýšené náklady na štúdium,
stravné, ošatné, či cestovné. Odvolací súd pritom kvituje tiež úrazové poistenie navrhovateľky, ktoré
nemožno považovať za luxusné, práve naopak, takéto poistenie je potrebné považovať za štandardné
či prezieravé, pričom platím poistného navrhovateľka vytvára predpoklady na zabezpečenie krytia
zvýšených nákladov spojených s prípadným úrazom.

V súvislosti s poukazom na nedostatok prostriedkov odporkyne odvolací súd zdôrazňuje, že podľa §
62 ods. 5 zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Z výživného rodičov
na deti má byť podľa zákona o rodine zabezpečené nielen stravovanie, či ošatenie, či bývanie detí,
ale aj ich všestranný rozvoj. Poukaz odporkyne na výšku invalidného dôchodku otca navrhovateľky
má odvolací súd za nedôvodnú, nakoľko otec z invalidného dôchodku zabezpečuje všetky ostatné

existenčné výdavky navrhovateľky, a to bývanie, ošatenie, stravu, cestovné, pričom platí tiež výživné na
druhúneplnoletúdcéru,umiestnenúvdetskomdomove.Podľanázoruodvolaciehosúdupredpokladyna
zvýšenie vyživovacej povinnosti odporkyne, vzhľadom na majetkové pomery otca navrhovateľky, ktorý
zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o navrhovateľku, nevylučuje ani brigádnická činnosť navrhovateľky.
V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa správne zohľadnil aj doterajší postoj odporkyne, ktorá

si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke dlhodobo neplní, pričom o navrhovateľku sa dlhodobo
nezaujíma. Po zohľadnení uvedených skutočností má odvolací súd totožne s názorom súdu prvého
stupňa za dôvodné zvýšenie vyživovacej povinnosti odporkyne voči navrhovateľke na sumu 40,- eur
mesačne tak, ako to ustálil súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí.

Súd prvého stupňa však pochybil, keď vyživovaciu povinnosť odporkyne zvýšil od 01. 08. 2012, kedy

navrhovateľka nadobudla plnoletosť a nepriznal nárok na zvýšenie výživného od podania návrhu. Podľa
§ 77 ods. 1 zákona o rodine spätne možno priznať len výživné na maloleté dieťa, a to za predpokladu
danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolací súd má pritom za zrejmé, že navrhovateľka bola
v čase podania návrhu dňa 28. 11. 2013 plnoletá, nakoľko plnoletosť nadobudla dňa 01. 08. 2012, ateda sa jedná o priznanie výživného na plnoleté dieťa. Na návrh navrhovateľky tak nemožno aplikovať
ustanovenie o spätnom priznaní výživného.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s.

p. zmenil a odporkyňu zaviazal na platenie zvýšeného výživného od podania návrhu navrhovateľky na
súd prvého stupňa dňa 28. 11. 2013.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142
ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
si náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.