Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 3T/91/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211010539

Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Farkaš

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1211010539.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Romanom Farkašom, PhD. v trestnej veci obžalovanej
O. W. pre úmyselný prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru
podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.02.2015

takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná: O. W., E.. XX.XX. XXXX K. I., J. I.
A. XX, I.
.................................................
sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spodobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúryBratislavaIIdoručenejdňa26.07.2011,č.k.1Pv852/10

pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods.
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe,
ž e

obvinená od dňa 26.02.2008 až doposiaľ neoprávnene bráni U.. O. W. v užívaní I. Č.. XX na B. Z. K. I. na
A. Q. Č.. XX tým spôsobom, že dňa 26.02.2008 vymenila zámok na vstupných dverách do uvedeného
bytu aj napriek tomu, že
sp.zn.: 3T/91/2011

-2-

podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX sú ako vlastníci bytu uvedení W. O., U.. W. O. W., čím
znemožňuje oprávnenej osobe U.. O. W. užívať byt obvyklým spôsobom

z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal na O. W., dňa 25.07.2011 obžalobu pod sp.zn. 1Pv
852/10 na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku.Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovanej, svedkov I. A., W. W., U..
O. W., prečítaním listinných dôkazov uvedených ďalej a oboznámením ostatného spisového materiálu.
Po vykonaní uvedených dôkazov ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaná O. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pokiaľ sa týka skutku, ktorý je jej kladený za
vinu je nevinná. Poškodený sa dobrovoľne v roku 2007 odsťahoval spolu so synom zo spoločného bytu,
následne bol podaný návrh na rozvod manželstva. Manželstvo bolo rozvedené, rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť v januári 2008. Poškodený podal v roku 2008 návrh na zrušenie užívacieho práva,

ale návrh bol zamietnutý. Poškodený ju nikdy nežiadal od 26.02.2008 o sprístupnenie bytu, nikdy sa
nedomáhal,žechcesňoubývaťrovnakotakanisynW.W..Vroku2010prišlokdražbebytuavlastníkom
je už niekto iný. Zámok musela vymeniť z toho dôvodu, že bývalý manžel doňho nakvapkal lepidlo a tým
ho znefunkčnil. Obžalovaná uviedla, že aj keď došlo k výmene zámku, v konaní bolo vysvetlené prečo. K
výmene zámku nedošlo v úmysle brániť poškodenému v užívaní bytu, ktorý už ani jej, ani poškodenému
nepatrí. Tvrdenie poškodeného, že byt nebol sprístupnený znalcovi nie je pravdivé, nakoľko znalecký

posudok bol vypracovaný. Taktiež nie je pravda, že poškodený sa pokúšal získať kľúče prostredníctvom
syna W. W., nakoľko ten vo výpovedi uviedol, že poškodený sa nikdy nepokúšal prostredníctvom neho
získať kľúče od bytu.

Svedkyňa I. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaná - jej dcéra naozaj vymenila zámok. Od

kedy dcéra podala návrh na rozvod v máji 2007 odvtedy začalo peklo. Pán W. začal v byte ničiť veci,
odnášal veci z bytu a poškodil elektriku. Dcéra jej po rozvode volala, že je poškodený zámok a kľúčovou
službou bolo zistené, že v zámku bolo lepidlo. Druhý krát 26.02. musel byť zámok vymenený, lebo tam
bolo zasa
sp.zn.: 3T/91/2011

-3-

lepidlo a zámok sa nedal opraviť. Svedkyňa uviedla, že nie je pravda, že p. W. chcel kľúče, nikdy ich
nepýtal ani on, ani vnuk W., hoci vedeli že kľúče má aj svedkyňa.

Svedok W. W. vypovedal k veci na hlavnom pojednávaní, že to bolo už dávno, keď sa s otcom z bytu
odsťahoval, mama vymenila zámok na byte. Z bytu sa odsťahovali dobrovoľne, náhradný kľúč od matky
nežiadal. Po výmene zámku, keď ho mama pustila do bytu, tak mal prístup do bytu, kľúče od bytu
nemal.Otom,čiotcovibolumožnenýprístupdobytunemalvedomosť.Svedkovibolaprečítanávýpoveď

z prípravného konania zo dňa 15.04.2011, kde svedok uviedol, že otec nemal prístup do bytu ani v
prítomnosti matky, na čo svedok uviedol, že vzhľadom na časový odstup sa už na to nepamätá.

Svedok U.. O. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, na svojej
výpovediničnezmenilaninedodal.SosynomodišielzbytunaA.XXniekedynajeseň,kedysaspolužitie

s bývalou manželkou stalo neznesiteľné. Až do februára 2008 byt príležitostne navštevoval. Koncom
februára dostal od manželky SMS správu, že nakoľko ju ohrozuje a kradne jej veci, tak dala vymeniť
zámok na vchodových dverách. Na jeho výzvy na sprístupnenie bytu, reagovala tak, že byt mu sprístupní
ažpovysporiadaníBSM.Kukľúčomodbytusasnažildostaťprostredníctvom telefonickejkomunikácies
obžalovanou, dokonca keď prišiel znalec ohodnotiť byt, ani tomuto to nebolo umožnené. Svedok uviedol,

že mal vedomosť, že v minulosti mala matka obžalovanej kľúče od bytu. Keďže s ním nekomunikovala,
tak sa nepokúsil získať od nej kľúč. Prostredníctvom syna sa o to pokúsil, neúspešne. K tomu, že by
nastriekal lepidlo do zámku uviedol že o ničom nevie.

Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený obsah spisu 3T/91/2011, a to najmä: výpis z katastra

nehnuteľností, posudky a RT .

Z výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 06.09.2010 bolo zistené, že vlastníkom bytu č. 22 na 2.
poschodí v Bratislave na A. Q. Č.. XX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, okres Bratislava II,
obec Bratislava-m.č. Ružinov pre katastrálne územie Ružinov boli v rozhodnom čase O. W. W. U.. O.

W., spoluvlastnícky podiel 1/1.Zo správy Obvodného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 27.04.2011 bolo
zistené, že obžalovaná nebola priestupkovo riešená. Z odpisu registra trestov bolo súdom zistené, že
obžalovaná nemá záznam v registri trestov.

Po vykonanom dokazovaní, zhodnotení jednotlivých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti
dospel súd k záveru, že skutok, ktorý je popísaný vo výrokovej časti rozsudku nie je trestným činom a
obžalovanú podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby prokurátora.
Trestná zodpovednosť vzniká na základe existencie spáchaného skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej
podstaty trestného činu. Okrem obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorými sú

objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka,

sp.zn.: 3T/91/2011
-4-

sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti pri prečine vyžaduje aj naplnenie tzv. materiálnej stránky,
ktorá je vyjadrená v ustanovení § 10 ods.2 Tr. zák. - nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania
činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je
jeho závažnosť nepatrná.
V zmysle vyššie uvedeného na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako

konkrétny prečin, musí byť závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej
podstaty nejakého prečinu, vyššia ako nepatrná.
Obligatórnymi znakmi skutkovej podstaty trestného činu sa pritom rozumejú znaky objektívnej a
subjektívnej povahy, ktoré tvoria tzv. skutkovú podstatu trestného činu, pričom všetky sú rovnako
nevyhnutné a rovnocenné.

Stupeň závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného konania
(otázke viny a trestu).
Na posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv a závažnosť
prečinu určujú nasledovné skutočnosti: spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol
čin spáchaný (pôjde najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti - § 36 a §37),

a miera zavinenia a pohnútka páchateľa.
Uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne bez toho, aby niektoré boli
preceňované na úkor iných. Závažnosť určitého protispoločenského konania býva spravidla deliacou
čiarou medzi trestným činom a priestupkom.
Obligatórne, závažnosť prečinu teda musí byť zvažovaná pri rozhodovaní o každom čine vykazujúcom

formálne znaky prečinu a nie je na ľubovôli ani orgánov činných v trestnom konaní a ani súdu, či budú
závažnosť prečinu v konkrétnom prípade zvažovať, alebo nie. Toto zvažovanie musí byť zachytené aj
v odôvodnení konkrétneho rozhodnutia (R II/1965).
Trestný čin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218
ods.1, ods.3 písm. a) Tr. zák (sadzba 1 až 5 rokov) je aj v jeho

kvalifikovanej podobe prečinom, pretože v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) Tr. zák. prečinom je aj úmyselný
trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou
trestnej sadzby neprevyšujúcou 5 rokov.

sp.zn.: 3T/91/2011
-5-

V predmetnej veci dospel súd k záveru, že závažnosť protiprávneho činu je nepatrná, a to s ohľadom na
spôsob vykonania činu, povahu konania, ako aj použité prostriedky a vzniknutý následok - k výmene

zámkudošlozdôvodujehopreukázanejnefunkčnostianievúmyslebrániťvužívaníbytupoškodenému,
v konaní nebolo preukázané, že samotným bránením v užívaní bytu bola poškodenému spôsobená
škoda.
V danom prípade mal súd teda za to, že vyvodenie trestnej zodpovednosti voči obžalovanej nie je možné
a konanie obžalovanej nemôže byť s ohľadom na ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zákona kvalifikované ako

prečin, a tak obžalovanú v súlade s § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho oznámenia na Okresnom súde Bratislava II. Oznámením rozsudku je

jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.