Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/229/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209209738
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1209209738.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: Genussland, s.r.o.,
IČO: 44 296 631, so sídlom Na Križovatkách 18, Bratislava, zast. JUDr. Jozefom Markom, advokátom
so sídlom Karpatská 18, Bratislava, proti odporkyni: W. U., O.. XX.XX.XXXX, V. O. X, V., o neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu škody a o vzájomnom návrhu odporkyne, na
odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28. januára 2011, č. k.
52C/132/2009-179, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 139,89 € na

účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jozefa Marka, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru
odporkyňou zo dňa 29. 04. 2009 je neplatné, vo zvyšnej časti návrh zamietol, konanie v časti
vzájomného návrhu odporkyne o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo dňa 22. 06.
2009 zastavil a vzájomný návrh odporkyne vo zvyšnej časti zamietol. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť
odporkyni stravné vo výške 4,40 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľovi
náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené nepriznal a odporkyňu zaviazal zaplatiť

navrhovateľovi náhradu trov konania za návrh na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru a náhradu trov konania o vzájomnom návrhu spolu v sume 1.235,57 eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Odporkyni náhradu trov konania v časti konania o náhradu škody nepriznal a
zaviazal ju zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok v sume 228,50 eur do troch
dní po právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal z návrhu navrhovateľa, ktorý sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo strany odporkyne zo dňa 29. 04. 2009 a náhrady škody vo výške 71,71 €.
Pracovnýpomer nadobuneurčitúvznikolmedziúčastníkmikonanianazákladeústnejpracovnejzmluvy

zo dňa 01. 12. 2008 s dojednaným druhom práce pomocná sila - asistentka a dohodnutou výškou mzdy
8 100,- Sk brutto. Následné písomné vyhotovenie dohodnutej pracovnej zmluvy odporkyňa odmietla
podpísať, začala požadovať iné ako ústne dohodnuté podmienky pracovného pomeru a navrhovateľ
tak odporkyni vydal len písomné potvrdenie o podmienkach zamestnania. Odporkyňa pracovný pomer
skončila listom zo dňa 29. 04. 2009 ku dňu 30. 04. 2009 z dôvodu, že navrhovateľ jej nezaplatil
mzdu do 15 dní od jej splatnosti, keď jej namiesto 15 000,- Sk vyplácal mzdu len vo výške 8 100,-
Sk. Odporkyňou uvádzané dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru boli nepravdivé a

zavádzajúce, nakoľko navrhovateľ jej mzdu vyplácal v dohodnutej výške 8 100,- Sk. Navrhovateľ
následne odporkyni oznámil, že trvá na ďalšom vykonávaní práce, na čo nereagovala a na pracoviskosa nedostavila, čím navrhovateľovi vznikla škoda, ktorej náhradu navrhovateľ od odporkyne požaduje
vo výške zaplatených odvodov do zdravotnej poisťovne v sume 71,71 eur. Nakoľko sa odporkyňa
nedostavila do zamestnania ani v priebehu ďalších mesiacov, navrhovateľ s ňou sám okamžite skončil

pracovný pomer dňa 22. 06. 2009.

Z vyjadrení odporkyne vyplynulo, že u navrhovateľa začala pracovať od 01. 12. 2008, bez pracovnej
zmluvy. Na pracovnom pohovore sa s navrhovateľom dohodli na pracovných podmienkach tak, že bude
zaradená na pracovnej pozícii predavačka, s mesačnou mzdou 15.000,- Sk. Nakoľko si pracovné
podmienky dohodli ústne, absenciu písomnej formy dohody nevnímala ako nedostatok. Dňa 08. 01.

2009 jej bol navrhovateľom doručený písomný návrh pracovnej zmluvy a potvrdenie o podmienkach
zamestnávania, ktoré však boli v rozpore s ústne dohodnutými podmienkami. Namiesto dohodnutej
pracovnej pozície predavačka bola v návrhu uvedená pracovná pozícia asistentka (bez prístupu k
registračnej pokladnici) a namiesto dohodnutej mzdy vo výške 15 000,- Sk mesačne, mzda vo výške 8
100,- Sk mesačne. Na toto reagovala vlastným návrhom pracovnej zmluvy v zmysle ústne dohodnutých
pracovných podmienok, ktoré ale navrhovateľ neakceptoval. Odporkyňa preto okamžite skončila

pracovný pomer s navrhovateľom dňa 30. 04. 2009 a vzniesla vzájomný návrh, ktorým sa domáhala
určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany navrhovateľa zo dňa 22. 06.
2009 a súčasne sa domáhala zaplatenia sumy 1.145 eur (34 500,- Sk), ako rozdielu medzi dohodnutou
a vyplácanou mzdou za obdobie trvania pracovného pomeru a doplatenia stravného vo výške 53,90 Sk
za každý odpracovaný deň, t. j. 17,60 eur (530,- Sk), ďalej dvojmesačného odstupného vo výške 995,80

eur (30 000,- Sk), t. j. spolu zaplatenia sumy 2 158,40 eurDňa 09. 09. 2009 vzala vzájomný návrh
v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru daného jej navrhovateľom dňa 22. 06.
2009 späť, na základe čoho prvostupňový súd konanie v tejto časti po súhlase navrhovateľa zastavil a
náhradu trov konania v tejto časti navrhovateľovi nepriznal.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v časti o určenie neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru dôvodný. Mal za preukázané, že odporkyňa listom doručeným
navrhovateľovi dňa 29. 04. 2009 neplatne okamžite skončila pracovný pomer, čoho dôvodom malo
byť nevyplatenie časti mzdy do 15 dní po uplynutí jej splatnosti, a navrhovateľ jej neoprávnene
vyplácal namiesto dohodnutej mzdy vo výške 15.000,- Sk len mzdu vo výške 8.100,- Sk. Súd mal
za nesporne preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo zamestnancom dané

zamestnávateľovi v zákonom stanovenej jednomesačnej lehote odo dňa, keď sa zamestnanec o dôvode
pre skončenie pracovného pomeru dozvedel a dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru bol
riadnevymedzenýaurčitý.Spornoubolaskutočnosť,čiboldanýskutkovýdôvodpreokamžitéskončenie
pracovnéhopomeruzdôvoduvymedzenéhov§69ods.1písm.b)Zákonníkapráceatedačinavrhovateľ
ako zamestnávateľ vyplatil odporkyni ako zamestnancovi mzdu riadne, včas a v dohodnutej výške,

nakoľko účastníci konania uzavreli pracovnú zmluvu len v ústnej podobe.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľ odporkyni vyplatil mzdu riadne a včas
a vo výške tak, ako bola ústne dohodnutá a o opaku nesvedčí okrem tvrdenia odporkyne žiadny
dôkaz vykonaný konaní. Súd absenciu písomnej pracovnej zmluvy nemôže vykladať v neprospech
zamestnávateľa, nakoľko obe zmluvné strany s ústnou formou zmluvy súhlasili a začali plniť svoje

povinnosti vyplývajúce im z takto založeného pracovnoprávneho vzťahu. Súd preto s poukazom na
absenciu "priameho" dôkazu o dohodnutej výške mzdy, t. j. absenciu písomnej pracovnej zmluvy,
vychádzalzostatných"nepriamych"dôkazovpredloženýchúčastníkmitohtokonania,výpovedísvedkov,
konateliek navrhovateľa a výpovede odporkyne.

Dôkazy predložené navrhovateľom dostatočným spôsobom preukázali, že mzda bola dohodnutá vo

výške 8.100,- Sk a nie vo výške 15.000,- Sk v zmysle tvrdení odporkyne, ktorá na ich preukázanie
súdu nepredložila žiadny relevantný dôkaz. Skutočnosť o dohodnutej mesačnej mzde vo výške 15.000,-
Sk potvrdila len jej kamarátka p. Vanková, ktorá uvedenú informáciu získala sprostredkovane od
odporkyne. Naproti tomu navrhovateľ súdu predložil potvrdenie o pracovných podmienkach, výplatné
pásky, potvrdenia o platení odvodov a ďalšie dôkazy z ktorých je zrejmé, že výška mzdy bola dohodnutá

v sume 8.100,- Sk mesačne. Výška hrubej mzdy 8.100,- Sk sa uvádza tak na výplatných páskach
odporkyne ako aj v potvrdení o pracovných podmienkach. Táto skutočnosť vyplýva aj z potvrdenia
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktoré preukazuje, že vymeriavacím základom pre výpočet poistného
bola suma zodpovedajúca minimálnej mzde. Zo všetkých týchto dôkazov vyplýva, že navrhovateľ
vo vzťahu k odporkyni vždy deklaroval mzdu vo výške 8.100,- Sk a nie mzdu vo výške 15.000,-

Sk. V konaní nebolo ani ničím preukázané, že by navrhovateľ ako zamestnávateľ v deň kedy bolipracovné podmienky ústne dohodnuté mohol mať nejaký záujem na zavádzaní odporkyne, ktorú
si vybral ako novú pracovníčku do svojej prevádzky. V zmysle ním samým vydaných pracovných
podmienok bola dohodnutá skúšobná doba v trvaní tri mesiace. Odporkyňa teda mohla skončiť pracovný

pomer v skúšobnej dobe aj bez uvedenia dôvodu hneď pri prvom výplatnom termíne, resp. prebratí
potvrdenia o pracovných podmienkach, pokiaľ by tieto boli v rozpore s dohodnutými podmienkami. Bez
významu teda nie je ani skutočnosť, že navrhovateľ nemohol mať žiadny právny záujem na nevyplatení
mzdy navrhovateľke tak ako bolo dohodnuté, nakoľko uvedené by takmer bezprostredne po vzniku
pracovnoprávneho vzťahu vyšlo najavo a navrhovateľ by zostal bez pracovníka, ktorého v prevádzke

potreboval. Ďalším dôkazom preukazujúcim navrhovateľove tvrdenia je aj pracovná zmluva s P.. Y.D.,
ktorá u navrhovateľa vykonávala prácu vedúcej predajne, s dohodnutou výškou mzdy 490 EUR brutto
mesačne. Podľa úvahy súdu je nepravdepodobné, aby navrhovateľ prisľúbil predavačke (asistentke)
mzdu vyššiu než v príslušnom roku platil vedúcemu pracovníkovi. Poukázal aj na skutočnosť, že
samotnou odporkyňou navrhnutá svedkyňa P.. P., ktorá mala potvrdiť nedodržiavanie dohodnutých
pracovných podmienok a prácu na čierno zo strany navrhovateľa voči odporkyni i voči nej samotnej, toto

nielenže nepotvrdila, ale naopak uviedla, že ak toto odporkyňa tvrdí, klame. Súd prvého stupňa teda
dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom bolo neplatné, nakoľko
neboli splnené skutkové podmienky pre tento spôsob skončenia pracovného pomeru.

Návrh navrhovateľa v časti jeho nároku na náhradu škody vo výške 71,71 eur, t. j. vo výške zaplatených
odvodov do zdravotnej poisťovne po tom čo odporkyni oznámil, že okamžité skončenie pracovného

pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom vykonávaní práce a odporkyňa do práce nenastúpila,
považoval súd v celom rozsahu za nedôvodný. Povinnosť zamestnávateľa platiť za zamestnanca
odvody je jeho zákonnou povinnosťou, vyplývajúcou z právnych predpisov upravujúcich povinnosti
zamestnávateľa pri existencii pracovného vzťahu, teda je to povinnosť objektívne existujúca bez
akejkoľvek participácie zamestnanca na jej splnení ako aj na prípadných sankciách v prípade jej

nesplnenia a v žiadnom prípade nepredstavuje škodu. Navyše ak sa navrhovateľ domáhal určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru musel rátať s tým, že pracovný pomer trval
aj po dni 30. 04. 2009 až do dňa okamžitého skončenia pracovného pomeru, listom zo dňa 16. 06.
2009 (doručeným odporkyni dňa 22. 06. 2009). Z uvedeného potom vyplýva, že v tomto období bolo
jeho zákonnou povinnosťou platiť za svojho zamestnanca odvody do zdravotnej poisťovne a táto

zákonná povinnosť vyčíslená v sume 71,71 eur nepredstavuje jeho škodu. Vznik povinnosti platiť odvody
zamestnávateľom nie je v žiadnej príčinnej súvislosti s nevykonávaním práce odporkyňou. Neboli teda
splnenézákonnépredpokladynárokunavrhovateľananáhraduškody,atoporušenieprávnejpovinnosti,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi.

Za nedôvodný považoval súd prvého stupňa aj nárok na doplatenie rozdielu mzdy a dvojmesačného

odstupného, z odporkyňou vzneseného vzájomného návrhu. V konaní bolo preukázané, že mzda nebola
dohodnutá vo výške 15.000,- Sk ale vo výške 8.100,- Sk, preto navrhovateľke nárok na doplatenie mzdy
nevznikol a po určení, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporkyňou je neplatné, jej nemohol
vzniknúť ani nárok na odstupné.

Nároku na dlžné stravné odporkyni súd čiastočne v časti o zaplatenie 4,40 eur vyhovel, nakoľko

navrhovateľ odporkyni stravné neoprávnene znížil o daň z príjmu vo výške 19 % a podľa zákona
č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je tento príjem zamestnanca od dane oslobodený. Ak navrhovateľ
odporkyni vyplatil stravné vo výške 15,33 eur a nie 19,69 eur nepostupoval správne a je povinný doplatiť
odporkyni rozdiel vo výške zaokrúhlene 4,40 eur.

O trovách konania v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a v časti

konania o vzájomnom návrhu rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a čiastočne
úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z troch úkonov právnej
služby pri hodnote úkonu 53,46 eur (bez 20 % DPH podľa § 11 ods. 1 písm. a v spojení s § 14 ods.
1 pís. a/ vyhlášky), sedem úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 109,11 eur (bez 20 % DPH podľa
§ 10 ods. 1 vyhlášky v spojení s § 13 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), jeden úkon právnej

služby pri hodnote úkonu 27,28 eur (bez 20 % DPH podľa § 10 ods. 1 vyhlášky v spojení s § 13 ods.
3 a (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky), režijný paušál 5 x 6,95 eur, t. j. 34,75 eur + 5 x 7,21 eur, t.j. 36,05
eur + 7,41 eur, spolu 78,21 eur (§16 ods. 3 vyhlášky). Trovy právneho zastúpenia spolu, úkony právnej
služby 951,43 eur + režijné paušály 78,21 eur, priznal vo výške 1.029,64 eur + 20 % DPH, t.j. v celkovej
výške 1 235,57 eur.Odporkyňa si náhradu trov konania v časti v ktorej bola úspešná, t. j. v časti o náhradu škody neuplatnila,
preto jej súd ich náhradu nepriznal.

Z dôvodu oslobodenia navrhovateľa v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru od súdnych poplatkov a jeho úspechu v konaní, súdny poplatok v sume 99,50 eur je v zmysle §
2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. zaviazal zaplatiť odporkyňu. Nakoľko odporkyni doposiaľ nebol vyrubený
súdny poplatok za vzájomný návrh, ktorým sa odporkyňa od navrhovateľa domáhala zaplatenia sumy
2 158,40 eur, súd jej uložil povinnosť doplatiť súdny poplatok vo výške 129,- eur, teda spolu vo výške
228,50 eur , ktoré je povinná uhradiť na účet Okresného súdu Bratislava II.

Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, žiadala napadnutý
prvostupňový rozsudok zrušiť a vrátiť Okresnému súdu Bratislava III ( nie II ) na ďalšie konanie
a rozhodnutie vo veci z dôvodu, že prvostupňový súd dospel na základe zistených skutočnosti
k nesprávnemu právnemu záveru, predložené dôkazy nesprávne vyhodnotil a nezabezpečil dôkazy
navrhované odporcom ( predloženie dokladu o vyplatení zálohy za mesiac december, termín prihlásenia
do sociálnej poisťovne atď.), nezabezpečil a netrval na ich predložení navrhovateľom i keď odporca

tieto dôkazy niekoľkokrát požadoval a súd navrhovateľovi uložil aby ich predložil. Tieto mali zásadný
vplyv na objektívne posúdenie skutočností. Navrhovateľ bol niekoľkokrát usvedčený z klamstva napr.
keď potvrdil, že odporkyňa nemala prístup k registračnej pokladnici „vraj pre machinácie s pokladňou,
ale to že nemá prístup k pokladni malo byť dohodnuté v „podmienkach“, dohodnutých pred nástupom
do práce, keď tvrdil, že pracovný pomer bol riadne uzatvorený a odporkyňa bola riadne prihlásená

do sociálnej poisťovne. V skutočnosti boli všetky úkony uskutočnené až po oznámení odporkyne,
teda po jej vyhodení z práce dňa 15. 12. 2008. Navrhovateľ napr. do Sociálnej poisťovne odporkyňu
prihlásil až 22. 12. 2008. Súd prvého stupňa podľa odporkyne nesprávne vyhodnotil i to, že odporkyňa
nenastúpila po výzvach do práce. Odporkyňa napísala list, že je pripravená nastúpiť do práce ak jej
začne zamestnávateľ prideľovať prácu a mzdu v súlade s dohodnutou pracovnou zmluvou. Teda konala

v súlade so ZP. Navrhovateľ to odmietal a trval na podpise ním vypracovaného návrhu zmluvy, kde
bola trojmesačná skúšobná lehota, a iné nedohodnuté veci. Preto, že navrhovateľ nedodržal dohodnuté
pracovné podmienky, navrhovateľka odmietla pracovať. Do práce sa na výzvu vždy dostavila ale zistila,
že zamestnávateľ trvá na svojich nedohodnutých podmienkach. Súd prvého stupňa nepreveril ani
tvrdenia svedkyne P. P., ktorá nehovorila pravdu, keď vypovedala, že mala riadnu pracovnú zmluvu.

Veľmijednoduchosatátoskutočnosťdalaoveriť,dokladom,kedyačivôbecbolasvedkyňaprihlásenádo
sociálnejpoisťovne.Jejvýpoveďbolazaujatá,pretožesama krylasvojučiernuprácu.Naopak svedkyňa
Viera Vanková dosvedčila, že odporkyni bola sľúbená mzda vo výške 15.000.- Sk a že navrhovateľ
inzeroval príjem predavačky a nie pomocnej sily. Pravdivé nebolo ani tvrdenie navrhovateľa, že
odporkyňanemalazáujempodpísaťpísomnévyhotoveniezmluvy.Ajonazaslala„Dohodnutépodmienky

zamestnávania“ ako aj „Návrh pracovnej zmluvy“, ktoré ale navrhovateľ odignoroval. V súvislosti s
tvrdením navrhovateľa, že výhľadovo bola dohodnutá suma 15.000,- Sk uviedla, že je ťažko mysliteľné,
aby pracovníčka so mzdou 15.000,- Sk ukončila pracovný pomer a nastúpila ku zamestnávateľovi za
minimálnu mzdu 8.100,- Sk. Taktiež sa doteraz v praxi nestalo, aby bola mzda u predavačky upravená
o 100%, z 8.100.- Sk na 15.000,- Sk. Teda takáto dohoda nemohla existovať. Keby sa odporkyňa

nedomáhala,žejejtým,žeodporcaneuzatvorilsňoupísomnúpracovnúzmluvu,vznikolpracovnýpomer
na dobu neurčitú, tak by v podstate u navrhovateľa akoby nikdy nepracovala. Všetky doklady začal
navrhovateľ dávať do poriadku až po obdržaní oznámenia na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce.
Zo strany navrhovateľa išlo o čiernu prácu, ktorú využíval na získavanie know how od zamestnancov,
ktorých po ich získaní prepúšťal. Dôkazy o takomto konaní súd aj nariadil navrhovateľovi predložiť, no na

splnenítejtopovinnostinetrvalatakýmtopostupomznemožnilpreukázaťodporkynioprávnenosťnároku.
Právny zástupca bol zo zdravotných dôvodov nútený vypovedať plnomocenstvo a súd nedal odporkyni
možnosť zvoliť si nového právneho zástupcu a tým jej odňal možnosť riadneho zastúpenia pred súdom.
Odporkyňa pre svoju neznalosť O.s.p. nepostupovala tak, aby si zabezpečila oprávnené a Ústavou
zaručené práva a súd nekonal na ochranu jej práv a nepoučil ju, že pokiaľ nie je schopná bez právneho

zástupcu ďalej konať má právo požiadať o odročenie pojednávania za účelom zvolenia si nového
právneho zástupcu. Záverom doplnil, že boli splnené zákonné povinnosti na okamžité rozviazanie
pracovného pomeru zo strany odporkyne a na to, že navrhovateľ odporkyni nevyplatil aspoň časť
mzdy. Do pozornosti dal aj nekonanie súdu o návrhu odporkyne na nariadenie predbežného opatrenia,
vedeného pod sp.zn. 9C/296/2008, čím sa už v úvode tohto sporu prejavila zaujatosť postupu súdu.Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť s tým, že odporkyňou navrhované dôkazy neboli potrebné na právne posúdenie veci
a na rozhodnutie o návrhu. Samotná odporkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 28.10.2009

priznala vyplatenie zálohy za mesiac december 2008 vo výške 4.500,-Sk, a táto skutočnosť tak ani
nebola medzi účastníkmi sporná. Navyše odporkyňa opakovane a postupne navrhovala nové dôkazné
prostriedky, čo viedlo k zbytočnému predlžovaniu konania. Nebolo preukázané, že by navrhovateľ
nepostupoval v súlade s ust. Zák. práce, vyhotovil písomné znenie pracovnej zmluvy a potvrdenie
o podmienkach zamestnávania do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru, oneskorené

prihlásenie do Sociálnej poisťovne spôsobila odporkyňa dodaním dokladov až koncom decembra 2008.
Navrhovateľ nepoprel, že obmedzil prístup odporkyni k registračnej pokladnici, na základe dôvodného
podozrenia z neoprávnenej manipulácie s hotovosťou v pokladni. V rámci pracovného pomeru je na
úvahe zamestnávateľa, aby prideľoval prácu a dával pokyny na vykonávanie práce v rámci dohodnutej
náplne práce. Naopak, povinnosti z pracovného pomeru si neplnila zamestnankyňa. Napriek niekoľkým
upozorneniam (list zo dňa 30.12.2008, 09.01.2009) odporkyňa nenastúpila do zamestnania. V čase,

keď sa na výzvu na pracovisko dostavila, ihneď pracovisko opustila a odmietla zotrvať do príchodu
jedného z konateľov. Odo dňa 23.01.2009 bola práceneschopná a nevykonávala prácu. Výpoveď
svedkyne P. nepovažoval za potrebnú pre rozhodnutie o podanom návrhu, uviedol však, že so
svedkyňou P. mal navrhovateľ uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, bola riadne prihlásená do
Sociálnej poisťovne, o čom svedčia aj listinné dôkazy. Výpoveď p. Vankovej nepovažuje za relevantnú,

nakoľko nebola prítomná pri rozhovoroch o podmienkach zamestnávania, ako ani pri výplate mesačnej
odmeny. Označenie pracovnej pozície je do významnej miery podmienené rozhodnutím zamestnávateľa
a nesúviselo ani s predmetom sporu. Pracovná pozícia však bola jasne definovaná náplňou práce.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa navrhovateľ žiadal ako vecne správne potvrdiť a priznať náhradu trov
odvolacieho konania, vo výške 139,82 eur (vyjadrenie k odvolaniu á 109,11 eur plus 20% DPH plus

režijný paušál 7,41 eur plus 20% DPH).

Odvolacísúdviazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§212os.1Os.p.)preskúmalnapadnutýrozsudok,
prejednal odvolanie odporkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne
správny.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s vyššie uvedenými závermi súdu prvého stupňa, ktorý vo veci vykonal
rozsiahle dokazovanie a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo a podrobne odôvodnil a vo svojom
odôvodnení sa precízne vysporiadal aj s námietkami odporkyne a preto sa v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p.
obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konštatoval dôvodnosť návrhu, ktorým sa navrhovateľ

domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru listom odporkyne zo dňa
29.04.2009, pre nevyplatenie mzdy riadne, včas a v dohodnutej výške. Svoje rozhodnutie odôvodnil
absenciou priameho dôkazu, písomnej pracovnej zmluvy, a vychádzajúc z nepriamych dôkazov, z
ktorých nebola preukázaná dohoda o mzde vo výške 15.000,- Sk tak ako odporkyňa tvrdila, ale žiadnymi
dôkaznými prostriedkami nepreukázala, nemohol súd dospieť k inému záveru, len listinnými dôkazmi

podporenýmtvrdeniamnavrhovateľaodohodnutejvýškemzdy8.100,-Skmesačne.Odvolacienámietky
odporkyne ani jej tvrdenia prezentované pred súdom prvého stupňa nie sú spôsobilé privodiť iný záver
súdu ako bol prijatý. Odporkyňa ani prostredníctvom ňou navrhovaných svedkýň nepreukázala dohodu,
resp. prísľub navrhovateľa o mzde vo výške 15.000,- Sk, neboli preukázané ani jej tvrdenia o vykonaní
všetkých úkonov súvisiacich s jej pracovným pomerom až po jej vyhodení z práce ( keď sama ňou

navrhnutá svedkyňa Viera Vanková na pojednávaní dňa 13.10.2010 uviedla, že P.. U. jej povedala,
že je prijatá skúšobne na dva týždne). K spochybneniu tvrdení svedkyne P., odvolací súd uvádza, že
dodržanie povinností zo strany zamestnávateľa voči svedkyni neboli predmetom konania a svedkyňa
bola poučená o povinnosti vypovedať pravdu, pod hrozbou jej trestnej zodpovednosti.

Je potrebné si uvedomiť, že zamestnanec nepracuje vo vlastnom mene, ale v mene zamestnávateľa,

nepracujenavlastný,alenacudzíúčetacudziuzodpovednosť, niejevlastníkomvýrobnýchprostriedkov
a pracuje pre iného, nie pre seba. Keďže riziko výkonu práce znáša zamestnávateľ a rozhoduje aj o
zhodnotení pracovného výkonu zamestnanca je oprávnený rozhodovať nielen o výške mzdy ale aj okonkrétnom vymedzení druhu práce a jeho skutočného praktického obsahu, čím v dôsledku uvedeného
opäť nemožno prijať argumentáciu odporkyne o zmene ústne dohodnutých podmienok o prístupe k
pokladni.

Pri uzatváraní pracovnej zmluvy musí dôjsť medzi zamestnancom a zamestnávateľom k dohode o
druhu práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, o mieste výkonu práce, o dni nástupu do práce a o
mzde. Ide o podstatné náležitosti, ktoré podmieňujú platnosť pracovnej zmluvy. Okrem toho možno v
pracovnej zmluve dohodnúť ďalšie podmienky, na ktorých majú obe strany záujem, napríklad skúšobnú
dobu, otázky úpravy pracovného času, atď. K takémuto postupu ale nedochádza pri ústne dohodnutej

pracovnej zmluve. Absencia písomnosti pracovnej zmluvy môže mať pre zamestnanca nepriaznivé
následky, najmä v nemožnosti preukázať skutočné dojednania, pred začatím reálneho výkonu práce,
resp. následného podpísania písomného vyhotovenia pracovnej zmluvy. Ak zamestnávateľ nesplní
dohodnuté pracovné podmienky, zamestnanec ich môže vymáhať len veľmi ťažko, pretože nemá dôkaz
o tom, na čom sa ústne dohodli.

Potom aj argumentácia odporkyne o dohodnutých pracovných podmienkach tvrdených ňou a

nie prezentovaných navrhovateľom je nepreskúmateľná v dôsledku nemožnosti ich preukázania
odporkyňou a neposkytujúca žiaden dôkazný základ pre rozhodnutie súdu.

Pre zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že
povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení v občianskom
súdnom konaní je elementárnou povinnosťou účastníkov konania všeobecne uloženou v ust. § 120

ods. 1 O.s.p. Jedná sa o povinnosť toho z účastníkov konania, ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v
občianskom súdnom konaní preukázaná. V sporovom konaní ovládanom princípom kontradiktórnosti
a prejednacou zásadou sú to účastníci, ktorí rozhodujú o tom, ktoré skutočnosti a dôkazy predložia
na zdôvodnenie a preukázanie svojich tvrdení. Účastníkov konania teda zaťažuje povinnosť tvrdenia a
povinnosť preukázania tvrdených skutočností. Od toho do akej miery si splnia túto povinnosť, je závislý

aj ich úspech, resp. neúspech v konaní. Povinnosť označiť a predložiť dôkazy v konaní je v zmysle ust. §
120 ods. 4 O.s.p. limitovaná do času vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (koncentračná
zásada občianskeho súdneho konania).

Odporkyňa do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, aj napriek poučeniu podľa § 120
ods. 4 O.s.p. nenavrhla vykonanie žiadnych iných dôkazov na preukázanie pravdivosti ňou tvrdeného.

So zreteľom na vyššie uvedené zásady sporového konania, súd prvého stupňa nebol povinný doplniť
dokazovanie vykonaním účastníkmi konania nenavrhnutými dôkazmi. Svoje rozhodnutie v tomto smere
aj riadne a presvedčivo odôvodnil a odvolací súd sa prikláňa k záveru, že vzhľadom k tvrdeniam
odporkyne, ktorými sa bránila navrhovateľom uplatnenému nároku a v konaní vykonaným dôkazom,
nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré samotná odporkyňa nenavrhovala. Odporkyňa

svoju argumentáciu nepodporila navrhovanými či predloženými dôkazmi a doplneniu dokazovania v
odvolacom konaní bráni koncentračná zásada vyjadrená v ust. § 120 ods. 4 O.s.p.

Ďalšou námietkou odporkyne bolo, že jej súd nedal možnosť zvoliť si nového právneho zástupcu,
nekonal na ochranu jej práv a nepoučil ju, že pokiaľ nie je schopná bez právneho zástupcu ďalej konať
má právo požiadať o odročenie pojednávania za účelom zvolenia si nového právneho zástupcu, čím jej

odňal možnosť riadneho zastúpenia pred súdom a odporkyňa pre svoju neznalosť O.s.p. nepostupovala
tak, aby si zabezpečila oprávnené a Ústavou zaručené práva.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych

procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený. Odňatím možnosti konať pred súdom je nielen procesný postup
súdu, ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť svoje práva.Odvolací súd upozorňuje odporkyňu, že nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa, po odvolaní
plnej moci jej právnym zástupcom poučovať ju o možnostiach zastúpenia, nakoľko takúto vedomosť
preukázalatým,žesiprávnehozástupcuzvolila,a otýchtomožnostiachjumohol amalprávnyzástupca

poučiť sám. Navyše po zhodnotení skutkového stavu veci, by takýto postup bol s ohľadom na zásadu
hospodárnosti konania aj neúčelný s následkom navýšenia nákladov práve na strane odporkyne. Súd
prvého stupňa jej teda svojim postupom neznemožnil realizáciu jej práv.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.

1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania,
ktoré predstavujú odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 písm. b/, vyhl.
č. 655/2004 Z.z., á 109,11 (1. vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 12.04.2011 ), 1 x paušálna
náhrada vo výške 7,41 eur (rok 2011) podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo vtedy platnom znení
+ 20 % DPH. Trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 139,89 €, ktorú sumu ako náhradu trov

odvolacieho konania zaplatí odporkyňa advokátovi navrhovateľa, podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.