Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/574/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5104899521
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5104899521.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej

a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka v právnej veci navrhovateľa : M. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, XXX XX H., štátny občan SR, právne zastúpeného spoločnosťou :
ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455,
protiodporcovi:StanislavČanecký,nar.XX.XX.XXXX,bytomXXXXXN.N.XX,štátnyobčanSR,právne
zastúpenému Mgr. Richardom Karkóom, advokátom, so sídlom O. na O. XXXX/XX, XXX XX H., v konaní
o vrátenie vecí vnesených do združenia - peňazí v sume 7.966,04 Eur, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 16C/140/2004-279 zo dňa 31.07.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 16C/140/204-279 zo dňa 31. 07. 2013 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania, pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia v sume 294,18 Eur na účet Mgr. Richarda Karkóo, advokáta, so sídlom O. na O.
XXXX/XX, XXX XX H. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odvolací súd n a r i a ď u j e prvostupňovému súdu opravu napadnutého rozsudku v jeho záhlaví tak,
že pri uvedení sídla právneho zástupcu odporcu vypúšťa adresu : Q. Q. XX, H..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. Súčasne uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 398,16 Eur a
trov právneho zastúpenia vo výške 2.921,40 Eur, priamo k rukám právneho zástupcu odporcu, a to do

troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vdôvodochsvojhorozhodnutiauviedol,ženavrhovateľsapodanýmnávrhomdomáhal,abysúdzaviazal
odporcu na vrátenie vecí vnesených do združenia, a to finančných prostriedkov vo výške 239.985,- Sk,
čo v prepočte na menu Euro predstavuje sumu 7.966,04 Eur, ako aj na náhradu trov konania. Skutkovo
svoj nárok oprel o zmluvu o združení zo dňa 15. 04. 1998, ktorá bola uzatvorená podľa ust. § 829 a nasl.
Občianskeho zákonníka medzi ním, odporcom a ďalším členom združenia M. S.. Uvádzal, že v súlade
s ust. § 831 Občianskeho zákonníka poskytol na účely združenia peniaze v sume 239.985,-
Sk odporcovi. Odporca s poskytnutými peniazmi nakladal a vklad na účely združenia potvrdil odporca

listom zo dňa 26. 11. 2002, a tiež príjmovým pokladničným dokladom z 31. 12. 1998. V zmysle ust.
§ 838 ods. 1 Občianskeho zákonníka navrhovateľ vystúpil zo združenia, a svoje rozhodnutie oznámil
každému účastníkovi združenia listom. Podľa neho splnil podmienky, aby mu odporca v súlade s ust. §
839 Občianskeho zákonníka vrátil veci vnesené do združenia, čo v danom prípade predstavovalo sumu
239.985,- Sk.Prvostupňový súd citoval § 829, § 833, § 837, § 838 ods. 1 a § 839 Občianskeho zákonníka (ďalej
aj „OZ“)a konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi účastníkmi konania
a M. S. bola platne uzavretá zmluva o združení v zmysle § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na

základe tejto zmluvy o združení účastníci konania a tretia osoba - M. S. podnikali pod názvom JSČ-trans.
Pre účely združenia sa dohodnutá činnosť vykonávala prostredníctvom jedného člena združenia, a to
Stanislava Čaneckého - odporcu, ktorý podnikal pod obchodným menom JSČ-transport. Pri založení
združenia všetci účastníci združenia vložili finančný vklad 20.000,- ATS, v prepočte 60.000,- Sk. V
zmluve o združení sa zároveň všetci zaviazali, že pre potreby spoločnej činnosti poskytnú majetkové

hodnoty v rovnakom vzájomnom pomere, ak si to bude spoločná činnosť vyžadovať a podieľať sa
na nákladoch, zisku a stratách v 1/3 a každý z účastníkov je v 1/3-ine podielovým spoluvlastníkom
poskytnutých finančných prostriedkov (prípadne v budúcnosti poskytnutých iných vecí určených podľa
druhu).Zozoznamuvkladovfinančnýchprostriedkovnavrhovateľasúdzistil,ženavrhovateľ vložilďalšie
finančné prostriedky na financovanie a hospodárenie tohto združenia celkovo vo výške 349.985,30
Sk. Jednotlivé položky boli súdom skúmané, pričom sa potvrdilo, že každá položka, ktorá predstavuje

či už hnuteľnú vec, alebo určitú zaplatenú službu, napr. vyhotovenie zmluvy o združení, zakupovanie
samolepiaceho znaku, uzávery na nádrž, vykonanie technickej kontroly, zakúpenie kolkových známok,
nálepiek technickej kontroly, zakúpenie hnuteľných vecí, napr. plachty IVECO, nitov, spacej nadstavby,
mosadzných rúrok, držiakov, spony hadice, tabuľky, zakúpenie ďalších hnuteľných vecí, alebo služieb,
ktoré boli spojené s prevádzkou nákladného automobilu IVECO, všetky tieto veci boli financované

podľa zoznamu vkladu finančných prostriedkov navrhovateľa a boli financované tak, že navrhovateľ tieto
finančné prostriedky poskytol odporcovi a spolu s ním, v niektorých prípadoch s jeho otcom W. R., a
následne na základe objednávky boli tieto hnuteľné veci zakupované, alebo služby objednávané. V
konaní nebolo sporné, že na zakúpení týchto vecí a financovaní služieb spojených s činnosťou združenia
sa finančne podieľal aj odporca, vyplynulo to aj zo svedeckých výpovedí v konaní vypočutých svedkov.

Ďalší člen združenia sa okrem finančného vkladu 20.000,- ATS ďalším finančným vkladom nepodieľal.
V zmysle § 833 Občianskeho zákonníka veci určené podľa druhu, a to aj peniaze sú v spoluvlastníctve
všetkých účastníkov v pomere ich výške. Peňažné vklady navrhovateľa, odporcu a M. S. sa teda stali
predmetom podielového spoluvlastníctva účastníkov združenia. Podľa zmluvy o združení ho účastníci
združenia použili na začatie činnosti združenia, na zakúpenie auta, jeho dovybavenie a služby spojené

s jeho prevádzkou. Tento vklad do združenia zo strany všetkých účastníkov združenia,
teda aj finančný vklad navrhovateľa, bol spotrebovaný pri činnosti združenia v súlade s účelom, na ktorý
bol vložený.

Navrhovateľ platne vystúpil zo zmluvy o združení jednostranným právnym úkonom - vystúpením zo
združenia zo dňa 21.01.2004. Vystúpenie zo združenia odovzdal na doručovanie

doporučenou listovou zásielkou dňa 21.01.2004 na adresu odporcu H. T. č. XX. Vzhľadom na to, že
adresát si uvedenú listovú zásielku nevyzdvihol v úložnej lehote, súd mal zato, že sa na uvedenej adrese
zdržiaval, to znamená, že sa predpokladá, že túto listovú zásielku si odporca prevziať pri vynaložení
určitej súčinnosti s poštovým úradom mohol. Keďže si zásielku neprevzal len z toho dôvodu, že sa
nedostavil na poštu, hoci bol upovedomený o tom, že poštová zásielka je uložená na pošte, súd mal

zato, že sa dostala do dispozičnej sféry odporcu, a preto odporca sa mohol dozvedieť
aj o obsahu tejto listovej zásielky. Z tohto dôvodu doručovanie vystúpenia zo združenia súd pokladal
za účinné a k doručeniu tejto zásielky došlo dňom, kedy sa zásielka s vystúpením
zo združenia vrátila naspäť právnemu zástupcovi navrhovateľa, t.j. dňa 10.02.2004. Podľa článku IX.
zmluvy o združení bodu 1. vystúpiť zo združenia môže každý z účastníkov na základe písomnej

výpovede adresovanej ostatným účastníkov po uplynutí trojmesačnej výpovednej lehoty, ktorú začína
plynúť prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede ostatným účastníkom združenia. Z
vystúpenia zo združenia - jednostranného právneho úkonu navrhovateľa voči ďalšiemu účastníkovi
združenia M. S. z 09.03.2004 mal súd preukázané, že aj tomuto účastníkovi združenia bolo dané na
vedomie vystúpenie zo združenia, a nikto nepoprel, že by tomuto účastníkovi združenia

nebolo toto vystúpenie zo združenia doručené. Súd mal zato, že vystúpenie zo združenia 09.03.2004
bolo M. S. aj riadne doručené, takže lehota na plynutie trojmesačnej výpovednej lehoty začína plynúť
od 01.04.2004. Keďže lehota je trojmesačná, končí 31.06.2004. Od 01.07.2004 navrhovateľ platne
vystúpil zo združenia. Čo sa týka argumentácie navrhovateľa, že z vážnych
dôvodov môže účastník združenia vystúpiť kedykoľvek, a to aj keď bola dohodnutá výpovedná lehota,

súd mal zato, že jeho vystúpeniu zo združenia nepredchádza žiadny relevantný právny dôvod, ktorý by
navrhovateľa oprávňoval vystúpeniu zo združenia bez uplynutia výpovednej lehoty. Navrhovateľ totiž vo
svojom vystúpení zo združenia neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý vystupuje zo združenia. Neskoršiaargumentácia navrhovateľa, že odporca mu nedovolil nahliadať do účtovných dokladov, neinformoval
ho o aktivitách združenia, neobstojí, pretože táto bola vznesená až na pojednávaní, pričom
odporca v rámci trvania združenia nemal o nej vedomosť. Navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o tom,

žebymaltakétovýhradyvočikonaniuodporcuaztohtodôvodu,žebychcel zozdruženiavystúpiť.Preto
mal súd zato až uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty navrhovateľ platne vystúpil zo združenia, a
to dňom 01.07.2004.

Podľa § 839 Občianskeho zákonníka navrhovateľ, ktorý zo združenia platne vystúpil, má nárok na to,
aby sa veci vnesené do združenia mu vrátili. Veci určené individuálne sa mu vracajú in natura v stave,

ako sa nachádzajú ku dňu zániku jeho účasti na združení. V konaní bolo preukázané, že takéto veci
neexistovali, navrhovateľ vniesol veci len druhovo určené, a to peniaze. V tejto súvislosti súd I. stupňa
poukázal na výklad NS ČR v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Odo 139/2002, z ktorého vyplýva,
že „u vecí poskytnutých pre účely združenia zakladá zákon dvojaký režim v závislosti od toho, veci
akého druhu boli do združenia vložené. Veci individuálne určené zostávajú vo vlastníctve účastníka,
ktorý ich poskytol a ostatným účastníkom združenia k nim vzniká právo užívať ich v prospech združenia.

Výlučné vlastníctvo vkladateľa k peniazom a iným veciam druhovo určeným zaniká ich vkladom do
združenia a uvedené veci sa stávajú predmetom podielového spoluvlastníctva účastníkov združenia
s podielmi zodpovedajúcimi pomeru nimi vložených vecí do združenia. Z hľadiska stanovenia výšky
spoluvlastníckych podielov jednotlivých účastníkov vkladajúcich do združenia vecné vklady však je
možné vziať do úvahy len tie veci, ku ktorým vzniká v dôsledku zhora uvedených zásad spoluvlastníctvo

účastníkov združenia, teda nie veci individuálne určené, u ktorých vkladom do združenia k zmene
vlastníctva nedochádza. Od tejto skutočnosti nemožno odhliadnuť pri interpretácii ust. §
839 Občianskeho zákonníka. Ak sa majú v jeho intenciách vydať vystupujúcemu účastníkovi veci, ktoré
do združenia vniesol, možno uvedenú zásadu vztiahnuť len na tie veci vo vlastníctve tohto účastníka, u
ktorých v dôsledku zániku jeho účasti na združení zaniklo ostatným účastníkom užívacie právo k týmto

veciam. Obdobne ako nespôsobuje citované ustanovenie zánik užívacieho práva k veciam individuálne
určeným, nemožno ho vykladať ani tak, že ex lege zakladá pre prípad vystúpenia účastníka
zo združenia jeho vlastnícke právo ku vneseným peniazom a iným individuálne určeným veciam a
spôsobuje zánik spoluvlastníckeho práva účastníkov združenia k týmto veciam. K uvedenému záveru
možnoprikomparáciiúpravyobsiahnutej vust. §839Občianskehozákonníkaaust.§841Občianskeho

zákonníka dospieť i vo svetle rozhodnutia NS ČR publikovaného ako R 33/2002, ktorý sa síce zaoberal
vyporiadaním majetku po zániku združenia, a pokiaľ dospel k záveru, že zánikom združenia nezaniká
spoluvlastníctvo jeho účastníkov k veciam uvedeným v ust. § 833 Občianskeho zákonníka, nezaniká
tým viac ani pri vystúpení jedného účastníka zo združenia. K peniazom a iným druhovo určeným
veciam vzniká vkladom do združenia spoluvlastnícke právo zúčastnených subjektov a vkladateľ sa preto

nemôže po vystúpení zo združenia domáhať ich vrátenia ako vlastník podľa ust. § 839 OZ ale ako
vlastník ideálneho spoluvlastníckeho podielu môže dosiahnuť jeho vydanie len v režime vyporiadania
spoluvlastníctva, a to dohodou s ostatnými spoluvlastníkmi alebo súdnou cestou (§ 141 a 142 OZ).“
Dôvodom zániku podielového spoluvlastníctva účastníkov by bola dohoda o jeho zrušení a vyporiadaní,
resp. zrušenie a vyporiadanie súdom podľa § 142 OZ na návrh niektorého z účastníkov. Uvedené závery

vyslovil NS ČR aj v rozhodnutiach sp.zn. 29 Odo 93/2001, a sp. zn. 29 Odo 968/2005, z ktorých okresný
súd pri právnom hodnotení veci vychádzal, nakoľko zákonné úpravy združenia uvedené v § 829 a
nasl. Občianskeho zákonníka v SR a ČR sú totožné. Navrhovateľ jednoznačne skutkovo vymedzil svoj
návrh tak, že žiadal o vrátenie vecí vnesených do združenia, a to peňazí, z dôvodu jeho vystúpenia zo
združenia, netvrdil a ani nepreukazoval, že združenie zaniklo a ani nežiadal zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, ktoré by si však vyžiadalo iné dokazovanie a iný okruh účastníkov. Súd
viazaný skutkovým vymedzením návrhu tak dospel k záveru, že navrhovateľovi nevznikol nárok na
vrátenie peňazí vložených do združenia v dôsledku jeho vystúpenia. Tento vklad - peniaze, ako vec
druhovourčená,sastalvzmysle§833Občianskehozákonníkaspoluvlastníctvomúčastníkovzdruženia,
nakoľko finančným vkladom sa podieľali na združení aj odporca a ďalší člen

združenia, bol použitý na začatie činnosti združenia, bol spotrebovaný na činnosť združenia, v súlade
s účelom, na ktorý bol zložený. Ak sa teda vklad navrhovateľa stal podielovým spoluvlastníctvom
účastníkov združenia, nemôže byť ako taký vrátený.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj O.s.p.“).
Odporca bol v konaní úspešný má preto právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli.

Odporcovi vznikli trovy konania v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku z podaného odporu vovýške 11.995,- Sk či v prepočte predstavuje 398,16 Eur a s trovami právneho zastúpenia, ktoré právny
zástupca vyčíslil v písomnej špecifikácii nasledovne:

- v roku 2005 mal jeden úkon právnej pomoci v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č.

655/2004 Z. z. (platnej a účinnej v čase úkonu právnej pomoci) hodnotu (7.150,- Sk + 150,- Sk rež.
paušál) + 19 % DPH pri výške uplatneného nároku 239.985,- Sk :

1/ prevzatie a príprava právneho zastupovania zo dňa 17.02.2005 podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) cit.
vyhl. 655/2004 Z. z. (7.150,- Sk + 150,- Sk rež. paušál ) + 19 % DPH;

2 / písomné podanie na súd vo veci samej - odpor proti platobnému rozkazu zo dňa

16.11.2004-zo dňa 25.2.2005 podľa ust. § 14 ods. 1 písm. g) cit. vyhl. (7.150,- Sk + 150,- Sk rež. paušál )

+ 19 % DPH;

3 / písomné podanie na súd vo veci samej - splnenie výzvy súdu zo dňa 10.03.2005

podľa ust.§ 14 ods.1 písm. c) cit. vyhl. (7.150,- Sk + 150,- Sk rež. paušál ) + 19 % DPH;

4 / účasť na pojednávaní pred OS Žilina dňa 17.05.2005

podľa ust.§ 14 ods.1 písm. d) cit. vyhl. (7.150,- Sk + 150,- Sk rež. paušál) + 19 % DPH;

5 / účasť na pojednávaní pred OS Žilina dňa 21.06.2005 podľa ust.§ 14 ods.1 písm. d) cit. vyhl. (7.150,-
Sk + 150,- Sk rež. paušál ) + 19 % DPH;

6/ písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 21.10.2005 podľa ust.§ 14
ods.1 písm. c) cit. vyhl. 655/2004 Z. z. (7.150,- Sk + 150,- Sk rež. paušál ) + 19 % DPH;

- v roku 2008 mal jeden úkon právnej pomoci v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z.

( platnej a účinnej v čase úkonu právnej pomoci ) hodnotu (7.150,- Sk + 190,- Sk rež. paušál ) + 19 %
DPH pri výške uplatneného nároku 239.985,- Sk;

7 / účasť na pojednávaní pred KS Žilina dňa 12.02.2008- bez prejednania veci

podľa ust.§ 14 ods. 4 cit. vyhl. (1/4 x 7.150,- Sk + 190,- Sk rež. paušál ) + 19 % DPH;

8/ účasť na pojednávaní pred OS Žilina dňa 14.10.2008- bez prejednania veci podľa ust.§ 14 ods. 4 cit.

vyhl. 655/2004 Z. z. (1/4 x 7.150,- Sk + 190,- Sk rež. paušál ) + 19 % DPH;

- v roku 2009 mal jeden úkon právnej pomoci v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č.
655/2004 Z. z. (platnej a účinnej v čase úkonu právnej pomoci ) hodnotu (237,34 Eur + 6,95 Eur rež.
paušál) + 19 % DPH pri výške uplatneného nároku 7.966,04 Eur;

9/ účasť na pojednávaní pred OS Žilina dňa 14.01.2009 - bez prejednania veci podľa ust.§ 14 ods. 4 cit.

vyhl. 655/2004 Z. z. (1/4 x 237,34 Eur + 6,95 Eur rež. paušál) + 19 % DPH;

10/ účasť na pojednávaní pred OS Žilina dňa 10.02.2009 podľa ust.§ 14 ods.1 písm. d) cit. vyhl.(237,34
Eur + 6,95 Eur rež. paušál) + 19 % DPH;

11/ účasť na pojednávaní pred OS Žilina dňa 17.03.2009 podľa ust.§ 14 ods.1 písm. d) cit. vyhl. (237,34
Eur + 6,95 Eur rež. paušál) + 19 % DPH;

- v roku 2013 mal jeden úkon právnej pomoci v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004
Z. z. (platnej a účinnej v čase úkonu právnej pomoci) hodnotu (237,34 Eur + 7,81 Eur rež. paušál ) + 20
% DPH pri výške uplatneného nároku 7.966,04 Eur;

12/ účasť na pojednávaní pred OS Žilina dňa 10.07.2013 podľa ust.§ 14 ods.1 písm. c) cit. vyhl. (237,34
Eur + 7,81 Eur rež. paušál) + 20 % DPH;13/ účasť na pojednávaní pred OS Žilina dňa 31.07.2013 podľa ust.§ 14 ods.1 písm. c) cit. vyhl. (237,34
Eur + 7,81 Eur rež. paušál) + 20 % DPH.

Náhrada trov právneho zastúpenia spolu predstavuje sumu 2.630,00 Eur + DPH 20 % z tejto čiastky je

suma 504,67 Eur, čo spolu činí celkom sumu 3.134,67 Eur.

Súčasne odporcovi vznikli v základnom konaní trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku za
podaný odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 16.11.2004 vo výške 11.995,- Sk a titulom zaplateného
preddavku na trovy svedočného vo výške 500,- Sk , ktoré trovy konania tak predstavujú po prepočte
konverzným kurzom 1,00 Eur/30,126 Sk celkom sumu 414,76 Eur.

Súd preskúmal vyčíslené trovy právneho zastúpenia čo do rozsahu poskytnutých právnych služieb ako

aj ich finančného vyčíslenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., oproti vyúčtovaným úkonom nepriznal úkon
právnej pomoci za účasť na pojednávaní dňa 10.07.2013 v celej vyúčtovanej výške 237,34 Eur ale
len vo výške 1 - § 14 ods. 5 písm. b) - nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci.
V zostávajúcej časti boli trovy právneho zastúpenia vyčíslené v súlade s citovanou vyhláškou. Trovy
právneho zastúpenia potom predstavujú sumu 2.921,40 Eur. Na zaplatenie trov konania súd zaviazal

v spore neúspešného navrhovateľa v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku. Pokiaľ ide o uplatnenie trov konania spojených so zaplatením preddavku na trovy svedočného
vo výške 500,- Sk (16,60 Eur), zaplatenie týchto preddavkových trov zo spisu nevyplýva a v súvislosti
so svedočným ani žiadne trovy nevznikli, nakoľko vo veci vypočutí svedkovia si svedočné neuplatnili.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho

zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

Konštatoval, že súd nesprávne vyložil ust. § 833 Občianskeho zákonníka. Okresný súd vychádzal
len z toho, že ak navrhovateľ vniesol do zdržania len veci druhovo určené, a to peniaze,
tieto sa stali predmetom podielového spoluvlastníctva účastníkov združenia. Predpokladom vzniku
spoluvlastníckeho práva účastníkov združenia k peniazom, ktoré niektorí z nich poskytol združeniu,

je však skutočnosť, že sa na združení zúčastňuje minimálne jeden ďalší subjekt, vklad ktorého je
spôsobilý svojou povahou založiť jeho spoluvlastnícky podiel k vkladu iného účastníka. Spoluvlastníctvo
k poskytnutým peniazom alebo iným veciam určeným podľa druhu nevznikne účastníkovi, ktorý poskytol
združeniulenveciurčenéindividuálne,pretoževzákoneniejestanovenépravidlo,podľaktoréhobybolo
možné určiť jeho spoluvlastnícky podiel. Konštrukcia, podľa ktorej spoluvlastníctvo k vneseným veciam,

či iným veciam určeným podľa druhu, vzniká iba medzi účastníkmi, ktorí poskytli vklady podobného
charakteru je logickým vyústením pravidla, podľa ktorého vkladateľ individuálne určenej veci nestráca
vlastníctvo k nej, a taká vec sa mu vydáva späť po zániku združenia. Jeho podielnictvo k peniazom či
iným veciam určeným podľa druhu, ktoré boli vnesené do združenia ostatnými účastníkmi, by viedlo
k jeho obohateniu práve na úkor týchto účastníkov. Zákonom predvídané spoluvlastníctvo

peňazí a iných vecí určených podľa druhu, ktoré vniesol niektorý z účastníkov do združenia, tak
predpokladá, že ešte ďalší z účastníkov vnesie do združenia veci tej istej povahy a spoluvlastnícke
podiely predvídané ust. § 833 Občianskeho zákonníka vzniknú z pomeru vzájomných hodnôt takýchto
vkladov. Ak žiadny z ďalších účastníkov združenia nevloží do združenia peniaze alebo iné veci určené
podľa druhu, nemôže ich vložením do združenia iba jedným z jeho účastníkov vzniknúť podielové

spoluvlastníctvo členov združenia k týmto veciam. Taký účastník, ktorý ako jediný poskytol združeniu
peniaze alebo iné veci určené podľa druhu, má potom nárok na ich vydanie pri zániku svojej
účasti v združení, alebo pre prípad, že boli skonzumované počas jeho účasti v združení, nárok na
poskytnutie ekvivalentného plnenia (takýto záver možno vyvodiť práve z povahy peňazí a druhovo
určených vecí, ktorých charakteristickým znakom je ich zastupiteľnosť). Spoluvlastníctvo k druhovo

určeným majetkovým hodnotám vznikne dňom keď účastník združenia oznámi ostatným účastníkom, že
poskytované majetkové hodnoty oddelil od svojho ostatného majetku, ak nebol určený správca týchto
hodnôt, alebo dňom ich odovzdania účastníkovi združenia, ktorý bol poverený správou poskytnutých
majetkových hodnôt (§ 832 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na to, že ust. § 833 Občianskeho
zákonníka má kogentnú povahu, nemôže na uvedených skutočnostiach nič meniť ani zmluva o združení.

Účastník, ktorý vystúpil zo združenia má v rámci majetkového vysporiadania nárok na vrátenie vecí
ním združeniu poskytnutých, ako aj na podiel na majetku podľa stavu v deň vystúpenia (Fekete I. :
Občiansky zákonník 2 Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex 2011). Vzhľadom na vyššie uvedené,
nemožno považovať záver prvostupňového súdu za správny, keďže v konaní nebol po vzniku združeniapreukázaný vklad peňazí ani iných vecí určených podľa druhu do združenia zo strany ostatných
účastníkov, okrem navrhovateľa. Naviac, súd nemohol konštatovať vznik podielového spoluvlastníctva
k neurčitým veciam, resp. neurčitej výške peňažných prostriedkov podľa názoru súdu, vložených do

združenia zo strany ostatných účastníkov združenia. Uvedené potvrdzuje i skutočnosť, že súd nikde v
odôvodnení napadnutého rozsudku neuvádza konkrétny pomer vkladov účastníkov združenia v celkovej
výške všetkých peňažných vkladov. Záver rozsudku NS ČR sp. zn. 33Odo 139/2002 zo dňa 31.03.2004
citovaný v napadnutom rozhodnutí platí len za predpokladu, že vkladom do združenia skutočne vzniklo
spoluvlastníctvo, teda ak sa združenia zúčastní minimálne jeden ďalší subjekt, ktorého vklady spôsobili

svojou povahou založiť jeho spoluvlastnícky podiel ku vkladu iného účastníka. Zároveň
odvolateľ poukázal na to, že súd nemohol jednoducho konštatovať vznik podielového spoluvlastníctva
všetkých účastníkov združenia ku vkladu navrhovateľa, ak je z vykonaného dokazovania zrejmé, že ak
by aj odporca nejaké finančné prostriedky poskytoval, tieto nikdy neoddelil od svojho ostatného majetku,
a teda túto skutočnosť ostatným účastníkom združenia neoznámil. Odporca ani na pojednávaní nebol
schopný uviesť, v akej výške združeniu poskytol finančné prostriedky, pretože tieto združeniu nikdy

neposkytol, keďže išlo o finančné prostriedky v jeho majetku ako živnostníka. Podielové spoluvlastníctvo
k peniazom tak, ako uvádza prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, nemohlo vzniknúť,
keďže neboli splnené základné podmienky jeho vzniku, a to vloženie finančných prostriedkov po vzniku
združeniaajzostranyostatnýchdvochúčastníkovdozdruženiaaoddelenietaktovkladanýchfinančných
prostriedkov do združenia od ostatného majetku účastníkov združenia. Odvolateľ

zotrval na tvrdení, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a preukázal výšku finančných prostriedkov,
ktoré vložil ako jediný do združenia. Pokiaľ odporca tvrdil, že do združenia vložil rovnakú výšku
finančných prostriedkov, čo by viedlo ku vzniku podielového spoluvlastníctva k vloženým peniazom,
túto skutočnosť nepreukázal a taktiež nepreukázal ani oddelenie akýchkoľvek finančných prostriedkov
od svojho ostatného majetku, čo potvrdzuje i skutočnosť, že svoje účtovníctvo neviedol oddelene od

účtovníctva združenia. Ak okresný súd uviedol, že finančné prostriedky, ktoré navrhovateľ vložil do
združenia boli spotrebované, ide o nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania,
v ktorom bolo preukázané, že odporca motorové vozidlo, ktoré bolo zadovážené na vykonávanie
činnosti združenia, predal, speňažil a následne s finančnými prostriedkami disponoval v rozpore so
zmluvou o združení. Z výpovede odporcu vyplýva, že predmetné motorové vozidlo používal nielen

na činnosť združenia, ale i na svoju vlastnú podnikateľskú činnosť. Vzhľadom na uvedené je možné
konštatovať, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, pokiaľ z vykonaného dokazovania nie
je zrejmé, ako odporca naložil s finančným i prostriedkami získanými z predaja motorového vozidla,
ktoré patrili združeniu, a to najmä s ohľadom na to, že súd napadnuté rozhodnutie oprel o skutočnosť,
že finančné prostriedky, ktoré navrhovateľ vložil do združenia boli spotrebované. V tomto smere je

jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, keďže nie je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil. Vyjadrenie
výšky spoluvlastníckych podielov je nevyhnutnou súčasťou každého spoluvlastníckeho vzťahu a pokiaľ
spoluvlastnícky podiel nemožno určiť, nemôže byť daná ani existencia spoluvlastníckeho vzťahu.
Mierou účasti každého spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci (tzv. obsahová
stránka tohto právneho vzťahu) je spoluvlastnícky podiel určený zlomkom alebo percentom. Vyjadruje

mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva
k spoločnej veci, a je číselným vyjadrením právneho postavenia každého spoluvlastníka k ostatným
spoluvlastníkom. Podľa názoru odvolateľa napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a nepresvedčivé,
a to najmä s poukazom na skutočnosť, že súd konštatoval vznik podielového spoluvlastníctva k
vloženým peniazom, avšak bez uvedenia pomeru vkladov jednotlivých účastníkov združenia, a teda

veľkosti spoluvlastníckeho podielu jednotlivých účastníkov združenia a tiež, konštatoval spotrebovanie
vložených finančných prostriedkov, napriek tomu, že z dokazovania vyplynulo, že motorové vozidlo,
ktoré bolo zakúpené a dovybavené z finančných prostriedkov poskytnutých navrhovateľom, bolo
následne odporcom predané. Okresný súd sa taktiež nijakým spôsobom nevysporiadal s argumentáciou
navrhovateľa o podmienkach vzniku podielového spoluvlastníctva k vneseným finančným prostriedkom

v zmysle ust. § 833 Občianskeho zákonníka. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zakladá vecnú
nepreskúmateľnosť samotného rozhodnutia a má za následok odňatie možnosti konať účastníkovi pred
súdom. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu nebolo totiž odôvodnené v zmysle ust. § 157 ods. 2
O.s.p. a prvostupňový súd nepostupoval v súlade so záväzným právnym názorom Krajského súdu Žilina
vysloveným v uznesení zo dňa 29.02.2008 pod sp. zn. 8Co/238/2007-136. Okresný súd mal vo veci

postupovať a rozhodnúť v súlade s ust. § 839 Občianskeho zákonníka a návrhu navrhovateľa vyhovieť.Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Súčasne si uplatnil voči navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúceho z trov
právneho zastúpenia v celkovej sume 294,18 Eur.

Uviedol, že zo znenia ust. § 839 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že účastník má právo po vystúpení
zo združenia na vrátenie individuálne určených vecí, vnesených do združenia, ku ktorým
združeniu vzhľadom na nedostatok právnej subjektivity nenadobudlo vlastnícke právo, a teda zostali
vo výlučnom vlastníctve účastníka združenia. Z uvedeného zákonného ustanovenia je však zrejmé,
že do združenia vložené peniaze ako druhovo určené sa účastníkovi združenia nevracajú, keďže tieto

sú v zmysle ust. § 833 Občianskeho zákonníka v podielovom spoluvlastníctve účastníkov združenia.
Takýto postup je celkom logický, nakoľko ak by sa peniaze vnesené do združenia vydávali v plnej
výške účastníkovi združenia po jeho vystúpení zo združenia, združenie by bolo najvýhodnejšou formou
podnikania, nakoľko účastník združenia by prakticky nezodpovedal na prípadnú hospodársku stratu
združenia.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. preskúmal
rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s p. ) ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,

že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam
a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia
napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa §
219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

S poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., ktoré tvoria základ potvrdzujúceho rozhodnutia v danej
odvolacej veci, odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku
okresného súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na uvedenú
právnu úpravu dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a
relevantných právnych záverov spolu s právnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v

dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého
výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý.

Odvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

Občiansky zákonník vo svojom ust. § 833 upravuje vlastnícky režim majetkových hodnôt, ktoré účastníci
združenia vložili do združenia. Zákon tým jasne odlišuje správu poskytnutých majetkových hodnôt (§

832 ods. 2 Občianskeho zákonníka) od vlastníckeho práva k týmto hodnotám. Vnesenie majetkového
vkladu má čo do právneho posúdenia týchto vkladov rôzne následky podľa toho, o aký druh vneseného
majetku ide. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi a) vecami určenými podľa druhu (napr.
peniaze, náradie) a b) individuálne určenými vecami (napr. automobil, pozemky, budovy). Pokiaľ boli
združeniu poskytnuté peniaze alebo iné druhovo určené veci, tieto majetkové hodnoty prestávajú byť vo

vlastníctve účastníka združenia, ktorý ich poskytol, a stávajú sa predmetom spoluvlastníctva všetkých
účastníkov združenia v pomere k výške hodnoty všetkých takto poskytnutých majetkových hodnôt.
Účastník združenia, ktorý podľa zmluvy nie je povinný poskytnúť žiadne majetkové hodnoty, nestáva sa
ich spoluvlastníkom, pretože jeho podiel sa rovná nule. Predpokladom vzniku spoluvlastníckeho práva
účastníkov združenia k peniazom, ktoré niektorý z nich poskytol združeniu, je skutočnosť, že sa na

združení zúčastňuje minimálne jeden ďalší subjekt, vklad ktorého je spôsobilý svojou povahou založiť
jeho spoluvlastnícky podiel k vkladu iného účastníka. Spoluvlastníctvo k poskytnutým peniazom alebo
iným veciam určeným podľa druhu nevznikne účastníkovi, ktorý poskytol združeniu len veci určené
individuálne, pretože v zákone nie je stanovené pravidlo, podľa ktorého by bolo možné určiť jeho
spoluvlastnícky podiel. Zákonom predvídané spoluvlastníctvo peňazí a iných vecí určených podľa druhu,ktoré vniesol niektorý z účastníkov do združenia, tak predpokladá, že ešte ďalší z účastníkov vnesie do
združenia veci tej istej povahy a spoluvlastnícke podiely predvídané ust. § 833 Občianskeho zákonníka
vzniknú z pomeru vzájomných hodnôt takých vkladov. Spoluvlastníctvo k druhovo určeným majetkovým

hodnotám vznikne dňom, keď účastník združenia oznámi ostatným účastníkom, že poskytované
majetkové hodnoty oddelil od svojho ostatného majetku, ak nebol určený správca týchto hodnôt alebo
dňom ich odovzdania účastníkovi združenia, ktorý bol poverený správou poskytnutých majetkových
hodnôt. Aj na takto vzniknuté spoluvlastníctvo účastníkov združenia platia ustanovenia zákona o
podielovom spoluvlastníctve (§ 137 až 142 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 833 Občianskeho

zákonníka má kogentnú povahu, na ktorej nemôže nič meniť ani samotný text zmluvy o združení.
Po zániku združenia (resp. vystúpenia niektorého člena zo združenia ) sa musia veci len individuálne
vnesené do združenia vrátiť tomu účastníkovi, ktorý ich vložil. Tieto veci totiž zostávajú vo vlastníctve
toho účastníka združenia, ktorý ich poskytol a ostatní účastníci majú len právo tieto veci bezodplatne
užívať, a to bez ohľadu na to, či sami poskytli združeniu majetkové hodnoty, resp. v akom rozsahu. Tak
ako správne konštatoval prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí, zo zmluvy o združení uzavretej

dňa 15.04.1998 medzi účastníkmi: M. S., t.j. navrhovateľom, M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. str.
XX/X, A., Austria a Stanislavom Čaneckým, t.j. odporcom vyplýva vznik združenia s názvom „JSČ-
trans“ za účelom vykonávania medzinárodnej automobilovej nákladnej dopravy, a to na dobu neurčitú.
V jej časti VII. je konštatované, že účastníci sa podieľajú na nákladoch a zisku zo všetkej spoločnej
podnikateľskej činnosti poprípade na stratách zo spoločnej činnosti v podiele M. S. 1/3-ina, M. S. 1/3-

ina a Stanislav Čanecký 1/3-ina. Tieto podiely môžu byť zmenené len na základe písomnej
dohody združenia (bod 1. časti VII. zmluvy). Zároveň v bode 2. VII. zmluvy je konštatované, že každý
z účastníkov je v 1/3-tine podielovým spoluvlastníkom poskytnutých peňažných prostriedkov (prípadne
v budúcnosti poskytnutých iných vecí určených podľa druhu) a všetkého hnuteľného a nehnuteľného
majetku získaného spoločnou činnosťou. Všetci traja účastníci združenia pri jeho

založení vložili do združenia peňažný vklad, a to každý vo výške 20.000,- ATS, čo v tom čase po
prepočte predstavovalo sumu 60.000,- Sk na akontáciu leasingu auta, ktoré bolo zabezpečované v
Rakúsku. Táto skutočnosť vyplýva zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 32T 23/2009. Pokiaľ teda
navrhovateľ dňa 31.12.1998 vložil do združenia ďalší finančný vklad v sume 239.985,- Sk (t.j. sumu
7.966,04 Eur), tieto peniaze spolu s peniazmi už predtým vloženými do združenia jeho účastníkmi sú v

ichspoluvlastníctve,atovpomerekvýškehodnotyvšetkýchtaktoposkytnutýchfinančnýchprostriedkov.
Peňažné vklady navrhovateľa, odporcu a M. S. sa tak stali predmetom podielového spoluvlastníctva
účastníkov združenia. Z uvedených dôvodov navrhovateľ sa nemôže s úspechom domáhať žalobou
vrátenia sumy 7.966,04 Eur voči Stanislavovi Čaneckému ako členovi združenia, ale môže sa domáhať
žalobou len zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva všetkých účastníkov združenia (M.

S., M. S. a Stanislava Čaneckého) k finančným prostriedkom do neho vložených. Výlučné vlastníctvo
vkladateľa k peniazom a iným veciam druhovo určeným zaniká totiž ich vkladom do združenia a
uvedené veci sa stávajú predmetom podielového spoluvlastníctva účastníkov združenia s podielmi
zodpovedajúcimi nimi vložených vecí do združenia. Tak ako správne konštatoval prvostupňový súd v
napadnutomrozhodnutí,zhľadiskastanoveniavýškyspoluvlastníckychpodielovjednotlivýchúčastníkov

vkladajúcich do združenia vecné náklady však je možné vziať do úvahy len tie veci, ku ktorým vzniká
v dôsledku hore uvedených zásad spoluvlastníctvo účastníkov konania. Od tejto skutočnosti nemožno
odhliadnuť ani pri interpretácii ust. § 839 Občianskeho zákonníka. Ak sa majú v jeho intenciách vydať
vystupujúcemu účastníkovi veci, ktoré do združenia vniesol, možno uvedenú zásadu vztiahnuť len na
tie veci vo vlastníctve tohto účastníka, u ktorých v dôsledku zániku jeho účasti na združení zaniklo

ostatným účastníkom užívacie právo k týmto veciam. Uvedené platí obdobne aj v prípade vystúpenia
účastníka zo združenia, ak teda zaniklo združenie a nezaniká spoluvlastníctvo jeho účastníkom k veciam
uvedeným v ust. § 833 Občianskeho zákonníka, nezaniká ani pri vystúpení jedného účastníka zo
združenia. K peniazom a iným druhovo určeným veciam vkladom do združenia vzniká spoluvlastníctvo
zúčastnených subjektov a vkladateľ sa preto nemôže po vystúpení zo združenia domáhať ich vrátenia

ako vlastník podľa ust. § 839 Občianskeho zákonníka, ale ako vlastník ideálneho spoluvlastníckeho
podielu môže dosiahnuť jeho vydanie len v režime vyporiadania spoluvlastníctva, a to dohodou s
ostatnými spoluvlastníkmi alebo súdnou cestou (§ 141 a § 142 Občianskeho
zákonníka ). Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, ktorým je súd viazaný, navrhovateľovi
nemohol vzniknúť nárok na vrátenie peňazí vložených do združenia v

dôsledku jeho vystúpenia, a to z dôvodov uvedených vyššie. Jeho vklad - peniaze ako vec druhovo
určená sa v zmysle ust. § 833 Občianskeho zákonníka stalo spoluvlastníctvom účastníkov združenia,
keďže finančným vkladom sa podieľali na združení aj odporca a ďalší člen združenia - M. S., ktorý
bol použitý na začatie činnosti združenia a spotrebovaný na činnosť združenia za účelom, na ktorýtam bol vložený. Takýmto úkonom nepochybne každý z účastníkov združenia aj konkludentne oznámil
ostatným účastníkom, že poskytované majetkové hodnoty oddelil od svojho ostatného majetku. Keďže
vklad navrhovateľa, ktorého vydania sa voči odporcovi v tomto konaní domáha sa stal podielovým

spoluvlastníctvom všetkých účastníkov združenia, nemôže byť ako taký vrátený. V danom prípade
s poukazom na skutkový stav veci je nadbytočné, aby súd v tomto konaní zisťoval skutočnú výšku
spoluvlastníckych podielov jednotlivých účastníkov združenia. Takúto okolnosť by skúmal pri žalobe
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov ku vkladu účastníka združenia, čo
však nebolo predmetom tohto konania. Okresný súd v prejednávanej veci na základe vykonaného

dokazovania zistil správne skutkový stav a následne vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami
uvedenými v ust. § 132 O.s.p. a aj správne vo veci rozhodol.

Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozhodnutia vo výroku o trovách konania,
ktoré zodpovedá ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspechu odporcu v konaní. Navrhovateľ nebol v tomto konaní
úspešný, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli.
Keďže navrhovateľ proti tejto časti rozhodnutia nevzniesol žiadne odvolacie námietky, s poukazom na

uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v
celom rozsahu ako vecne správny p o t v r d i l .

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že odporcovi priznal ich náhradu. Odvolateľ -
navrhovateľ nemal v tomto štádiu konania úspech, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu úspešný odporca si náhradu trov aktuálneho

odvolacieho konania uplatnil, a to vo výške 237,34 Eur za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie
k odvolaniu zo dňa 24.10.2013 - účtovaný v súlade s ust. § 10 ods. 1 s použitím § 13a ods. 1 písm. c)
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., ku ktorému v súlade s ust. § 16 ods. 3 cit. vyhl. mu prináleží
režijný paušál v sume 7,81 Eur. Keďže advokát navrhovateľa predložil súdu osvedčenie o registrácii pre
daň z pridanej hodnoty, prináleží mu v súlade s ust. § 18 ods. 3 cit. vyhl. aj DPH vo výške 20 % zo sumy

245,15 Eur v celkovej sume 49,03 Eur.

Zároveň odvolací súd priznané trovy odvolacieho konania v celkovej sume 294,18 Eur uložil
navrhovateľovi zaplatiť na účet advokáta, ktorý zastupuje odporcu v tomto konaní v súlade s ust. § 149
ods. 1 O.s.p.

Súčasne odvolací súd postupom v súlade s ust. § 222 ods. 3 O.s.p. nariadil prvostupňovému súdu

opravu zrejmej nesprávnosti v záhlaví napadnutého rozsudku, v ktorom boli nesprávne uvedené dve
adresy sídla právneho zástupcu odporcu (pôvodná i aktuálna), tak ako to vyplýva z výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.