Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 26P/180/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113217528
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Sitárová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4113217528.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o

maloleté deti F.: A., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX,
zastúpený JUDr. Martinom Jánskym, advokátom so sídlom v Nitre, Štúrova 13 a Y. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q., N. XXX/X, zastúpenej Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 15 o
návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti zamieta.

Súd ruší predbežné opatrenie č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 21.8.2013.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletých detí F. A. a Y. sa svojim návrhom zo dňa 24.5.2013 domáhal, aby súd zveril obe

maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti a matku detí zaviazal výživným vo výške 30% zo sumy
životného minima na každé dieťa. Svoj návrh odôvodnil tým, že pri rozvode manželstva boli obe
maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a on bol zaviazaný výživným na dcéru 2.500,-Sk
a na syna 1.500,-Sk. Nakoľko matka detí sa už opakovane pokúsila o samovraždu a v súčasnosti je
hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení s ďalšou liečbou vo Veľkom Záluží, podal si návrh na zmenu
umiestnenia detí. Matka detí požíva alkoholické nápoje vo veľkej miere a jej psychický stav je taký, že v
jej možnostiach a schopnostiach nie je riadne zabezpečovanie starostlivosti o deti. V súčasnom období

sú deti v jeho starostlivosti, chce sa o ne aj za pomoci svojich rodičov riadne starať.

Otec vypočutý ako účastník konania uviedol, že trvá na podanom návrhu, aj keď už matka nie je
hospitalizovaná, za 10 týždňov sa určite nevyliečila a bojí sa, že sa to znovu vráti do starých koľají.
Keď sa to stalo s matkou detí, tak on bol ten, ktorého A. volala a prosila či by nemohli u neho bývať,
samozrejme s tým súhlasil, spočiatku bolo všetko bez problémov, no potom keď dedo zo strany matky
odpadol a zobrali ho do nemocnice, tiež kvôli alkoholu, A. to chcela sama riešiť, chcela ísť domov, že sa
bude o deda starať. On s týmto nesúhlasil, nakoľko sú tam ďalšie dospelé deti, no potom išli na sociálku
a dohodli sa, že dcéra bude tri dni vo Vrábloch a štyri dni u neho. Dcéra sa však ku nemu už nevrátila.

On nevedel o tom, že matka až tak veľmi pije, až keď boli deti u neho tak mu rozprávali ako to vlastne
bolo. Dcéra odkedy od neho odišla, čo je už 5 týždňov nepotrebovala vidieť svojho brata, on chodieval
s deťmi za ich matkou do nemocnice, tiež nemal problém aby za ňou išla dcéra. Syn má mamu rád
ale chce zostať s ním, u neho je vlastne stredobodom pozornosti, neverí, že sa v rodine niečo zmení.Je pravdou, že si v minulosti vypil keď ešte žili spolu, ale krik robil tak raz za rok. Matka detí pila aj v
čase keď žili spolu, on si myslel, že po rozchode sa o deti riadne postará. Deti hovorili, že pila každý
deň a to dosť, nevedel že je to až také zlé. Nemá nič proti tomu aby sa syn stretával s mamou, on sa

predtým stretával so synom každý druhý víkend od piatka do nedele, s dcérou asi tak tri - štyri krát do
roka. Bol v minulosti hospitalizovaný na psychiatrii a to pred 6 rokmi, po 24 hodinách odišiel na reverz.
Tri krát mu bol odobratý vodičský preukaz kvôli alkoholu, naposledy to bolo pred 5-timi rokmi. Keď deti
prišli ku nemu, tak sa vyjadrili, že k mamine sa vrátia až keď sa táto vylieči. Matka sa teraz pokúsila o
samovraždu už druhý krát, prvý krát nevolal ani políciu, ani sociálku, pretože vtedy mu iba opitá volala,

že si vezme život. Syn sa prvý krát vyjadril, že sa nechce vrátiť k mame hneď prvý deň čo bol u neho. Deti
fyzicky nikdy nenapadol. Ďalej otec uviedol, že na základe predbežného opatrenia sa realizuje striedanie
syna a to od nedele do nedele, podľa neho tam syn nechce byť, matka na neho jednoducho nemá čas,
vyrastajú tam 4 deti. U neho si syn už zvykol, on tú starostlivosť dokáže zabezpečiť lepšie. On mu vždy
pripravil veci aby mal u matky čo nosiť, no vrátila mu ho v zaplátaných teplákoch. Od matky hneď išli
do obchodu. Keď sa synovi stal úraz v škole a neprechádzalo mu to, tréner mu povedal aby s ním išli

na röntgen, vtedy bol syn už v starostlivosti matky, matka povedala, že tam môže ísť so synom on, lebo
že ona predáva na tržnici a nemá čas. Čo sa týka dcéry, tak matka nedokáže zabezpečiť starostlivosť o
ňu, dcéra stále fajčí, fajčí aj s matkou na zápasoch na tribúne, matka vie, že dcéra nie je zdravá, takže
aspoň s tým fajčením by mohla prestať. Je pravdou, že neplatil na dcéru riadne výživné, ale toto doplatil,
keď zaplatí synovi všetko čo potrebuje, tak mu nezostali peniaze na výživné pre dcéru, pretože matka

synovi nezaplatí nič. Aj napriek tomu, že má málo finančných prostriedkov, keby bola dcéra u neho,
bude jesť to čo oni, bude ju voziť do školy. Keďže je živnostník, musí si náklady rozrátať. S dcérou sa
nekontaktuje odkedy odišla k mame, neinformoval sa na ňu ani v škole, ale rozprávajú sa o dcére so
synom, takže vie aj aké bude mať vysvedčenie. Je schopný viesť syna k tomu aby mal rád matku, aby
sa ich vzťahy zlepšili ale mala by to robiť aj matka. Podľa neho sa syn matky bojí preto, lebo ju videl

ako odpadla na zemi s penou v ústach.

Právny zástupca otca v konečnom návrhu uviedol, že vzhľadom na nešťastnú udalosť, t.j. pokus matky
o samovraždu táto nie je schopná zabezpečiť výchovu a výživu svojich maloletých detí, matka nemá
dostatočný čas aby obhospodarovala domácnosť a zabezpečovala starostlivosť o všetky maloleté deti,
tým myslí aj deti jej partnera. Z dokazovania je zrejmé, že matka nemohla pravidelne zabezpečovať

sprevádzanie dieťaťa na tréningy, zápasy, toto musela zabezpečovať maloletá A., ktorá sa starala
aj o ďalšie deti a nebohého otca matky. Aj zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 29.7.2013 je
zrejmé, že pomery a zázemie pre zdravý vývoj maloletého dieťaťa je na lepšej úrovni u otca ako u
matky. Ďalej bola u matky zistená závislosť na alkohole so suicidálnymi sklonmi, u otca nič podobné
zistené nebolo. Je potrebné aby boli rešpektované objektívne potreby dieťaťa ako aj jeho subjektívny

názor do čej starostlivosti má byť zverený. Pokiaľ sa má rozvíjať vzťah Y. s matkou a so sestrou A.,
toto môže byť zabezpečené pravidelným stykom, prípadne pokračovaním v konzultáciách na referáte
poradensko-psychologických služieb, čo sa aj v súčasnosti deje. Preto navrhuje obe deti zveriť do
osobnej starostlivosti otca, výšku výživného ponecháva na úvahu súdu s prihliadnutím k možnostiam a
schopnostiam rodičov ako aj potrebám detí.

Matka vypočutá ako účastník konania uviedla, že nesúhlasí so zverením detí otcovi. Je pravdou, že bola
na protialkoholickej liečbe, vrátila sa z nej po 10-tich týždňoch. V liečbe pokračuje, chodí na terapie jeden
krát do mesiaca. Tiež bude ambulantne psychiatričke MUDr. F.. Zatiaľ berie ľahké antidepresíva, ale verí,
že aj to sa časom upraví. Teraz už vie, že svojim správaním neubližovala sebe ale deťom a vie, že nikdy
nevymení deti za alkohol. Začala piť po tom, čo v januári 2012 prišla o mamu ku ktorej mala silný citový

vzťah a následne v apríli prišla z organizačných dôvodov aj o prácu. Nie je pravdou, že sa nevie riadne
postarať o deti, s priateľom kúpili dom, priateľ má zverené do starostlivosti dve deti, takže ona musela
zabezpečovať starostlivosť o 4 deti, vystrojiť ich do školy, navariť, pripraviť im pomôcky, desiatu, takže
nevie ako by mohla piť od rána do večera keď mala toto všetko na starosti. Keď bola na liečení, otec jej
syna priniesol iba jeden krát, dcéra potom čo odišla od otca chodila za ňou každý týždeň. Váži si priateľa

s ktorým žije, necíti sa ako sociálny prípad ktorému by bolo potrebné deti odobrať. To že syn hráva futbal
je iba jej zásluha, od malička ho k tomu viedla. Potom čo bol syn 10 týždňov len s otcom je samozrejme
ovplyvnený, potom čo ju prepustili chcela byť so synom sama, keď za ním išla, že pôjdu na kúpalisko,
manžel syna odsotil dovnútra a jej povedal aby zmizla. Pri každej otázke čo synovi položila sa vždy otočil
na otca. Je pravdou, že jej otec si viac vypije, ale postará sa sám o seba, ešte ja popolieva, v žiadnom

prípade sa oňho nemusí starať ich dcéra. Aj keď má vypité, nikdy nebýva agresívny, zvesí hlavu a idesi ľahnúť. Čo sa týka dcéry, tak táto má priateľa, ale aj tak dcéru stále kontroluje, vie kde sa nachádza
a s kým, cez prázdniny mohla byť vonku najdlhšie do pol noci, cez školský rok von ani moc nechodila.
Predtým ako ju zobrala záchranka, tak večer predtým pila, ráno sa zobudila, bolo jej zle, triaslo sa jej

celé telo, dala si jednu tabletku, tá jej nepomohla, tak si dala ďalšiu a viac si už nepamätá. Mala aj také
obdobia že nepila, keď pila, tak v priebehu dňa vypila 3 dcl vodky alebo pivo. Jej priateľ sa snažil toto s
ňou riešiť, ale ona si alkohol schovávala. Nechcela sa liečiť, až teraz si uvedomila, že tá liečba potrebná
bola. Keď mala abstinenčné príznaky, tak sa jej triaslo celé telo a potila sa. Ďalej matka uviedla, že keď
chceli ísť pozrieť syna potom čo ju prepustili z nemocnice, zobrali ho na ihrisko v F. a dohodli sa, že

na druhý deň pre neho znovu prídu, keď to počul jeho otec, začal robiť scény že syn nikde nepôjde,
že ona je alkoholička, že sa má na seba pozrieť a spraviť si so sebou poriadok. Pridala sa k tomu aj
jeho mama, ktorá jej aj dcére vulgárne nadávala. Otec keď vidí, že ju syn má rád tak už je zle, dcéra po
tom pojednávaní čo bola vypočutá bola psychicky vyčerpaná a následne musela byť hospitalizovaná.
Potom čo sa začala realizovať striedavá starostlivosť syn bol u nej v pohode, usmiaty, pokojný, ani raz
nepovedal že by u nej nechcel byť. Počas toho týždňa boli obaja šťastný. Ona si vie zariadiť veci tak,

ako potrebuje, na tržnicu chodí predávať dva krát do týždňa do tej 14.00 hod. Keď mal syn problémy
s nohou, normálne sa s otcom bavila, že keď môže nech s ním ide on, že predsa len tam jeho mama
pozná doktorov a že dúfa že to nezneužije. Aj naďalej chodí ambulantne na liečbu k MUDr. F. a chodieva
tiež na sedenia do Veľkého Zálužia. Ďalej matka uviedla, že v decembri jej zomrel otec, otec dieťaťa
najskôr nechcel synovi povoliť aby išiel na pohreb, že určite nepustí syna so ženou, ktorá dala na neho

exekúciu, keďže neplatil výživné na dcéru. Potom čo požiadala o pomoc právneho zástupcu, otec účasť
syna na pohrebe povolil. Je pravdou, že sa syn po nariadení striedavej starostlivosti zmenil, pretože
otec mu neustále rozpráva, že ja mám tie ďalšie deti, že jeho nemám rada. Rozpráva mu veci, ktoré nie
sú pravda, nevedia sa v ničom zhodnúť. Syn má teraz trojky, vie že ho to trápi, no u otca zanedbáva
učenie a kvôli tomu sa zhoršil aj jeho prospech. Otec mu povedal, že nemusí chodiť na náboženstvo,

hoci nemôže ísť potom na birmovku, nie je pravdou, že ju syn má rád, mal nasporené okolo 130 eur a
na Mikuláša jej kúpil zlatý prsteň za 106 eur, vtedy obaja plakali keď jej povedal, že ona by pre neho
spravila všetko. Ďalej matka uviedla, že sa chce vyjadriť k tomu incidentu keď mala malého zbiť, nie je
pravdou že by sa niečo také stalo, ani svoje deti, ani manželove deti nebije, jediné čo spravila, tak dala
A. facku keď jej uvidela cigaretu v ústach. Nevie prečo si syn odfotil nohu a tvrdil, že tam má modrinu,

vysvetlenie vidí iba v tom, že mu to otec kázal a keby mu to otec kázal, tak verí, že syn by to spravil.
Ona nemôže syna vychovávať riadne, pretože otec ho vychováva úplne inak. Myslí si, že otec to s tým
kolenom spravil kvôli ich dovolenke v Chorvátsku, ktorú im chcel znemožniť.

Právny zástupca matky v konečnom návrhu uviedol, že podstatný dôkaz je záver znaleckého posudku,
pretože toto je jediný objektívny dôkaz. Ostatné tvrdenia účastníkov nie sú objektívne. Zo záverov

jednoznačne vyplýva, že obe deti majú byť ponechané v starostlivosti matky, výpovede maloletého a
jeho názor je ovplyvnený situáciou v ktorej sa nachádza. Ako uviedla znalkyňa, maloletý si svojho otca
idealizuje, je pod jeho vplyvom, preto nie je možné prihliadnuť na jeho názor. Matka s dieťaťom sa
zúčastňujú terapeutického procesu, zo správy je zrejmé, že ich vzťah je lepší. Navrhujú preto aby súd
návrh otca zamietol a zároveň aj zrušil predbežné opatrenie, pretože je zrejmé, že striedavá osobná

starostlivosť nefunguje.

Kolízny opatrovník uviedol, že navrhuje aby súd zrušil predbežné opatrenie o striedavej starostlivosti,
pretože podmienkou tejto je aby rodičia dokázali spolu komunikovať, čo v prípade týchto rodičov
nefunguje. Rodičia si nevedia odovzdávať informácie o dieťati, pokiaľ spolu komunikujú, tak sa len
osočujú, nadávajú si. Toto videli aj na ich oddelení a potvrdili im to aj obe maloleté deti. Pridržiavajú sa

znaleckého posudku, ktorý sa prikláňa k zvereniu detí do starostlivosti matke. Maloletý Y. potrebuje už
konečne jedno prostredie, jedno zázemie. To že niekto zabezpečuje starostlivosť za matku v prípade
potreby, je v rodine bežné, o tom vlastne rodina je, že napríklad dospievajúca dcéra zastane matku a
podobne. U matky boli aj znaleckým posudkom zistené lepšie rodičovské kompetencie, lepšie zvládnutie
výchovného procesu. Matka vie nastaviť určité pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať. Je pochopiteľné,

žeotecsavsynovividí,jetotýmzameranímnašportaleto,ženiejeksprávaniuotcamaloletýobjektívny
sa ukázalo aj u nich.

Maloletá A. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že ona si napísala taký list sama pre seba aby
na niečo nezabudla, ukázala ho aj mamine keď bola ešte v nemocnici a táto jej povedala, že keď chce,aby si ho na súd zobrala alebo poslala cez advokáta. Keď sa to mamine stalo, tak volala ocinovi, v ten
deň išli do nemocnice pozrieť čo je s maminou, išiel aj otec a brat. Brat išiel k otcovi hneď odtiaľ a ona
išla na druhý deň. Ocino im povedal, že môžu ísť k nemu a bývať u neho až pokiaľ sa mamina nevráti.

Tiež jej povedal, že môže ísť za maminou kedy bude chcieť aj jej kedykoľvek volať, no už po dvoch -
troch týždňoch jej otec začal zakazovať chodiť za mamou. Začal jej na ňu rozprávať rôzne veci, stále
ich od nej odhováral. Ona už má ale dosť rokov na to aby pochopila, že mamina sa o nich od malička
starala, prečo by ich teraz nemala rada. Brat sa ale ešte dá ovplyvniť a ovplyvňovanie zo strany otca
sa stále opakovalo. Potom keď dostal dedko kolaps z tepla a ona chcela ísť za ním do nemocnice,

ocino jej to nedovolil, následne jej povedal, že sa má rozhodnúť či chce jeho alebo maminu, že už mu
to má povedať. Ona kvôli tomu stále plakávala, otec išiel s bratom na ihrisko, je tam bar, zavolal jej aby
okamžite prišla za ním. Keď tam prišla, mal pred sebou dve pivá a videla, že už je agresívny, určite
predtým niečo vypil, lebo bol úplne iný. Spýtal sa jej koho si teda vybrala, povedala mu, že chce bývať
s maminou ako doteraz, ale keď sa mamina lieči, tak že zostane s ním. Na to jej otec povedal, že si má
okamžite zbaliť kufre a že už nikdy ju nechce vidieť. Vtedy ona zavolala maminmu bratovi nech pre ňu

príde. Otec povedal, že zavolá policajtov že ušla z domu, policajtov nakoniec zavolal mamin brat. Keď
im to vysvetlili, tak policajti povedali, že už má dosť rokov na to aby mohla byť nejaký čas mimo domu.
Brat chcel byť vždy s maminou, k otcovi chodieval na víkendy. Ona chodieva tak raz za dva mesiace,
aj minulý rok sa stalo, že babka s dedkom priniesli brata domov a hovorili, že otec zasa začal piť, takže
malého radšej priniesli. Keď sa to mamine stalo a išli k otcovi, tak sa aj s bratom aj s otcom rozprávali

že keď sa vráti mamina, tak sa vrátia ku nej. Mamina začala piť po tom čo zomrela babka, všetky tri boli
na seba veľmi naviazané, pretože keď ležala v nemocnici s leukémiou a brat jej daroval kostnú dreň, tak
babka ležala s ním na jednej izbe a ona s maminou na druhej. Ona sa z tej leukémie vyliečila, potom na
rakovinu ochorela babka a po roku a pol zomrela. Mamina to veľmi zle znášala a vtedy začala piť, pred
nimi nikdy nepila, ale mávala zmeny nálad, v poslednom polroku ona nevidela na mamine že by pila,

navarila im, prala, upratovala, nikdy ju nevidela v takom stave, že by nevedela o sebe, že by sa potácala
alebo padala. Snažil sa jej dohovoriť aj jej priateľ s ktorým vychádzajú dobre, aj s jeho deťmi, ale vtedy
to mamina tak nebrala. Teraz keď sa vrátila z liečenia, je úplne iná, usmieva sa, je zábavná, sranduje
s nimi. Je vidieť, že jej to pomohlo. Čo sa týka liekov, ktoré zjedla, rozprávala sa o tom s matkou, táto
si na to ale poriadne nepamätá, sama nevie prečo sa to stalo, bol to skrat. Ďalej maloletá na otázky

jej položené právnym zástupcom matky a otca uviedla, že k otcovi cíti nenávisť za to čo s ním zažila
keď bola malá. Asi pol roka po transplantácii kostnej drene ju kopal na zemi, bola samá modrina, chcel
skočiť zo strechy, naháňal ich po celej dedine. Keď sa postavila pred maminu a chcela ju chrániť, tak
dostala aj ona. Brata nikdy nezbil, vtedy k nim stále chodili policajti. Maminu má veľmi rada, nedala by
ju za nič na svete. Čo si ona pamätá, tak otec v minulosti pil každý deň, potom bol na psychiatrii odkiaľ

ho pustili na vlastnú žiadosť, vtedy dostal silné lieky, užíval ich asi mesiac, čo bol najkrajší mesiac v jej
živote keď boli ešte rodičia spolu. Otec ju aj po tej operácii sotil alebo buchol keď bránila maminu, chodil
piť do krčmy, hral automaty, keď mu mamina nechcela dať peniaze, tak bol agresívny. Otec jej vulgárne
vynadal naposledy pred dvomi týždňami do telefónu za niečo čo ani nepovedala. Keď bola ešte u otca,
tak posledné dva týždne v škole nebola, brat mal angínu, otec povedal, že musí chodiť do roboty a

babka s dedkom sú tiež zamestnaní. Ona išla k lekárke, lebo mala v oku jačmeň, otec chcel aby jej dala
ospravedlnenku na dva týždne aby mohla byť s bratom, lekárka jej dala iba na jeden deň, otec ju chcel
sfalšovať, ona s tým ale nesúhlasila. Učiteľ pozná situáciu v ich rodine, preto nakoniec ospravedlnenku
ani nepýtal. Keď bývala s maminou, tak mala ospravedlnenky iba od lekárov. K bratovi má veľmi dobrý
vzťah, má ho rada, v podstate jej zachránil život. Pokúšala sa mu telefonovať, po tom čo odišla, telefón

jej vypínal a nedalo sa s ním spojiť ani na facebooku. Čo sa týka toho kedy chodí večer domov, tak cez
prázdniny jej mamina dovolí maximálne do tej 23.30 hod, ocino jej tiež dovolil byť vonku do polnoci. Čo
sa týka fajčenia, tak fajčila dve cigarety za týždeň asi od apríla, mamine sa s tým priznala, aj si pred
ňou zapálila, ocinovi tiež povedala že fajčí a on jej kupoval cigarety. Povedal jej iba nech jej krabička
vydrží na tri - štyri dni. V žiadnom prípade nechce ísť k otcovi, nevidí na to dôvod, brata momentálne

nespoznáva, jemu otec stále rozpráva niečo iné ako to v skutočnosti je aj ohľadne maminy. Myslí si, že
by si mal postupne navykať na maminu a mal by mu niekto vysvetliť ako to všetko v skutočnosti je. Zo
začiatku by mu možno vyhovovalo aj striedanie po týždni.

V konaní bola vypočutá aj znalkyňa PhDr. P. W., ktorá na otázky súdu a právnych zástupcov účastníkov
konania uviedla, že terapeutický proces by sa mohol realizovať u súkromného psychológa alebo na

ÚPSVaR nakoľko maloletý Y. má voči matke ambivalentný vzťah, to znamená, že na jednej strane
má matku rád ale na druhej strane má strach z toho že by sa strata matky mohla zopakovať. Pretoje potrebné aby erudovaný detský psychológ dieťaťu za účasti matky vysvetľoval prečo sa tak stalo,
aby sa vzťah medzi dieťaťom a matkou posilnil, urobil ho jednoznačným, nie ambivalentným. Toto
odporúča bez ohľadu na to v koho starostlivosti dieťa bude. Striedavá starostlivosť ale v tomto prípade

nie je na prospech dieťaťa, nakoľko rodičia spolu nekomunikujú, nespolupracujú, vzájomné informácie
si neodovzdávajú. Otec si musí uvedomiť, že zlepšiť vzťah dieťaťa s matkou je nevyhnutné, musí
pochopiť, že matka je významná pre dieťa a pokiaľ by si dokázali rozdeliť kompetencie tak, že by matka
mala na starosti školu a otec záujmovú sféru dieťaťa, dieťa by mohlo byť zverené matke, nakoľko z
predchádzajúceho obdobia vyplýva, že jej starostlivosť fungovala dobre. Pokiaľ sa má vyjadriť k tomu,

že prečo akceptovala názor A., ale Y. názor nie, je to preto, že u A. je jej vzťah k otcovi podložený
negatívnymi zážitkami vo vzťahu k otcovi, A. reálne zažila to čo uviedla a jej negatívny vzťah k otcovi
je aj reálne podložený. U Y. to takto nie je, tento žil v domácnosti s matkou kde sa dobre zdravo vyvíjal,
nemal problémy v škole, venoval sa športu, čo všetko zabezpečovala iba matka a následne po tomto
všetkom sa maloletý vyjadrí iba na základe jednej udalosti, ktorú nemá dobre spracovanú, že mu na
matke nezáleží. Na druhej strane zase túži po jej náklonnosti, po tom aby sa o neho zaujímala, aby ho

preferovala. Vzťah A. k otcovi by sa mohol zmeniť pokiaľ by ona bola ochotná hľadať si vzťah k otcovi. Z
rozprávania matky je zrejmé, že maloletá by si aj chcela nájsť vzťah k otcovi ale asi na to nemá odvahu.
Aj napriek tomu, že maloletý Y. má reálny zážitok keď videl matku odpadnutú na zemi, popiera celú
minulosť ktorú mal s matkou a ktorá bola v poriadku a to už nie je reálne, pretože jeden takýto zážitok
nemôže zmeniť celý predchádzajúci vzťah matky a dieťaťa. Dieťa má ambivalentný vzťah k matke preto,

lebo udalosť, ktorá sa stala spracovalo tak, že ho chcela matka opustiť a otec ako autorita v čase keď
bola matka v nemocnici nedokázal synovi adekvátne vysvetliť prečo k tomu prišlo. Pokiaľ by mu to otec
vysvetlil tak, že to nebolo zamerané voči nemu, že sa ho matka nesnažila opustiť ale že mala nejaké
problémy, ktoré nedokázala riešiť, syn by z toho síce bol zmetený, ale k ambivalencii by neprišlo. To čo
matka urobila bolo pre dieťa strašné, ale strašné bolo aj to, že v tom zostal sám a že mu otec nedokázal

adekvátne túto udalosť vysvetliť. Rodičia tu zlyhali spoločne, z predchádzajúcich zážitkov ale je zrejmé,
že aj napriek problémom s bývalým manželom matka púšťala dieťa k otcovi. Pokiaľ matka bude naďalej
absolvovať terapiu a sedenia v skupinách, je možné zhoršenie jej stavu podchytiť, z lekárskych správ
je zrejmé, že to bol reaktívny stav na základe vyvrcholenia vonkajších udalostí, matka je monitorovaná,
jej zdravotný stav je pekne podchytený a pokiaľ by mala nejaké problémy, mohli by včas zasiahnuť

odborníci. Maloletý Y. je zmetený odlišnými postojmi rodičov, rozmýšľa inak ako bežné deti v zdravom
prostredí a jeho názor na to, čo je pre neho najvhodnejšie je ovplyvnený tým, že volí to čo mu je príjemné,
čiže zvolí si z možností učiť sa pravidelne a neučiť, tú druhú. A. vzhľadom k jej veku a vyzretosti už vie
posúdiť nielen čo je pre ňu príjemnejšie, ale aj užitočnejšie. Zhoršenie prospechu u Y. môže mať viacero
dôvodov, Y. je rozkolísaný, o tom, že niečo nie je v poriadku svedčí správanie dieťaťa v škole. Otec

ako autorita určuje hranice agresivity a pokiaľ bude ona benevolentný k zhoršenému správaniu dieťaťa,
tak dieťa bude v tomto pokračovať. Zo znaleckého posudku a z vyšetrení má lepšie predpoklady na
výchovu dieťaťa matka, ktorá zvládla výchovu detí aj v ťažkých situáciách, jej závislosť je pod kontrolou.
U otca v minulosti boli tiež zistené poruchy správania a agresivita pod vplyvom alkoholu, psychiater mu
odporučil liečbu a terapiu, s čím otec nezačal, takže jeho problém pod kontrolou nie je. Maloletý Y. z

matky strach nemá, má k nej ambivalentný vzťah. Od matky uniká k otcovi z dôvodu, že má strach, že
sa môže situácia že ho matka opustí zopakovať. Je to o tom, že chce mať veci pod kontrolou, čiže radšej
opustí matku on prvý aby sa nemusel báť, že ho opustí matka.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rodné listy
maloletých detí, návrh na nariedenie PO, správu z FN zo dňa 10.7.2013, urgenciu, úradný záznam zo

dňa 24.7., správu ohľadne matky z Infekčnej Kliniky FN Nitra, prepúšťaciu správu z uvedenej kliniky,
prepúšťaciu správu z psychiatrickej kliniky z Nitry, správu zo šetrenia pomerov zo dňa 29.7.2013,
uznesenie č.l.51, písomné vyjadrenie mal. A., potvrdenie z psychiatrickej nemocnice, poznámky matky,
odvolanie voči PO, vyjadrenie PZ matky, potvrdenie o návšteve školy, rodné listy detí priateľa matky,
výpis z LV, prepúšťaciu správu mal. A., fotografie interiéru aj exteriéru domu, v ktorom býva matka,

fotografie maloletého, vyjadrenie U., potvrdenie ambulantného psychiatra, skončenie pracovného
pomeru matkou, vyjadrenie trénera FK Vion, potvrdenie triednej učiteľky Mgr. X. z 8.7.2013, správu
zo Soc. poisťovne ohľadne matky, potvrdenie o poberaní prídavkov na deti, potvrdenie o podaní
daňového priznania za rok 2012 priateľa matky, fotografie z prílohovej obálky, doklady ohľadne výdavkov
nadomácnosť,podaniesprávyzodňa13.8.2013, oznámenieovykonanípohovoru,vyjadreniekžiadosti

otca, uznesenie č.l.116, vyjadrenie k pojednávaniu a k návrhu matky, späťvzatie odvolania k rozhodnutiu
KS v Nitre o odvolaní, vyjadrenie ÚP k odvolaniu, odvolanie PZ otca, rozhodnutie KS v Nitre z č.l.163,potvrdenie o podaní trestného oznámenia z 27.8.2013, výmenný lístok mal. Y. a mal. A., správu zo
ZŠ Levická ohľadne A., vyjadrenie mal. Y., ďalšie fotografie dieťaťa a blízkych osôb, potvrdenie o
hospitalizácii, písomné vyjadrenie maloletého, úradný záznam zo dňa 16.9.2013, 17.9.2013, lekárske

správy ohľadne maloletého, vyjadrenie k pojednávaniu a zaslanie otázok znalcovi, výzvu na uhrádzanie
výživného, ZP, potvrdenie o návšteve školy A., písomné vyjadrenie matky k udalostiam zo dňa 3. a
4.8.2014,písomnévyjadreniemaloletejA.,potvrdenieovykonaníústnehooznámenianaORPZmatkou,
písomné vyjadrenie ÚPSVaR zo dňa 29.9.2014, správu o priebehu psychologickej konzultácii medzi
matkou a maloletým Y. zo dňa 26.9.2014, úradný záznam kolízneho opatrovníka zo dňa 4.8.2014 a

6.8.2014, výpis zo živnostenského registra na matku, daňové priznanie otca za rok 2013, rozhodnutie
o prijatí maloletého Y. do 7. ročníka ZŠ Tulipánová, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o starobnom
dôchodku rodičov otca, správu zo psychiatrického vyšetrenia otca, doklady ohľadne výdavkov na deti a
na domácnosť doložené matkou, pripojený spis OS Nitra sp. zn. XXP/XX/XXXX, XXP/XXX/XXXX, XXC
XXX/XXXX z neho rozhodnutie na č.l. 51 a nasl. a XXP/XXX/XXXX z neho rozhodnutie z č.l.11 a nasl.

Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 29.09.2008 bolo manželstvo rodičov

maloletým detí F.. A., nar. XX.X.XXXX a Y., nar. XX.X.XXXX rozvedené, obe maloleté deti boli na čas
po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok
a otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletej A. sumou 82,98 eura a na výživu maloletého Y.
sumou 49,79 eura mesačne. Styk otca s maloletými deťmi súd ponechal na dohodu rodičov. Na takejto
úprave práv a povinností sa rodičia maloletých detí dohodli a vzdali sa práva podať odvolanie voči

rozhodnutiu. Dňa 22.7.2009 podal otec návrh na úpravu styku s maloletými deťmi, súd rozhodnutím
č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 22.10.2009 upravil styk otca s maloletým Y. na každý víkend v párnom
týždni v kalendárnom roku v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas letných
šk. prázdnin od 1.7. do 7.7. a od 1.8. do 7.8., každý párny rok od 30.12. do 2.1., každý nepárny rok v
čase veľkonočných sviatkov, každý párny rok počas jarných šk. prázdnin. Konanie v časti úpravy styku

s maloletou A. súd na základe späťvzatia návrhu otcom zastavil. Na takejto úprave styku sa rodičia
dieťaťa dohodli a tiež sa vzdali práva podať odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu.

Obe maloleté deti boli v osobnej starostlivosti matky a styk otca prebiehal s maloletým Y. podľa
rozhodnutia súdu a s maloletou A. sporadicky na základe jej dohody s otcom. Dňa 23.5.2013 bola
matka hospitalizovaná na psychiatrickej klinike FN v Nitre po detoxikácii liekmi zo suicidálnym úmyslom.

Na základe hospitalizácie matky sa deti nakontaktovali na svojho otca, ktorý súhlasil s tým, aby obe
prišli do jeho domácnosti, kde bude zabezpečovať o ne osobnú starostlivosť v čase, keď bude matka
maloletých detí hospitalizovaná. Na základe týchto skutočností požiadal otec o nariadenie predbežného
opatrenia ohľadne umiestnenia detí do jeho starostlivosti a súd uznesením č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo
dňa 29.7.2013 predbežným opatrením o dočasnom zverení maloletých detí od osobnej starostlivosti

otca rozhodol. Maloletá A. po konflikte s otcom opustila jeho domácnosť a vrátila sa do pôvodného
rodinného prostredia. Starostlivosť o maloletého Y. zabezpečoval otec aj naďalej. Dňa 27.5.2013 bola
matka preložená na pokračovanie liečby do Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie, v ktorej nemocnici
absolvovala následnú terapeutickú protialkoholickú liečbu, z ktorej bola prepustená dňa 2.8.2013.
V liečbe adekvátne spolupracovala. Dňa 6.8.2013 podala matka prostredníctvom svojho právneho

zástupcu návrh na zrušenie predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne zveril obe maloleté deti do
osobnej starostlivosti otca a žiadala predbežným opatrením zveriť maloletého Y. do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov. Súd rozhodnutím č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 21.8.2013 tomuto
návrhu vyhovel. Na základe predmetného rozhodnutia prebieha striedavá starostlivosť o maloletého
Y. v týždňových intervaloch s tým, že maloletý je od nedele v párnom týždni kalendárneho roka

do nasledujúcej nedele u matky a od nedele v nepárnom týždni kalendárneho roka do nasledujúcej
nedele v osobnej starostlivosti otca. U oboch rodičov sú podmienky na bývanie vyhovujúce, v súčasnej
dobe obaja rodičia vykonávajú pracovnú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Matka v
minulosti pomáhala svojmu priateľovi v jeho podnikateľskej činnosti, pričom jeho príjem slúžil aj pre
zabezpečovanie potrieb matky a oboch jej maloletých detí.

Prvý pohovor s deťmi a správa zo šetrenia pomerov boli prostredníctvom kolízneho opatrovníka
uskutočnené dňa 4.7.2013 v čase, kedy bola matka na liečení v PN Veľké Zálužie. Maloletá A. už bola
znovu v rodinnom prostredí kde dovtedy vyrastala, vyjadrila sa, že býva striedavo u otca a vo Vrábloch
spolu s dedkom, priateľom matky a jeho deťmi. Dňa 16.7.2013 kolízny opatrovník vykonal šetrenie vrodine otca kde bolo zistené, že otec má pre maloleté deti vytvorené vhodné podmienky v rodinnom
dome, ktorý patrí do vlastníctva jeho rodičov.

Dňa 29.7.2013 sa obe maloleté deti zúčastnili psychologickej konzultácie na referáte poradensko-

psychologických služieb. Maloletý Y. sa vyjadril, že má strach a obavy z toho ako to bude keď sa matka
vráti z liečenia, nedokáže jej povedať že s ňou nechce ísť, nerozprával sa s ňou, ani netelefonoval,
uviedol, že keď bývali spolu s maminou bola stále opitá, bola stále u kamarátky, po krčmách. O nich sa
starala A., ktorá im varila. Podľa Y. matka pila kvôli svojmu priateľovi s ktorým sa stále hádali, nechce sa s
maminou kontaktovať, pretože táto ho nahovára na to, že príde po neho a budú spolu, nechce sa stretnúť

ani s A., ktorá ho tiež nahovára, že pôjdu za maminou a budú spolu bývať. Vo svojich výpovediach
prezentoval nedôveru v to, že sa matka zmení a obáva sa toho, že sa to všetko zopakuje. Aj napriek
strachu a obavám je maloletý naklonený stretávaniu sa s matkou vo víkendových intervaloch s tým, že
by býval u otca. Pri stretnutí so sestrou sa vrúcne objali, stretnutie bolo sprevádzané tichou radosťou a
plačom. Maloletá A. na konzultácii uviedla, že sa s otcom pohádala, zbalila si veci a na vyzvanie otca
aby odišla tak urobila. Dohodla sa s otcom, že bude skoro každý deň volať, svoju dohodu dodržala

iba do času, kedy jej otec vulgárne vynadal. Ona matku navštevuje tak často ako sa dá, otec sa jej na
chodbeledvapozdravil,nerozprávalsasňou.Tiežsavyjadrila,žebratsaodmietasmatkoukontaktovať,
nerozumie tomu prečo to tak je. Keď sa spýtala brata na množstvo nezodpovedaných otázok, tento sa
rozplakal a zo zvýšeným hlasom sestre povedal "už to pochopte, ja chcem byť s ocinom". Maloletý Y.
súhlasil so stretávaním sa s matkou počas víkendov, prípadne počas pracovného týždňa na hodinu -

dve. Maloletá A. prechovávala voči otcovi silný negativizmus.

Zo správy Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie zo dňa 30.7.2013 vyplýva, že matka absolvovala na
ich oddelení kompletnú protialkoholickú liečbu, v ktorej adekvátne spolupracovala. Z psychiatrického
hľadiska je stav stabilizovaný, ďalšia prognóza závisí od dodržiavania doporučených doliečovacích
postupov.

Zo správy T. X., trénera maloletého Y. zo dňa 8.8.2013, v čase keď navštevoval futbalový klub FC Vion
Vráble vyplýva, že matka maloletého vo všetkom podporovala, zúčastňovala sa na synových tréningoch,
zápasoch a turnajoch, asistovala na príprave turnajov a ukončeniach sezóny pri vyhodnocovaniach
hráčov spolu s ostatnými rodičmi. Tak isto aj priateľ matky Y. podporoval, často zabezpečoval odvoz
hráčov na turnaj a zápasy, financoval výdavky spojené s futbalom. On sám ho na futbal prihlásil. Podľa

jeho názoru je dieťa treba v tomto podporovať. Otec apeluje na futbalovú kariéru syna, tá je zo strany
matky podporovaná. Je značné, že Y. má talent ale treba ho skôr držať pri zemi a nerozprávať mu len o
peniazoch koľko dostane za prestupy už v tomto veku. Nemusí to dobre vplývať na jeho ďalší vzostup.
Čo sa týka otca dieťaťa, tak tohto na zápasoch a tréningoch nevidel, ani raz ho nekontaktovla ohľadne
synových výsledkov.

Z potvrdenia Mgr. X. zo dňa 8.7.2013 vyplýva, že ako triedna učiteľka maloletého Y. potvrdzuje, že matka
sa riadne a svedomito starala o svojho syna, navštevovala všetky rodičovské združenia a podporovala
ho. Maloletý preukazoval výborné výsledky, bol vyznamenaný, v kolektíve obľúbený, veselý a šikovný
žiak, ktorý vynikal v športe. Vo futbale ho matka podporovala a zúčastňovala sa na jeho aktivitách. V
kontakte s otcom dieťaťa vôbec nebola, v mesiaci jún 2013 maloletý veľmi často vynechával vyučovanie.

Zo správy ÚPSVaR Nitra zo dňa 13.8.2013 vyplýva, že počas pohovoru s maloletým Y. prostredníctvom
konzultácií na referáte poradensko-psychologických služieb bol maloletý plačlivý, jeho emotívny prejav
sa zvýrazňoval ako náhle sa spomenula matka. Jeho myšlienky unikali do minulosti, boli plné obáv z
matkinho pitia a celkovej nedôvery, že opätovne začne piť. Jeho úzkostné správanie vychádzalo najmä
z obavy, že ho vezme od otca a nevráti ho naspäť. Maloletý mal v sebe veľa obáv, ktoré súviseli zo

zážitkom z matkinho kolapsu a vytváral si iracionálne predstavy o tom ako to bude v budúcnosti. Veril,
že sa tam udeje a preto jeho prežívanie nesie prvky výraznej úzkosti. Výpovede maloletého niesli prvky
myšlienkovej zmätenosti. Jeho výpovede sa rozchádzali, napriek snahe o upokojenie, jeho reakcie boli
výrazne emotívne a sprevádzané plačom. Popieral aj veci, ktoré predtým boli pre neho významné,
konkrétne svoju silnú väzbu na sestru A., o ktorej sa na stretnutí na úrade vyjadril, že ho už nezaujíma

lebo klamala. Vtedy uviedol konkrétnu vetu z výpovede sestry na súde, čo vedel od otca. Otec takýmto
správaním prispieva k momentálnemu labilnému a negativistickému stavu dieťaťa voči matke a sestre,
keď ho informuje o veciach, ktoré zaťažujú prežívanie dieťaťa. Po vysvetlení podrobností ohľadne
striedavej starostlivosti a toho akým spôsobom bude prebiehať starostlivosť o neho po príchode matky
z liečenia sa dieťa upokojilo a prijalo argumenty vysvetľujúce matkinu lásku a ich potrebu spoločnéhoprežívania. Maloletý chcel aby to rodičom vysvetlili a porozprávali sa s nimi o tom ako sa majú medzi
sebou oni rozprávať.

Zo správy ZŠ Levická Vráble, zaslanej Mgr. P. E., triednym učiteľom maloletej A. zo dňa 19.8.2013

vyplýva, že maloletá chodila na vyučovanie riadne, všetky vymeškané hodiny mala vždy riadne
ospravedlnené od lekára, bola vždy čistá a slušne upravená, na vyučovanie si nosila všetky potrebné
pomôcky. Mala vytvorené vhodné podmienky v domácom prostredí a bola jej venovaná dostatočná
pozornosť a starostlivosť. Správanie bolo bezproblémové, matka sa zaujímala o výchovno-vzdelávacie
výsledky a pravidelne sa zúčastňovala triednych schôdzok. Často sa informovala aj individuálne. Druhý

rodič - otec maloletej počas 5-tich rokov neprejavil záujem o jej výchovno-vzdelávacie výsledky.

ZosprávyPNVeľkéZálužiezodňa30.9.2013vyplýva,žematkaabsolvovalakomplexnúprotialkoholickú
liečbu od 27.5.2013 do 3.7.2013. Od prepustenia sa v rámci doliečovania pravidelne zúčastňuje klubov
abstinujúcich alkoholikov na ich oddelení.

Z úradného záznamu zo dňa 16.9.2013, kedy sa otec dostavil na Úrad práce, soc. vecí a rodiny Nitra
vyplýva, že matka nezabezpečuje maloletému všetko čo potrebuje na futbalový zápas, nepripravila

mu údajne jedlo ani pitie, maloletý otcovi tvrdil, že mu matka nechystá nič ani do školy, nekontroluje
mu žiacku knižku, úlohy, ani rozvrh či je nachystaný. Syn tiež tvrdil, že po zápase boli v krčme, kde
údajne sedeli do 22.30 hod. a že mama znovu pije. Na nasledujúci deň bola na Úrad práce, soc. vecí
a rodiny predvolaná matka, ktorá tieto tvrdenia otca poprela, čo sa týka údajnej krčmy, boli sa najesť v
reštaurácii kde obedovali, alkoholické nápoje nepožíva, naďalej abstinuje. Nie je pravdou, že by riadne

nenachystala maloletého do školy, chystá spolu 4 deti a vždy chystala syna do školy tak ako teraz.

Zo záverov znaleckého posudku PhDr. P. W. je zrejmé, že maloletý Y. najväčšiu intenzitu citových
postojov prejavuje otcovi, vzťah s otcom nie je pre neho výnimočný, ale oceňuje že od otca aktuálne
dostáva najviac pozitívnych emócií a otec je k nemu zhovievavý, výrazne ho preferuje a tak dieťaťu
uspokojuje dlho nenaplnené potreby zo strany otcovskej postavy. Maloletý otca idealizuje za takýto

prístup, možno aj preto, že si nie je istý stabilitou tohto vzťahu, ktorý od detstva nebol taký intenzívny.
Idealizácia však nikdy nemôže byť v realite skutočne naplnená a skôr či neskôr dôjde ku sklamaniu
z idealizovaného objektu. Y. pochybnosti podporuje aj vedomie toho, že otec je zdrojom konfliktov
v rodine, v nevedomom prerieknutí sa dieťaťa znalkyňa objavuje túžbu dieťaťa aby bol otec dobrý.
Neprimerané je výrazné emocionálne negatívne hodnotenie postavy matky, ktorú spája so samotou,

úzkosťou, alkoholom. To je v rozpore s dlhodobejšími objektívnymi anamnestickými údajmi, z ktorých
vyplýva, že matka o dieťa prejavovala záujem a starostlivosť do takej miery, že dieťa bolo schopné
dosahovať výborné výsledky v škole a z okolím mať prevažne pozitívne a nekonfliktné vzťahy. Vo vzťahu
syna k matke sa prejavuje ambivalentnosť kedy napriek tomu, že by si želal, aby sa mama o neho starala
viac než o kohokoľvek iného, udáva, že k nej nič necíti. Sám si túto ambivalenciu uvedomuje a dodáva,

že jemu na tom záleží, že mamina ho má rada, on je však na ňu nahnevaný, že si ublížila a nechala
im list, že bez nej im bude lepšie. Myslí si, že keby ho mala rada, tak by to neurobila. To že ho matkine
sebapoškodzujúce správanie natoľko zranilo len potvrdzuje silnú emocionálnu väzbu na ňu. Je možné
aj to, že zo strachu aby ho viac nemohla opustiť, radšej sa rozhodne on opustiť ju a priblížiť sa k otcovi,
kde hľadá stabilný a bezpečný vzťah. Matku tiež vníma ako zdroj konfliktov s otcom a v týchto konfliktoch

sa aktuálne stavia na stranu otca.

Maloletá A. od matky vníma množstvo pozitívnych emocionálnych prejavov a žiadne hostilné reakcie.
Matka pôsobí vo výchove maloletej dostatočne direktívne a poskytuje jej mierne menej autonómie, v
porovnaní s predstavou maloletej. Matka jej dáva pocítiť, že je v rodine dôležitá a má ju rada. Otca vníma
maloletá A. extrémne negatívne, ako by jej neprejavoval žiadne pozitívne city a jeho hostilita voči nej

je výrazná, bez akéhokoľvek vyváženia pozitívnym prístupom. Nízka direktívnosť vo výchove imponuje
skôr ako absencia starostlivosti o ňu a nezáujem, než benevolencia. Maloletá má pocit, že otec sa na
ňu stále sťažuje, má pocit, že mu je protivná, že ju nenávidí a že ňou pohŕda. Maloletý Y. vo vzťahu k
sestre prežíva určité ambivalencie, ale pri správaní je jeho vzťah k nej jednoznačne pozitívny. Pre A. je
jej brat významný, spoločne prežité nadmerne záťažové životné situácie príliš posilnili jej väzbu na brata

a maloletá pociťuje zodpovednosť za neho, jeho úspechy, dobré cítenie sa a budúcnosť. Aktuálne ho v
starostlivosti otca cíti ako v ohrození a bojí sa ďalšej straty blízkeho človeka.

Otec detí má úroveň intelektových schopností a úrovni priemeru, kontakt s realitou je dobre zachovaný
ale podnetové situácie sa snaží značne zjednodušovať. Nezrelosť osobnosti v zmysle neurčitéhosebaobrazu s následnou nekonzistenciou a ťažšou predvídateľnosťou v správaní spôsobuje ťažkosti
s prispôsobením. Zdroje osobnosti sa javia ako limitované a dobre funguje v živote len pri nízkych
nárokoch okolia, pre rôzne obavy, strachy a nerozhodnosť sa môže snažiť unikať zo zodpovednosti.

Následne zostáva nekompetentný a to opäť znižuje jeho sebavedomie a dáva mu pocit neúspešnosti.
Zníženásebadôveraznižujecitlivosťnakritikuaodmietnutie.Vinterpersonálnejoblastisajavíakomenej
zrelý a skôr neobratný, nedostatočne prežíva a prejavuje emócie, čo zapríčiňuje pocit izolovanosti vo
vzťahoch. Potláčané emócie sa potom môžu objavovať v podobe rôznych telesných príznakov a v záťaži
môže dochádzať k výbuchom, kedy nezvažuje následky vlastného konania. Je viac zaujatý vlastnou

osobou, preto ťažšie rozumie iným a je menej citlivý k ich potrebám, čo znemožňuje hlbšie vzťahy. Pre
pocity neúspešnosti a neuspokojenosti sa u neho môžu vyskytovať aj depresívne pocity. Má tendenciu
obviňovať okolie za svoje ťažkosti. Zvýšené sú hodnoty škály pre tendenciu zneužívania alkoholu a za
rizikové možno považovať aj tendencie k hazardu. Z anamnestických údajov vyplýva, že otec nie vždy
dokázal starostlivosť o deti zabezpečiť adekvátne, bez neprimeraného prenášania zodpovednosti na
deti. Taktiež záujem otca o deti nebol v minulosti kontinuálny a dostatočný.

U matky detí je úroveň intelektových schopností v pásme podpriemeru, kontakt s realitou je zachovaný
aj keď je prítomná tendencia zjednodušovať situácie, byť menej flexibilná a správanie môže byť
vzhľadom k požiadavkám menej účinné. Osobnosť sa javí ako rigidnejšia, ktorá ťažšie zvláda zmeny,
má ťažkosti v rozhodovaní. Zdroje na zvládanie záťaže sú taktiež viac limitované, preto môže častejšie
pociťovať pocity bezradnosti v záťaži. Pre neefektívnosť fungovania môže prežívať pokles nálady,

úzkosť a v rámci toho nemotivovanosť k ďalšiemu výkonu. Môže unikať do fantázie alebo byť viac
ovplyvniteľná okolím. Svoje pocity nízkej sebadôvery a sebaúcty, obáv a nervozity sa môže snažiť
skrývať za predstieranú kompetentnosť, dôležitosť a dominanciu. Je senzitívna na kritiku a ľahko
sa nahnevá. Môže smerovať k depresívnemu prežívaniu. Prítomná je tendencia potláčať emócie, čo
môže osobnosť nestabilizovať a smerovať k impulzívnemu správaniu. Frustračná tolerancia sa javí

ako znížená. Vo vzťahu sa javí skôr ako pasívnejšia, závislá s potrebou podpory. V interpersonálnej
oblasti môže zažívať pocity bezmocnosti, ktoré opäť zhoršujú jej prežívanie. Aktuálne sa zdá, že prežíva
neobvyklé množstvo emocionálneho stresu, čo ju zneschopňuje a bráni pozitívnemu emocionálnemu
prežívaniu. Pred okolím sa skôr uzatvára. Subjektívne prežívaná miera nárokov okolia prevažuje
nad zdrojmi osobnosti. Napriek tomu, že záťažové situácie boli v minulosti riešené aj za asistencie

abúzu alkoholu, na ktorom sa stala matka závislá, podstúpila protialkoholickú liečbu, zdokladovala
že v záujme dodržania abstinencie podstúpila hospitalizáciu, zúčastňuje sa kontrol u ambulantného
psychiatra ako aj klubu abstinujúcich alkoholikov. Takéto správanie svedčí o snahe abstinovať so
zabezpečením vonkajšej kontroly ako aj obmedzenie rizika suicidálneho konania, kde bol alkohol
jeden z potencujúcich faktorov. Pravidelnými návštevami ambulantného psychiatra sa zvyšuje aj

pravdepodobnosť adekvátneho zvládnutia reaktívneho depresívneho syndrómu pri jeho prípadnom
zhoršení. Napriek tomu, že osobnosť matky prejavuje uvedené deficity, v minulosti bola schopná napĺňať
potreby detí do takej miery, aby tieto úspešne využívali svoj potenciál na adekvátne uplatnenie sa.

Ďalej zo znaleckého posudku vyplýva, že názor maloletej A. na jej zverenie do starostlivosti matky je
podložený jej predchádzajúcimi skúsenosťami kedy matka zabezpečovala lepšie jej potreby. Otca vníma

v tomto smere ako deficitného a spája ho s jej neustálym zraňovaním. To že Y. chce byť aktuálne zverený
skôr do starostlivosti otca je podmienené skôr benevolenciou otcovej výchovy, ktorá ale neumožňuje
dieťaťu dostatočne napredovať. Otec synovi neposkytuje dobrý vzor a jasné hranice adaptívneho
správania. Striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov nie je aktuálne hodnotená pozitívne ani rodičmi,
animaloletýmiaanizobjektívnychdôvodovsanejavíakovsúčasnostioptimálna.Preobochsúrodencov

byboloprínosnéabyichvzťahnebolnarúšanýzostranyrodičovazostalivjednomvýchovnomprostredí.
Výchovné prostredie u matky sa javí ako optimálnejšie pre vývin detí, je však potrebné aby toto bolo
objektívne monitorované a v prípade potreby dostala matka včas adekvátnu pomoc. Momentálne sa
ale okamžité zverenie Y. do matkinej starostlivosti nejaví ako optimálne z hľadiska jeho pripravenosti,
maloletý by mal najskôr s matkou podstúpiť terapeutický proces kde by bol schopný spracovať jej

neprimerané správanie v minulosti a opäť nadobudnúť dôveru k nej a k jej citom voči nemu. Je potrebné
aby matka bola usmernená v zmysle rešpektovania synových pozitívnych citov k otcovi, nekonfrontovala
ho s otcovými negatívami, čo syna zraňuje. Je tiež nevyhnutné aby v tomto terapeutickom procese
dieťaťa aj otec preukázal svoju výchovnú kompetentnosť a využil svoju aktuálnu priazeň zo strany
syna pre jeho dobro, obnovenie pozitívneho emocionálneho vzťahu s matkou. Ak by tomu otec počas

terapeutického procesu aktívne bránil, potom by bolo na mieste jeho kontakt so synom obmedziť. Pri
schopnosti otca byť nápomocný synovi v približovaní k matke možno uvažovať o rozšírení styku synas otcom, ktorý by mohol v značnej miere pokrývať záujmovú sféru dieťaťa počas víkendov i niektoré
pracovné dni.

U maloletej A. do vzťahu s rodičmi zasahujú jej vlastné prežité skúsenosti, ktoré opísala. U maloletého

Y. sa prežívanie javí ako ambivalentné a to vo vzťahu ku všetkým najbližším - matke, otcovi i A.. Je
zrejmé, že sa nemôže preto správať spontánne podľa svojich aktuálnych pocitov a sám sa pre zložitosť
situácie orientuje len ťažko. Aktuálne sa pri konflikte rodičov prikláňa na stranu otca, čo zhoršuje jeho
vzťah s matkou a sestrou.

Na základe záverov uvedeného znaleckého posudku, maloletý spolu so svojou matkou podstúpil

terapeutický proces na referáte poradensko-psychologických služieb. Konzultácie sa konali v termínoch
30.7., 10.9. a 25.9.2014 s cieľom redukcie ambivalentných postojov maloletého Y. voči matke a
upevnenia vzťahu dôvery a pozitívneho prežívania medzi ním a matkou. Na prvej konzultácii maloletý
vo svojich odpovediach nekriticky idealizoval otca, všetko dobré zažil len s otcom, hoci také isté aktivity
a starostlivosť zabezpečovala aj matka a celá rodina sa snaží maloletému prispôsobiť tak, aby bolo po
jeho vôli. Spontánne o tom nehovorí a ak mu to matka pripomenie, tak podráždene uzná "však áno". Na

otázkyakotrávičasumatky,stručneodpovieavždytampridáajtočorobísotcom.Ztohopsychologička
usudzuje, že v sebe bagatelizuje snahu matkinej rodiny a uzatvára sa prijatiu pozitívneho prežívania s
nimi. Potvrdil to aj jeho odmietavý postoj k spoločne strávenej dovolenke pri mori. Matka sa k výrokom
syna stavala veľmi citlivo, nenásilne a podporne v zmysle vyjadrenia lásky a starostlivosti o neho, či sa
to týkalo témy škola, šport alebo aj voľnočasovej aktivity počas prázdnin.

Z úradného záznamu zo dňa 4.8.2014, spísaného na ÚPSVaR Nitra vyplýva, že sa na oddelenie
dostavila matka spolu s maloletou A. a opísali incident, ktorý sa odohral po tom čo otcovi odovzdali
maloletéhoY..Otecdieťaťapoodovzdanímaloletého zatelefonovalmatke,vulgárnejejnadávalahovoril
o tom, že syna zbila a je celý krvavý. Následne sa na oddelenie dostavil aj otec s maloletým Y., ukázal
im fotografiu, ktorú mu Y. poslal v sobotu 2.8.2014 okolo 11.00 hod. Na fotke bolo vidieť oblasť kolena s

červeným fľakom. Pri pohovore s maloletým Y. tento uviedol, že mamina ho zbila, on to povedal ocinovi
a jeho právnik mu povedal aby prišli na oddelenie. Mamina ho zbila preto, že sa pohádali za SIM kartu,
kričala na neho a udrela ho rukou do kolena. Mal tam otlačené prsty, pretože na ruke mala prstene.
Nohu si odfotil v sobotu, ocino dostal tú fotku v nedeľu, spýtal sa ho čo sa mu stalo. Otec potom zavolal
mamine, bol veľmi nervózny, kričal po nej a škaredo jej nadával. Okolo 21.15 hod. prišli k nim policajti,

prišli sa pozrieť či je v poriadku. Pri stretnutí na oddelení obaja rodičia na seba slovne útočili, maloletá
A. bola v strese, rozplakala sa a veľmi sa triasla. Bola na otca veľmi nahnevaná, povedala mu že ho
nenávidí a že sa za neho hanbí. Maloletý Y. so slzami v očiach uviedol, že rodičia si nedokážu normálne
povedať nič, sú na seba zlí. Na otázku či pôjde s maminou do Chorvátska uviedol, že asi nie, dôvod
nevedel uviesť.

Z úradného záznamu zo dňa 6.8.2014, spísaného na ÚPSVaR Nitra vyplýva, že na oddelenie sa dostavil
otec dieťaťa spoločne s maloletým Y., ktorý ich prišiel informovať, že maloletý odmieta ísť s matkou
na dovolenku do Chorvátska aj napriek tomu, že on s tým súhlasí a dohovára mu aby tam s matkou
išiel. Ďalej uviedol, že nebude súhlasiť s vycestovaním syna do zahraničia pokiaľ to bude proti jeho vôli.
Maloletý pri pohovore uviedol, že na dovolenku ísť nechce, že sa bojí, že by na neho mamina kričala

za to všetko čo sa teraz stalo. Tiež uviedol, že na dovolenke asi pred tromi rokmi sa mamin priateľ opil,
všetkých ich naháňal a pokazil im celú dovolenku. Pokiaľ by mamina preňho prišla v nedeľu o 17.00
hod., tak s ňou odíde, pretože vie, že musí.

Podľa správy z referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 10.9.2014 bol maloletý Y.
uvoľnenejší, prívetivejší, ochotne nadväzoval komunikáciu, o dovolenke sa vyjadril uspokojivo - páčilo

sa mu. Termíny odchodu a príchodu z dovolenky museli prispôsobiť požiadavke otca, ktorý nebol synovi
ani matke ochotný "darovať" žiadny deň navyše, hoci mu syn z dovolenky volal a žiadal ho o to.

Na nasledujúcej konzultácii dňa 25.9.2014 matka uviedla, že otec dieťaťa pod vplyvom alkoholu
bezdôvodne poslal niekoľko výhražných SMS správ. Maloletý je voči vysvetleniam, ktoré sa týkajú jeho
otca stále v obrannej pozícii, nekriticky ho zastáva, nepripustí iný obraz o ňom, iba ktorý má vytvorený.

Chcel by byť aktuálne u otca, ktorého si idealizuje, voči matke bol v opozícii na všetko čo povedala.
Nepripustil si pozitívne vnímanie na jej snahy a skutky, ktoré mu odovzdáva svojou starostlivosťou a
láskou. Tieto prejavy sa však v priebehu sledovaného obdobia viditeľne zmiernili. Matka zanechala
akékoľvek hodnotenia či kritiku správania otca, svoju energiu orientuje na plnú rodičovskú starostlivosť,zaujíma sa o výsledky a správanie syna v škole, angažuje sa v doriešení jeho tréningov, podporuje jeho
túžbu venovať sa futbalu. Svojim záujmom dáva najavo lásku k dieťaťu, čím stabilizuje pozitívnu väzbu
medzi sebou a dieťaťom. V priebehu stretnutí vypozorovali zmiernenie negatívnych prejavov maloletého

voči matke, postupne sa buduje dôvera sprevádzaná pozitívnejším emotívnym vzťahom. Komplikovaná
ale zostáva komunikácia medzi rodičmi maloletého, doterajšia striedavá osobná starostlivosť je vedená
dvojkoľajne. V prejave otca dieťaťa je veľa negatívnych emócií, vyhrážok a devalvujúcich výrokov na
adresu matky maloletého. Doteraz nepreukázal snahu mať s matkou maloletého vecný vzťah aby mohli
hovoriť o dieťati, o jeho výsledkoch, o jeho výchove, zmenách a podobne. Psychologička z referátu

poradensko-psychologických služieb sa Prikláňa sa k záverom súdno-znaleckého posudku, že je v
záujme dieťaťa stabilizovať ho v jednom rodinnom prostredí. Matka dieťaťa za posledné obdobie svojou
starostlivosťou o syna podáva spätnú väzbu, že sa v plnej miere sústreďuje na jeho všestranný rozvoj.
Jej prežívanie je stabilizované, orientované na prácu a starostlivosť o rodinu, čim preukazuje dostatok
kompetencií pre plnenie si zodpovednosti v prípade zverenia maloletého Y. do jej osobnej starostlivosti.

Zo správy od MUDr. B. Q. zo dňa 22.9.2014 vyplýva, že otec maloletých detí bol hospitalizovaný na

psychiatrickej klinike FN Nitra od 16.8.2007 do 17.8.2007, v súčasnosti závislosť od alkoholu nie je
potvrdená, nakoľko ju nepodporuje klinický ani laboratórny obraz.

Podľa § 26 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, ak sa zmenia pomery, súd môže
aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone
rodičovských práv a povinností.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a
ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov; ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby
dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí
skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca na zmenu zverenia maloletých
detí do jeho osobnej starostlivosti nebol podaný dôvodne. Čo sa týka maloletej A., je to dieťa blízke
veku plnoletosti, ktoré svoje želanie zostať v starostlivosti matky niekoľko krát prezentovalo a tiež

podložilo dôvodmi, ktoré súd akceptoval. Od zverenia maloletej A. do osobnej starostlivosti matky pri
rozvode manželstva rodičov neboli zistené v starostlivosti matky také závažné nedostatky, aby súd mal
dôvod zmeniť svoje predchádzajúce rozhodnutie ohľadne výkonu osobnej starostlivosti o toto dieťa.
Kontakt otca s maloletou A. sa dlhodobo nerealizuje, maloletá otca odmieta. Otec nejaví záujem o
maloletú A. žiadnym spôsobom, dokonca si určitý čas neplnil ani vyživovaciu povinnosť voči nej. Je

preto nepochopiteľné, že otec, ktorý nežiadal o zverenie maloletej A. ani v odvolaní proti predbežnému
opatreniu vydanému dňa 21.8.2013, ktorým súd zrušil predchádzajúce predbežné opatrenie o zverení
maloletej A. a Y. do dočasnej starostlivosti otca, po opakovaných pohovoroch, písomných vyjadreniach
maloletej A. a konštatovaní znalkyne v znaleckom posudku, trval na podanom návrhu.

Čo sa týka maloletého Y., tak v jeho prípade súd mal možnosť porovnať či je pre dieťa vhodné

výchovné prostredie otca, matky alebo striedanie oboch týchto prostredí. Z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že maloletý v osobnej starostlivosti matky niekoľko rokov dobre prosperoval, jeho výchova
bola zabezpečená riadne. Maloletý mal pravidelný kontakt so svojim otcom a to aj napriek tomu, že jeho
správanie v čase spolužitia rodiny bolo agresívne, deťom a matke ubližujúce. Svoje nadmerné požívaniealkoholu a hranie automatov ako aj agresivitu potvrdil aj otec sám vo výpovedi na pojednávaní v konaní o
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode (sp. zn. XXC/XXX/
XXXX). Agresívne správanie otca, jeho vulgárne nadávky adresované matke boli spomínané aj v iných

konaniach ohľadne maloletých detí, ktoré doteraz prebiehali. Potom čo musela byť matka maloletých
detí hospitalizovaná a následne podstúpila aj dobrovoľnú protialkoholickú liečbu, sa vzťah maloletého
Y. k nej zmenil. Maloletý v starostlivosti svojho otca začal matku verbálne odmietať, nechcel sa s ňou
stretnúť, pokiaľ ale k stretnutiu nakoniec prišlo, maloletý nemal problém v starostlivosti matky zostať.
Verbálne odmietanie matky a preferovanie otca pokračovalo aj potom, ako bol maloletý od nariadenia

predbežnéhoopatreniavstriedavejosobnejstarostlivostiobochrodičov.Totosprávaniedieťaťaznalkyňa
vyhodnotila ako ambivalenciu, ktorá sa u maloletého Y. vyvinula v dôsledku nesprávneho spracovania
skutočnosti, ktorá sa odohrala (matkina intoxikácia liekmi). Maloletý má ale svoju matku rád, záleží
mu na nej, túži po jej pozornosti a láske. Zároveň sa bojí, že by sa strata matky mohla zopakovať.
Podľa vyjadrenia znalkyne bol to práve otec ako najbližšia osoba maloletého Y., ktorý dieťaťu nedokázal
adekvátne vysvetliť tak aby to maloletý spracoval, že to čo matka spravila nebolo preto, že chcela dieťa

opustiť, ale že takýmto spôsobom sa snažila riešiť problémy, ktoré mala. V správaní a prejavoch otca
voči matke je veľa negatívnych emócií, vyhrážok a devalvujúcich výrokov na jej adresu. Otec počas
obdobia kedy má dieťa v svojej osobnej starostlivosti neviedol maloletého k rešpektovaniu matky ako
druhého rovnocenného rodiča a tým pôsobil na osobnosť dieťaťa a jeho výchovu negatívne, vnášal do
jeho výchovy nestabilitu a maril správne výchovné pôsobenie druhého rodiča - matky. Tu súd poukazuje

na incident, ktorý sa mal odohrať dňa 30.7.2014 (úradný záznam zo dňa 4.8.2014 čl. 305) , kedy
matka mala udrieť syna po kolene. Súd žiadnym spôsobom neobhajuje konanie matky, iba poukazuje
na to, že každý rodič má právo použiť na výchovu dieťaťa výchovné prostriedky - metódy, ktorými si
rodič vynucuje rešpektovanie ním určených pravidiel ovplyvňujúcich vývoj dieťaťa. Množstvo a druhy
výchovných prostriedkov ponecháva zákon na voľbe rodiča, ohraničuje ich však mierou primeranosti.

Pokiaľ by sa udalosť odohrala tak, ako ju opísal maloletý Y. na Úrade sociálnych vecí a rodiny, tak táto
nemala na jeho psychické prežívanie taký negatívny vplyv ako následná reakcia otca na túto udalosť,
ktorú tiež opísal maloletý Y.. Týmto správaním otec vytváral a stále vytvára tlak na psychiku maloletého
dieťaťa. Zmiernenie negatívnych prejavov maloletého voči matke sa začalo až po absolvovaní troch
psychologických konzultácií zameraných na redukciu ambivalentných postojov maloletého voči matke

a upevneniu vzťahu dôvery a pozitívneho prežívania medzi maloletým a matkou.

Vzhľadom k tomu, že výchovné prostredie matky je aj v súčasnej dobe, tak ako aj pred jej hospitalizáciou
vhodnejšie ako výchovné prostredie otca a súd nezistil takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by mala
za následok aj zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, návrh otca ako nedôvodný zamietol. Hoci ani
jeden z rodičov nenavrhol v konečnom návrhu zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti,

súd sa zaoberal aj touto možnosťou. Striedavá osobná starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské
a osobnostné požiadavky. Ak ju však rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom výrazne zvyšuje
predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný. V prípade
maloletého Y. mal súd možnosť zistiť či rodičia dieťaťa zvládnu túto formu osobnej starostlivosti a či
takéto rozdelenie kompetencií rodičov bude vyhovujúce aj pre toto konkrétne dieťa s ohľadom na jeho

osobnosťakvalituvýchovnéhoprostrediaukaždéhozrodičov.Zvykonanéhodokazovaniajealezrejmé,
že striedavá osobná starostlivosť v prípade maloletého Y. je vedená dvojkoľajne, komunikácia rodičov je
komplikovaná a preto striedavá osobná starostlivosť nie je v tomto prípade vyhovujúca, s čím sa stotožnil
kolízny opatrovník, ale aj obaja rodičia.

Súdzvyššieuvedenýchdôvodovrešpektujúcširšízáujemmaloletéhodieťaťa,ktorýmjenaplneniecieľov

jeho riadnej výchovy, návrhu otca na zmenu zverenia maloletého Y. ako nedôvodný zamietol.

Súd zároveň zrušil predbežné opatrenie, ktorým bol maloletý Y. zverený do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, pretože návrh otca na zmenu umiestnenia zamietol a tým sa dieťa dostáva
do osobnej starostlivosti matky, tak ako tomu bolo aj v období pred nariadením predbežného opatrenia .
Striedavá osobná starostlivosť, v ktorej sa maloletý nachádzal, nebola maloletému prospešná práve z

dôvodu nejednotného výchovného prostredia a nekomunikácie medzi rodičmi a preto nie je dôvodné
aby táto forma starostlivosti aj naďalej pretrvávala.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.