Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914204629
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7914204629.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752 zast. Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o. proti odporcovi Q. R., nar. XX.XX.XXXX bytom A. XXXX/XX, D., P.O.S. K-9, I.
zast. JUDr. Ladislav Mikluš, advokát v konaní o zaplatenie 2.742,32 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31.03.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 2.742,32 Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril dňa 17.08.2010 s odporcom Zmluvu o revolvingovom

úvere č. 8500000532, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1.500 Eur.
Poskytnutý úver mal odporca splácať s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 Eur, v
termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve.

Na základe žiadosti odporcu sa navrhovateľ s odporcom dohodli na odklade splatnosti splátok č.
31,32,33 a tieto sa odporca zaviazal splatiť ako splátky č. 67,68,69.

Navrhovateľ poskytol odporcovi revolving dňa 30.08.2012 vo výške 1.928,88 Eur, ktorý sa odporca
zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 80,37 Eur v termínoch splatnosti podľa nového
splátkového kalendára.

Odporca sa dostal do omeškania s úhradou úveru už pri splátke č. 11, do okamžitej splatnosti úveru

zaplatil 2.562,10 Eur. Vzhľadom na to, že odporca bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako
tri mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo na okamžitú splatnosť úveru. Odporca mal uhradiť sumu
neuhradených splátok vo výške 2.742,32 Eur dňa 27.10.2013.

Navrhovateľovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne špecifikovanú v návrhu a úrok
z omeškania 1,775% ročne špecifikovaný v návrhu.Odporkyňa sa k predmetu konania vyjadrila, uviedla, že s predmetným návrhom nesúhlasí. Poukázala
na zmluvné podmienky v rozpore s dobrými mravmi, ktoré majú tendenciu správať sa ako úžera.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500000532 zo dňa
17.08.2010 požiadal odporca o poskytnutie revolvingového úveru vo výške 1500 Eur, za podmienok:
počet splátok 42, splatnosť splátok k 24. dňu v mesiaci, mesačná splátka 80,37 Eur, celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť 3.375,54 Eur, predpokladaná RPMN za úver 70,01%, ročná úroková sadzba
úveru 70,01%, priemerná RPMN za úver 47,39%, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 Eur, celková
čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.928,88 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí

revolvingu 63,32%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%.

Odporcovi bol schválený revolvingový úver, čo bolo odporcovi oznámené podaním zo dňa 17.08.2010
- oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere, za nasledovných
podmienok: suma úveru 1.500 Eur, počet splátok 42, splatnosť splátok k 24. dňu v mesiaci, mesačná
splátka 80,37 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 3.375,54 Eur, RPMN za úver 68,59%, ročná

úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN za úver 47,39%, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84
Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.928,88 Eur, predpokladaná RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu 70,01%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%.

Listom zo dňa 10.03.2013 navrhovateľ oznámil odporcovi zosplatnenie úveru, nakoľko bol v omeškaní
s úhradou splátok č. 28,29,30, suma omeškaných splátok je spolu 241,11 Eur. Podanie bolo odporcovi

doručené dňa 16.03.2013, čo súd zistil z kópie poštovej doručenky.

Súd sa oboznámil so zmluvnými dojednaniami, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, kartou
klienta - odporcu.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 13.05.2014 oznámil vstup do konania vedľajší účastník:
Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, ktorý vstúpil do konania na podporu odporcu.

V písomnom podaní doručenom súdu 09.06.2014 vedľajší účastník uviedol, že navrhovateľ poskytol
odporcovi úver 1.500 Eur so zmluvnou odmenou za poskytnutie úveru vo výške 3.375,54 Eur a revolving
vo výške 790,84 Eur so zmluvnou odmenou za poskytnutie revolvingu vo výške 1.928,88 Eur. Poukázal
na výšku ročnej percentuálnej miery nákladov uvedenú v zmluve za poskytnutý úver vo výške 1.500 Eur,
kde navrhovateľ uvádza výšku RPMN 68,59 %. Uvedená výška je zavádzajúca a nepresná, nakoľko

reálna výška RPMN za úver vo výške 1.500 Eur predstavuje výšku 72,61 %. Nesprávnym uvedením
RPMN v zmluve došlo zo strany navrhovateľa k porušeniu zákona o spotrebiteľských úveroch a preto
sa predmetný úver a revolvingový úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri takomto systéme
poskytovania úveru si navrhovateľ inkasuje pomerne značnú časť a to pri poskytnutej sume úveru 1.500
Eur až 3.375,54 Eur a pri revolvingu 790,84 Eur až 1.928,88 Eur. Z fakticky poskytnutého úveru vo výške

1.500Euržalobcainkasujevzápätíužprvýdeň72,61%aprinasledovnomrevolvingu70,01%.Uvedené
sumy, ktorými korešpondujú tieto percentuálne body predstavujú zmluvnú odmenu za poskytnutie
úveru. Pokiaľ ide o zmluvnú odmenu potom odmena, resp. odplata za úver v rozsahu 72,61 %, resp.
70,01 % zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska
dobrých mravov a nie je dôvod na iné ako úžerné označenie takéhoto konania zo strany navrhovateľa.

Samotná výška ročnej úrokovej sadzby predmetných úverov 70,01 %, resp. 76,21 %, ktoré viac ako
štvornásobne prevyšujú priemernú úrokovú sadzbu za spotrebné úvery poskytované bankami v čase
uzatvorenia zmluvy, je považovaná v rozpore s ust. §53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. „Ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch“ a z

uvedeného dôvodu ich neprimeraná výška je väčšinou v spoločnosti neuznávaná a hodnotená ako
odporujúca dobrým mravom a z uvedeného dôvodu v zmysle §39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, je
úverová zmluva v časti úrokov neplatná. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/26/2011,v zmysle ktorého pokiaľ ide o neplatnosť úrokov, tieto sú neplatné v plnom rozsahu a v danom prípade
nie je možné ich modifikovať. Zákonodarca v §53 ods. 6 OZ chcel poukázať na skutočnosť, že nie je
možné, aby výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy, nakoľko aj tu platí §3 ods. 1 OZ

podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považujúce za odporujúce
uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerane zmluvné

úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda
o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom alebo v iných prípadoch pre rozpor s
dobrými mravmi. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov dojednaná,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úveru alebo pôžičiek. Na základe
vyššie uvedených skutočností má byť predmetný úver vo výške 1.500 Eur a revolvingový úver vo výške

790,84 Eur poskytnutý bezúročný a bez poplatkov. Z karty klienta vyplynulo, že odporca uhradil sumu
2.561,53 Eur. Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa uhradila sumu vyššiu než bol poskytnutý úver a tento
je nielenže zaplatený, ale už aj preplatený. Z uvedeného dôvodu žiadala, aby súd návrh zamietol.

Uznesením Okresného súdu Trebišov č. 14C/80/2014-44 zo dňa 16.06.2014 súd rozhodol tak, že návrh
navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva zamietol; rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 12.08.2014.

Podaním doručeným súdu 07.07.2014 oznámil vstup do konania vedľajší účastník: OZ Právna pomoc
spotrebiteľom na podporu odporcu zastúpené JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom.

Písomným podaním doručeným súdu 12.09.2014 odporkyňa oznámila, že udelila plnomocenstvo na
zastupovanie advokátovi JUDr. Ladislavovi Miklušovi a preto vylučuje z konania občianske združenie

„POS“.

V písomným podaní doručenom súdu 18.09.2014 právny zástupca odporcu uviedol, že navrhovateľ
si od odporcu uplatňuje nárok na zaplatenie peňažnej sumy 2.742,32 Eur z titulu spotrebiteľského
úveru, na základe zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorého bola odporcovi vyplatená peňažná
suma 1.271,82 Eur, ktorú sa odporca zaviazal splácať v 42-mesačných splátkach po 80,37 Eur, čo

činí úroky s ročnou úrokovou sadzbou v zmysle zmluvy 70,01 % a RPMN 74,79 %. Navrhovateľ
neskôr vyplatil odporcovi aj revolvingový úver v sume 678,76 Eur, ktorý sa zaviazal splácať v 24-
mesačných splátkach po 80,37 Eur. Vyššie uvedené úroky 70,01 % ročne dohodnuté v úverovej zmluve
sú neprimerane vysoké. V rozhodnom období 08/2010 bola podľa štatistiky NBS priemerná výška úrokov
spotrebiteľských úverov poskytnutých bankami pre daný typ úveru (1 - 5 rokov) len 14,91 % ročne. Teda

uvedené úroky v rozhodnom období poskytované navrhovateľom prevyšujú o viac ako 448 % úroky z
úverov,ktoréposkytovalibankyspotrebiteľom.Takétoneprimeranevysokéúrokypovažujezadojednané
v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na uvedené a na ust. §39 OZ je zmluva o úvere v časti odplaty
neplatným právnym úkonom. Z uvedeného dôvodu má navrhovateľ právo na vrátenie len požičanej istiny
bezúrokovabezpoplatkov.Ďalejpoukázalnaskutočnosť,žeRPMNúveruuvedenávúverovejzmluveje

vypočítaná v neprospech spotrebiteľa, nakoľko skutočná RPMN je až vo výške 74,79 %. Odporca bol zo
strany navrhovateľa zavádzaný o cene nákladov za poskytnutie úveru, keďže ten mu uviedol nepravdivý
údaj o RPMN. Uvádzanie nepravdivých, nepresných a neúplných údajov o nákupných podmienkach
neumožňuje spotrebiteľom riadne a objektívne sa oboznámiť so všetkými náležitosťami prípadného
zmluvného vzťahu, zvážiť výhody a nevýhody tak, aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť, či navrhovaná

zmluva o spotrebiteľskom úvere zodpovedá jeho potrebám a jeho finančnej situácii a následne sa
kvalifikovane rozhodnúť, čím je takéto konanie objektívne spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu, ak sa
spotrebiteľ rozhodol v dôsledku nesprávnej RPMN pre finančne náročnejší úver. Spotrebiteľ taktiež na
základe neuvedených, resp. nesprávne uvedených informácií nemal zabezpečený dostatok informácií
pre porovnanie ponúk od rôznych veriteľov na rovnaký druh spotrebiteľského úveru, čím nie je v plnej

miere zachované jeho právo na informácie a na ochranu ekonomických záujmov vyjadrené ako účelzákona v §2a zák. o ochrane spotrebiteľa. Zo zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.
vyplýva, že zákonodarca nevidí rozdiel medzitým, ak spotrebiteľská zmluva neobsahuje RPMN a tým,
ak síce spotrebiteľská zmluva obsahuje RPMN, ale v neprospech spotrebiteľa. Obidva tieto nedostatky

spotrebiteľskýchzmlúvsaprejavujúvrovnakýchnásledkochatotakých,žetakátospotrebiteľskázmluva
sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle ust. §11 zák. č. 129/2010 Z.z.. Je to tak kvôli
tomu, že nesprávne uvedené RPMN v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa má rovnaký
dôsledok ako neuvedenie RPMN, teda spotrebiteľ nie je oboznámený pri uzatváraní zmluvy so všetkými
nákladmi úveru, nie je schopný porovnať ponuky jednotlivých úverov a posúdiť rozsah svojho záväzku.

Uvedené konanie navrhovateľa nie je možné hodnotiť inak ako hrubo nečestné, odporujúce pravidlám
dobrých mravov a obchádzajúce zákon o ochrane spotrebiteľa vo svojom dôsledku popierajúce právo
spotrebiteľa na pravdivé informácie, v tak závažnej otázke ako je cena úveru. S poukazom na uvedené
zavádzanie spotrebiteľa bol toho názoru, že navrhovateľ nemá nárok na žiadne úroky z úveru ani
poplatky z úveru, resp., že súd nemôže takýmto nárokom poskytnúť súdnu ochranu, pretože tieto nároky
žalobcu sú v rozpore so zásadou dobrých mravov, resp. so zásadou poctivého obchodného styku.

Odporca podľa karty klienta vrátil navrhovateľovi už sumu 2.562,10 Eur oproti požičanej sume 1.950,58
Eur. S poukazom na uvedené, keďže odporca navrhovateľovi je povinný vrátiť len to, čo si požičal, je
potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 23.09.2014 oznámil vstup do konania vedľajší účastník:
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 10.11.2014 oznámil vedľajší účastník Združenie - Pomoc
a ochrana spotrebiteľa „POS“, že vystupuje z konania v nadväznosti na podanie odporkyne zo dňa
09.09.2014.

Z výpovede odporkyne súd zistil, že pôvodný úver 1.500 Eur splácala po 80,37 Eur, uhradila asi 1.875
Eur, splácala ho asi dva roky a potom jej bola na základe revolvingu poskytnutá suma nevedela uviesť

aká. Nevedela uviesť, akú sumu vlastne uhradila. Pri uzatváraní zmluvy uviedla, že nevie, čo všetko
bolo v zmluve, pretože tam boli prázdne kolónky, pri uzavretí revolvingu podpísala doklady, ktoré neboli
celkom úplné. S návrhom nesúhlasí, pretože by mala vrátiť duplom toľko, koľko dostala. Namietala výšku
úrokov, pretože nezodpovedá výške úrokov poskytovaných bankami v tom období a to zistila až neskôr,
nie po podpise zmluvy. Výška úrokov bola síce uvedená v zmluve, ale potrebovala peniaze narýchlo

a bola nútená prijať úver za takýchto podmienok. V tom čase bola dôchodkyňa a banka by jej úver
neposkytla.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľaust.§1ods.2zák.č.129/2010Zzospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomdo30.11.2011/ďalej
zákon/, Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. §2 zákona, Na účely tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

Podľa ust. §9 ods. 1 zákona, (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 11 ods. 1,2 zákona 1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. (2) Ak veriteľ
nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol založený záväzkový
vzťah týkajúci sa poskytnutia úveru, ktorý sa mal spravovať obchodnými podmienkami a obchodným
zákonníkom.

V prejednávanej veci vznikol záväzok odporcu zo zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej podľa ust.
§497 ObchZ, ktorá je podľa ustanovení §261 ods. 6 ObchZ tzv. absolútnym obchodom, ktorý sa riadi

bez ohľadu na povahu účastníkov ustanoveniami časti tretej ObchZ. Aj napriek svojej povahy výlučného
obchodného záväzku je však zmluva o úvere s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán
tejto zmluvy nebol podnikateľom, zmluvou spotrebiteľskou v zmysle §52 a nasl. OZ.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. §52 (znenie v
čase uzavretia zmluvy). Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,

zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa §55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. Tento právny predpis
vust.§1ods.2definujespotrebiteľskýúverakodočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazáklade
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej
pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Osoba veriteľa ako aj spotrebiteľa je definovaná v ust. §2

zákona. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý navrhovateľom túto
charakteristikuspĺňa.Súčasťouzmluvyoúverebolibezakýchkoľvekpochybnostívšeobecnépodmienky
poskytnutia úveru, ktoré odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet
spotrebiteľov. Navrhovateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného

registra) a nebolo preukázané, aby úver poskytol odporcovi za účelom výkonu zamestnania, povolania
alebo podnikania.V zmysle zmluvných dojednaní účastníkov bol odporca povinný splatiť úver 1.500 Eur formou 42
mesačných splátok vo výške 80,37 Eur, čo predstavuje cenu úveru 3.375,54 Eur, pričom vychádzajúc z
oznámenia veriteľa o schválení úveru prvá splátka bola splatná 24.09.2010 a posledná dňa 24.02.2014.

Súd posudzoval jednotlivé zmluvné podmienky dohodnuté v zmluve, ohľadne ktorých si navrhovateľ
uplatnil nárok a to výšku zmluvnej odmeny pri úvere a pri revolvingu, výšku úrokovej sadzby úveru
70,01% ročne a ročnú úrokovú sadzbu revolvingu 76,21%, ktorá bola uplatnená.

Podľa ust. §53 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 17.08.2010,
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná

podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemoholovplyvniťichobsah.(3)Akdodávateľnepreukážeopak,zmluvnéustanoveniadohodnutémedzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Súd nárok navrhovateľa na zmluvnú odmenu pri úvere 1.875,54 Eur a pri revolvingu 1.138,04 Eur
vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je síce pravdou, že banky za poskytnutie úveru môžu
dohodnúť odplatu vo forme úroku, avšak jeho výška musí byť primeraná výške úveru a dobe, na ktorú
sa zmluva uzatvára.

Pri poskytnutom úvere 1.500 Eur mal odporca uhradiť navrhovateľovi sumu 3.375,54 Eur, teda rozdiel
predstavuje sumu 1.875,54 Eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje odplatu 125%. Zároveň však
v zmluve bola dohodnutá výška ročnej úrokovej sadzby iba 70,01% nie 125%.

Pri poskytnutom revolvingu 790,84 Eur mal odporca uhradiť navrhovateľovi sumu 1.928,88 Eur, teda
rozdiel predstavuje sumu 1.138,04 Eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje odplatu 143%.

Zároveň však v zmluve bola dohodnutá výška ročnej úrokovej sadzby iba 76,21% nie 143%.

Podľa zistenia súdu, v čase uzavretia zmluvy boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri
spotrebiteľských a ostatných úveroch od 1 do 5 rokov pre domácnosti vo výške priemerne 12,71% ročne.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ si uplatnil nárok na odmenu vo výške 125% poskytnutého
úveru a úroky vo výške 70,01% ročne, a pri revolvingu nárok na odmenu 143% poskytnutého úveru

a úroky vo výške 76,21% ročne, teda mnohonásobne viac ako banky pri úveroch pre fyzické osoby v
rovnakom období, potom úroky podstatne prevyšovali obvyklé úroky požadované bankami, preto sú v
rozpore s dobrými mravmi a teda v zmysle ust. §39 Občianskeho zákonníka neplatné.

Súddospelkzáveru,ževdanomprípadesasícejednaloodohoduoceneplneniaavšaktietopodmienky
neboli individuálne dojednané. Spotrebiteľ síce mal možnosť sa s nimi oboznámiť pred podpisom

zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľ uzatvára zmluvu často vo finančnej tiesni a
práve táto nepriaznivá finančná situácia ho núti uzatvoriť zmluvu s podmienkami, ktorú by za iných
okolností neuzatvoril. Podmienky zmluvy sú vopred dané a spotrebiteľ ak chce dostať peniaze, musí s
podmienkami súhlasiť, inak nedôjde k uzavretiu zmluvy. Navrhovateľ nepreukázal, že odporca mohol
ovplyvniť obsah zmluvy, preto sa má za to, že ak dodávateľ teda navrhovateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd vyhodnotil dohodu o výške zmluvnej odmeny ako neplatnú, vznikol
navrhovateľovi nárok iba na vrátenie toho, čo skutočne poskytol.

Z karty klienta mal súd za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi dňa 17.08.2010 úver 1.500
Eur, z tejto sumy bola odporcovi vyplatená suma 1.271,82 Eur. Dňa 30.08.2012 navrhovateľ poskytol

odporcovi revolving 790,84 Eur, z tejto sumy bola odporcovi vyplatená suma 678,76 Eur. Spolu bola
odporcovi vyplatená suma 1.950,58 Eur. Z vyplatenej sumy odporca uhradil celkom sumu 2.562,10 Eur,
z čoho vyplýva, že odporkyňa vrátila - uhradila navrhovateľovi viac, ako bol jeho oprávnený nárok.Na základe uvedeného teda súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol nielen čo do uplatnenej
istiny ale aj do príslušenstva.

Vzhľadom na rozhodnutie súdu vyhlásené na pojednávaní dňa 25.11.2014, súd neprihliadal na podanie

navrhovateľa - čiastočné späťvzatie návrhu doručené faxom dňa 25.11.2014, nakoľko bolo vzhľadom
na výrok rozhodnutia súdu bezpredmetné ako aj z dôvodu, že do súdneho spisu bolo doručené až po
vykonanom pojednávaní a iba formou faxu dňa 25.11.2014.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktoréhoúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspechsúdpriznánáhradutrovkonaniapotrebnýchnaúčelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporkyňa bola v konaní úspešná, náhradu trov konania si neuplatnila, preto jej súd náhradu trov
konania nepriznal.

Čo sa týka trov konania uplatnených vedľajším účastníkom Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS“ a Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, v zmysle ust. §93 ods. 2 OSP ako vedľajší
účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej

predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Postavenie vedľajšieho účastníka je
charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako účastníka, na strane ktorého sa
pripojil alebo na strane ktorého vystupuje. V zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý
má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom. Z uvedeného dôvodu toto právo dopadá aj na
vedľajšieho účastníka, ktorý sa môže nechať v konaní zastúpiť. Ak je cieľom združení na ochranu

spotrebiteľov presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať
svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení, súd sa zaoberal tým, či ak sa združenie zúčastní
konania ako zástupca účastníka alebo ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa a následne sa nechá
zastúpiť právnym zástupcom, či takého trovy boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov
spotrebiteľa. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho

procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie
uplatneného nároku alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

Zákonná úprava priznáva združeniam, ktoré majú predmet činnosti ochranu spotrebiteľa, osobitné práva
a povinnosti (§25 z. č. 250/2007 Zz). Priznanie týchto oprávnení, vzhľadom na ich obsah odlišuje
takýto typ združenia od obyčajných združení, ktoré vznikli na základe realizácie združovacieho práva

a pripodobňuje ich postavenie takým subjektom, ako sú napríklad odborová organizácia a pod. Teda
subjektom, u ktorých vzhľadom na ich zameranie sa predpokladá odborné a personálne vybavenie na
vykonávanie ich činnosti.

Súd v danom prípade dospel k záveru, že vychádzajúc z cieľov združenia, má byť samotné združenie
dostatočne odborne a personálne vybavené na zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdom a to

bez potreby jeho zastúpenia advokátom na základe udelenej plnej moci. Nakoľko sa združenie nechalo
zastúpiť advokátom, potom náklady s tým spojené nemajú charakter účelnosti tak, ako to vyžaduje §142
OSP.

Z uvedeného dôvodu súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania spočívajúcich v náhrade trov
právneho zastúpenia, nepriznal.

Čo sa týka trov konania spočívajúcich v náhrade trov právneho zastúpenia právneho zástupcu odporcu
JUDr. Mikluša, v danom prípade súd konštatuje, že keď oznámilo vstup do konania združenie OZ právna
pomoc spotrebiteľom, bolo zastúpené uvedeným právnym zástupcom. Následne mu bola udelená
plná moc samotnou odporkyňou. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.09.2014 si však
zástupca uplatnil náhradu trov konania v prospech vedľajšieho účastníka, ktorého zastupuje, pričom

však vyjadrenie bolo podané jeho osobou ako zástupcom odporcu. Z uvedeného súdu nebolo zrejmé,
koho právny zástupca v konaní zastupuje a vlastne v prospech koho žiada priznať náhradu trov konania.
V každom prípade však súd mal za to, že právna pomoc advokátov by mala byť klientom poskytovaná
individuálne na základe osobného kontaktu a vzájomnej spolupráce a nie iba na základe telefonického
kontaktu bez toho, aby sa právny zástupca vôbec dostavil na súdom nariadené pojednávanie. Takátopomoc právneho zástupcu sa javí výlučne ako účelová s cieľom vyťažiť na trovách konania finančný
prospech. Z uvedeného dôvodu súd nepriznal odporcovi náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade
trov právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v
zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.