Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/49/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611201503
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1611201503.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľa

BENCONTINVESTMENTS,s.r.o.,sosídlomAstrová2/A,82101Bratislava,IČO:36432105,zastúpený
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA MÁČAJ A NOVÁK, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO:
35 940 875, proti odporcovi Z., o zaplatenie 11.433,34 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 10.433,34 € s úrokom z omeškania vo výške 6,49 % ročne zo sumy
9.073,39 € odo dňa 01.04.2010 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 9.073,39 € odo dňa
01.04.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 21.02.2011, ktorý bol súdu doručený dňa 23.02.2011
domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 11.433,34 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,49 % p.a.
zo sumy 9.073,39 € odo dňa 01.04.2010 do zaplatenia a vo výške 5 % p.s. zo sumy 9.073,39 € odo dňa
01.04.2010, ako aj náhrady trov konania.

Podaný návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., ako
veriteľ a U. ako dlžník uzatvorili dňa 25.08.2005 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere.
Predmetom uvedenej zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom 2717655 3 02 vo
výške 300 000,- Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, základe ktorej
bol mimoriadny medziúver poskytnutý, a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj
Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení, sa mimoriadny medziúver mal zmeniť na
stavebný úver pod číslom 2717655 6 01 vo výške cca 195 000,- Sk, pričom táto suma sa mala rovnať

rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. V
súlade s článkom III. Zabezpečenie, písomným prehlásením prebral ručiteľ, ktorým je navrhovateľ, voči
Prvej stavebnej sporiteľni ako veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia, a teda ručiteľ prehlásil, že na
seba zoberie voči veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 99/2010 zo dňa 01.04.2010 došlo k postúpeniu
predmetnej pohľadávky spolu s príslušenstvom a všetkými právami z PSS, a.s. ako postupcu na

navrhovateľa ako postupníka. Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi písomne oznámením postupcu o
postúpení pohľadávky zo dňa 26.04.2010.Podľa článku II. Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere Doba splatnosti, úročenie,
vyplatenie a splácanie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru sa dlžník zaviazal pravidelne
mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 1.050,- Sk a súčasne so zaviazal uhradiť

plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 6,49 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami
vo výške 3000,- Sk. Uvedená povinnosť bola dlžníkom porušená, následne bol Prvou stavebnou
sporiteľňou, a.s. opakovane vyzývaný na splnenie si povinností. Vzhľadom no to, že zo strany dlžníka k
náprave nedošlo, od tejto Zmluvy veriteľ odstúpil dňa 12.12.2006, v súlade s ustanovením § 345 ods.
1 Obchodného zákonníka. Zároveň bolo odporcovi ako ručiteľovi dňa 12.12.2006 zaslané Oznámenie

o odstúpení od zmluvy, ktorým bol ručiteľ upovedomený o vyhlásení predčasnej splatnosti, ako aj o
neplnení si povinností dlžníka, a zároveň upozornený na možnosť veriteľa domáhať sa uspokojenia aj od
ručiteľa.ZároveňvsúladesčlánkomVI.bod3Omeškaniesplácaniaboladlžníkovivyhlásenápredčasná
splatnosť úveru. V súlade s článkom VII. Odstúpenie od zmluvy odstúpením od Zmluvy nezaniká
záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa, vrátane jej príslušenstva. Rovnako
nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.

Dlžník v dobe od uzatvorenia Zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru splatil svoj záväzok len
čiastočne, pričom jednotlivé splátky a spôsob ich započítania na istinu navrhovateľ uviedol vo „Výpise z
účtu odstúpeného medziúveru“ : dňa 18.6.2010 vo výške 150,- €, pričom uvedená platba sa započítala v
celej výške na príslušenstvo vo výške 3.139,95 €, dňa 5.8.2010 vo výške 100,- €, pričom uvedená platba

sa započítala v celej výške na príslušenstvo vo výške 2.989,95 €, dňa 19.8.2010 vo výške 150,- €, pričom
uvedená platba sa započítala v celej výške na príslušenstvo vo výške 2.889,95 €, dňa 15.11.2010 vo
výške 100,- €, pričom uvedená platba sa započítala v celej výške na príslušenstvo vo výške 2.739,95 €,
dňa 22.11.2010 vo výške 80,- €, pričom uvedená platba sa započítala v celej výške na príslušenstvo vo
výške2.639,95€,dňa22.12.2010vovýške100,-€,pričomuvedenáplatbasazapočítalavcelejvýškena

príslušenstvovovýške2.559,95€, dňa21.1.2011vovýške100,-€,pričomuvedenáplatbasazapočítala
v celej výške na príslušenstvo vo výške 2.459,95 €, dňa 18.2.2011 vo výške 60,- € pričom uvedená platba
sa započítala v celej výške na príslušenstvo vo výške 2.359,95 €. Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., po tom,
čo písomne vyzvala dlžníka na úhradu dlžnej čiastky, písomne vyzvala aj ručiteľov Predžalobnou výzvou
na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 08.09.2006. Výška dlžnej čiastky ku dňu postúpenia bola 12.213,34 €,

ktorá pozostávala z istiny vo výške 9.073,39 € z príslušenstva vo výške 3.139,95 €, ktorá bola vyčíslená
ku dňu postúpenia. Na základe uvedeného podľa navrhovateľa vznikol odporcovi záväzok na zaplatenie
sumy 9.073,39 € ako celkovú výšku nesplatenej istiny, sumu 2.299,95 € ako sumu príslušenstva ku dňu
podania návrhu, úroky zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 9.073.39 € vo výške 6,49 % p. a. odo
dňa 01.04.2010 do zaplatenia, úroky z omeškania zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 9.073,39

€ vo výške 5 % p.a. odo dňa 01.04.2010 do zaplatenia.

Súd vo veci rozhodol Platobným rozkazom č.k. 18Rob/66/2011-26 zo dňa 13.06.2011. Proti platobnému
rozkazu podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že dlžník U. teda má riadny a pravidelný príjem, odporca
je t.č. nezamestnaný, navyše po infarkte. Poukázal na § 549 Občianskeho zákonníka, a to tak, že veriteľ

pri poskytovaní úveru mal dostatok informácií na to, že pohľadávka môže byť nedobytná. Za odporcom
uvedených okolností podľa jeho názoru nič nebráni tomu, aby dlžník plnil a žiadal žalobu voči ručiteľovi
zamietnuť.

Navrhovateľ sa k odporu vyjadril podaním zo dňa 16.01.2012 ( č.l. 41), kde uviedol, že má za to, že

splnil všetky svoje zákonné povinnosti, vrátane povinnosti z ustanovenia § 548 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník, resp. ustanovenia § 306 ods.1 zákona č. 513/1991 Zh. Obchodný zákonník.
Na vymoženie dlžnej sumy od priameho dlžníka navrhovateľ využil všetky zákonné prostriedky, vrátane
mimosúdneho vymáhania, súdneho a exekučného konania. Vymáhanie dlžnej sumy od priameho
dlžníka je predmetom exekučného konania č. Ex 52/2011 vedenom súdnym exekútorom U., exekútorský

úrad Z.. Zo správy súdneho exekútora vyplýva, že za súčasného stavu je vymáhaná pohľadávka veľmi
ťažko vymožiteľná, a ak by vôbec zotrval súčasný priebeh exekučného konania, pohľadávka by sa
vymáhala viac ako 65 rokov. Z tohto dôvodu navrhovateľ pristúpil, v súlade s príslušnými zákonnými
ustanoveniami k vymáhaniu dlžnej sumy od odporcu ako ručiteľa.

Podaním zo dňa 14.10.2014 navrhovateľ vzal svoj návrh späť v časti o zaplatenie 10.433,34 € s
úrokom z omeškania vo výške 6,49 % ročne zo sumy 9.073,39 € odo dňa 01.04.2010 do zaplatenia
a vo výške 5 % ročne zo sumy 9.073,39 € odo dňa 01.04.2010 do zaplatenia. V podaní poukázal na
rozhodnutie NS SR spis zn. 6MCdo/4/2012, podľa ktorého zmluva o úvere upravená ustanoveniami §497 až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny
vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. V zmysle § 261 ods.
4 Obchodného zákonníka sa akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je

tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej
zmluvy sa preto spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 18. mája 2000 sp.zn. 4 Obo 115/99). Jedným zo spôsobov zabezpečenia
záväzku z obchodnoprávneho vzťahu je aj ručenie, ktorého komplexná, ucelená právna úprava sa
nachádza v ustanoveniach § 303 až § 312 Obchodného zákonníka. Na záväzkové vzťahy vyplývajúce

z ručenia v prípade zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy, včítane právneho vzťahu medzi ručiteľom
a dlžníkom, sa preto použijú ustanovenia Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka. V
takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní
otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve,
konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka.

V podaní ďalej uviedol, že jedným zo základných princípov nášho právneho poriadku je zákaz
retroaktivity, ktorý je súčasťou princípu právnej istoty. V zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 238/04 z 31. januára 2005 v našom ústavnom poriadku sa uplatňuje zásada
„/ex retro non agit " (teda „zákon nemá spätnú účinnosť"). Od zásady zákazu retroaktivity vo
vzťahu k základným právam a slobodám je výnimočne možné sa odchýliť, a to výslovným pozitívnym

(intertemporálnvm) ustanovením. Podľa § 135 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s
ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [§ 109
ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných

orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Vzhľadom na záväznosť rozhodnutiami ústavného súdu, ktoré sa týkajú základných ľudských práv
a slobôd, je nepochybné, že súd je viazaný rozhodnutiami ústavného súdu o zákaze retroaktívneho

výkladu právnych noriem.

Článkom II. bodom 1. zákona č. 102/2014 Z. z. došlo k novelizácii ustanovenia § 52 odsek 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, a to tak, že došlo k doplneniu vety: Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,

aj ked by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa článku XIV. tohto zákona, tento zákon
nadobudol účinnosť 1 .mája 2014, s výnimkou o. i. čl. VIII. Bodu 2, 4 až 6, 8 až 10, 19 až 24, 28, 31 a
36, ktoré nadobudli účinnosť 13.6.2014. Zároveň článkom II. bodom 1. zákona č. 102/2014 Z. z. došlo
k prijatiu § 879p zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorý zakotvil nepriamu retroaktivitu pre
ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a. Z uvedeného jednoznačne vyplýva,

že na ustanovenie § 52 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, sa vzťahuje zákaz
retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 1.5.2014,
v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku. Pokiaľ by
zákonodarca mal v úmysle aplikovať toto ustanovenie na právne vzťahy, ktoré boli založené pred
1.5.2014, nič mu nebránilo výslovne to uviesť v intertemporálnej norme § 879p, v ktorej sú explicitne

uvedené ustanovenia, na ktoré sa nepravá retroaktivita vzťahuje. Argumentum a contrario je možné
dospieť k záveru, že úmysel zákonodarcu je ten, že § 52odsek 2 v novelizovanom znení sa vzťahuje
výlučne na právne vzťahy založené po 1.5.2014. Podľa § 52 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Podľa § 879p zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, Ustanoveniami § 53
ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom

2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však
posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak. Na všetky úverové
vzťahy, ktoré vznikli pred 1.5.2014 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže
zákonodarca až súčinnosťou 1.5.2014 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujúustanoveniami Občianskeho zákonníka. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej
zmluvy sa preto spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 18. mája 2000 sp.zn. 4 Obo 115/99). Jedným zo spôsobov zabezpečenia

záväzku z obchodnoprávneho vzťahu je aj ručenie, ktorého komplexná, ucelená právna úprava sa
nachádza v ustanoveniach § 303 až § 312 Obchodného zákonníka. Na záväzkové vzťahy vyplývajúce
z ručenia v prípade zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy, včítane právneho vzťahu medzi ručiteľom
a dlžníkom, sa preto použijú ustanovenia Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka. V
takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní

otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve,
konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka.

Odporca sa pojednávania nariadeného v súdenej veci na deň 13.08.2014 nezúčastnil, hoci bol na
neho riadne a včas predvolaný na ním súdu oznámenú doručovaciu adresu, zásielka sa vrátila súdu
neprevzatá v odbernej lehote po opakovanom doručení dňa 09.07.2014.

Rovnako sa odporca pojednávania nariadeného v súdenej veci na deň 22.10.2014 nezúčastnil, hoci
bol na neho riadne a včas predvolaný na ním súdu oznámenú doručovaciu adresu, zásielka sa vrátila
súdu neprevzatá v odbernej lehote po opakovanom doručení dňa10.09.2014. Navrhovateľ a jeho právny
zástupca sa rovnako pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili podaním

doručeným súdu 22.10.2014, súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

Súd v záujme hospodárnosti a účelnosti konania vec na tomto pojednávaní prejednal v neprítomnosti
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ako aj odporcu, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého,

súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi Zmluva o mimoriadnom medzi úvere a stavebnom úvere
(č.l. 6 - 9), Zmluva o postúpení pohľadávok číslo 9/2010 (č. l. 10- 14), Odstúpenie od zmluvy zo dňa
12.2.2006 s doručenkou ( č.l.15) Oznámenie o odstúpení od zmluvy zo dňa 12.2.2006 s doručenkou

(č.l.16), výpiszúčtuodstúpenéhomedziúveru(č.l.17-18), Poslednávýzvanaúhradupredodstúpením
od zmluvy zo dňa 8.9.2006( č.l.19) doručenky dlžníkovi a ručiteľovi ( č.l. 20), Vyčíslenie stavu exekúcie
EX 52/2011 ( č.l. 43), keď zistil tento skutkový a právny stav:

Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorenej medzi Prvou stavebnou

sporiteľňou, a.s. a stavebným sporiteľom - dlžníkom U. za účasti ručiteľa - odporcu, súd zistil, že
predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie medziúveru pod číslom 2 2717655302 vo výške 300.000,-
Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení na základe, ktorej bol mimoriadny
medziúver poskytnutý, a dodržaní všetkých zmluvných podmienok a Všeobecných podmienok pre
zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmenil na stavebný úver pod číslom 2 717

655601 vo výške cca 195.000,- Sk. Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a
nasporenej sumy po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.

Z článku II. Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho medziúveru a stavebného
úveru súd zistil, že výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 6,49 % p.a. ku dňu uzatvorenia

zmluvy. Do nasporenia 35 % z cieľovej sumy sa dlžník zaviazal vkladať na účet zmluvy o stavebnom
sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 1.050,- Sk a do pridelenia cieľovej sumy sa
dlžník zaviazal splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške
1.623,-Sk. Splátka úrokov je splatná 1. dňa každého mesiaca a musí byť uhradená veriteľovi do 15.
dňa v mesiaci. Dlžník sa zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úrok úveru vrátane úrokov vo výške

4,7 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 3.000,- Sk, pričom splátka je splatná 1. každý
mesiac a musí byť uhradená veriteľovi do 15. každého mesiaca. V tejto splátke sú zahrnuté aj úroky zo
stavebného úveru. Veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky svoje pohľadávky v nasledovnom
poradí : sankčné úroky poplatky úroky a istina.

Z článku VI. Omeškanie splácania súd zistil, že ak je dlžník v omeškaní so splátkou povinného
mesačného vkladu na zmluvu stavebnou sporení, má veriteľ právo účtovať si 5 % p.a. úrok z omeškania
zo zameškaných splátok. Podľa článku VI. bod 2 ak je dlžník v omeškaní so splátkou, má veriteľ právo
účtovať si 3 % p.a. úrok pri stavebnom sporení a 5 % p.a. úrok pri mimoriadnom medziúvere z omeškanianad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zameškaných splátok. V prípade omeškania dlžníka s viac ako dvomi
splátkamialebojednousplátkoupodobudlhšiuako3mesiacejeveriteľoprávnenýpožadovaťzaplatenie
celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Podľa článku VI. bod 4 v prípadoch uvedených

v odseku 3 článok VI. má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere 3 % p.a. úrok z omeškania nad
dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a pri medzi úvere 5 % p.a. v úrok z omeškania nad
dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu.

Z vyhlásenia ručiteľa na strane 6 zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere súd zistil, že ručiteľ - odporca

prehlásil, že na seba berie voči veriteľovi povinnosť uspokojí jeho pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník.
Ručiteľ prehlásil, že podpísal zmluvu až po podpísaní zmluvy dlžníkom. Odporca podpísal zmluvu
22.8.2005, jeho podpis bol úradne osvedčený pod číslom 1738/05 dňa 5.9.2005 matričným úradom
Mesta F..

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok číslo 99 /2010 súd zistil, že postupca Prvá stavebná sporiteľňa a.s.

postúpila na postupníka - navrhovateľa pohľadávku z titulu úverovej zmluvy uzatvorenej s dlžníkom,
ktorá bola zabezpečená ručením odporcom.

Z písomného Odstúpenia od zmluvy zo dňa 12.12.2006 adresovaného U. (dlžníkovi) súd zistil, že právny
predchodca navrhovateľa v súlade s článkom VI. a článkom VII. úverovej zmluvy odstúpil od zmluvy o

mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 5.9.2005 a zároveň požiadal o okamžité vrátenie
poskytnutých úverových prostriedkov. Úver bol zosplatnený ku dňu 12.12.2006 a predstavoval sumu vo
výške 272.005,80 Sk, pričom právny predchodca navrhovateľa vyzval dlžníka na jeho úhradu do 7 dní
od doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy.

Oznámenie o odstúpení od zmluvy ( č.l. 16) spolu s prílohou Odstúpenie od zmluvy, bolo zaslané na
vedomie ručiteľovi t.j. odporcovi, ktorý písomnosť prevzal 16.12.2006. Zároveň navrhovateľ odporcu ako
ručiteľa v oznámení vyzval, aby splatil pohľadávku navrhovateľa v primeranej dobe po uplynutí lehoty
poskytnutej dlžníkovi na plnenie.

Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru súd zistil, že výška pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi
predstavovala ku dňu postúpenia 9.073,39 € na istine a 3.139,95 € na úroku z omeškania, spolu vo
výške 12.213,34 €.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od
ručiteľalenvprípade,žedlžníknesplnilsvojsplatnýzáväzokvprimeranejdobepotom,čohonatoveriteľ
písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,
že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.Podľa § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na
ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na

započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže
použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.

Podľa § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto
ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona
a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením §

55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané
do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí

troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od
spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa
odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do
troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v
odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z.,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

V prejednávanej veci navrhovateľ vzal podaním zo dňa 14.10.2014 svoj návrh späť v časti o zaplatenie
10.433,34 € s úrokom z omeškania vo výške 6,49 % ročne zo sumy 9.073,39 € odo dňa 01.04.2010 do
zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 9.073,39 € odo dňa 01.04.2010 do zaplatenia. Nakoľko ide
o jednostranný procesný úkon účastníka konania, jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do
dispozície adresáta, t.j. súdu. Z uvedeného dôvodu súd v tejto časti konanie zastavil.

Súd preto posúdil nárok navrhovateľa len do výšky 1.000,- €, ktoré ostali predmetom konania po
čiastočnom späťvzatí návrhu podaním zo dňa 14.10.2014.

Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
dlžníkom U. bola uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 25.08.2005.

Túto zmluvu podpísal dlžník a ručiteľ, t. j. odporca v tomto konaní. Dlžník prestal uhrádzať splátky.
Z tohto dôvodu dňa 12.12.2006 pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy bolo
odporcovi oznámené listom, ktorý prevzal 16.12.2006. Súd zo skutkových zistení dospel k právnemu
záveru, že posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od samého vzniku právnym vzťahom
založeným spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca navrhovateľa bol od uzavretia zmluvy v

postavení dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa. Preto uvedený právny vzťah nie je vyňatý z
režimu spotrebiteľského práva, aj keď nejde o spotrebiteľský úver. Kogentné ustanovenia § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka nedovoľujú účastníkom spotrebiteľskej zmluvy platne dojednať zmluvné
podmienky, ktoré by sa odchyľovali od uvedeného zákona v neprospech spotrebiteľa. Zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od toho zákona v neprospech

spotrebiteľa, ktorý sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo inakšie
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Uvedené platí aj na neprijateľnú klauzulu o predĺžení premlčania na
10 rokov, ktorá podľa súdu úplne a jasne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa tak ako ju strany dojednali v čl. VIII. bod 4 zmluvy.

Bez ohľadu na to, že v danom prípade ide o úverový vzťah, na ktorý sa má aplikovať ustanovenie §
397 Obchodného zákonníka ako tzv. absolútny obchod, súd nemá pochybnosti o tom, že predmetná
zmluvajezmluvoutypovou,ažedlžníknepoužilpredmetplnenianapodnikanie,čojednoznačnevyplýva
z uzavretej zmluvy. Rovnako neexistujú pochybnosti, že pôvodný veriteľ je podnikateľom a predmet
konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Zmluva medzi právnym predchodcom navrhovateľa,

dlžníkom a odporcom ako ručiteľom bola uzavretá formulárová zmluva, obsah ktorej spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť Postúpením pohľadávky sa povaha predmetnej právnej veci ako spotrebiteľskej,
nezmenila. Spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so
zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy, za typické občianskoprávne vzťahy. Predmetná vec je
upravená ako spotrebiteľská zmluva, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, a to zákonom

číslo 634/1992 Z. z. a ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Čiže ide o vzťah medzi obchodníkom a
spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typický občianskoprávny vzťah. Úverovanie
spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Uvedené je plne v súlade s
princípom ochrany
spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy v rovnakých inštitútoch súkromného práva

je dôvodné aplikovať právnu úpravu podľa občianskeho práva, a nie podnikateľského práva, t. j.
obchodného práva, ktoré je pre spotrebiteľa nevýhodnejšie (§ 52 OZ) (rozsudok NS SR vo veci sp. zn.
5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci sp. zn. 61Cb/221/09).

Novelou k Občianskemu zákonníku č. 150/2004 Z. z., sa od 1.4.2004 posilnila právna úprava týkajúca sa

ochrany vzťahov, aj na vzťahy spred účinnosti uvedeného zákona, a teda aj na predmetnú právnu vec.
Spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona, sa musia dať
do súladu s ustanovením § 53 a § 54 tohto zákona, do 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanovením § 53, § 54 a §
57 sú podľa ods. 3, sú neplatné po uplynutí 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Aj na predchodcu žalobcu dopadalo ustanovenie § 879f ods. 3, 4 OZ a všetci dodávatelia mali rovnakú
trojmesačnú dobu na zosúladenie zmluvných podmienok s § 54 ods. 1 OZ. Ak dodávateľ nepreformuluje
v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ, resp. ich nedá
do súladu s § 54 ods. 1 OZ v zmysle § 879f ods. 3, 4 OZ, tak sa dostáva do rozporu so zákonoma takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 OZ). O takýto rozpor ide aj vtedy, ak sa postavenie spotrebiteľa
zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261
ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa

rovnaký inštitút priaznivejší.

V judikatúre bol prijatý záver, že v prípade občianskoprávneho vzťahu nemôže spotrebiteľ dojednať
aplikáciu Obchodného zákonníka, ktorého aplikácia je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia (porovnaj
rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa 25.01.2011). Preto musí platiť aj opak, že samotným

uzavretím zmluvy o úvere ako obchodného záväzkového vzťahu podľa Obchodného zákonníka, ktorého
obsah nemohol spotrebiteľ vopred ovplyvniť, sa nemôže tento vzdať výhodnejšej právnej úpravy
premlčania podľa Občianskeho zákonníka.
K aplikácii občianskoprávnej úpravy premlčacej doby v absolútnych obchodno-
právnych zmluvách majúcich spotrebiteľský charakter nepriamo smeruje aj
právny názor vyslovený Ústavným súdom SR (Uznesenie Ústavného súdu

SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 zo dňa
19.06. 2013). Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri rozhodovaní vychádzal.

Súd následne po posúdení hlavného vzťahu veriteľ - dlžník ako spotrebiteľského vzťahu, právne posúdil

a vyvodil dôsledky týkajúce sa nároku navrhovateľa z tohto spotrebiteľského vzťahu vo vzťahu k
ručiteľovi, a to primárne s ohľadom na posúdenie včasnosti uplatnenia nároku voči odporcovi ako
ručiteľovi. V prejednávanej veci súd v zmysle § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
v znení zák.č. 102/2014 Z.z. ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadol aj

bez návrhu na kvalifikované uplynutie času, ktoré bráni uplatniť alebo priznať plnenie voči odporcovi zo
spotrebiteľskej zmluvy, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Typickým znakom právneho vzťahu ručenia je jeho subsidiarita. Prejavuje sa v tom, že veriteľ sa musí
najprv domáhať splnenia záväzku od dlžníka. Povinnosť ručiteľa nastáva až po nesplnení povinnosti

dlžníka. Ak vzťah medzi dlžníkom a veriteľom je spotrebiteľský vzťah a ručenie zabezpečuje uvedený
právny vzťah, aj napriek tomu, že úver je absolútny obchod a že ručenie je upravené v celom rozsahu
v Obchodnom zákonníku, na ručiteľa sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota podľa Občianskeho
zákonníka.

Na základe vyššie uvedenej právnej argumentácie potom súd aplikoval na právny vzťah účastníkov
prednostneustanoveniaObčianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva
v súlade s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre posúdenie plynutia a dĺžky premlčacej doby, ktorá
je v súlade s ust. § 101 Občianskeho zákonníka trojročná a začína plynúť okamihom, keď sa právo
mohlo vykonať prvý raz.

Premlčanie je kvalifikovaným uplynutím času, v dôsledku ktorého možno nárok odvrátiť námietkou
premlčania a má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva a premlčané právo nemožno veriteľovi
súdne priznať. Zmyslom inštitútu je zvýšenie právnej istoty v právnych vzťahoch.

Právo je možné vykonať prvý raz v okamihu, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, ktorý
okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnych okolnostiach na strane oprávneného.
Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v
okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Inými slovami, je to

okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie záväzku. Občiansky
zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej
okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná trojročná
premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený
začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento

okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o
svojom práve (pozri R 1/1998). Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené
v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania.Splatnosť pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi z titulu odstúpenia od zmluvy a zosplatnenia úveru
nastala12.12.2006.Vobsahuodstúpeniaodzmluvy právnypredchodcanavrhovateľazároveňpísomne
vyzval dlžníka na zaplatenie pohľadávky v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Písomnosť bola odovzdaná

na poštovú prepravu 14.12.2006, pričom bola vrátená veriteľovi 15.12.2006, lehota 7 dní určená
výzvou veriteľa uplynula 21.12.2006, keď potom počnúc 22.12.2006 mohol uplatniť právo voči ručiteľovi.
Oznámením o odstúpení od zmluvy navrhovateľ odporcu ako ručiteľa vyzval, aby splatil pohľadávku
navrhovateľa v primeranej dobe po uplynutí lehoty poskytnutej dlžníkovi na plnenie. Oznámenie spolu
s prílohou (odstúpenie od zmluvy adresované dlžníkovi) odporca prevzal 16.12.2006. Premlčacia doba

ohľadne nároku voči ručiteľovi, t.j. odporcovi začala plynúť 22.12.2006 a uplynula 22.12.2009. Návrh na
súd podal navrhovateľ 23.02.2011 po uplynutí premlčacej doby. S poukazom na § 5b zákona č.250/2007
Z.z. preto súd nemohol uplatnený nárok navrhovateľovi priznať.

Pre úplnosť súd k námietke navrhovateľa o nutnosti aplikácie štvorročnej premlčacej doby podľa režimu
Obchodného zákonníka súd uvádza, že i v prípade, že by súd vychádzal z právneho posúdenia režimu

premlčania tak ako ho uvádza navrhovateľ, pokiaľ premlčacia doba začala plynúť 22.12.2006, uplynula
by 22.12.2010, pričom návrh bol podaný na súd 23.02.2011 aj po uplynutí štvorročnej premlčacej doby.

Súd posudzoval zároveň, či navrhovateľom tvrdená skutočnosť, že pohľadávka voči dlžníkovi bola
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím a v čase rozhodovania súdu je vymáhaná exekučne

Exekútorským úradom Z., súdnym exekútorom U., pod č.k. Ex 52/2011, má vplyv na posúdenie
kvalifikovaného uplynutia času na vymáhanie pohľadávky voči ručiteľovi.

Ani skutočnosť že navrhovateľ disponuje exekučným titulom voči dlžníkovi z identického právneho
titulu, nemôže mať za následok spočívanie plynutia premlčacej doby voči ručiteľovi a právnu neistotu

ručiteľa vo vzťahu ku kvalifikovanému plynutiu času. Podľa názoru súdu každý zo záväzkov ( veriteľ -
dlžník, veriteľ - ručiteľ ) sa môže premlčať samostatne, skutočnosť, že veriteľ vymáhal pred uplynutím
premlčacej doby pohľadávku výlučne od dlžníka a nevymáhal ju od ručiteľa, nezakladá spočívanie
premlčacej doby vo vzťahu veriteľ - ručiteľ. Takýto výklad by bol v rozpore s požiadavkou právnej istoty a
rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov a fakticky by znemožnil ručiteľovi uplatnenie námietky

premlčanie práva.

Zároveň súd dospel k záveru, že postup veriteľa, ktorým vymáhal pohľadávku výlučne od dlžníka, má ten
právny dôsledok, že by požadované súdne rozhodnutie voči ručiteľovi samostatnom konaní v rozpore s
hmotnoprávnym základom veci založilo dva samostatné výroky o povinnosti dlžníka a ručiteľa zaplatiť

veriteľovi rovnakú sumu, resp. sumu na rovnakom právnom základe bez určenia vzájomného vzťahu
tak, ako keby išlo o oddelené záväzky, čo je v rozpore s charakterom ručenia. Veriteľ nemôže dostať,
resp. mať právoplatne priznané to isté plnenie dvakrát, od dlžníka i od ručiteľa, čo je v rozpore s povahou
ručenia.

S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť a preto
ho zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V prejednávanej veci
bol plne úspešný odporca a vzniklo mu právo na náhradu trov konania voči vo veci plne neúspešnému
navrhovateľovi, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanie odporu v sume 685,50
€. Odporca si náhradu trov neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.

Podľa ust. § 7 ods. 7, veta tretia, z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v prípade, ak sa návrh na začatie
konania vezme späť pred prvým pojednávaním vo veci, má navrhovateľ nárok na vrátenie zaplateného
súdneho poplatku. Tento sa však vždy kráti o 1 % zaplatenej sumy, minimálne však o 6,63 eura, čo
možno považovať za určitú druh manipulačného poplatku. Ak sa však návrh vezme späť po prvom
pojednávaní, toto právo zaniká a navrhovateľovi sa nič nevracia. K späťvzatiu návrhu v zastavenej časti

prišlo po prvom pojednávaní vo veci, ktoré sa konalo dňa 13.08.2014, preto navrhovateľovi právo na
vrátenie alikvótnej časti zaplateného súdneho poplatku nevzniklo.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta

O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)