Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/186/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113207383
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113207383.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudcov JUDr.
Gabriely Világiovej a JUDr. Jozefa Angeloviča v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so
sídlom Senatorska 18, Warszwa, 00-950, Poľská republika, IČO: 001254524, podnikajúca na území
Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky so
sídlom organizačnej zložky Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, právne zastúpený: F.
Šváby s.r.o., so sídlom BBC V, block A, Plynárská 7/A, 821 09 Bratislava proti žalovanému: R. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, T., o zaplatenie 92,25 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 12C 168/2013-55 zo dňa 3.4.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) žalobu zamietol a konanie
v časti o zaplatenie úroku z omeškania 9 % ročne od 18.03.2010 do 01.01.2012 zastavil. O trovách
konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil s odkazom na ust. §§ 54, 48 ods. 1, 2, 457 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a ust. §§ 261 ods. 3, 497, 502 ods. 1, 503 ods. 1, 2, 3, 369
ods. 1, 2, 3, zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“).

Vo vzťahu k výroku v zamietavej časti uviedol cit.: „Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
účastníci konania dňa 20.2.2009 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 600 eur s uvedením
dohodnutej úrokovej sadzby vo výške 25 % ročne, ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 28,07
% ročne a celkových nákladov dlžníka spojených s týmto úverom vo výške 44,06 eur .

Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami vždy k 20. dňu
kalendárneho mesiaca vo výške 107,42 eur počnúc dňom pripísania peňažných prostriedkov na účet
až do 20.8.2009.

Zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym
obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, teda záväzkové vzťahy, ktoré na základe

uvedenej zmluvy vznikli, sa spravujú výlučne Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvného vzťahu.

Právna úprava spotrebiteľských úverov zákonom č. 258/2001 Z.z. je iba špeciálnou úpravou zmluvy o
úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Keďže žalovaný si na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere neplnil riadne svoje povinnosti a
to nevykonávaním úhrad dohodnutých splátok poskytnutého úveru a splatnú časť svojho záväzku
neuhradil žalobca listom zo dňa 4.10.2011 odstúpil od zmluvy, pričom odstúpenie od zmluvy bolo
žalobcovi vrátené späť dňa 10.10.2011.

V danej právnej veci súd považuje za právne významný právny úkon žalobcu, ktorým odstúpil od zmluvy
stalo sa tak podaním zo dňa 4.10.2011.

Vychádzajúc z obchodných podmienok článku 2.4 dohodu 2.4.7 odmietnutie prevzatia zásielky alebo
vrátenie zásielky z pošty ako nedoručenej sa považuje za jej doručenie.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a
tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a
povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si
majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ). Čo v danej právnej veci keďže žalobcom bol
poskytnutý úver 600 eur, a žalovaným zaplatená bola suma 644,52 euro, nepredstavuje už žiadnu sumu
zo strany žalovaného.

Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že aj v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy nezaniká záväzok
dlžníka splatiť dlžnú sumu vrátane príslušenstva, tu súd uvádza, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti
vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie
záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej
povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje.

Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi
konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

V danej právnej žalobca, ako dodávateľ, naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a dobrovoľne
sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré
zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok ).

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber
sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v
ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii
je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza
Claro, bod 25,26,27, rozsudok C-240/98 až C-244/98 ).

Súd dospel k záveru, že na predmetnú vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, špeciálnej
právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 OZ, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia
spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Zz., ktorý za spotrebiteľskú
zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka.“

Rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil cit.: „Vo svojom v pôvodnom návrhu žalobca žiadal priznať
úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 18.3.2010 do zaplatenia, naopak vo vyjadrení zo dňa
11.11.2013 žiadal priznať úroky z omeškania od 1. 1. 2012. Podľa obsahu súd posúdil toto vyjadrenie ako
návrh na zastavenie konania v časti uplatneného úroku z omeškania za čas uplatňovaný od 18.3.2010
do zaplatenia až od 1.1.2012 do zaplatenia a v tejto časti konanie zastavil.

Rozhodnutie o trovách konania právne posúdil v zmysle ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal nesprávne
právne posúdenie veci vo vzťahu k aplikáciu odstúpenia od zmluvy podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka. Rovnako nesprávny záver považoval i nepriznanie úroku z istiny odo dňa, keď spotrebiteľský
úver čerpal až do dňa splatenia istiny poukazujúc na ust. § 13 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Odstúpenie od zmluvy je krajnou možnosťou
ukončenia úverového vzťahu z dôvodu závažného porušenia zmluvných povinností druhou zmluvnou
stranou. Ide o ukončenie takých situácií, kedy nie je možné spravodlivo požadovať zotrvávanie v
zmluvnom vzťahu. Možnosť odstúpenia od zmluvy jasne definuje § 506 ObZ. Výklad súdu prvého
stupňa je tiež porušením ustanovení zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Právna úprava odstúpenia
od zmluvy v ObZ je komplexnou, preto sa ustanovenie OZ nepoužijú. Nesprávny je záver o neplatnosti
dohody účastníkov, podľa ktorej si mali účastníci dohodnúť, že aj po odstúpení od zmluvy môže žalobca
uplatňovať zaplatenie celej dlžnej sumy s príslušenstvom a všetky ďalšie neuhradené záväzky a poplatky
(bod 2.3.8 obchodných podmienok. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Navrhol,
aby odvolací súd pripustil dovolanie. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
O.s.p. preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §
212 O.s.p. a zistil, že rozsudok je správny. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené
na úradnej tabuli súdu najmenej päť dní pred vyhlásením.

Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 48 ods. 1, 2 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 25 ods. 1 zákon o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v
odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2
a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej
sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach prvostupňového súdu sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu. Vyplýva to aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruistoriace. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, str. 12, § 29;
Hirobalanice, Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-D;, Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. 2. 1998).

Ústavný súd SR sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia v náleze III. ÚS
119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnenie nárokov a
obranu proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa
zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o
odstúpení od zmluvy; jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp.
ústavne nekomfortné.

Nedôvodnou je i odvolacia námietka vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov. Odvolací súd sa domnieva,
že ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv,
zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na typy upravené v Obchodnom zákonníku.

Ide pritom o veľmi zásadne nekauzistické ustanovenie zákona (,,...ani inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie“) sledujúce inter alia vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa

oproti následku, ktorý konkurenčne dopadá na spotrebiteľa podľa ,,tohto“ zákona. Je logické sa
domnievať, že zákonodarca tým rozumel Občiansky zákonník (arg. ,,tohto zákona “ sa rovná zákona, v
ktorom je naň priamy odkaz). (porov. Dôvodovú správu k § 54 ods. 1 OZ na http://www.rokovania.sk ,,(§
54) Ustanovenie v ods. 1 v súlade so Smernicou vyjadruje kogentnosť úpravy neprijateľných podmienok
s tým, že v spotrebiteľských zmluvách nie je možné dojednať také práva alebo povinnosti odchylne od
zákonnej úpravy, ktoré by boli v neprospech spotrebiteľa. Neplatné sú také dojednania v spotrebiteľských
zmluvách, ktorými by sa spotrebiteľ vzdával tých práv, ktoré mu zákon priznáva alebo dojednať také
ustanovenie, ktoré by zhoršili jeho postavenie ako účastníka zmluvy....“.

Súd prvého stupňa uvedené ustanovenie aplikoval dôsledne a podľa názoru odvolacieho súdu v súlade
so zmyslom a cieľom predpokladaným zákonom.

Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva)
je úplné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizované
použitie obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité (viď dôsledky
pre spotrebiteľov v ďalšej časti odôvodnenia).

Odvolací súd už v minulosti použil na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v právnom
vzťahu právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku (porov. rozsudky vo veciach sp. zn. 6Co
81/2012, 6Co 113/2010, 6Co 218/2012, 6Co 224/2012). Niektoré rozsudky pritom boli podrobené
kontrole ústavnosti. Ústavný súd SR takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný (napr. vec I. ÚS
402/2013) a pritom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická
právna úprava odstúpenia a premlčania).

S týmto názorom sa žalobca v odvolaní nestotožnil a argumentuje, že súd posúdil vzťah iba podľa
Občianskeho zákonníka. Podľa nej sa má odstúpenie od zmluvy posudzovať tak, že účinky odstúpenia a
zánik zmluvy nastávajú až od momentu doručenia odstúpenia ex nunc. Poukázal na znenie dohodnutej
klauzuly o odstúpení, ktorá predpokladá zachovanie zmluvných nárokov veriteľa aj po odstúpení od
zmluvy.

Odvolací súd reflektuje na judikatúru, ktorá podporuje odstúpenie od zmluvy bez rušenia práv zo
zmluvy, ktoré vznikli pred odstúpením (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 1MObdo V
2/2007, Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci 33Odo 131/2003).

S uvedenou judikatúrou v spoločenských vzťahoch vzniknutých pred zakotvením ustanovenia § 54
OZ do Občianskeho zákonníka sa dá súhlasiť. Žalobcom prezentovaná právna konštrukcia a treba
povedať, že aj doterajšia judikatúra však nezohľadňujú ustanovenie § 54 ods. 1 v spojení s § 39 OZ.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 48 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2), a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi
účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Žalobca poukazuje na to, že sa použitím právnej úpravy o odstúpení od zmluvy podľa predpisov
občianskeho práva dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a v rozpore s princípom právnej istoty.

Odvolací súd s týmto názorom nesúhlasí. Naopak spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné
podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich
dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty,
dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v
záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy,
Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009, str. 178).

Nemožno prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a
dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného
práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. strata výhody
splátok).

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom
pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia Súdneho dvora na to poukazujú (napr.
rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25, 26, 27, rozsudok C-240/98 až C-244/98 Océano).

Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 54 ods. 1 OZ s právom Európskej únie, ktoré
umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča
smernica Rady 93/13/EHS (čl. 8 smernice Rady 93/123 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou
v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“,
porov. tiež rozsudok súdneho dvora vo veci C-484/08).

Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153
ods. 3, 4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu
života a tak naplniť cieľ čl. 6 citovanej smernice ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly
v zmluvách nezaväzovali“.

Odvolací súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného
zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku,
ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52
až § 54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku
tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

V celej škále dualisticky upravených inštitútov súkromného práva by sa malo použiť vždy obchodné
právo vrátane regulácie inštitútu odstúpenia od zmluvy, s čím sa podľa odvolacieho súdu zásadne nedá
súhlasiť. Spotrebitelia napriek dôvere v objektívne právo zakotvené v kódexe o občianskych právach
by sa museli podrobovať pomerne zložitejšiemu a vzdialenejšiemu obchodnému právu, ktoré oproti
Občianskemu zákonníku zásadne zhoršuje ich postavenie.

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba podľa názoru odvolacieho súdu vykladať tak, že v prípade
dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije
obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie
spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. oproti použiť právna úprava podľa Občianskeho
zákonníka v prípade, že jej aplikáciou . Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce nevyžaduje transpozíciu v prípade dualistickej úpravy inštitútov súkromného
práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré
bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu
zákonníku, § 54 ods. 1 OZ).

Odvolací súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v
súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne
priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri
zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia,
ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o
obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.

Iná vec je možnosť dojednania iných dôsledkov odstúpenia, a to priaznivejších pre spotrebiteľa.
Napríklad typickým výhodnejším dojednaním oproti zrušeniu zmluvy od jej začiatku by bolo dojednanie
s cieľom ponechať splátky nesplatenej časti úverových prostriedkov. Pre spotrebiteľa je výhodnejšie
splácať istinu, ako jednorazovo vrátiť (spravidla už spotrebované) úverové prostriedky. Ustanovenie §
48 ods. 2 OZ teda pripúšťa dohodu aj o inom následku, než je zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku
(ex tunc).

Z obsahu žaloby je evidentné, že žalobca si uplatňuje aj úroky, a to napriek tomu, že zmluvu zrušila.

V rámci súdnej kontroly zmluvných podmienok sa musia posudzovať zmluvné podmienky spolu s
konzekvenciami vyplývajúcimi s ostatných zmluvných podmienok (čl. 3 smernice ,, Bez toho, aby boli
dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí“.

Napokon nie je dôvodnou ani odvolacia námietka vo vzťahu k aplikácii ust. § 13 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Predmetný zákon je
účinný odo dňa 2.4.2010. Z obsahu spisu je nepochybné, že zmluva o poskytnutí hotovostného úveru
„mPÔŽIČKA“ bola uzavretá dňa 20.2.2009.

Pravidlom pri aplikácii hmotnoprávnej normy je, že reguluje spoločenské vzťahy dopredu, v zásade nie
spätne. Z prechodných ustanovení vyplýva, že na právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov (zákon č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch), ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Z ust. § 25 ods. 2
nevyplýva aplikabilita ust. § 13 zákona o spotrebiteľských úveroch. Naviac odvolací súd konštatuje, že
predmetné ustanovenia upravuje situáciu odstúpenia od zmluvy zo strany spotrebiteľa. Čo nie je daný
prípad.

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené nevidel dôvod na pripustenie dovolania vo vzťahu k otázky,
či v prípade odstúpenia veriteľa od zmluvy o úvere uzatvorenej podľa ObZ medzi veriteľom a dlžníkom,
ktorý je spotrebiteľ, ktoré je vykonané podľa § 506 ObZ z dôvodu omeškania dlžníka, sa účinky
odstúpenia posudzujú podľa § 48 v nadväznosti na § 451 a nasl. OZ a teda je dlžník povinný vrátiť
poskytnutú sumu istiny úveru ako bezdôvodné obohatenie alebo sa účinky odstúpenia posudzujú podľa
§ 506 ObZ a dlžník je povinný vrátiť poskytnutú sumu úveru spolu s úrokmi z istiny.

Pokiaľ ide o namietané čiastočné zastavenie konania odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa
správne posúdil podanie žalobcu zo dňa 11.11.2013 ako čiastočné späťvzatie žaloby. Z obsahu
predmetného podania je nepochybné, že sa žalobca domáha zaplatenia úroku z omeškania od 1.1.2012
do zaplatenia, z čoho je zrejmé, že oproti pôvodnému návrhu, v ktorom sa domáha úroku z omeškania
od 18.3.2010 do zaplatenia, sa domáha menej, než sa pôvodne uplatnilo. Podľa obsahu je preto zrejmé,
že vyjadrenie zo dňa 11.11.2013 je zároveň čiastočným späťvzatím žaloby. Súd prvého stupňa teda
rešpektujúc dispozičné právo navrhovateľa, vyhovel späťvzatiu žaloby a konanie zastavil v časti o
zaplatenie úroku z omeškania 9 % ročne od 18.03.2010 do 01.01.2012.

Na žiadosť žalobcu obsiahnutú v odvolací, ktorou sa domáha zrušenia rozsudku v celom rozsahu, teda aj
vo výroku o čiastočnom zastavení konania, odvolací súd nemôže prihliadnuť, keďže sa vo veci rozhodlo
v intenciách jeho ostatného procesného úkonu. V danom prípade žalobca podaním zo dňa 11.11.2013
nepochybne vyjadril vôľu, aby bolo konanie čiastočne zastavené. Nie je možné odvolanie späťvzatia
žaloby so žiadosťou o pokračovanie v konaní vrátením veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok s osvojením si dôvodom potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a tomu zodpovedá i výrok o náhradu trov odvolacieho
konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.