Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/515/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613213433
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5613213433.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa CETELEM
SLOVENSKO, a.s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného
usadenou euroadvokátkou JUDr. Helenou Strachotovou, so sídlom H., P. X, proti odporkyni V. B.,
nar. XX.XX.XXXX,. bytom Y. XXX, o zaplatenie 414,17 eur s príslušenstvom, na základe odvolania
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/15/2014-45 zo dňa 24.2.2014
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku a vo výroku o
náhrade trov prvostupňového konania, vrátane povolenia splátok.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti odporkyni
zaplatiť navrhovateľovi sumu 301,50 eur s príslušenstvom, vrátane povolenia splátok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 301,50
eur spoločne s úrokom z omeškania 8,75% od 16.3.2013 do zaplatenia v mesačných splátkach po
15 eur. Vychádzal z toho, že medzi účastníkmi nebola sporná existencia zmluvného vzťahu, ktorého
predmetom bolo poskytnutie navrhovateľom odporkyni spotrebiteľského úveru 337 eur formou platby
za tovar. Rovnako nebolo sporné, že odporkyňa z tohto úveru zaplatila iba 35,50 eur. Okresný súd
konštatoval, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti navrhovateľom nerešpektovalo ustanovenie § 52 ods.
8 Obč. zák., a preto nemohlo nadobudnúť právne účinky.

Predovšetkým však zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi z 22.3.2012 neobsahuje zákonnú
náležitosť - opis tovaru, na ktorý sa vzťahuje a adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c/, h/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Dôsledkom tohto nedostatku
je, že sa dotknutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ označeného zákona).
Nadväzne je povinnosťou odporkyne vrátiť „len“ rozdiel medzi navrhovateľom poskytnutou sumou 337
eur a ňou vykonanou splátkou 35,50 eur, t.j. 301,50 eur. Vzhľadom na omeškanie odporkyne s platením
dlhu je súčasne táto povinná zaplatiť i vyššie uvedené príslušenstvo pohľadávky (úroky z omeškania).
Vo zvyšnej časti okresný súd návrh zamietol; vrátane nároku uplatňovaného z titulu poistného, lebo
navrhovateľ nepreukázal, že je poisťovateľom. S poukazom na sociálnu situáciu odporkyne okresný
súd jej povolil splácať dlh/priznanú istinu s príslušenstvom v mesačných splátkach pod hrozbou straty
výhody splátok, nezaplatením čo i len jednej splátky.

Povolenie splátok sa týkalo i navrhovateľovi priznanej náhrady trov konania v celkovej sume 52,42 eur
(11,17 eur súdny poplatok a 41,25 eur náhrada trov právneho zastúpenia). Pri ustálení výšky náhrady
okresný súd zohľadnil v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. pomer úspechu sporových strán, ktorý v čistom
vyjadrení (z pohľadu navrhovateľa) činil 45,60%. Zároveň konkrétne vymedzil jednotlivé súčasti náhrady
trov, vrátane ich právneho základu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku
odvolanie navrhovateľ, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že návrhu bude celkom vyhovené
alebo jeho zrušenie a vrátenie veci na nové prerokovanie. Poukazoval na to, že v zmluve z 22.3.2012 je
opis tovaru uvedený dostatočným označením „notebook“, ktoré vymedzenie je „jasné“ i pre účastníkov
zmluvy. Súčasne je v danej zmluve označená i adresa predajcu, ktorý identifikovaný ID predajcu: OKAY
s.r.o. Bratislava, Krajná 86. Navrhovateľ ďalej (vo všeobecnosti s odkazom na § 157 ods. 2 O.s.p.)
namietal tiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Odporkyňa zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1, 2
písm. b/ O.s.p. (z toho titulu zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý vo výroku o uložení povinnosti
odporkyni zaplatiť navrhovateľovi istinu 301,50 eur s príslušenstvom; vrátane povolenia splátok) a v
preskúmavanej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p., hoci
čiastočne i z iných dôvodov.

Námietku odvolateľa o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku je potrebné v plnej miere odmietnuť
ako nedôvodnú. Odhliadnuc od toho, že okrem citácie zákonného ustanovenia a jeho všeobecného
výkladu, neuviedol žiadne konkrétne okolnosti vzťahujúce sa na prejednávanú vec, resp. na obsah
posudzovaného rozhodnutia, nie je táto námietka opodstatnená. Okresný súd totiž svoje jednotlivé
východiská, úvahy a závery dostatočne jasne ozrejmil/vysvetlil.

Zároveň platí, že odlišné (subjektívne) hodnotenie vlastných argumentov navrhovateľom, resp. jeho
neakceptovanie záverov okresného súdu nezakladá nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a nie je ani
porušením práva na súdnu ochranu. Súčasťou tohto základného práva totiž nie je aj právo na procesný
úspech v konaní. Nie je preto porušením práva na spravodlivý proces, ak súd nevyhovie procesnému
alebo meritórnemu návrhu účastníka. Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1
Ústavy SR taktiež nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
navrhovateľa.

V rámci svojej vecnej námietky navrhovateľ bližšie neuvádza (konkrétnym označením zmluvného
dojednania), kde sa nachádzajú zákonom požadované údaje (náležitosti zmluvy) - opis tovaru, na
ktorý sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje a označenie predajcu, u ktorého možno uplatniť
reklamáciu. Odvolací súd sa domnieva, že ide o čiastočne účelový postup. Opis tovaru (bez ohľadu na
to, či označenie „notebook“ je konkrétnym opisom tovaru) a označenie predajcu sa totiž nenachádzajú
v žiadnom - pre daný prípad individuálne dojednanom - ustanovení zmluvy z 22.3.2012, ale sú uvedené
na prvej strane zmluvy nad samotným textom „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“.

Takýto spôsob vymedzenia zákonom obligatórne vyžadovaných náležitostí nie je v spotrebiteľských
veciach akceptovateľný; osobitne, keď (aj) v zmysle „európskeho rozmeru“ ochrany spotrebiteľa ide o
hodnotu postavenú na roveň iných hodnôt verejného poriadku. Zákonná náležitosť zmluvy musí byť
jednoznačne zahrnutá v texte zmluvy a nie uvedená kdekoľvek (hoci i na titulnej strane) v písomnosti
obsahujúcej predmetnú zmluvu. Navrhovateľom zvolený postup (keďže je nesporné, že znenie zmluvy
bolo koncipované výlučne dodávateľom) okrem iného umožňuje tiež neprijateľné dodatočné uvádzanie
údajov.

Na základe konštatovaného uvedenie náležitostí zmluvy - opis tovaru a označenie predajcu -
neakceptovateľným spôsobom mimo obsah jednotlivých zmluvných dojednaní je nutné v konečnom
dôsledku kvalifikovať ako jeho absenciu v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Nadväzne je vecne správnym

záver okresného súdu o posúdení úveru z 22.3.2012 ako úveru bez úrokov a bez poplatkov, čo má za
následok priznanie nároku navrhovateľovi len z titulu nezaplatenej istiny.

Odvolacie dôvody navrhovateľa, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), boli
neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd
prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok preto v preskúmavanej
meritórnej časti potvrdil.

Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že predmetná zmluva je z hľadiska
formy vyhotovená použitím písma minimálnej veľkosti, čo fakticky bráni spotrebiteľovi dôkladne sa
oboznámiť s jej obsahom a stavia ho do zásadne nevyhovujúcejšieho postavenia oproti dodávateľovi.
V zmysle aktuálnej úpravy ide (už) o vyslovene neprípustnú formálnu stránku spotrebiteľskej zmluvy,
sankcionovanú jej neplatnosťou (§ 53c Obč. zák. v spojení s § 1b nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.).
Vzhľadom na demonštratívne vymedzenie neprijateľných zmluvných podmienok (§ 53 ods. 4 Obč. zák.)
i vo vzťahu k posudzovanej zmluve nebolo vylúčené jej kvalifikovanie prostredníctvom rozoberanej
neakceptovateľnej formy.

Okresný súd vecne správne rozhodol i o náhrade trov konania, keď náležite aplikoval zásadu
pomerného úspechu v spore a podrobne posúdil náhradu trov uplatňovanú procesnou stranou
navrhovateľa. Odvolateľ vo vzťahu k predmetnému výrok neuviedol fakticky žiadne konkrétne dôvody
jeho nesprávnosti; s výnimkou nesprávnosti meritórneho (v časti zamietajúceho) výroku rozhodnutia,
ktoré podmieňuje záver o (rozsahu/pomere) úspechu sporových strán. Predmetom odvolacieho
prieskumu bol následne daný výrok „len“ z dôvodu jeho závislosti od meritórneho výroku/od (pomeru)
úspechu účastníkov. V danej spojitosti krajský súd opakovane zdôrazňuje viazanosť odvolacieho súdu
konkrétnymi odvolacími dôvodmi vymedzenými odvolateľom.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ
- navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu odporkyňa si žiadne trovy odvolacieho
konania neuplatňovala (§ 151 ods. 1 O.s.p.)

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.