Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. august 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/140/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206010
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4214206010.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: BECK FINANC,

s.r.o., so sídlom Rožňavská 1, Bratislava, IČO: 35 830 522, v konaní zastúpený: ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA DVORECKÝ & BOHUNICKÝ s.r.o., so sídlom Lermontovova 18, Bratislava proti
žalovanej: Z. P., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom M., T. XX/XX, o zaplatenie 185,42 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd návrh na zaplatenie sumy 185,42 eur s 0,05% zmluvnou pokutou zo sumy 185,42 eur za každý
deň omeškania od 14.3.2011 do zaplatenia a s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 42,42 eur od
14.3.2011 do zaplatenia z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 27.3.2014 sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 185,42

eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 42,42 eur od 14.3.2011 až do zaplatenia a so
zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 185,42 eur € od 14.3.2011 do
zaplatenia ako aj náhradu trov konania.

Žalobca prípisom doručeným súdu 25.7.2014 súdu oznámil že žalovaná so žalobcom dňa 13.7.2009
uzavrela nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci č. 29010475, v ktorej sa žalovaná
zaviazala uhradiť žalobcovi cenu prenajatého tovaru vo výške 749,- eur a finančné navýšenie vo výške
242,40 eur, pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Podľa uvedeného Formulára je spotrebiteľský úver účelový a poskytnutý len

na nákup tovaru, ktorý je predmetom nájomnej zmluvy. Výška spotrebiteľského úveru je obmedzená
do maximálnej výšky celkovej ceny tovaru, ktorý je predmetom nájomnej zmluvy. Spotrebiteľský úver
mal byť splatený 20 mesačnými splátkami po 42,42 eur vždy k 13. dňu v mesiaci, počnúc 13.7.2009.
Žalovaná neuhradila poslednú splátku vo výške 42,42 eur, ktorá bola splatná 13.3.2011 a neuhradila
ani mimoriadnu splátku vo výške 143,- eur, ktorej dátum splatnosti nie je v zmluve upravený, avšak s
poukazom na časť II bod 8 nájomnej zmluvy z dôvodu omeškania žalovanej so splácaním sa stali zvyšné
splátky splatnými 15.6.2011.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu

žalobcu a vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovanej ako aj oboznámením sa s listinnými
dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu.Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2009 Tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie

opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2009 Zákon sa nevzťahuje
na zmluvy o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že síce zakúpila tovar, avšak v súvislosti s tým nežiadala žalobcu
o úver. So žalobcom sa dohodli, že kúpnu cenu zaplatí v splátkach, ktoré aj realizovala cez účet v
banke. Žiaden formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobdržala. Ani

jedna z dvoch zmlúv, ktoré dňa 13.7.2009 uzavrela so žalobcom, neobsahuje formulár o zmluvných
podmienkach. Podpis na zadnej strane formuláru, ktorý jej bol doručený súdom, pod časťou IV., ako
spotrebiteľa zjavne nie je jej podpisom. Žalovaná okrem spomínaných zmlúv z 13.7.2009 založila do
spisu aj doklady o svojich úhradách, ako aj o zriadení trvalého príkazu. Uviedla, že v banke jej bolo
povedané,ževšetkyúhradyboliriadnerealizované.Vseptembri2009jejžalobcaposlalďalšítovar,ktorý

mu v originálnom balení vrátila späť. Žalovaná uviedla, že si myslí, že žalobcovi nič nedlhuje, dokonca
podľa jej evidencie žalobcovi preplatila o 162,35 eur viac ako mala. Taktiež uviedla, že pri uzatváraní
zmluvy z 13.7.2009 sa žiadna zmluvná pokuta nespomínala, ona ani nevie čo to je.

Žalobca (pod skorším obchodným menom Beck Reisen, s.r.o.) uzavrel dňa 13.7.2009 so žalovanou
nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci - číslo zmluvy 29010475. Predmetom zmluvy bola

„sada nádobí“, „i. plotna“, „nože“, „DVD“ a „vozík“ , to všetko v úhrnnej kúpnej cene 749,00 eur. Pri
podpise zmluvy bol prevzatý všetok uvedený tovar. Prvá mimoriadna splátka nájomného bola podľa
zmluvy dohodnutá vo výške 143,00 eur. Zostávajúca „čiastka“ k úhrade bola vo výške 606,00 eur s
finančným navýšením 242,40 eur. Cena celkom bola dohodnutá vo výške 991,40 eur a zostávajúca
cena nájomného vo výške 848,40 eur mala byť hradená v 20 mesačných splátkach po 42,42 eur. Podľa

zmluvy bolo RPMN vo výške 49,79 %. Z časti II bod 8. osobitných zmluvných ustanovení pre kúpnu
zmluvu vyplýva, že v prípade, ak sa nájomca dostane s platením nájomného alebo jeho časti podľa
splátkového kalendára do omeškania, má prenajímateľ právo na zmluvnú pokutu .vo výške 0,05 % z
dlžnej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia.

Podľa Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, celková výška

spotrebiteľského úveru predstavuje sumu 991,40 eur, ktorý je splatný 20 mesačnými splátkami po 42,42
eur vždy k 13. dňu v mesiaci, počínajúc 13.7.2009 a konečná splatnosť úveru je 16.3.2011. Celkové
náklady spotrebiteľa predstavujú sumu 242,40 eur, pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 24%, s RPMN vo
výške 49,79% a priemernej hodnote nákladov vo výške 35,69%.

V konaní mal súd predloženými listinnými dôkazmi preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k

vzniku zmluvného vzťahu na základe spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ v znení účinnom
do 28.2.2010. Táto spotrebiteľská zmluva mala charakter zmiešanej zmluvy, ktorá je upravená jednak
ustanoveniami o kúpnej zmluve s výhradou vlastníctva ( § 601 OZ) a do prevodu vlastníckeho práva sa
vzťahy účastníkov konania riadili ustanoveniami o nájomnej zmluve, pričom s poukazom na § 1 ods. 2
písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2009 sa na právny vzťah účastníkov vzťahujú

aj ustanovenia zákona o spotrebiteľskom úvere č. 258/2001 Z.z., keďže v zmluve je uvedená aj RPMN,
ktorá sa uvádza len pri spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného zákonom č. 102/2014
Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.“Na základe predmetnej zmluvy odovzdal žalobca žalovanej hnuteľné veci špecifikované v zmluve
z 13.7.2009, ktorých kúpna cena dosiahla výšku 749,- eur s tým, že žalovaná sa za uvedený
tovar zaviazala zaplatiť nájomné vo výške 991,40 eur, ktorého výška je totožná s celkovou výškou

spotrebiteľského úveru podľa Formulára, pri celkových nákladoch spotrebiteľa vo výške 242,40 eur.
Spotrebiteľský úver mal byť podľa uvedeného Formuláru splatný 20 mesačnými splátkami po 42,42 eur
(20 x 42,42 = 848,40 €), pričom prvá splátka bola splatná 13.7.2009 a konečná splatnosť úveru bola
dohodnutá na 16.3.2011. Po uhradení poslednej splátky malo na žalovanú prejsť vlastnícke právo k
prevzatému tovaru. Podľa prehľadu realizovaných úhrad, žalovaná v období od 25.8.2009 do 24.2.2011

uhradila žalobcovi úhrnom 19 splátok po 42,42 eur.

Z predloženej zmluvy nevyplýva, že by žalovaná požiadala o poskytnutie úveru v akejkoľvek
výške. Žalovaná výslovne poprela, že by žalobcu požiadala o poskytnutie úveru. Z predloženého
Formuláru, ktorý nie je súčasťou rovnopisu zmluvy č. 29010475 z 13.7.2009 odovzdaného žalovanej,
nevyplýva, súčasťou akej zmluvy o spotrebiteľskom úvere by tento mal byť. Je síce pravdou, že
podľa § 3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom od 1.8.2008 Pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa
§ 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára, avšak v danom prípade žalobca okrem existencie
Formuláru nepreukázal uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navyše, v uvedenom formulári nie je
uvedená celková výška úveru reálne (991,40 eur), najmä, keď tento úver mal byť splatný 20 mesačnými
splátkami po 42,42 eur, s ročnou úrokovou sadzbou 24%. Teda spotrebiteľ by mal úver v celkovej

výške 991,40 eur uhradiť žalobcovi mesačnými splátkami v úhrnnej výške 848,40 eur (20 x 42,42), z
ktorých celkové náklady spotrebiteľa predstavujú sumu 242,40 eur. V takom prípade by však výška
úveru predstavovala len sumu 606,- eur (848,40 - 242,40). Za predpokladu, že ba mal byť poskytnutý
úver vo výške 749,- eur, splatenie ktorého predpokladalo celkové náklady spotrebiteľa vo výške 242,40
eur, potom by sa malo uhradiť veriteľovi celkom 991,40 eur, avšak v danom prípade mal byť úver

splatný splátkami v celkovej výške 848,40 eur. Žalobca v návrhu netvrdil, že so žalovanou uzavrel
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ by to tvrdil a existenciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere súladnú
s predloženým formulárom by súdu predložil, súd by musel konštatovať, že pre absenciu podstatnej
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. e/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom
od 1.8.2008), by bol spotrebiteľský úver s poukazom na § 4 ods. 3 citovaného zákona bezúročný a bez

poplatkov.Podľatvrdenížalobcu,žalovanámuúhrnomuhradila19platiebpo42,42eur,tedauhradilamu
celkom sumu 805,98 eur, pričom v prípade, že by nebola uvedená zmluva bezúročná a bez poplatkov,
malamuuhradiťsumu848,40eur.Preto,pokiaľbysažalobcadomáhalvdanejprávnejveciodžalovanej
úhrady dlžných splátok úveru, jeho návrh by bol nedôvodný.

Súd v mene žalovanej vzniesol, s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z,z. v znení účinnom od

1.5.2014, námietku premlčania celého nároku žalobcu. Pokiaľ bolo nájomné splatné 1. mimoriadnou
splátkou vo výške 143,- eur a ďalšími 20 mesačnými splátkami po 42,42 eur splatnými od 13.8.2009 do
13.3.2011, z jazykového a logického výkladu označenia 1. mimoriadnej splátky vyplýva, že táto mala
byť splatná pred zostávajúcimi 20 splátkami nájomného, teda ešte pred 13.8.2009, ako to vyplýva aj z
predloženej zmluvy v časti označenej nájomná zmluva. Ostatná 20. splátka bola splatná 13.3.2011, čo

znamená,žetrojročnápremlčaciadobapreúhraduposlednejsplátkynájomnéhopodľa§101OZplynula
od 14.3.2011 a skončila 14.3.2014. Návrh bol súdu doručený až 27.3.2014, t.j. po uplynutí premlčacej
doby. Pokiaľ sa žalobca domáha úhrady dlžného nájomného do celkovej výšky 991,40 eur, z ktorého
žalovanáuhradilasumuvovýške805,98eur,súdkonštatuje,ženárokžalobcuvčastizaplateniadlžného
nájomného v úhrnnej výške 185,42 eur je premlčaný. Že aj žalobca považoval za dátum konečnej

splatnosti nájomného deň 13.3.2011 vyplýva aj z navrhnutého petitu, ktorým sa od nasledujúceho dňa,
teda od 14.3.2011 domáha úroku z omeškania a zmluvnej pokuty. Konajúci súd zastáva názor, že
povinnosť platiť úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ za omeškanie s plnením peňažného dlhu,
nevzniká samostatne, za každý deň trvania omeškania, ale je príslušenstvom hlavného záväzku, a preto
pre povinnosť platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k

omeškaniu so splnením hlavného záväzku. Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká jednorázovo
v deň, v ktorý sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením hlavného záväzku a týmto dňom začína plynúť
premlčacia doba na uplatnenie úroku z omeškania ako celku. Návrh žalobcu bol súdu doručený dňa
27.3.2014, teda po uplynutí premlčacej doby na plnenie záväzku s príslušenstvom v podobe úroku z
omeškania, ktorá uplynula dňom 14.3.2014.Žalobca si uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05% zo sumy 185,42 eur za každý deň
omeškania od 14.3.2011 do zaplatenia. I pri nedostatku výslovnej právnej

úpravy v Občianskom a Obchodnom zákonníku možno z akcesorickej povahy zmluvnej pokuty vyvodiť,

žejejosudjespätýshlavnýmzáväzkom,atonielenprizánikuhlavnéhozáväzku,kedyzanikáajzáväzok
zo zmluvnej pokuty, ale aj pri premlčaní hlavného záväzku. Súd zastáva názor zaujatý už v uznesení
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 222/2005 z 27.3.2008, že premlčaním práva na splnenie hlavného
peňažného záväzku dochádza zároveň k premlčaniu práva na zmluvnú pokutu dohodnutú za omeškanie
so splnením hlavného záväzku vo forme určeného percenta za určitý časový úsek (t.j. narastajúcim

spôsobom za pokračujúce omeškanie), a to za dobu omeškania nasledujúcu po premlčaní hlavného
záväzku. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť)
možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva,
ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Ak sa dlžník môže brániť proti žalobe o splnenie
hlavného záväzku námietkou premlčania, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania aj proti

súdnemuuplatneniuprávanazmluvnúpokutuzačasoduplynutiapremlčacejdobynasplneniehlavného
záväzku, ak zmluvná pokuta bola dohodnutá za omeškanie a to percentom za určitý časový úsek (napr.
za každý deň omeškania). Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie
hlavného záväzku, prostredníctvom zmluvnej pokuty dohodnutej za omeškanie a určenej percentom za
každý deň omeškania by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného

záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a zároveň by nebol
rešpektovaný jeden zo základných princípov súkromného práva a to princíp „vigilantibus iura scripta
sunt“ (bdelým patrí právo).

Navyše, z činnosti súdu je známe, že obsahovo rovnaká zmluvná podmienka o povinnosti spotrebiteľa
zaplatiť zmluvnú pokutu v obdobnej spotrebiteľskej zmluve žalobcu už bola predmetom súdnej kontroly

a súd ju (právoplatne) považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 OZ (napr. rozsudok
Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/174/2011-21 zo dňa 30. 11. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove z 23. 05. 2012 sp. zn. 3Co/26/2012 , rozsudok Okresného súdu Bardejov zo 06. 12.
2011 č. k. 4C/162/2011-28 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 15. 03. 2012 č.
k. 16Co/32/2012-46), ktoré rozsudky sú prístupné aj verejnosti na stránkach Ministerstva spravodlivosti

SR www.justice.gov.sk .

S poukazom na § 53a ods. 1 OZ a citované právoplatné rozsudky je žalobca povinný zdržať sa
používania takejto podmienky v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, a tak súd návrh žalobcu zamietol aj
v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty s poukazom na skôr judikovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku,
z ktorej v dôsledku jej absolútnej neplatnosti (§ 53 ods. 5 OZ) nemožno nič priznať.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej žalovanej náhradu
trov konania nepriznal, keď si ich náhradu podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,

945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľdomáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.