Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414010090
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4414010090.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéZámkyvkonanípredsenátomzloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DianyCvikovej

aprísediacichGertrúdyAndruškovejaIng.FrantiškaHatinu,vtrestnejveciobžalovanéhoC.Y.prezločin
skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona účinného do 01.10.2012 a
iné, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 1Pv/58/11/4404 z 04.03.2014 na
hlavnom pojednávaní, konanom v Nových Zámkoch dňa 27.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku sa

obžalovaný C. Y., nar. XX.XX.XXXX K. Š., trvale
bytom E. Y., Š. Č.. XXXX/XX

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1Pv/58/11/4404 z 04.03.2014 pre
skutky v bode 1. a 2. obžaloby právne posúdené ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276
odsek 1, odsek 3 Trestného zákona účinného do 01.10.2012 a zločin neodvedenia dane a poistného
podľa § 277 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona účinného do 01.10.2012, ktorých sa mal dopustiť na
tom skutkovom základe, že

1. ako zástupca daňového subjektu Erik Zachar - KINDERBUNKER Nové Zámky, Ulica Šoltésovej
20, IČO: 411128974, DIČ: 1073400295 a ako mesačný platiteľ dane z pridanej hodnoty podal dňa

29.03.2010 daňové priznania na DPH za zdaňovacie obdobie február 2010, v ktorom vykázal a uplatnil
nadmerný odpočet v sume 18.711,88 Eur, avšak kontrolou Daňového úradu Nové Zámky bolo zistené,
že v predmetnom zdaňovacom období si nepriznal DPH z uskutočnených zdaniteľných obchodov na
základe odberateľských faktúr číslo 091902 zo dňa 02.02.2010 základ dane 37.213,00 Eur, daň 19
% vo výške 7.070,47 Eur, číslo 100013 zo dňa 16.02.2010 základ dane 18.725,00Eur, daň 19 % vo
výške 3.557,75 Eur, číslo 100014 zo dňa 11.02.2010 základ dane 33.692,00 Eur, daň 19% vo výške
6.401,48 Eur, číslo 100016 zo dňa 24.02.2010 základ dane 34.076,50 Eur, daň 19 % vo výške 6.474,54

Eur od spoločnosti KINDERBUNKER s.r.o. Nové Zámky, Ulica Šoltésovej 20, IČO: 44451920, IČ DPH:
SK2022717763, čím došlo k porušeniu § 49 odsek 1 a odsek 2 a § 51 odsek 1 písmeno a) zákona
číslo 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, ktorým svojím konaním si neoprávnene uplatnil
nadmerný odpočet DPH vo výške 18.711,88 Eur a skrátil daň vo výške 19.197,07 Eur, čím spôsobil
pre Štátny rozpočet Slovenskej republiky, v zastúpení Daňovým úradom Nitra ujmu v celkovej výške
19.197,07 Eur,
2. ako zástupca daňového subjektu Erik Zachar - KINDERBUNKER Nové Zámky, Ulica Šoltésovej

20, IČO: 411128974, DIČ: 1073400295 a ako mesačný platiteľ dane z pridanej hodnoty podal dňa
27.04.2010 daňové priznania na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2010, v ktorom vykázal a uplatnilnadmerný odpočet v sume 16.460,32 Eur, avšak kontrolou Daňového úradu Nové Zámky bolo zistené,
že v predmetnom zdaňovacom období si nepriznal DPH z uskutočnených zdaniteľných obchodov na
základe odberateľských faktúr číslo 100020 zo dňa 06.03.2010 základ dane 18.763,00 Eur, daň 19

% vo výške 3.564,97 Eur, číslo 100023 zo dňa 12.03.2010 základ dane 21.502,00 Eur, daň 19 % vo
výške 4.085,38 Eur, číslo 100027 zo dňa 18.03.2010 základ dane 34.180,00 Eur, daň 19 % vo výške
6.494,20 Eur, číslo 100028 zo dňa 24.03.2010 základ dane 20.169,00 Eur, daň 19 % vo výške 3.832,11
Eur od spoločnosti KINDERBUNKER s.r.o. Nové Zámky, Ulica Šoltésovej 20, IČO: 44451920, IČ DPH:
SK2022717763, čím došlo k porušeniu § 49 odsek 1 a odsek 2 a § 51 odsek 1 písmeno a) zákona

číslo 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, ktorým svojím konaním si neoprávnene uplatnil
nadmerný odpočet DPH vo výške 16.460,32 Eur a skrátil daň vo výške 13.016,12 Eur, čím spôsobil
pre Štátny rozpočet Slovenskej republiky, v zastúpení Daňovým úradom Nitra ujmu v celkovej výške
13.016,12 Eur,

pretože skutky nie sú trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 04.03.2014 obžalobu na obvineného C. Y. pre
hore uvedené skutky, právne posúdené ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1,
odsek 3 Trestného zákona účinného do 01.10.2012 a zločin neodvedenia dane a poistného podľa §
277 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona účinného do 01.10.2012.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný z oboch skutkov obžaloby a súd následne
vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkov: U.. I. Š., U.. E. Y., U.. A. D., znaleckým
dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 28.04.2014 najskôr vypovedal, že účtovníctvo v mesiaci
február a marec 2010 nemal v poriadku, bol tam zmätok vo vystavených a prijatých faktúrach,
pri spracovaní daňových priznaní došlo k omylu, avšak z jeho strany to nebolo robené úmyselne,
účtovníctvo si robil sám. Uviedol, že bol tiež spoločníkom obchodnej spoločnosti Kinderbunker s.r.o.,
jeho manželka bola konateľkou, spoločnosť mala predajňu a on ako fyzická osoba mal veľkosklad.

Obžalovaný sa následne vyjadroval k faktúram, ktoré mu v rámci daňovej kontroly neuznal daňový
úrad , a na základe ktorých sa zdaniteľné plnenia uskutočnili v roku 2009, pričom podal aj dodatočné
daňové priznanie, ktoré mu ale nebolo uznané. Tiež uvádzal, že tie faktúry, ktoré následne pri daňovej
kontrole predkladal daňovému úradu, obdržal v roku 2010 a do účtovníctva ich zaevidoval vtedy, keď
mu prišli. Skutočnosť, že zo záznamov pracovníkov daňového úradu vyplýva, že pri komunikácii s nimi

pri dohadovaní si termínu predloženia nových dokladov dôvodil tým, že má účtovníčku práceneschopnú
a tá má potrebné doklady, vysvetľoval tak, že sa bol pýtať potom u niektorých účtovníkov, či by mu z tým
nemohli pomôcť. Obžalovaný tiež potvrdil, že on pripravoval podklady pre daňovú kontrolu, vyhotovoval
aj zoznam prijatých faktúr, pričom sa nevedel vyjadriť vzhľadom na ich rozličné verzie (tých istých
zoznamov) obsiahnutých v spise, či tieto zoznamy menil.

Následne pri svojom dopočutí na hlavnom pojednávaní dňa 18.06.2014 obžalovaný na výzvu, aby
sa vyjadril, z akého dôvodu v daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty (ďalej len“DPH“) za
zdaňovacie obdobie mesiacov február a marec 2010 nepriznal DPH z uskutočnených zdaniteľných
obchodov s firmou Kinderbunker s.r.o. na základe faktúr, ktoré sú uvedené v obžalobe, odpovedal,
že kvôli zmätku v účtovníctve, v dôsledku čoho bolo celé daňové priznanie zle podané. Pokiaľ ide o

došlé faktúry, ktoré daňový úrad neuznal pri daňovej kontrole a ktorý postup obžalovaný namietal a
nesprávnosť tohto postupu preukazoval ním zadováženým znaleckým posudkom, obžalovaný nevedel
uviesť, kedy konkrétne mu tieto faktúry boli doručené.

Súd vypočul v procesnom postavení svedkov aj pracovníčky daňového úradu, ktoré ako poverené

výkonom kontroly vykonali u obžalovaného ako fyzickej osoby kontrolu na zistenie oprávnenosti na
vrátenie nadmerného odpočtu DPH za mesiace február a marec 2010.
Svedkyňa U.. E. Y. sa pre odstup času k detailom daňovej kontroly nevedela vyjadriť a preto súd podľa
§ 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku prečítal jej výpoveď z prípravného konania, kedy presne
popísala priebeh daňovej kontroly a jej výsledok.Obdobne priebeh daňovej kontroly na základe predložených jej listinných dokladov opísala i druhá
výkonom kontroly poverená pracovníčka daňového úradu U.. A. D. a doplnila, že u obžalovaného vôbec
nekorešpondovali pri kontrolách predložené doklady s podanými daňovými priznaniami, pričom tento

nedoviedol daň na výstupe z niektorých dokladov a uplatnil si nadmerný odpočet. Následne v priebehu
kontroly predkladal aj iné doklady, ale tam boli tiež nezrovnalosti, pričom niektoré faktúry mu neuznali
v jednom zdaňovacom období, ale uznali mu ho v inom. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný v priebehu
kontroly spolupracoval, ale problém bol v tom, že vždy predkladal iné doklady, ktoré nekorešpondovali s
inou evidenciou, raz tvrdil, že má účtovníčku, raz, že ju nemá, alebo mu ukradli účtovníctvo. Svedkyňa k

rozdielnym zoznamom prijatých faktúr, týkajúcich sa toho istého zdaňovacieho obdobia (február 2010),
obsiahnutým v spise, uviedla, že tieto rozdiely môžu súvisieť s tým, že u obžalovaného sa vykonávala
aj daňová kontrola na DPH za celý rok 2009 a a tiež za mesiac január 2010, pričom v rámci tejto
kontroly nebol potvrdený výstup ani vstup tovaru u niektorých obchodných partnerov obžalovaného, ktorí
tvrdili, že s ním nikdy neobchodovali a obžalovaný v tejto súvislosti predkladal niekoľko verzii aj stavu
skladových zásob za účelom preukázania, odkiaľ tovar nakúpil a s ktorými skutočnosťami tieto rozdiely

môžu súvisieť.

SvedkyňaU..I.Š.,exekútorkadaňovéhoúradu,nahlavnompojednávanívypovedala,žesprávcomdane
bol daňovému subjektu za mesiac február 2010 vyrubený rozdiel DPH v sume 20.360,80 Eur, z ktorej
sumy uhradil čiastku 391,43 Eur formou preplatku z titulu daňového bonusu na dani z príjmov fyzickej

osoby za roky 2009,2010 a 2011. Pokiaľ ide o rozdiel na DPH za mesiac marec 2010 zistený daňovou
kontrolou, tento vymáhajú vo výške 13.602,72 Eur, z ktorej sumy obžalovaný dosiaľ nič neuhradil. Pokiaľ
ide o nadmerný odpočet za mesiac február 2010, tento nebol obžalovanému vyplatený a pokiaľ ide o
uplatnený nadmerný odpočet za mesiac marec 2010, u tohto došlo k odpočítaniu jeho vlastnej daňovej
povinnosti k DPH za mesiac apríl 2010 vo výške 301,64 Eur a vlastná daňová povinnosť obžalovaného

k DPH za mesiac marec 2010 bola určená na 13.301,08 Eur.

Z listinných dôkazov, týkajúcich sa daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február 2010, súd zistil nasledovné skutočnosti:
- Obžalovaný podal dňa 29.03.2010 na Daňovom úrade Nové Zámky daňové priznanie k DPH za mesiac

február 2010, v ktorom vykázal základ dane 6.125,24 Eur a daň na výstupe vo výške 1.163,79 Eur,
odpočítal daň vo výške 19.875,67 Eur a uplatnil nadmerný odpočet vo výške 18.711,88 Eur.
- Dňa 24.05.2010 Daňový úrad Nové Zámky začal u obžalovaného, podnikajúceho ako fyzická osoba
pod obchodným menom Erik Zachar - KINDERBUNKER daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február 2010.

- Obžalovaný dňa 31.05.2010 pri ústnom pojednávaní správcovi dane predložil doklady: evidencia DPH
za kontrolované zdaňovacie obdobie; dodávateľské faktúry č. 100132, 0982010, 2010189, 1012010,
100132(v.s.100139), 1012321,1012347, odberateľské faktúry č. 091902, 100013, 100014 a 100016.
- Následne dňa 31.05.2010 sa obžalovaný dostavil na daňový úrad s tým, že má účtovníčku
práceneschopnú a táto má doklady, na základe ktorých bolo zostavené daňové priznanie s tým, že

odovzdané daňové doklady tiež dňa 31.05.2010 nie sú správne a netýkajú sa tohto zdaňovacieho
obdobia.
- Zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 17.06.2010 vyplýva, že obžalovaný správcovi dane predložil
doklady: zoznam prijatých a vydaných faktúr, Zoznam DPH dokladov, dodávateľské faktúry č.
100007-100013, dodávateľskú faktúru č. 09079 vrátane kúpnej zmluvy zo dňa 25.11.2009, dodávateľské

faktúry č. 0900457-0900475.
- Na ústnom pojednávaní dňa 08.09.2010 bol obžalovaný oboznámený s priebežnými výsledkami
kontroly na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacieho obdobie
február 2010.
- Z daňovej kontroly k zisteniu oprávnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu DPH obžalovaným za

zdaňovacie obdobie mesiaca február 2010 bol vyhotovený protokol č. 631/320/57398/10/Ká, Zá dňa
24.09.2010, z ktorého vyplýva, že obžalovaný podal dňa 26.05.2010 dodatočné daňové priznanie na
DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie február 2010, o jeho neúčinnosti bol však daňovým úradom
upovedomený dňa 04.06.2010. Správca dane v protokole skonštatoval, že obžalovaný ako platiteľ DPH
nepriznal DPH z uskutočnených zdaniteľných obchodov (dodanie tovaru) na základe odberateľských

faktúr od odberateľa KINDERBUNKER spol. s r.o. Nové Zámky, a to: faktúra číslo 091902, dátum
dodania 02.02.2010 základ dane 37.213,00 Eur, daň 19 % vo výške 7.070,47 Eur, faktúra číslo 100013,
dátum dodania 11.02.2010, základ dane 18.725,00Eur, daň 19 % vo výške 3.557,75 Eur, faktúra číslo
100014,dátumdodania 16.02.2010,základdane33.692,00Eur,daň19%vovýške6.401,48Eur,faktúračíslo 100016, dátum dodania 24.02.2010, základ dane 34.076,50 Eur, daň 19 % vo výške 6.474,54 Eur.
Správca dane súčasne uznal obžalovanému odpočítanie dane vo výške 4.307,23 Eur na základe ním
v priebehu kontroly predložených dodávateľských faktúr od dodávateľa KADAR s.r.o. Nové Zámky č.

100011,100012 a 100013 s dátumom zdaniteľných plnení v mesiaci február 2010 a následne vyčíslil, že
obžalovanému nevznikol nárok na ním uplatnený nadmerný odpočet DPH, ale vlastná daňová povinnosť
vo výške 20.360,80 Eur.
- Dňa 20.10.2010 bol vyhotovený dodatok č. 1 k vyššie uvedenému protokolu z ktorého vyplýva, že
obžalovaný vyjadril svoje stanovisko k predmetnému protokolu s odôvodnením, že v kontrolovanom

období došlo k absolútnemu zlyhaniu softwaru a spracovateľky účtovníctva a v daňovom priznaní sa
uviedli údaje, ktoré s ničím nekorešpondovali. Súčasne bolo obžalovanému oznámené, že správca
dane neuznal obžalovanému odpočítanie DPH na základe ostaných, ním v priebehu daňovej kontroly
predložených dokladov, pretože ním predložená evidencia DPH (Zoznam DPH dokladov) nesúhlasia s
podaným daňovým priznaním, pričom sporné faktúry sa netýkajú zdaňovacieho obdobia február 2010,
pretože ako dátumy vyhotovenia a dodania na uvedených faktúrach sú dátumy mesiaca január 2010.

- Dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Nové Zámky na DPH č. 631/230/62069/10/Do
z 25.10.2010, právoplatným dňa 15.11.2010, obžalovanému nebol priznaný nadmerný odpočet za
zdaňovacie obdobie február 2010 v sume 18.711,88 Eur a bola mu určená vlastná daňová povinnosť
v ume 20.360,80 Eur

Z listinných dôkazov, týkajúcich sa daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2010, súd zistil nasledovné skutočnosti
- Obžalovaný podal dňa 27.04.2010 na Daňovom úrade Nové Zámky daňové priznanie k DPH za mesiac
marec 2010, v ktorom vykázal základ dane 1.500 Eur a daň na výstupe vo výške 285,- Eur, základ
dane 210,01 Eur a daň na vstupe vo výške 39,90 Eur, odpočítal daň vo výške 16.785,22 Eur a uplatnil

nadmerný odpočet vo výške 16.460,32 Eur.
- Dňa 15.06.2010 Daňový úrad Nové Zámky začal u obžalovaného, podnikajúceho ako fyzická osoba
pod obchodným menom Erik Zachar - KINDERBUNKER daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2010.
- Obžalovaný dňa 23.06.2010 pri ústnom pojednávaní správcovi dane predložil doklady: dodávateľskú

faktúru č. 27111, odberateľské faktúry č. 100028, 100020, 100023, 100027, kópie dokladov:
dodávateľské faktúry č. EX/00001102010, 09/2010/UE, 8/S/2010, 9/S/2010, 7501034, 7/S/2010,
EX/00001092010, 92/S/2009, EX/0000107/2009, 25025, 74/S/2009, 70/S/2009, 20/2009, 21/2009,
3233366, OTF00220609.
- Na ústnom pojednávaní dňa 08.09.2010 bol obžalovaný oboznámený s priebežnými výsledkami

kontroly na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacieho obdobie
marec 2010, pri ktorom správcovi dane predložil doklady: dodávateľské faktúry č. 100014,100015.
- Z daňovej kontroly k zisteniu oprávnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu DPH obžalovaným za
zdaňovacie obdobie mesiaca marec 2010 bol vyhotovený protokol č. 631/320/57413/10/Ká, Zá dňa
24.09.2010, v ktorom správca dane skonštatoval, že obžalovaný ako platiteľ DPH nepriznal DPH z

uskutočnenýchzdaniteľnýchobchodov(dodanietovaru)nazákladeodberateľskýchfaktúrododberateľa
KINDERBUNKER spol. s r.o. Nové Zámky, a to: faktúra číslo 100020, dátum dodania tovaru 06.03.2010,
základ dane 18.763,00 Eur, daň 19 % vo výške 3.564,97 Eur, faktúra číslo 100023, dátum dodania
tovaru 12.03.2010, základ dane 21.502,00 Eur, daň 19 % vo výške 4.085,38 Eur, faktúra číslo 100027,
dátum dodania tovaru dňa 18.03.2010, základ dane 34.180,00 Eur, daň 19 % vo výške 6.494,20 Eur,

faktúra číslo 100028, dátum dodania tovaru dňa 24.03.2010, základ dane 20.169,00 Eur, daň 19 % vo
výške 3.832,11 Eur. Správca dane následne vyčíslil, že obžalovanému nevznikol nárok na ním uplatnený
nadmerný odpočet DPH, ale vlastná daňová povinnosť vo výške 18.261,66 Eur.
- Dňa 20.10.2010 bol vyhotovený dodatok č. 1 k vyššie uvedenému protokolu z ktorého vyplýva, že
obžalovaný vyjadril svoje stanovisko k predmetnému protokolu s odôvodnením, že v kontrolovanom

období došlo k absolútnemu zlyhaniu softwaru a spracovateľky účtovníctva a v daňovom priznaní sa
uviedli údaje, ktoré s ničím nekorešpondovali. Súčasne bolo obžalovanému oznámené, že správca dane
uzná obžalovanému odpočítanie DPH na základe ním v priebehu daňovej kontroly predložených faktúr
od dodávateľa KÁDÁR s.r.o. Nové Zámky č. 100014 a 100015 v sume 4.960,58 Eur a vlastná daňová
povinnosť obžalovaného bola upravená na sumu 13.301,08 Eur.

- Dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Nové Zámky na DPH č. 631/230/64004/10/Do
z 04.11.2010, právoplatným dňa 25.11.2010, obžalovanému nebol priznaný nadmerný odpočet za
zdaňovacie obdobie marec 2010 v sume 16.460,32 Eur a bola mu určená vlastná daňová povinnosť v
ume 13.301,08 Eur.Z ostatných listinných dôkazov súd zistil, že u obžalovaného bola vykonaná i daňová kontrola dane z
príjmu fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2009 s negatívnym výsledkom a tiež u neho prebehli

daňového kontroly k DPH za vybrané mesiace roku 2009, pričom pri nich bolo zistené, že tento si uplatnil
nadmerný odpočet, pričom k príslušným zdaniteľným plneniam nedošlo. V tejto súvislosti je vedené vo
veci trestné stíhanie v inom konaní.

V prípravnom konaní bola do konania pribratá znalkyňa z odboru ekonomika a účtovníctvo U.. M. Š.,

ktorá v písomnom znaleckom posudku skonštatovala, že účtovníctvo obžalovaného nespĺňa podmienky
zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, obžalovaný nepodával daňové priznania k DPH relevantné k
účtovnej evidencii a podľa záverov znalkyne si nemohol uplatniť nadmerný odpočet DPH za mesiac
február a marec 2010. Znalkyňa v písomnom znaleckom posudku vyčíslila vlastnú daňovú povinnosť
obžalovaného k DPH za mesiac február 2010 na 19.197,07 Eur (o 1.163,73 Eur menej ako určil správca
dane) a za mesiac marec 2010 na 13.016,12 Eur (o 284,96 Eur menej ako určil správca dane) s tým, že

tieto rozdiely sú hodnoty uvedené v pôvodnom daňovom priznaní obžalovaného na riadku č. 04.
Súd znalkyňu U.. M. Š. vypočul na hlavnom pojednávaní, pričom táto zotrvala na ňou podanom
písomnom znaleckom posudku a zopakovala, že účtovníctvo obžalovaného nebolo vedené
preukázateľne, vecne a v súlade so Zákonom č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, znaleckým skúmaním
dospela k záveru, že obžalovaný si v oboch zdaňovacích obdobiach uplatnil nadmerný odpočet

neoprávnene, pričom údaje v daňovom priznaní nekorešpondovali s dokladmi, ktoré mali byť dokladmi
pri spracovaní daňového priznania, konkrétne so zoznamom DPH dokladov a preto následnou
rekonštrukciou daňových priznaní dospela k záveru, že obžalovanému v oboch zdaňovacích obdobiach
vzniklavlastnádaňovápovinnosť.Vtomtosmeredospelakibakminimálneodlišnémučíselnémuzáveru
než daňový úrad, pretože tento preskúmaval daňové doklady na vstupe a ona tieto nemala k dispozícii.

Znalkyňa tiež vypovedala, že daňovými dokladmi na vstupe sú prijaté , t.j. došlé faktúry a rôzne daňové
účtovné doklady, ako výdavkové pokladničné doklady, interné doklady a iné, napr. v zmluvách, avšak
takéto doklady na vstupe nemala pri spracovaní znaleckého posudku k dispozícii ako zaúčtované v
účtovníctve, napr. v peňažnom denníku. Nevedela preto overiť ich vecnú správnosť, vychádzala iba
zo zoznamu DPH dokladov, ktorý je určujúcim pre vypracovanie daňového priznania. Znalkyňa sa na

hlavnom pojednávaní tiež vyjadrila k situácii, že na základe došlej faktúry daňového subjektu došlo k
uskutočneniu zdaniteľného plnenia v roku 2009, avšak daňový doklad sa daňovému subjektu dostane
do dispozície až v niektorom z tých zdaňovacích období, ktoré boli predmetom skúmania, a to tak, že za
rozhodujúce v tomto smere sú údaje z knihy došlej pošty a pokiaľ by takýto doklad bol preukázateľný,
došlý a zúčtovaný v zdaňovacom období mesiaca marec alebo február 2010, bolo by ho možné

zohľadniť v súvislosti s výpočtom daňovej povinnosti k DPH v tom príslušnom mesiaci.

Obžalovaný už v prípravnom konaní sám zadovážil znalecký posudok znalkyne z odboru ekonómia a
manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo Ing. Márie Bránikovej, ktorá v ňou podanom znaleckom
posudku dospela k záveru, že obžalovaný nemohol z došlých faktúr, ktoré jej predložil na znalecké

skúmanie a dôvodil nimi už počas výkonu daňovej kontroly správcovi dane, uplatniť odpočet DPH v roku
2009, aj keď v tomto roku došlo k zdaniteľnému plneniu, pretože ich v tomto období nemal k dispozícii
(ako vyplýva z knihy záväzkov, v ktorej by bol povinný o nich účtovať) a mohol na ich základe uplatniť
odpočet DPH v súlade s ust. § 51 odsek 2 Zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov v tom zdaňovacom období, v ktorom tieto obdržal. Na základe toho znalkyňa

skonštatovala, že pokiaľ obžalovaný obdržal predmetné faktúry (s dátumom splatnosti v roku 2010) v
mesiaci február a marec 2010, mohol si podľa § 51 odsek 2 zákona č. 222/2004 Z.z. uplatniť odpočítanie
DPH v celkovej výške 35.111,81 Eur a konečná suma výsledku daňovej kontroly by bola o túto sumu
nižšia.
Znalkyňa Ing. Mária Brániková pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní zotrvala na ňou podanom

písomnom znaleckom posudku, pričom doplnila, že pri spracovaní znaleckého posudku nemala k
dispozícii kompletné účtovníctvo obžalovaného, ale len tie doklady, ktoré uvádza v písomnom posudku,
pričom mala k dispozícii aj znalecký posudok Ing. Šulákovej. Podľa vyjadrenia znalkyne dospela k iným
záverom než znalkyňa Ing. Šuláková preto, že mali inak vymedzené úlohy znaleckého posudku, pričom
sama sa zaoberala iba otázkou, aký vplyv na možnosť uplatniť nadmerný odpočet DPH obžalovaným

v zdaňovacom období mesiacov február a marec 2010 by mala skutočnosť, že by obžalovaný mal k
dispozícii prijaté (došlé ) faktúry, ktoré uvádza vo svojom posudku a ktoré mu neboli uznané daňovou
kontrolou, pričom dospela k odlišným záverom ako daňový úrad, keďže z predložených dokladov
nezistila, že by obžalovaný tieto faktúry mal k dispozícii už v roku 2009 a teda by mohol uplatniť DPH znich v roku 2009. Znalkyňa potvrdila, že nemala k dispozícii žiadne doklady o tom, v ktorom konkrétnom
čase obžalovaný tieto faktúry obdržal, nakoľko takto ani nemala vymedzenú úlohu a preto z účtovného
hľadiska vychádzala z toho, že ich mal k dispozícii v období, ktoré je uvedené ako dátum ich splatnosti.

Za tohto stavu potom dospela k záveru, že podľa § 51 odsek 2 Zákona č. 222/2004 Z.z. mal obžalovaný
možnosť si DPH z nich uplatniť v tom zdaňovacom období, vktorom ich obdržal, a to v mesiacoch február
a marec 2010 a následne na tomto základe vyčíslila iný výsledok vo vzťahu k jeho daňovej povinnosti a
možnosti uplatniť nárok na nadmerný odpočet DPH tak, ako uviedla vo svojom posudku.

Na základe vyššie opísaného dokazovania, po vyhodnotení jeho výsledkov jednotlivo ako aj v ich
vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil oboch skutkov tak, ako
mu kládla za vinu obžaloba ( s výnimkou formulácie v skutkovej vete obžaloby, podľa ktorej sa mal
obžalovaný skutkov dopustiť ako „zástupca“ daňového subjektu, hoci obžalovaný konal sám ako platiteľ
DPH - fyzická osoba). Súd mal totiž jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že
obžalovaný skutočne v zdaňovacom období mesiacov február a marec 2010 v ním podaných daňových

priznaniach nepriznal DPH z ním ako fyzickou osobou uskutočnených zdaniteľných plnení, ktoré
realizoval ako dodávateľ v prospech odberateľa - spoločnosti Kinderbunker s.r.o. Nové Zámky a ktoré
sú uvedené v obžalobe. Obžalovaný tento fakt v podstate v priebehu celého trestného konania, ako ani
v priebehu daňovej kontroly, nepopieral. Pokiaľ totiž ide onepriznanie DPH na výstupe, t.j. na základe
vyšlých, ním vydaných faktúr tak, ako mu kládla za vinu obžaloba, v tomto smere výsledky daňovej

kontroly obžalovaný nespochybňoval, dôvodil však tým, že mal v účtovníctve chaos, daňové priznania
boli vypracované na základe dokladov, ktoré s ničím nekorešpondovali a popieral, že by z jeho strany
išlo o úmyselné konanie.

Obžalovaný však namietal číselný výsledok daňových kontrol v nadväznosti na možnosť ním uplatniť

nadmerný odpočet a daňovým úradom vyčíslenú mu vlastnú daňovú povinnosť v oboch zdaňovacích
obdobiach s poukazom na tzv. došlé faktúry (t.j. faktúry na tovar, ktorý ako odberateľ nakupoval od
iných dodávateľov), z ktorých mu daňový úrad pri daňovej kontrole neuznal odpočet DPH na vstupe. V
tomto smere obžalovaný zadovážil aj sám znalecký posudok a i ním preukazoval nesprávnosť výsledku
daňovej kontroly práve vo vzťahu k možnosti odpočtu DPH na vstupe práve z týchto tzv. došlých faktúr

s poukazom na ust. § 51 odsek 2 Zákona č. 222/2004 Z.z. Súd v tomto smere poukazuje na fakt, že obe
znalkyne, t.j. znalkyňa Ing. Gabriela Šuláková, pribratá do konania v prípravnom konaní vyšetrovateľom
a znalkyňa Ing. Mária Brániková, ktorej znalecký posudok zaobstaral sám obžalovaný, mali rozličné
zadané úlohy pri spracovaní znaleckého posudku, čo v podstate potvrdili i pri svojom výsluchu. Znalkyňa
Ing. Šuláková vôbec v podanom znaleckom posudku neriešila DPH na vstupe a naopak, znalkyňa Ing.

Brániková zase DPH na výstupe. Znalkyňa Ing. Šuláková sa však pri svojom výsluchu na hlavnom
pojednávaní k možnosti obžalovaného uplatniť DPH na vstupe z tzv. došlých faktúr vyjadrila v podstate
rovnako, ako znalkyňa Ing. Brániková, keďže uviedla, že aj v prípade realizácie zdaniteľného plnenia
v roku 2009 na základe takých faktúr, mal obžalovaný možnosť uplatniť na ich základe DPH v tom
zdaňovacom období, v ktorom mu príslušný daňový doklad došiel, t.j. mal ho k dispozícii. Vo vzťahu

k tejto otázke tak z oboch znaleckých posudkov vyplýva rovnaký záver, pričom však ani znalkyňa Ing.
Brániková z predložených dokladov nezistila, kedy obžalovaný tieto doklady skutočne dostal do svojej
dispozície a vychádzala z účtovného hľadiska z predpokladu, že ich k dispozícii mal v tom mesiaci, v
ktorom mali uvádzanú splatnosť. Z týchto dôvodov súd nepovažoval za potrebné vo veci zadovažovať
kontrolný znalecký posudok v zmysle návrhu obhajoby, nakoľko v tomto smere medzi obomi vo veci

podanými znaleckými posudkami neboli rozdiely a preto návrh obhajoby podľa § 272 odsek 3 Trestného
poriadku odmietol. Naviac, súd vykonaným dokazovaním zistil, že obžalovaný neviedol evidenciu došlej
pošty, ani inú evidenciu, z ktorej by bolo zistiteľné, kedy konkrétne (s uvedením presného dátumu) tú-
ktorú došlú faktúru obdržal, pričom obžalovaný i na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevie, kedy mu
tieto faktúry fyzicky došli a ktorý fakt je základným predpokladom na pripustenie možnosti korekcie

číselného výsledku daňových kontrol, vykonaných u obžalovaného, v súvislosti s odpočtom DPH na
vstupe v príslušných zdaňovacích obdobiach a následne v nadväznosti na ním uplatnený nadmerný
odpočet DPH a zistenú vlastnú daňovú povinnosť. Preto súd nevzhliadol žiadny dôvod na korekciu výšky
obžalovaným neoprávnene uplatneným nadmerným odpočtom DPH a výšku skrátenia DPH v zmysle
obžaloby a dospel k záveru, že obžalovaný sa oboch skutkov dopustil tak, ako je uvedené v obžalobe,

avšak tieto nie sú trestným činom.

V zmysle ustanovenia § 8 Trestného zákona je trestným činom protiprávny čin, ktorý vykazuje formálne
znaky, t.j. všetky znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov uvedených v osobitnej častiTrestného zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu a subjektívnej stránky a v prípade
prečinu je to tiež materiálny znak - závažnosť vyššia ako nepatrná (§10 odsek 2 Trestného zákona), ktorý
sa ale u zločinu neskúma. Objektom trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného

zákona je záujem štátu na správnom vymeraní dane, poistného na sociálne a verejné zdravotné
poistenie a príspevku na starobné dôchodkové poistenie a objektom trestného činu neodvedenia dane a
poistného podľa § 277 Trestného zákona v znení zákona č. 313/2011 Z.z., t.j. do 30.09.2012 vzhľadom
na čas spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon“) je záujem štátu na riadnom odvádzaní dane,
poistného na sociálne a verejné zdravotné poistenie a príspevku na starobné dôchodkové poistenie,

zrazených alebo vybratých podľa zákona a tiež záujem štátu na tom, aby DPH a spotrebné dane boli
vracané iba za splnenia zákonných podmienok. Objektívna stránka trestného činu podľa § 276 odsek 1
Trestného zákona spočíva v skrátení dane, poistného na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie
alebo príspevku na starobné dôchodkové poistenie v najmenej malom rozsahu, pričom skrátením týchto
povinných odvodov sa rozumie akékoľvek konanie, v dôsledku ktorého páchateľovi tieto budú vyrubené
v nižšej sume ako určenej zákonom alebo k ich vyrubeniu vôbec nedôjde. Subjektom tohto trestného

činu môže byť ktokoľvek a z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. V prípade
spáchania činu v značnom rozsahu je na mieste kvalifikácia skutku ako zločinu podľa § 276 odsek 1,
odsek 3 Trestného zákona. Objektívna stránka trestného činu podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona (v
jeho vyššie uvedenom znení) spočíva v konaní páchateľa, ktorý v malom rozsahu zadrží a neodvedenie
určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo na

príspevok na starobné dôchodkové poistenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona alebo kto v malom
rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť
sebe alebo inému neoprávnený prospech. Subjektom tohto trestného činu podľa druhej alinei môže byť
ktokoľvek a z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie, pričom v prípade trestného
činu podľa druhej alinei tohto ustanovenia sa vyžaduje tiež preukázanie pohnútky, v tomto prípade ako

obligatórneho znaku skutkovej podstaty tohto trestného činu v podobe úmyslu zadovážiť sebe alebo
inému neoprávnený prospech. V prípade spáchania činu v značnom rozsahu je na mieste kvalifikácia
skutku ako zločinu podľa § 277 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona

Súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že obžalovaný skutkami pod bodom 1 a 2 obžaloby tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku , naplnil znaky skutkovej podstaty oboch žalovaných
trestných činov z hľadiska ich objektu, objektívnej stránky ako aj subjektu, avšak nemal preukázané
naplnenie znakov subjektívnej stránky skutkovej podstaty týchto trestných činov či už vo forme priameho
alebo nepriameho úmyslu podľa § 15 Trestného zákona, a v prípade skutkovej podstaty trestného činu
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona ani obligatórny znak subjektívnej stránky

v podobe pohnútky zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.

Vo vzťahu k tomuto záveru súd považuje za potrebné uviesť, že zavinenie je vnútorným psychickým
vzťahom páchateľa k podstatným náležitostiam trestného činu, je založené na vedomostnej a vôľovej
zložke. Pohnútka je vnútorným podnetom, ktorý viedol páchateľa k rozhodnutiu spáchať trestný čin, je

jedným z fakultatívnych znakov subjektívnej stránky, avšak v prípade jej uvedenia v skutkovej podstate
trestného činu sa stáva jej obligatórnym znakom. Vzhľadom na uvedené vymedzenie zavinenia (vrátene
pohnútky) ako vnútorného vzťahu páchateľa k okolnostiam vlastného trestného činu je toto zistiteľné
jednak z výsluchu samotného obžalovaného a jednak z jeho správania sa navonok v súvislosti konaním,
kladeným mu za vinu, zistiteľným ostatnými dôkaznými prostriedkami podľa Trestného poriadku (§119

odsek 2).

V prejednávanej veci obžalovaný poprel, že by DPH na výstupe z uskutočnených zdaniteľných obchodov
na základe faktúr, uvedených v obžalobe, v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie mesiacov
február a marec 2010 nepriznal úmyselne, dôvodil zmätkom v jeho účtovníctve, čo v konečnom dôsledku

potvrdiliobavovecipodanéznalecképosudky,akoajkontrolórkydaňovéhoúradu,ktoréuobžalovaného
daňové kontroly vykonávali. Je pravdou, že obžalovaný pri komunikácii s daňovým úradom v súvislosti s
výzvami na predloženie príslušných daňových dokladov ku kontrolám uvádzal rôzne verzie dôvodov, pre
ktoré tak v lehote urobiť nemôže (stratené doklady, práceneschopnosť účtovníčky) a neskôr v písomných
vyjadreniach k protokolom z daňových kontrol dôvodil zlyhaním softwaru a spracovateľky účtovníctva,

hoci v konaní pred súdom sa bránil svojou vlastnou neznalosťou účtovných a daňových postupov pri
ním spracovávaní príslušných daňových priznaní. Na druhej strane však súd v tejto súvislosti považuje
za rozhodné zistenie, že obžalovaný vlastne sám pri daňovej kontrole predložil predmetné faktúry, na
základe ktorých následne daňový úrad dospel k zisteniu, že z uskutočnených zdaniteľných obchodovnepriznal DPH (t.j. daň na výstupe) a v dôsledku tohto uplatnil nadmerný odpočet DPH neoprávnene s
dosahomnavznikvlastnejdaňovejpovinnostiobžalovanéhovovyššieuvedenomrozsahu.Zuvedeného
pre súd vyplynul záver, že správca dane zistil v protokole z daňových kontrol uvedené závery práve

na základe dokladov, ktoré mu predložil samotný obžalovaný ( a teda nie krížovou kontrolou u iného
platiteľa dane) a ktorého postup podľa názoru súdu nenasvedčuje úmyslu obžalovaného (a to ani
nepriameho) skrátiť daň alebo neoprávnene uplatniť nadmerný odpočet DPH pri podaní daňových
priznaní, keďže následne sám predložil práve tie doklady, na základe ktorých daňový úrad vyčíslil
hore uvedené rozdiely a už vôbec nemôže viesť k záveru o tom, že obžalovaný tak konal v úmysle

(vnútornej pohnútke) zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. I keď z vyššie opísaných
všeobecných právnych úvah súdu vo vzťahu k naplneniu znakov objektívnej stránky oboch žalovaných
trestných činov vyplýva, že táto môže spočívať v akomkoľvek konaní páchateľa, ktorým spôsobí v
Trestným zákonom predpokladaný následok (t.j. či už skrátenie dane alebo neoprávnené uplatnenie
nároku na vrátenie DPH), avšak svojou podstatou ide o osobitný spôsob podvodného konania. Na
tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že v prejednávanej veci k neoprávnenému uplatneniu

nároku na vrátenie DPH a v dôsledku toho i k skráteniu vlastnej daňovej povinnosti obžalovaného
k DPH nedošlo deklarovaním fiktívnych zdaniteľných plnení (obchodov), nakoľko zdaniteľné plnenia,
z ktorých obžalovaný DPH na výstupe nepriznal, sa i podľa záverov daňového úradu uskutočnili,
obžalovaný však tieto zdokladoval pri výkone daňovej kontroly a tiež kontrolórom predložil i iné daňové
doklady, tzv. došlé faktúry za účelom uplatnenia si DPH na vstupe, o ktorých neviedol evidenciu,

umožňujúcu potvrdiť moment ich obdržania a súčasne rozhodnú pre posúdenie, či z týchto má právo
DPH na vstupe odpočítať. Niektoré z týchto došlých faktúr, ktoré obžalovaný predložil daňovému úradu
v priebehu daňovej kontroly (i keď nie všetky, ktoré predložil), mu pritom daňový úrad uznal a na ich
základe skorigoval výsledok daňovej kontroly. Nedostatky účtovnej evidencie, vedenej obžalovaným,
vo sfére preukázateľnosti a vecnosti a jeho rozpor s príslušnými ustanovenia Zákona č. 431/2002 Z.z.

o účtovníctve v znení neskorších predpisov nemôžu viesť samé o sebe k záveru, že na jeho základe
nesprávne a v rozpore s príslušnými ustanoveniami Zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov podanými daňovými priznaniami k DPH za zdaňovacie obdobie mesiacov
február a marec 2010 obžalovaný skrátil túto daň a neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet na nej
úmyselne v zmysle ust. § 15 písmeno a) alebo b) Trestného zákona a už vôbec nie o jeho motíve takto

neoprávnene obohatiť seba alebo iného. Takýto záver pre súd nevyplynul ani zo žiadnych iných vo
veci vykonaných dôkazov. Na tento záver nemajú a ani mať nemôžu žiadny vplyv výsledky daňových
kontrol na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, obžalovaným uplatneným v
iných zdaňovacích obdobiach, nakoľko tieto sú predmetom samostatne vedeného trestného konania ( a
ktorého začatie bolo iniciované pre uplatnenie nadmerného odpočtu DPH na inom vecnom základe než

v prejednávanej veci, a to na fiktívnych zdaniteľných plneniach). Podľa názoru súdu preto pre absenciu
naplnenia znakov žalovaných trestných činov z hľadiska subjektívnej stránky skutky, obžalovanému
kladené za vinu obžalobou prokurátora, nie sú žalovanými trestnými činmi.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanými skutkami neboli naplnené znaky skutkovej podstaty ani

žiadneho iného trestného činu, uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona, súd obžalovaného spod
obžaloby oslobodil podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).