Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112225029
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112225029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci navrhovateľa Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska
kancelária Antovszká, s.r.o., Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881, konajúcou JUDr.
Alžbetou Fuchsovou, advokátkou a konateľkou spoločnosti, proti odporcovi W. K., nar. X.X.XXXX,
bytom V. XXXX/X, XXX XX W., o zaplatenie 118,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 23.1.2014 č.k. 7C/34/2013-92 zhodou hlasov členov senátu
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 32,85
eur.

Vo zvyšujúcej časti rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd
odporcu zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 118,23 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 85,38 eur od 8.10.2010 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Návrh vo veci
odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 6.7.2006 zmluvu, podľa ktorej navrhovateľ
poskytol odporcovi službu povolené prečerpanie na osobnom účte a odporca prostredníctvom svojho

účtu vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Na vyššie
uvedený účel, poskytol navrhovateľ odporcovi na účet peňažné prostriedky, ktoré mal odporca čerpať
do výšky poskytnutého debetného limitu. Navrhovateľ po posúdení predložených dokladov vyhodnotil,
že odporca splnil podmienky na poskytnutie debetného limitu, pričom odporca počas trvania platnosti
zmluvy prečerpal celkovú sumu 85,38 eur. Z tohto dôvodu navrhovateľ odstúpil od zmluvy a vyzval
odporcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 118,23 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 85,38 eur,
sankčného úroku z omeškania vo výške 32,85 eur.

Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil, že dňa 6.7.2006 účastníci tohto konania uzatvorili
Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej navrhovateľ
zriadil pre odporcu rastový osobný účet č. 8838581001. Podľa zmluvy bol dohodnutý Balík Výhoda
50+, frekvencia výpisov - mesačne a zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Obsahom zmluvy
podľa článku I bod 4 nebolo povolené prečerpanie na osobnom účte. Toho istého dňa bol účastníkmi
uzatvorený Dodatok k zmluve o účte - Bonus pre klientov, ktorým sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť
majiteľovi účtu v balíku služieb Balík Výhoda 50+, poskytnúť majiteľovi účtu uvítací bonus vo výške1 200,- Sk, dňom podpisu dodatku, za splnenia podmienok tam uvedených. Listom zo dňa 28.9.2010
navrhovateľ odstúpil od zmluvy, nakoľko evidoval na osobnom účte odporcu debetný zostatok v celkovej
výške 80,12 eur. Podľa predloženého výpisu z účtu bol na účte odporcu vykazovaný údaj o vyrovnaní

zostatku účtu k 7.10.2010 v sume 85,38 eur.

Odporca na pojednávaní uviedol, že dňa 6.7.2006 uzatvoril s navrhovateľom Zmluvu o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb, kde mu Dexia banka zriadila bežný účet, dostal aj platobnú
kartu. Následne bol dňa 6.7.2006 podpísaný Dodatok k zmluve o účte. So sumou vo výške 85,38
eur, ktorú od neho požaduje navrhovateľ v žiadnom prípade nesúhlasil, nakoľko jemu nebol daný ani

povolený žiaden debet. Vôbec si nie je vedomý, aby sumu 85,38 eur ako debet spotreboval. Žiadal,
aby navrhovateľ predložil príslušné výpisy z účtu. Zároveň poukázal na to, že v roku 2010 sa dostavil
do pobočky Dexie banky Slovensko, kde ich požiadal o zrušenie bežného účtu a vyrovnal tam dlžnú
sumu, presne si nepamätá sumu 30,- alebo 50,- eur, ako aj poplatky za vedenie účtu. Banka od neho
požadovala zaplatiť túto sumu titulom dlžných poplatkov za vedenie účtu a túto sumu aj banke v celom
rozsahu zaplatil, zároveň zrušil bežný účet. Všetko to prebehlo v roku 2010. Uvedené doklady má k

dispozícii. Preto si nie je vedomý, aby debet vo výške 85,38 eur čerpal. Voči banke má všetko vyrovnané.

Navrhovateľ v písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.1.2014 ( čl. 42 spisu) uviedol, že
v tomto konaní požaduje sumu vo výške 85,38 eur, ktorá pozostáva z úrokov podľa článku III bod 23.
Všeobecných obchodných podmienok, poplatkov za Balík Výhoda 50+, plus poplatok za upozornenie
za debet, poplatok za výzvu ( debet) a sankčného poplatku (zmluvnej pokuty) vo výške 32,85 eur), podľa

článku III bod 23 Všeobecných obchodných podmienok.

Na základe zisteného skutkového stavu prvostupňový súd uzavrel, že predmetná zmluva je
spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú normy spotrebiteľského práva, pretože ju uzatvoril
navrhovateľ ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ. Právne posúdenie veci je výlučne vecou súdu,
súd je však viazaný skutkovými dôvodmi popísanými v žalobe. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné

bremeno a nepreukázal, že by medzi účastníkmi konania bolo zmluvne dojednané poskytnutie účtu,
ktoré sa malo prejaviť ako debetný stav na bežnom účte. Naopak, podľa uzatvorenej zmluvy zo dňa
6.7.2006 (čl. 2 spisu) v článku I bod 4 povolené prečerpanie na osobnom účte povolené nebolo. Či
neskôr došlo k zmene predmetnej zmluvy o spolupráci v tomto smere navrhovateľ listinnými dôkazmi
nepreukázal. PodľačlánkuIbod4Zmluvyospolupráci,vprípadekonkludentnéhoprijatianávrhuzmluvy

o poskytnutí povoleného prečerpania bankou, dôjde povolením čerpania peňažných prostriedkov do
výšky debetného limitu na účte v článku I bod 1 zmluvy k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy
o poskytnutí povoleného prečerpania. Výšku a účinnosť debetného limitu banka oznámi majiteľovi
účtu, formou výpisu z technického systému banky, na adresu na zasielanie výpisov, v zmysle článku I
bod 1. zmluvy. Navrhovateľ žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázal oznámenie majiteľovi účtu,

formou výpisu z technického systému banky, že by došlo zo strany odporcu k prijatiu návrhu zmluvy
o poskytnutí povoleného prečerpania. Súd uvádza, že navrhovateľ ako dodávateľ v podstate skrytou
formou takúto službu odporcovi vnútil. Podľa zmluvy o poskytnutí služby - povolené prečerpanie na
osobnomúčte,preabsenciuvôlezostranyodporcu,nemohlodôjsťkuzatvoreniutakejto zmluvy.Danosť
vôle je najzákladnejšou požiadavkou, ktorú právny poriadok kladie, pretože bez vôle nie je právny

úkon. V prípade, ak by sa jednalo o nepovolené (medzi zmluvnými stranami nedojednané) prečerpanie
finančných prostriedkov na osobnom účte, navrhovateľ nešpecifikoval a nepreukázal, z čoho pozostáva
žalovaná suma. Podľa špecifikácie navrhovateľa uplatnená istina pozostáva z neuhradených úrokov,
pričom navrhovateľ nepreukázal, či boli medzi zmluvnými stranami dojednané, nešpecifikoval v akej
výške, z akej sumy, od kedy do kedy si ich uplatňuje. Rovnako poplatky za Balík Výhoda 50, poplatok

za upozornenie na debet, poplatok za výzvu - debet, sú neurčité, nejasné, ničím nešpecifikované,
navyše ničím nepreukázané. Ak časť žalovanej sumy je nárokom na zmluvnú pokutu, tá podľa § 544
ods. 2 Občianskeho zákonníka pokutu (aj s poukazom rozsiahlu judikatúru), musí vyplynúť z dohody,
ktorá musí mať obligatórnu písomnú formu, v žiadnom prípade nestačí odkaz na všeobecné obchodné
podmienky. Sankčný poplatok (zmluvná pokuta) vo výške 32,85 eur je podľa písomnej špecifikácie

uplatňovaný zmätočne. Navrhovateľ sám nemá ujasnené, čo táto suma predstavuje, keď ju sám uvádza,
ako sankčný poplatok a do zátvorky dáva zároveň zmluvnú pokutu.Súd prvého stupňa napokon konštatoval aj to, že úroky z debetného zostatku úveru by mohla banka
požadovať s poukazom na ustanovenie § 710 Obchodného zákonníka, ako zo zmluvy o úvere, avšak
len v tom prípade, ak by bolo dohodnuté povolené prečerpanie prostriedkov na účte, čo však nebol

tento prípad. Preto žaloba navrhovateľa je v tomto prípade zmätočná a neujasnená. Zdôraznil aj to, že
navrhovateľ nemal ujasnené, čo si v tomto konaní uplatňuje.

Súd prvého stupňa uviedol aj to, že navrhovateľ listom zo dňa 28.9.2010 odstúpil od zmluvy. Podľa §
48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc) a tým zanikajú
práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia

práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť
už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
20Co/35/2011). Tieto nároky však možno priznať len ak boli dojednané medzi zmluvnými stranami.

Z týchto dôvodov súd žalobu navrhovateľa ako nedôvodnú zamietol.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p., tým, že navrhovateľ bol v celom
rozsahu neúspešný, odporcovi trovy konania nevznikli, preto súd ich náhradu účastníkom nepriznal.

2) Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie navrhovateľ, nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého
stupňa. Podľa jeho názoru sú dané odvolacie dôvody tak, ako vyplývajú z ust. § 205 ods. 2 písm. d),
f) O.s.p.. Navrhovateľ si uplatňoval nároky s odôvodnením, že s odporcom 6.7.2006 uzatvoril zmluvu o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej zriadil odporcovi rastový
osobný účet. Suma uplatňovaná v tomto konaní pozostávala z nedoplatkov na poplatkoch a úrokoch s

odkazom na všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy. Tieto obchodné podmienky odporca obdržal a sa s nimi oboznámil. Zmluva o bežnom účte
patrí medzi tzv. absolútne obchody. Ustanovenia Obchodného zákonníka sa pritom použijú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Z aplikácie ust. § 273 ods. 1 Obch. zák. vyplýva aj to, že
časť obsahu zmluvy možno určiť aj s odkazom na všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP).

Odkazuje pritom na úpravu uvedenú v čl. I bod 6 VOP upravujúcej nárok na zmluvnú pokutu. Z čl. III
bod 23 VOP vyplýva aj nárok banky uplatniť si úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a aj nárok
na účtovanie si sankčného poplatku, ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku. Čl.
III bod 36 VOP upravuje aj oprávnenie banky odstúpiť od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy, a
to aj v prípade, ak klient dosiahol nepovolený debet a v lehote stanovenej bankou nepovolený debet

nevyrovnal. Odporca porušil zmluvu tým, že jeho účet dosiahol debetný zostatok, ktorý nadobudol
charakter nepovoleného, preto navrhovateľ v súlade s čl. III bod 36 VOP listom z 12.5.2011 od zmluvy
odstúpil. Odporca nereagoval na výzvu navrhovateľa a neuhradil príslušný debetný zostatok. Preto sa
navrhovateľ v tomto konaní domáha zaplatenia sumy nevyrovnaného debetného zostatku vo výške
85,38 eur pozostávajúcej z nedoplatkov na poplatkoch, ďalej na úrokoch a poplatkoch za upomienky

a tiež sankčného úroku (zmluvnej pokuty) vo výške 30,85 eur. Špecifikácia jednotlivých pohľadávok
je vygenerovaná bankovým systémom a predstavuje záväzok toho ktorého dlžníka k rozhodujúcemu
dátumu v zmysle zmluvy. Sankčný poplatok zmluvná pokuta je vyčíslený ako 20% ročne zo sumy 85,38
eur od 8.10.2010 do 30.6.2012 (23,50 eur) a 20% ročne zo sumy 85,38 eur od 1.7.2012 do podania
žaloby (3,35 eur). Spolu to predstavuje 32,85 eur.

Navrhovateľ zdôrazňuje, že odporca svojím účtom nedisponoval a nemal na ňom dostatočné peňažné
prostriedky napriek tomu, že sa zaviazal v zmysle zmluvy a VOP na svojom účte udržiavať kreditný
zostatok minimálne vo výške splatných poplatkov banky. Navrhovateľ tieto poplatky účtoval za vedenie
účtu na ťarchu účtu odporcu a takýmto spôsobom sa odporca na svojom účte dostal do nepovoleného
debetu. Keďže zostatok na účte, či už kladný alebo záporný sa úročí na ťarchu účtu, účtovali sa proti

odporcovi aj tieto úroky. Takýto spôsob účtovania poplatkov je plne v súlade s praxou zaužívanou
v bankovom sektore. Navrhovateľ nesúhlasí s účinkami odstúpenia od zmluvy ako ich konštatoval v
dôvodom napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa. Poukazuje na to, že v Obchodnom zákonníku
je úprava odstúpenia od zmluvy odlišná od úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Posúdenie
súdom prvého stupňa, že na všetky nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv majú byť výlučne

aplikované ustanovenia Obč. zák. nie je správnym. Toto sa má vykladať tak, že len ustanovenia vspotrebiteľských zmluvách sú jednostranne kogentné, to znamená aj voči Obchodnému zákonníku.
To, že zákonodarca nepočítal s kogentnosťou Občianskeho zákonníka pri všetkých spotrebiteľských
zmluvách dokazuje aj ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. najmä posledná veta. Ak by zákonodarca vychádzal

z jednostrannej kogentnosti Občianskeho zákonníka en bloc posledná veta citovaného ustanovenia by
strácala svoj význam, resp. zákonodarca by v tomto prípade duplicitne upravil to, čo upravil v § 54 ods. 1
Obč. zák.. Navrhovateľ je toho názoru, že jeho nárok je plne v súlade s citovanými zákonnými predpismi,
preto namieta záver súdu, že odstúpenie od zmluvy a účinky s tým spojené sa riadia ustanoveniami Obč.
zák.. Záverom poukazuje na to, že povinnosťou súdu je vo veci nestranne konať tak, aby právu, ktorého

porušeniesanamieta,bolaposkytnutáochranavmedziachzákonov,ktorésamajúvykonaťaajvzmysle
ústavných článkov 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 Ústavy SR. Navrhovateľ preukázal oprávnenosť svojich
nárokov v časti istiny, ako aj v časti sankčného poplatku, preto navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

3) Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).

Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých
nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku odvolací súd oznámil na úradnej tabuli súdu zodpovedajúco ust. § 211 ods. 2, §
156 ods. 3 O.s.p.. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v zmysle vyššie uvedených zásad odvolací

súd dospel k záveru, že

a) uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie tej časti rozsudku, ktorou
bol zamietnutý žalobný návrh týkajúci sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 32,85 eur

b) vo zvyšujúcej časti je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie

ad a) Ani odvolací súd nemá pochybnosti v tom, že aj keď zmluva o bežnom účte má charakter tzv.

absolútneho obchodu (§ 261 ods.3 písm. d), § 708 a nasl. Obch. zák.) pri aplikácii ust. § 52 ods.1 Obč.
zák. je nutné aplikovať aj normy spotrebiteľského práva.

Časť nároku uplatňovaného navrhovateľom podanou žalobou je aj podľa neho samotného nárokom na
zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý je upravený v čl. I. bode 6 VOP - sankčný poplatok (zmluvná pokuta)
spojená s porušením, resp. neplnením ustanovenia (...í) zmluvy vrátane VOP zo strany klienta. Sankčný

poplatok (zmluvnú pokutu) s odkazom na takúto úpravu obsiahnutú vo VOP vyčísľuje : 20 % ročne zo
sumy 85,38 eur od 8.10.2010 do 30.6.2012 (29,50 eur) a 28 % ročne zo sumy 85,39 eur od 1.7.2012
do podania žaloby (3,35 eur) .

Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom, že nárok na zmluvnú pokutu nemožno
upraviť odkazom na VOP. V celom rozsahu na tieto závery súd prvého stupňa odkazuje a na podporu

ich správnosti poukazuje aj na závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu ČR z 11.11.2013, sp. zn.
I.ÚS 3512/11, podľa ktorého :

Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú
slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania
technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často

neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú
prespotrebiteľanevýhodnéaoktorýchpredpokladá,žepozornostispotrebiteľazrejmeuniknú(napríklad
rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí,
nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu.

V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská

doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale lenspotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Výnimku predstavujú
špecifické prípady, kedy sa z povahy veci uplatňuje špecifický režim (zmluva o preprave osôb a pod.)

Preto podľa § 219 ods.1 O.s.p. bol rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti o zamietnutí žalobného

návrhu na zaplatenie 32,85 eur potvrdený.

ad b) Z obsahu podaného žalobného návrhu i z ďalších podaní navrhovateľa v konaní pred súdom
prvého stupňa (napr. podanie doručené súdu prvého stupňa dňa 23.1.2014 (čl. 42 a nasl. spisu)) vyplýva
okrem iného aj to, že navrhovateľ v konaní proti odporcovi uplatňoval aj zaplatenie sumy rovnajúcej sa
nevyrovnanej výške debetného zostatku vo výške 85,38 eur, ktorý pozostáva z úrokov (s odkazom na čl.
III bod 23 VOP), poplatkov za Balík Výhoda 50+, poplatok za upozornenie za debet, poplatok za výzvu.

K posledne spomenutému podaniu sú pripojené aj listiny - výpisy z účtov, podľa ktorých vyplýva,
že ku dňu 30.6.2009, 31.7.2009, 31.8.2009, 30.9.2009, 30.10.2009, 30.11.2009, 31.12.2009,
29.1.2010, 26.2.2010, 31.3.2010, 30.4.2010, 31.5.2010, 30.6.2010, 30.7.2010, 31.8.2010, 30.9.2010
boli navrhovateľom odporcovi účtované poplatky za Balík Výhoda 50+ vo výške po 3,65 eur. Z týchto
výpisov vyplývajú aj skutočnosti o účtovaných úrokoch počnúc výpisom z 31.8.2009 až do posledného

výpisu zo 7.10.2010 v sumách 0,05 eur, 0,11 eur, 0,27 eur, 0,33 eur, 0,67 eur, 0,74 eur, 0,89 eur, 0,94 eur,
1,04 eur, 1,09 eur, 1,21 eur, 1,29 eur, 1,33 eur a 0,28 eur. Okrem toho z výpisu zo dňa 30.10.2009 vyplýva
účtovanie poplatku za upozornenie vo výške 5,- eur a z výpisu z 31.12.2009 aj účtovanie poplatku za
upozornenie vo výške 15,- eur.

Z týchto listín, ktoré sú súčasťou podaní navrhovateľa, teda vyplýva špecifikácia toho, čo navrhovateľ

voči odporcovi v konaní v rámci sumy 85,38 eur uplatňoval. Navrhovateľ tento nárok teda v konaní
skutkovo zdôvodnil aj s odkazom na príslušné zmluvné dojednania medzi navrhovateľom a odporcom.
Nemôže byť preto dôvodný záver o tom, že navrhovateľ nemal ujasnené, čo si v tomto konaní proti
odporcovi uplatňuje.

Súdu prvého stupňa nič nebránilo, aby pri takejto špecifikácii, podloženej navrhovateľom predloženými

listinnými dôkazmi, sa zaoberal aj otázkou prijateľnosti (neprijateľnosti) dojednaných zmluvných
podmienok na účtovanie úrokov, poplatkov za vedenie účtu, či poplatkov za výzvy na plnenie. V
tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti to, že prípadný záver o určení neprijateľnej zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve, alebo všeobecných obchodných podmienkach, majúci za následok
nepriznanieplneniadodávateľovi,jepotrebnéjudikovaťvzmysleust.§153ods.4O.s.p.ajbeznávrhuvo

výroku rozhodnutia. V zmysle tohto ustanovenia súd môže vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku
aj ex officio. Judikatúra Najvyššieho súdu SR zdôrazňuje takúto povinnosť súdu pri rozhodovaní v
spotrebiteľskej veci aj v nadväznosti na to, že podmieňuje aj prípadné použitie mimoriadneho opravného
prostriedku pri postupe podľa § 238 ods. 3 O.s.p..

Ak súd prvého stupňa v podstate zamietal žalobný návrh o sumu 85,38 eur z dôvodu údajnej nejasnosti

toho,čojepredmetomtohtokonaniaazdôvodunepreukázaniaskutkovýchokolnostíoktorénavrhovateľ
uplatňoval túto časť žalobného návrhu, takýto záver nie je správny, a preto v tejto časti neostávalo
odvolaciemu súdu nič iné, len konštatovať opodstatnenosť týchto dôvodov podaného odvolania.

Súd prvého stupňa pri závere aký z procesného hľadiska vyvodil sa potom nezaoberal ani otázkami
prijateľnosti, či neprijateľnosti zmluvných podmienok upravujúcich tieto nároky.

Odvolací súd považuje za potrebné sa vyjadriť aj k záverom súdu prvého stupňa týkajúcim sa účinkov
odstúpenia od zmluvy.Už vyššie je uvedené, že zmluva o bežnom účte má charakter tzv. absolútneho obchodu (§ 261 ods.3
písm. d), § 708 a nasl. Obch. zák.), i tože pri aplikácii ust. § 52 ods.1 Obč. zák. je nutné aplikovať na
predmetný právny vzťah aj normy spotrebiteľského práva.

Z ust. § 710 Obch. zák. vyplýva, že ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

K záverom súdu prvého stupňa o účinkoch odstúpenia od zmluvy je preto potrebné uviesť i to, že napr.
ust. § 5 zák. č. 258/2001 Z. z. upravuje oprávnenie veriteľa od zmluvy odstúpiť za tam uvedených
podmienok. V poznámke k uvedenému ustanoveniu pod bodom 9 je odkaz na § 48 Obč. zák.. Samotný

tento zákon účinný v čase uzavretia predmetnej zmluvy následky odstúpenia od zmluvy neupravuje.
Nevylučuje sa preto ani pri aplikácii § 48 ods. 2 Obč. zák. zmluvná autonómia na úprave následkov
odstúpenia od zmluvy. Preto, ak súd prvého stupňa podľa prvej časti ods. 2 § 48 Obč. zák. vyvodil
záver o účinkoch odstúpenia od zmluvy ex tunc obsah pred súdom prvého stupňa vykonaných dôkazov,
obsah listín predložených žalobcom takémuto záveru zatiaľ nesvedčia. Nemožno bez ďalšieho, totiž

ani pri aplikácii § 54 ods.1 Obč. zák. vyhodnotiť dohodnuté následky odstúpenia od zmluvy, založenej
najmä na zachovaní povinnosti vrátiť úver i primerané úroky (ako cenu úveru) za zmluvné podmienky v
spotrebiteľskej zmluve, ktoré sa odchyľujú od Obč. zák. v neprospech spotrebiteľa.

Nemožnovtomtosmerepominúťaniúpravuobsiahnutúvčl.Vbod5Zmluvyospoluprácipriposkytovaní
bankových produktov a služieb zo 6.7.2006, ktorá vyslovene upravuje, že zánik platnosti a účinnosti

zmluvy, ani príslušných zmlúv sa nedotýka povinnosti majiteľa účtu vysporiadať všetky svoje záväzky
voči banke, ktoré vznikli zo zmluvy, z príslušných zmlúv alebo v súvislosti s nimi. Ani tento záver nebol
podrobený súdom prvého stupňa posudzovaniu prijateľnosti, či neprijateľnosti dohodnutých zmluvných
podmienok.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Z uvedených dôvodov odvolací súd pri aplikácii ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/, ods. 2 O. s. p. rozsudok

súdu prvého stupňa vo zvyšujúcej časti zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Prvostupňový súd teda v ďalšom konaní sa bude zaoberať skutkovými okolnosťami, ktorými navrhovateľ
odôvodňuje uplatnenie nároku v sume 85,38 eur vo vyššie naznačenom smere. Opätovne je však

treba zdôrazniť, že ak súd prvého stupňa dospeje k záverom o prípadnej neprijateľnosti niektorých
zmluvných podmienok, je jeho povinnosťou pri aplikácii ust. § 153 ods. 4 O.s.p. takýto záver, majúci
za následok nepriznanie nároku navrhovateľovi aj judikovať uvedením takejto zmluvnej podmienky vo
výroku rozsudku.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004

Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.