Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/409/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612208584
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:1612208584.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:

JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s.,
so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: B. I., nar. X.X.XXXX, bytom
O. O. XXX, O. M., zastúpenému súdom ustanovenou opatrovníčkou: B. M., zamestnankyňa Okresného
súdu Skalica, o zaplatenie 1.010,98 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Senica zo dňa 26.2.2014 č.k. 6C/147/2013-72 - v časti, ktorou bol návrh zamietnutý a
rozhodnuté o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou súd návrh zamietol a odporcovi

náhradu trov konania nepriznal, p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Senica č.k.
3Ro/153/2013-49 zo dňa 1. júla 2013. Druhou výrokovou vetou súd návrh zamietol a treťou výrokovou
vetou odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Zrušenie platobného rozkazu prvostupňový súd odôvodnil s poukazom na § 29 ods. 2 a 5 O.s.p.
tým, že vydaný platobný rozkaz sa nepodarilo odporcovi doručiť do vlastných rúk. Vo veci samej
súd argumentoval právne aplikáciou ust. § 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 1.1.2008, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4 písm. k), § 54 ods.

1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 3 ods.
1. Vecne súd argumentoval tým, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že zmluvný
vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi na základe predmetnej úverovej zmluvy je spotrebiteľským
vzťahom so spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto sa riadi ustanoveniami jednak §
52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako i Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z dokazovania
súd zistil, že odporcovi bol poskytnutý úver 1.155,- Eur, na ktorom odporca splatil podľa splátkového
kalendáracelkomsumu1.590,96Euravýnoszpredajamotorovéhovozidlabol171,04Eur,tedaodporca

spolu zaplatil navrhovateľovi sumu 1.762,- Eur. V predmetnej zmluve ale absentujú zákonom predpísané
údaje náležitosti určené v § 4 ods. 2 písm. d) a i), keďže absentuje adresa predávajúceho, na ktorej
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a údaje o výške, počte a termíne splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov pričom zákon výslovne požaduje rozlíšenie sumy splátok istiny a úrokov. Pre
ich absenciu je potrebné spotrebiteľský úver považovať za bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva
z § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže potom navrhovateľ poskytol odporcovi úverové
prostriedky vo výške 1.155,- Eur a odporca navrhovateľovi zaplatil 1.762,- Eur, teda vrátil viac, než malpovinnosť, súd návrh v plnom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
pričom odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne v konaní nevznikli.

Proti tomuto rozsudku formálne v celom rozsahu, avšak podľa obsahu s výnimkou prvej výrokovej

vety o zrušení platobného rozkazu, podal odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil späť súdu prvého stupňa, pričom ako odvolacie dôvody označil
dôvody obsiahnuté v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Nesúhlasil s argumentáciou súdu, že v úverovej
zmluve chýba údaj o počte, výške a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keďže zmluva
tieto údaje obsahuje a to v splátkovom kalendári, ktorý v zmysle bodu 11 bod 4 úverovej zmluvy bol jej

neoddeliteľnou súčasťou a odporca ho aj podpísal. Zdôraznil, že celistvosť listiny ako písomnej formy
právneho úkonu je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho
úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Pevné spojenie listín nie je v takom prípade
potrebné.Odvolateľnesúhlasilrovnakosozáveromprvostupňovéhosúdu,ževzmluveabsentujeadresa
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Pokiaľ mal súd na mysli
adresu predávajúceho, od ktorého odporca kúpil auto, túto povinnosť mal odporcovi oznámiť priamo

predávajúci. V prípade adresy navrhovateľa ako poskytovateľa úveru, u ktorého je možné uplatniť
reklamáciu poskytnutého úveru, táto je uvedená v záhlaví predmetnej úverovej zmluvy, ako aj v čl. 1.
Zmluvné strany, kde je uvedený veriteľ spolu s adresou. Okrem toho reklamačný poriadok je k dispozícii
na webovej stránke navrhovateľa, pričom NBS ako dohliadajúci orgán v protokole o vykonanom dohľade
na mieste navrhovateľa nezistila porušenie zákonov alebo vnútorných predpisov.

Odporca, resp. jeho opatrovník odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa
písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
(teda s výnimkou výroku o zrušení platobného rozkazu) a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2

O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli
(§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že hoci odvolanie navrhovateľa je sčasti dôvodné,
boli splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody
a argumentáciu prvostupňového súdu v preskúmavanom rozsudku, je posúdiť, či predmetnú úverovú

zmluvu uzavretú medzi účastníkmi je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle § 4
ods. 2 písm. d) a i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a teda či vzhľadom na preukázanú
skutočnosť, že odporca navrhovateľovi z titulu predmetného úveru zaplatil už sumu vyššiu ako bola
poskytnutá istina, je dôvod na zamietnutie podaného návrhu.

Nebolo medzi účastníkmi sporné a prvostupňový súd správne uzavrel, že právny vzťah medzi

navrhovateľom ako veriteľom a dodávateľom, resp. predávajúcim a odporcom ako dlžníkom a
spotrebiteľom, ktorý vznikol na základe predmetnej úverovej zmluvy č. SUA09/003410 zo dňa 9.12.2009
na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1.155,- Eur, je zmluvou spotrebiteľskou a
pretosanevyhnutnespravujedotknutýminormaminaochranuspotrebiteľa,najmäzákonomč.258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Tento zákon

bol následne zrušený novým zákonom o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov... č. 129/2010 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 11.6.2010. Prechodné ustanovenia k tomuto
novému zákonu v § 25 ods. 1 pritom zakotvili, že právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods.
2 (na daný prípad sa nevzťahujúci) neustanovuje inak. Prvostupňový súd preto správne na vec aplikoval

zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.Podľa § 4 ods. 1 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa ods. 2
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať podľa:

písm. a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu...,

písm. d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

písm. i) výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa ods. 3 pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)
dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti

podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Prvostupňový súd zamietnutie návrhu odôvodnil tým, že v zmluve absentuje údaj - adresa
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Odvolateľ s týmto
nesúhlasil a protiargumentoval tým, že adresa je uvedená v záhlaví predmetnej úverovej zmluvy a aj v
čl. I. Zmluvné strany, kde je uvedený veriteľ spolu s adresou.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že v predmetnej úverovej zmluve absentuje
údaj, ktorý vyžaduje zákon v § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 258/2001 Z.z. a to adresa predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

V zmysle § 2 ods. 1 písm. b) zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa predávajúcim je podnikateľ,
ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky, alebo poskytuje služby.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené navrhovateľ ako veriteľ poskytol pri uzavretí predmetnej
úverovej zmluvy odporcovi ako spotrebiteľovi finančné služby, je potrebné ho považovať zároveň i za
predávajúceho.

V zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného úveru

môže byť veriteľom aj predávajúci.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Zákon o spotrebiteľských úverov v § 4 ods.
2 jednoznačne odlišuje obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa písm. a), teda
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa ak ide o právnickú osobu a podľa písm. b) adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Z citovaných ustanovení

teda vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať obe uvedené náležitosti. Pokiaľ teda
v predmetnej úverovej zmluve je v záhlaví i pod bodom 1.Zmluvné strany uvedené obchodné meno,
sídlo a IČO veriteľa, ide o údaje identifikujúce veriteľa v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) citovaného zákona.
V zmluve sa ale ani s prihliadnutím na odvolanie navrhovateľa nenachádza špecifická obligatórna
náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. d) citovaného zákona a to označenie adresy predávajúceho, na ktorej

môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Táto náležitosť rozhodne nemôže byť nahradená
identifikačnými údajmi veriteľa ako zmluvnej strany, ktoré sa musia nachádzať v akejkoľvek zmluve. Nie
je pritom rozhodné či za predávajúceho v zmysle vyššiecitovaných nejednoznačných terminologicky
nejednotných ustanovení je v danom prípade potrebné považovať veriteľa, ktorý poskytol finančnú
službu (navrhovateľ), alebo priamo predávajúceho AUTOSEN s. r. o., ktorý spotrebiteľovi predal auto,

ktoré bolo predmetom financovania, keďže adresa na reklamáciu alebo sťažnosť ani jedného z nich nie
je v zmluve obsiahnutá. Prvostupňový súd preto správne uzavrel, že tento údaj v predmetnej úverovej
zmluve chýba. V dôsledku toho je potom potrebné s poukazom na § 4 ods. 3 citovaného zákona
považovať daný úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže v konaní bolo nesporne preukázané, že
odporca z titulu predmetnej úverovej zmluvy zaplatil navrhovateľovi dosiaľ sumu vyššiu ako bola istinaposkytnutého úveru, bolo potom potrebné žalobu navrhovateľa, ktorou sa domáhal zaplatenia ďalšej
sumy 1.010,98 Eur i s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietnuť.

Hoci už len absencia vyššie uvedenej obligatórnej náležitosti úverovej zmluvy postačovala pre záver

že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, vzhľadom na zamietnutie návrhu prvostupňovým
súdom i s použitím § 4 ods. 2 písm. d) O.s.p. žiada sa ešte uviesť nasledovné. Je pravdivým
tvrdenie navrhovateľa v podanom odvolaní, že podľa k odvolaniu pripojeného splátkového kalendára k
predmetnej zmluve o úvere, ktorý je datovaný dňom 9.12.2009 i podpísaný odporcom, ktorý zároveň
podľa bodu 11.4 bol prehlásený za neoddeliteľnú súčasť zmluvy, pričom odporca prejavil súhlas byť i

splátkovým kalendárom viazaný, obsahuje všetky údaje vyžadované § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001
Z.z., teda ako výšku tak i počet a termíny splátok ako istiny, tak i úrokov a iných poplatkov. Zároveň je
však potrebné poukázať na to, že tento listinný dôkaz navrhovateľ neuplatnil pred súdom prvého stupňa,
predložil ho až v odvolacom konaní, pričom netvrdil ani nepreukázal splnenie žiadnej z podmienok podľa
§ 205a ods. 1 písm. a) až d) O.s.p. umožňujúcich tento dôkaz predložený až v odvolacom konaní, ako
odvolací dôvod použiť. I keby tomu tak bolo, s poukazom na vyššie uvedené, nič by to nezmenilo na

rozhodnutí odvolacieho súdu, keďže v danej veci s poukazom na uvedenú argumentáciu existoval iný
dôvod v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) citovaného zákona, pre ktorý bolo potrebné danú úverovú zmluvu
považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

S poukazom na vyššie uvedené, po vyčerpaní odvolacích dôvodov, potom odvolací súd rozsudok súdu
prvéhostupňavnapadnutýchčastiach,ktoroubolnávrhzamietnutýaktorousúdvecnesprávnerozhodol

o náhrade trov konania, ako vo výroku vecne správny s použitím ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

I v odvolacom konaní bol plne úspešný odporca a preto jemu v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust. §
224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi.
Keďže ale odporca si náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil
(podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevznikli), odvolací súd odporcovi právo na náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.