Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614203889
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2614203889.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: R. E., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa
rodičov: matka - I.. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. R. XX, J., otec - I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.
XXX/X, T. B., zastúpený advokátom: JUDr. Šimon Cibulka, AK so sídlom Hodžova 53, Trenčín, o návrhu
otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Senica
zo dňa 11. septembra 2014, č. k. 4P/24/2014-44, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného a o
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1,2,3,5, § 75 ods. 1,2, § 76 ods. 1, § 78
ods. 1,3 Zákona o rodine, § 146 ods. 1 písm. a ) O.s.p. a vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd
z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh otca na zníženie výživného voči mal. R.

nie je podaný dôvodne. Naposledy o výživnom bolo rozhodované rozsudkom Krajského súdu v Trnave
č.k. 11CoP/113/2013-210 zo dňa 18.12.2013 keď Krajský súd v Trnave zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa ohľadom zvýšenia výživného na mal. R., pretože v konaní bolo preukázané, že na strane mal.
R. prišlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňovala zvýšenie výživného. Súd preto posudzoval
zmenu pomerov na strane mal. R. od 18.12.2013, ako i zmenu pomerov na strane oboch rodičov. Súd
mal preukázané, že na strane mal. R. ako i na strane oboch rodičov neprišlo k takej zmene pomerov,
ktorá by odôvodňovala opätovne posudzovať výšku výživného. Otec maloletého je naďalej zamestnaný,

dosahuje priemerný zárobok 325,36 €, matka maloletého naďalej poberá iba rodičovský príspevok 254,-
€. Obaja rodičia majú naďalej dve vyživovacie povinnosti. Otec žiadal znížiť výživné spätne od 1.1.2013,
teda i za obdobie, ktoré už bolo posudzované v predchádzajúcom konaní 4P/42/2013 a kde súd prvého
i druhého stupňa zistil, že vyživovaciu povinnosť otca voči mal. R. je potrebné zvýšiť. Súd preto návrh
otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a)
O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie
sa mohlo začať i bez návrhu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, v ktorom
žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zníži výživné otca
voči mal. R. zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 60,- eur mesačne od 01.01.2014 s tým, že otecje povinný výživné uhradiť vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V odvolaní poukázal, že
nie jeho vinou sa podstatne zmenila jeho finančná situácia a sumu určenú rozhodnutím súdu nie je
momentálne schopný splácať. Uviedol, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vydal dňa 02.12.2013

upovedomenie o začatí exekúcie a zároveň mu boli zablokované účty v bankách. Dňa 06.121.2013
vydal aj Exekútorský úrad Michalovce upovedomenie o začatí exekúcie a ďalšie upovedomenie vydal
dňa 27.03.2014 Exekútorský úrad Žilina. V minulosti bol živnostníkom, avšak pre dlhodobé zlé finančné
hospodárenie firmy bol nútený ku dňu 11.11.2013 živnosť pozastaviť. Dňa 08.10.2013 sa zamestnal vo
firme F. s.r.o. B. T., kde mu prislúcha mesačná hrubá mzda 430,- eur. Okrem toho má ďalšie výdavky na

úvery a bývanie. V napadnutom rozhodnutí súdu prvého stupňa absentuje podľa jeho názoru akékoľvek
zhodnotenie ním navrhovaných dôkazov, súd sa s nimi žiadnym spôsobom nevysporiadal, preto podáva
toto odvolanie. Keďže má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov domnieva sa, že pri
zachovaní súčasnej výšky vyživovacej povinnosti 150,- eur voči svojmu synovi R. by bola jeho životná
úroveň oveľa nižšia ako životná úroveň dieťaťa, preto je tu dôvodné zníženie vyživovacej povinnosti.
Ďalej otec vo svojom odvolaní uviedol, že v súčasnosti už mal. R. navštevuje Strednú odbornú školu

v Senici, teda nemá ani zvýšené výdavky na cestovanie, ubytovanie a stravu tak, ako uviedla matka
predtým, že spolu predstavuje mesačne sumu 100,- eur. vzhľadom na to, že má dve ďalšie vyživovacie
povinnosti, tri exekučné konania vedené proti jeho osobe a povinnosť splácať zameškané výživné má za
to, že zníženie výživného zo súčasnej výšky 150,- eur je v tomto prípade za daných okolností dôvodné.

K odvolaniu otca zaslal i vyjadrenie kolízny opatrovník, v ktorom uviedol, že, nakoľko zníženie
vyživovacejpovinnosťniejevzáujmemaloletéhodieťaťa,žiadajúrozsudoksúduprvéhostupňapotvrdiť.

K odvolaniu otca zaslala písomné vyjadrenie matka maloletého, v ktorom uviedla, že s odvolaním
otca nesúhlasí, nakoľko otec uviedol vo svojom odvolaní nepravdivé informácie. Syn R. kvôli rodinným

problémom nastúpil od septembra 2014 na internát a ona mu hradí ubytovanie a stravu, o čom svedčí
aj potvrdenie, keď za mesiac september a október uhradila za ubytovanie čiastku 40,- eur a za stravu
čiastku 110,77 eur, za mesiac november uhradila za ubytovanie 20,- eur + 49,62 eur za stravu. O týchto
skutočnostiach otec maloletého vedel ako od nej, tak ako od sociálnej pracovníčky. Taktiež uviedla,
že otec nedôvodne porovnáva svoju životnú úroveň so životnou úrovňou svojho syna, keď so synom

neudržiava žiaden kontakt, nedáva mu žiadne dary, nenavštevuje ho a dokonca nemá záujem ani o to,
abyhonavštívilsyn,dokoncaprejavilnevôľu,keďmutonavrhla.Taktiežpoukázalanaskutočnosť,ženie
je možné porovnávať výdavky 16 - ročného chlapca s 2,5 ročným dieťaťom, keď nie je to iba o oblečení
a jedle, nakoľko dospievajúce chlapec má rôzne záujmy a koníčky, potrebuje taktiež kultúrne a športové
vyžitie a aspoň z času na čas nejaké to kino, posiľňovňu atď. Taktiež uviedla, že nie je spravodlivé, že

otec maloletého ani po rozhodnutí Krajského súdu v Trnave neplatil výživné tak, ako mu bolo určené
súdom. Vo svojom odvolaní taktiež uviedla, že súhlasí s tým, že v živote sú situácie, kedy sa nedarí, ale
práve v časoch, keď je to opačne a teda keď sa darí treba myslieť aj na budúcnosť a miesto dovoleniek a
značkového oblečenia si financie odkladať. Z uvedeného dôvodu si nemyslí, prečo by mal syn doplácať
na jeho nezodpovedný prístup a o syna sa nezaujímal ani v období, keď bol na tom finančne lepšie. V

prílohe matka zaslala rozhodnutie o prijatí maloletého do školského internátu pri Obchodnej akadémii
v Senici v šk. roku 2014/2015, ako aj príjmové pokladničné doklady ohľadne úhrady ubytovania a o
úhrade obedov.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3
O.s.p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 4P/24/2014 je návrh otca na zníženie
výživného na mal. R. E. zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 60,- eur mesačne so spätnou účinnosťou
od 01.01.2013.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh otca na zníženie výživného na mal. R. zamietnutý.Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného
je potrebné porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako aj nového
rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Inak sa pri rozhodovaní o

výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného
druhu výživného, kde podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd prihliadne na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby
dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Na strane oprávneného
dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti

rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane
povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda
na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné
vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok
rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Súd je povinný prihliadať tiež na

zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa
preukáže,žetobolrodič,ktorýsavzdalbezvážnehodôvoduvýhodnejšiehozamestnaniaalebozárobku.
V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Z hľadiska rozhodovania o návrhu (a i odvolaní) otca v prejednávanej veci malo rozhodujúci význam

okrem úpravy citovanej už súdom prvého stupňa (v odôvodnení napadnutého rozsudku) aj ustanovenie
§ 62 ods. 5 vety prvej Zák. o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Podkladom pre prípadné úvahy o zmene akéhokoľvek skoršieho rozhodnutia o výživnom je
síce zmena pomerov, tou je však podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov v tzv. rodinných veciach
vždy len podstatná zmena okolností rozhodujúcich pre určenie výživného a existujúcich tu na jednej

strane v čase rozhodovania o prípadnej zmene a na strane druhej v čase rozhodovania pôvodným
rozhodnutím. K záveru o takejto zmene tak vždy možno dospieť len zistením rozhodujúcich okolností
v čase pôvodného rozhodovania a v čase rozhodovania o zmene, ich porovnaním a komplexným
zhodnotením, ktoré z nich prevažujú a či v ich súhrne poskytujú i podklad pre zmenu skoršieho
rozhodnutia o výživnom a ak áno, v akom smere a rozsahu a od ktorého času. Zákon o rodine platný aj v

čase rozhodovania tejto konkrétnej veci potom ustanovuje tzv. absolútnu prioritu výživného (pred inými
výdavkami rodičov), v dôsledku čoho sa pri vyhodnocovaní možností a schopností výživou povinnej
osoby pre účely výživného vychádza z príjmov neznížených o akékoľvek iné výdavky (než výdavky
takéhoto prednostného poradia). Z chronológie úpravy jednotlivých vyživovacích povinností v zákone
potom treba rovnako vyvodiť absolútnu prioritu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom a to i vo vzťahu

k iným vyživovacím povinnostiam.

Odvolací súd po preskúmaní na padnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na vyhlásenie
rozsudku. Na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne

právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje
(§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z obsahu spisu vyplýva, že v čase ostatnej úpravy výživného, mal. R. od 01. septembra 2013
navštevoval Strednú školu v Starej Turej, kde bol ubytovaný na internáte. Maloletý R. je vysoký 195
cm, váži 110 kg a matka mu musí nakupovať oblečenie a obuv v obchodoch s nadmernými veľkosťami.
Matka maloletého je vydatá, z jej manželstva pochádzajú dve maloleté deti - dvojičky, nar. v roku XXXX,

s ktorými je t. č. na materskej dovolenke. Jej príjmom je rodičovský príspevok vo výške 249,- eur. Otec
maloletého bol živnostník a z daňového priznania za rok 2012 bolo preukázané, že dosiahol čistý príjem
5.935,- eur, čo je 495,- eur mesačne. Od 08.10.2013 nastúpil do zamestnania u zamestnávateľa F.
s.r.o. B. B., ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy s mzdovým dojednaním 355,- eur mesačne.
Okrem mal. R. má otec ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to k mal. T., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú platí

výživné vo výške 80,- eur a voči mal. E., narodeného v roku XXXX, ktorý pochádza z jeho terajšieho
druhovského pomeru. Otec o mal. R. nejaví absolútne žiadny záujem okrem platenia výživného. V čase
ostatného rozhodnutia súdu odvolací súd nevychádzal z príjmu od jeho terajšieho zamestnávateľa spol.
F. s.r.o. B. B., keďže otec nepreukázal žiadne závažné dôvody, pre ktoré zmenil zamestnanie a to nazamestnanie s nižším príjmom preto súd postupoval podľa ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine.
Vzhľadom takto k zmeneným pomerom odvolací súd považoval zvýšenie výživného za dôvodné, keď
za primeranú považoval sumu 130,- eur mesačne a to za obdobie od podania návrhu na súd t.j. od

14.06.2012 až do 31.08.2013 a na sumu 150,- eur od 01.09.2013, od kedy maloletý začal navštevovať
strednú školu. V súčasnosti matka je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške
254,- eur, keď manžel matky Ing. R. Y. dosahuje priemerný čistý zárobok 152,42 eur a otec pracuje
ako vodič kamiónovej dopravy spol. F. s.r.o., kde za posledných 8 mesiacov dosiahol čistý priemerný
zárobok vo výške 325,36 eur.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že porovnaním okolností dôležitých pre
určenie výživného tak v dobe skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia, zníženie výživného
pre maloletého R. nie je dôvodné, keďže od ostatného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu
Senica zo dňa 12.09.2013 č. k. 4P/42/2013-160 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo
dňa 18. decembra 2013 č. k. 11CoP/113/2013-210 nedošlo k takej výraznej zmene pomerov, ktorá by

odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom a teda, ktorá by odôvodňovala
zníženie výživného na mal. R. v zmysle návrhu otca. Rovnako ako uviedol súd prvého stupňa v ostatnom
svojom rozhodnutí u otca mal. dieťaťa nemožno vychádzať z príjmu od jeho terajšieho zamestnávateľa
spol. F. s.r.o. B. B., nakoľko otec nepreukázal žiadne závažné dôvody, pre ktoré zmenil zamestnanie a
to na zamestnanie s nižším príjmom, preto je potrebné postupovať podľa ust. § 75 ods. 1 veta druhá

Zákona o rodine. Pri určení výživného na mal. R. je tak potrebné u otca vychádzať z jeho príjmu vo výške
cca 500,- eur mesačne a u matky vo výške 254,- eur, keď obaja majú ešte dve vyživovacie povinnosti.
Konštatujúc, že a u otca nedošlo k takej zmene pomerov na ktorú by bolo potrebné prihliadnuť, aj
odvolací súd považuje ostatným rozhodnutím určené výživné vo výške 150-, eur za primerané jeho
schopnostiam a možnostiam ako aj potrebám maloletého dieťaťa.

Reagujúc na odvolacie námietky otca maloletého dieťaťa je potrebné uviesť, že otec síce uvádza, že má
zablokované účty v banke a to z dôvodu vedených exekúcii v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou,
avšak v danom prípade je potrebné uviesť, že maloleté dieťa nemôže byť ukrátené na svojich právach z
dôvodu nezodpovedného správania sa niektorého z rodičov, nakoľko povinnosťou rodičov je zabezpečiť

svojim deťom minimálne krytie základných životných potrieb a preto súd nemôže prihliadať na tieto
vedené exekúcie, keď výživné na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami
rodičov.

Na základe uvedeného tak odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom

vysporiadal s námietkami uplatnenými zo strany otca a vzhľadom na to, že otec ani v odvolacom
konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné zohľadniť a na ktoré by bolo potrebné
prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého
rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1,2 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods.
1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania,

ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.