Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113221936
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113221936.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom
Alpenstrasse 2, CH-6300, Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, právne zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, proti odporcovi: H. Y., bytom
F. XXX/XXX, V., za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu: Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154, právne zastúpený

JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie
4.210,94 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
13C/404/2013 - 87 zo dňa 08. októbra 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka na strane odporcu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania vedľajšieho účastníka na

strane odporcu vo výške 16,69 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Jozefa Kempa, do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu vo výške 1.394,52 Eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.394,52
Eur od 05.10.2012 do zaplatenia, vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

Zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy
právneho zastúpenia vo výške 107,34 Eur. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 52 ods. 1 až
4, § 53 ods. 1 až 3, § 100 ods. 1, § 101, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ďalej ust. § 4 ods. 1, až
4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. § 3 ods. nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z. a ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). V časti odôvodnenia rozhodnutia
o náhrade trov konania konštatoval, že navrhovateľ v návrhu na začatie konania požadoval od odporcu

sumu 4.210,94 Eur s príslušenstvom, pričom priznaná mu bola suma vo výške 1.394,52 Eur, čím pomer
úspechu a neúspechu navrhovateľa v tomto konaní predstavoval 33,12 % ku 66,88 %, na základe čoho
úspešnejším účastníkom sa stal odporca, ktorého čistý úspech dosahoval v konaní 33,76 %. Odporca si
však trovy konania neuplatnil, a preto mu ich náhrada nebola priznaná. Trovy konania si uplatnil vedľajší
účastníknastraneodporcu,atovovýške317,95Eur,pričomtrovyjehoprávnehozastúpeniapozostávali
z odmeny právneho zástupcu vo výške stanovenej v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.

z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), t.j. vo
výške 151,05 Eur a paušálnej náhrady režijných výdavkov. Právnemu zástupcovi navrhovateľa v zmysle
uvedeného priznal odmenu za 2 úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a písomné
podanie - vyjadrenie zo dňa 24.03.2014. V súvislosti s tým pripomenul, že trovy konania je navrhovateľ
povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu v zmysle ust. § 149 ods.
1 O.s.p., a to v celkovej výške 33,76 % zo sumy 317,95 Eur, t.j. vo výške 107,34 Eur.Proti tomuto rozsudku, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ, nakoľko s vymedzenou časťou rozhodnutia nesúhlasil. Na úvod zdôraznil, že zákonodarca

mal v úmysle vytvoriť priestor na vstup subjektu, ktorý bude aktívne chrániť spotrebiteľov v tzv.
spotrebiteľských súdnych sporoch. Ďalej pripomenul, že v prípade spotrebiteľských zmlúv s účinnosťou
od 01.05.2014 právny poriadok určuje orgánu rozhodujúcemu o nároku vyplývajúcom zo spotrebiteľskej
zmluvy povinnosť prihliadať na premlčanie či inú zákonnú prekážku, na základe ktorej nemožno priznať
plnenie i bez návrhu. Zastával preto názor, že odporca ako spotrebiteľ by dosiahol v konaní rovnaký

úspech bez pričinenia vedľajšieho účastníka, keďže tento neuviedol žiadne skutočnosti ani právne
argumenty, ktoré by súd prvého stupňa viedli k predmetnému rozhodnutiu alebo na ktoré je súd povinný
prihliadnuť z úradnej povinnosti. Vedľajší účastník podľa jeho názoru neposkytol spotrebiteľovi žiadnu
ochranu, svojím pôsobením nenaplnil podstatu svojej činnosti predpokladanú zákonodarcom a jeho
účasť v konaní tak označil za zbytočnú. Uviedol, že súd nemôže uložiť účastníkovi konania povinnosť
hradiť také trovy, ktoré druhý účastník vynaložil zbytočne s tým, že predpokladom priznania náhrady trov

konaniavkonaníúspešnémuúčastníkovijeúčelnosťtrovyvynaloženýchnauplatňovaniealebobránenie
práva. Mal za to, že je potrebné rozlišovať medzi právom na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov
konania za poskytnutú právnu pomoc, v súvislosti s čím poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7 M Cdo 1/2014, ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 3259/11, III. ÚS 3303/11 a
I. ÚS 988/12. Zároveň spochybňoval spôsob vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý označil

za neadresný, uskutočnený len oznámením o vstupe do konania so žiadosťou o doručenie návrhu, a
to všetko bez akejkoľvek znalosti predmetu konania len predpokladajúc podľa navrhovateľa, že ide o
spotrebiteľský spor, pričom neraz ide o právoplatne skončené veci. Takáto neznalosť predmetu konania
podľa jeho názoru neumožňuje chápať záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, ak nemá
základnú vedomosť o tom, aké právo a právo koho má ako subjekt na to zriadený chrániť. Okrem toho

obrana odporcov v jednotlivých konaniach spočíva v paušálnych úkonoch, pričom v každom konaní je
vedľajší účastník zastúpený právnym zástupcom bez zreteľa na právnu či skutkovú náročnosť. Súdu
prvého stupňa vytýkal, že sa nezaoberal hodnotením postupu navrhovateľa, ktorý sa na jednoduché
podanie nechal zastúpiť advokátom, ale vo vzťahu k uplatnenej náhrade trov konania možno jeho krok
hodnotiť ako neefektívny a trovy konania, ktoré vznikli, ako vynaložené neúčelne. Na podporu svojej

argumentácie spomenul uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži/10/2014 a sp. zn. 6 M Cdo 5/2013,
uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/465/2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 17Co/91/2012 a uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/207/2014. Považoval
za zrejmé, že ak vedľajší účastník ponúka svoje služby na ochranu a pomoc spotrebiteľom, mal by byť
dostatočne personálne a finančne vybavený, aby mohol svedomito vykonávať svoju činnosť. Rovnako

zdôraznil, že ak chce vedľajší účastník zdieľať procesný neúspech hlavného účastníka, mal by byť
ochotný zdieľať aj jeho procesný neúspech v spore. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti navrhol
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za
jeden úkon právnej služby spolu s režijným paušálom celkom v sume 83,57 Eur.

K podanému odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý mal za to, že zmysel
vedľajšieho účastníctva sa v predmetnom konaní naplnil, keďže odporcovi ako spotrebiteľovi bola
poskytnutá skutočná pomoc v spore. Čo sa týka dôvodnosti náhrady trov právneho zastúpenia, poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/177/2013 - 61 zo dňa 28. októbra 2013. Zdôraznil,
že judikatúra Európskej únie nevidí žiadny dôvod na neposkytnutie právnej ochrany aj právnickej

osobe, pričom procesná aktivita vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní evidentne súvisela s
ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov. Takýmto
prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno poprieť
aj jeho sankčnú povahu. Považoval za nevyhnutné uviesť, že navrhovateľ naďalej používa zmluvnú
podmienku právoplatne určenú za neprijateľnú a nielenže tak porušuje zákonný zákaz používania

tejto klauzuly, ale takého konanie je aj na úkor kvality a očisty verejného života. Občiansky súdny
poriadok v ust. § 24 umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého
si zvolí, pričom takýmto zástupcom môže byť i advokát. Na záver konštatoval, že navrhovateľ sa vo
svojom odvolaní snaží o presadenie diskriminačnej zásady, v zmysle ktorej vedľajší účastník nemá
mať právo na náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko je združením založeným za účelom ochrany

spotrebiteľa, pričom navrhovateľ si bez akýchkoľvek pochybností uplatňuje náhradu trov právneho
zastúpenia v plnom rozsahu, a to aj napriek skutočnosti, že predmetom jeho podnikateľskej činnosti jeaj činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov. Na základe uvedeného navrhol
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť a zaviazať navrhovateľa povinnosťou zaplatiť
munáhradutrovodvolaciehokonaniazajedenúkonprávnejslužbyspolusrežijnýmpaušálomvcelkovej

výške 83,57 Eur.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu je potrebné
ako vecne správny potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

Odvolaním navrhovateľa bol rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý iba vo výroku o náhrade trov

konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním
napadnutú časť rozhodnutia a rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti ostal právoplatný a týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

Podľa ust. § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Náhradatrovsporovéhokonaniajeovplyvnenázásadouúspechuvoveciazásadouzavinenia.Zmyslom
zásady úspechu vo veci, ktorá sa uplatní aj v tomto prípade, je priznanie trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva tomu účastníkovi konania, ktorý vo veci dosiahol procesný úspech.

Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti rozhodnutia o náhrade trov
vedľajšieho účastníka na strane odporcu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku za správny, vychádzajúc z pomeru úspešnosti účastníkov v konaní, keď navrhovateľ bol
v konečnom dôsledku úspešný v rozsahu 33,12 % a neúspešný v rozsahu 66,88 % (z pôvodne
uplatnenej istiny vo výške 4.210,94 Eur s príslušenstvom bol odporca rozsudkom súdu prvého stupňa

zaviazaný k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.394,52 Eur s príslušenstvom). Za danej
procesnej situácie je aplikácia ust. § 142 ods. 2 O.s.p. o pomernom rozdelení trov pri rozhodovaní o
povinnosti ich nahradiť aj z pohľadu odvolacieho súdu primeraná, pričom odvolací súd konštatuje, že
pri stanovení konečného rozsahu, v ktorom má odporca a vedľajší účastník na strane odporcu voči
navrhovateľovi právo na náhradu trov konania, postupoval súd prvého stupňa správne, keď vyššie

špecifikované percentuálne hodnoty procesného úspechu navrhovateľa a odporcu od seba odčítal.
Uvedeným spôsobom správne dospel ku končenému výsledku 33,76 %, ktorým následne vynásobil
sumu trov právneho zastúpenia pôvodne prislúchajúcu vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
(317,95 Eur), keďže samotný odporca si trovy konania neuplatnil, a vypočítal tak konečnú sumu náhrady
trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 107,34 Eur.

Odvolací súd sa tak nestotožnil s námietkami navrhovateľa, že vedľajší účastník ako spotrebiteľské
združenie musí nevyhnutne disponovať personálnym aparátom, u ktorého je daná odbornosť v oblasti
právo, čo má byť okrem iného dôvodom na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia tomuto
subjektu. Odvolací súd tak nepovažoval za správnu právnu úvahu, v zmysle ktorej trovy konania
vedľajšieho účastníka, aj s prihliadnutím na vyhodnotenú jednoduchosť sporu, nie sú trovami účelne

vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. V danej súvislosti totiž treba zohľadniť, že ak aj
vedľajší účastník vo svojich podaniach používa opakujúce sa argumenty vychádzajúce zo súdnej praxe,
Občiansky súdny poriadok takýto spôsob obrany nevylučuje a zároveň nemožno prehliadnuť, že druhá
procesná strana v obdobných právnych sporoch na uplatnenie svojho práva formou návrhu na vydanie
platobného rozkazu používa rovnakú (takmer totožnú) argumentáciu, čo je odvolaciemu súdu známe z

úradnej činnosti. Okrem uvedeného je samotnú účelnosť trov podľa názoru odvolacieho súdu potrebné
posudzovať predovšetkým vo väzbe na výsledok sporového konania, v ktorom odporca v konečnomdôsledku dosiahol procesný úspech vo väčšom rozsahu ako navrhovateľ. Účelné trovy vedľajšieho
účastníka v konaní pred súdom prvého stupňa aj podľa názoru odvolacieho súdu vznikli titulom právneho
zastúpenia s tým, že súd prvého stupňa správne pri určení výšky trov právneho zastúpenia patriacich

vedľajšiemu účastníkovi postupoval podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Odmena
bola vyčíslená riadne a včas, a preto sa v tejto časti odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvého
stupňa tak ako to predpokladá ust. § 219 ods. 2 O.s.p.

Skutočnosť, že aktuálne platná právna úprava ukladá konajúcemu súdu v spotrebiteľských veciach
povinnosť z úradnej povinnosti prihliadnuť okrem iného i na premlčanie uplatnenej pohľadávky, odvolací

súd na rozdiel od navrhovateľa nepovažoval za dostatočný podklad pre formuláciu záveru o neúčelnosti
trov konania vynaložených zo strany vedľajšieho účastníka. Vznesenie námietky premlčania možno
aj napriek aktuálnemu zneniu ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa naďalej
považovať za štandardný spôsob procesnej obrany dotknutého účastníka (hoci v danom prípade bola
táto vyhodnotená ako nedôvodná), čo platí obzvlášť pri zohľadnení toho, že v čase vznesenia námietky
premlčania vedľajším účastníkom, t.j. dňa 26.03.2014, citovaná právna úprava neexistovala, nakoľko

k doplneniu predmetného ust. § 5b do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa došlo až jeho
novelou č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 13.06.2014.

Odvolací súd konštatuje, že nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu by znamenalo
porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom konaní. Občiansky súdny poriadok totiž vo
svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník hoci aj odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní

pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. To sa v plnej miere vzťahuje tiež na
možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom, nakoľko vedľajší účastník má
v zmysle vyššie citovaného ust. § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Pokiaľ je tak prípustné, aby samotný navrhovateľ bol právne zastúpený v konaní, ktoré podľa jeho

názoru nespĺňa znaky právne zložitejšieho sporu, a v prípade svojho procesného úspechu, prípadne
zavinenia zastavenia konania odporcom, mu bola priznaná náhrada trov konania vrátane trov právneho
zastúpenia, môže si aj vedľajší účastník na strane odporcu vychádzajúc z ust. § 93 ods. 4 O.s.p. zvoliť
právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať a ktorému pri splnení zákonných predpokladov
rovnako prislúcha právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ak tu nie sú iné okolnosti hodné

osobitného zreteľa, pričom takéto iné okolnosti v prejednávanej veci odvolacím súdom zistené neboli.

Preto bol rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu ako vecne správny potvrdený.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p., kedy vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý bol v odvolacom konaní

procesne úspešný a trovy odvolacieho konania si riadne uplatnil, bola priznaná náhrada trov odvolacieho
konania voči neúspešnému navrhovateľovi vo výške 16,69 Eur, a to za jeden úkon právnej služby -
vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 02.01.2015 podľa ust. § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v
znení neskorších predpisov - vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. vo výške
8,30 Eur (v danom prípade odvolanie bolo podané len proti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho

účastníka na strane odporcu, teda rozhodujúca je suma, ktorú žiadal ako nárok uplatňovaný v odvolaní,
a to trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 107,34 Eur), k tomu príslušný režijný paušál vo výške
8,39 Eur podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .