Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. máj 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/37/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112221961
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:8112221961.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, v konaní
zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. so sídlom Bratislava, Šoltésovej
14, IČO: 36 862 711, proti odporcovi V. B., L.. XX. XX. XXXX, P.. Č.. J. J. J., T. XXXX/X, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom
Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, v konaní zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom,
Advokátska kancelária Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom doručeným súdu dňa 18. 07. 2012 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 248,95 Eur s príslušenstvom z titulu zmluvnej pokuty na základe
zmluvyopripojenívrátanedodatkukzmluve,predmetomktorejbolzáväzokspoločnostiSlovakTelekom,
a. s. t. j. právneho predchodcu T-Mobile Slovensko a. s. poskytnúť odporcovi elektronické komunikačné
služby a odporca sa zaviazal odoberať služby a riadne za ne zaplatiť včas poplatky dohodnuté v
aktuálnom cenníku. Peňažná pohľadávka navrhovateľa predstavuje zmluvnú pokutu, ktorá mu bola
postúpená na základe zmluvy o postúpení zo dňa 16. 12. 2011 medzi Slovak Telekom, a.s. ako
postupcomanavrhovateľomakopostupníkom.Uplatnenázmluvnápokutanavrhovateľaboladohodnutá

v dodatku k zmluve o pripojení.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení, taktiež vo svojom písomnom návrhu uviedol, že odporca nebol
sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým za to, že si nesplnil svoju
povinnosťriadneavčasuhrádzaťcenuzaposkytnutéslužbyajehoSIMkartabolavypojenázprevádzky,
čím odporca porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, kedy by
prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému
zodpovedá protizáväzok navrhovateľa zabezpečiť mu telekomunikačné zariadenie zn. Sagem mi301x

za cenu 0,03 Eur. Ďalej uviedol, že zmluvná pokuta má okrem satisfakčnej funkcie aj preventívnu funkciu
a vzhľadom na úpravu § 3 ods.3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. je primeraná, nakoľko v uvedenom
prípade si navrhovateľ neuplatňuje zmluvnú pokutu až v takej výške ako by mu bolo dovolené daným
nariadením vlády.Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2011, zmluvou o
pripojení zo dňa 19. 06. 2006, dodatkom k zmluve z toho istého dátumu, faktúrou č. 7906375436,
cenníkom mobilných telefónov, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných a elektronických

komunikačných služieb a zistil tento skutkový stav:

SlovakTelekom,a.s.(právnynástupcaT-MobileSlovenskoa.s.)uzatvorilakopostupcadňa16.12.2011
zmluvu o postúpení pohľadávok s navrhovateľom ako postupníkom, ktorou postúpila svoje peňažné
pohľadávky voči dlžníkovi špecifikované v prílohách zmluvy vrátane pohľadávky voči odporcovi (zmluva
registrovaná na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. Spr 266/2012).

Dňa XX. XX. XXXX bola uzatvorená zmluva o pripojení podľa § 43 a nasledujúcich zákona č. 610/2003

Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov vrátane dodatku, na základe ktorej
sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť odporcovi služby verejnej telefónnej siete tak, ako si ich zvolil v
zmluve k dodatku o pripojení. Zároveň mu vzniklo právo na zakúpenie telekomunikačného zariadenia
zn. Sagem mi301x za cenu 0,03 Eur. Odporca podľa tvrdenia navrhovateľa riadne a včas nezaplatil
cenu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami

poskytovania verejných a elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej
siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, platným cenníkom služieb a dodatkom k zmluve. Pre prípad
porušenia zmluvných povinností bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá zmluvná pokuta vo výške
7 500,-- Sk, t. j. 248,95 Eur.

Súd vo veci vyhlásil rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 115a ods.2 a

§ 200ea ods.1 OSP.

Podľa § 43 ods.1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky a tarifa.

Podľa bodu 5 dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 19. 06. 2006 v prípade porušenia zmluvných
povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm.a), v bode 2.3 alebo
bode 4 tohto dodatku alebo článku 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v článku 6 alebo v článku
5 bod 5.2 písm.a) až c) všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku
je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 7 500,-- Sk.

Podľa § 544 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov dospel k názoru,
že dňa XX. XX. XXXX bola platne uzatvorená zmluva o pripojení vrátane dodatku k tejto zmluve v
zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. Na základe tejto zmluvy právny predchodca navrhovateľa ako
poskytovateľovi služieb vznikla povinnosť poskytnúť odporcovi zvolené služby pri využívaní verejnej
mobilnej rádiotelefónnej siete, predať odporcovi mobilný telefón a odporcovi vznikla ako užívateľovi

povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby určené podľa odpočtu poskytnutých služieb vyúčtované
navrhovateľom vo forme daňového dokladu, a to faktúry podľa článku 7.3 všeobecných podmienok a
zaplatiť kúpnu cenu mobilného telefónu. Pre prípad porušenia zmluvných povinností medzi zmluvnými
stranami bolo dohodnuté právo poskytovateľa služieb na zmluvnú pokutu.V danom prípade o konanie sporové, teda rozhodovanie o spore medzi dvoma stranami o právo,
ktoré im patrí. Takéto konanie je ovládané zásadou prejednávacou, čiže iniciatíva na zhromaždenie
skutkového základu leží zásadne na účastníkoch konania. Súd v konaní zisťuje skutkový stav veci,

pričom ide o to, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade, a to čo možno v najvernejšom
súlade s objektívnou realitou. Treba zdôrazniť, že absolútny stav objektívnej reality sa dokazovaním
nikdy nemôže dosiahnuť a súd sa musí k nej len priblížiť. Súd získava poznatky určeným spôsobom v
zmysle občianskeho súdneho poriadku teda procesným dokazovaním. Pre túto činnosť sú vždy nutné
tvrdenia o týchto skutočnostiach. To vyplýva z toho, že v procese sa súdu dokazuje pravdivosť tvrdenia

o týchto skutočnostiach. O nich dozvedá z prednesu účastníkov konania a z vykonaného dokazovania.

Občiansky súdny poriadok ukladá povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti v § 79 ods.1 OSP tomu, kto
podáva návrh na začatie konania. V § 101 ods.1 OSP ukladá účastníkom úplné tvrdenie potrebných
skutočností. V danom prípade okrem tvrdení zo strany navrhovateľa neboli predložené žiadne dôkazné
prostriedky o týchto skutočnostiach, napriek tomu, že navrhovateľ bol v priebehu konania niekoľkokrát
poučený o tom, akým spôsobom má predkladať prípadné dôkazné prostriedky na preukázanie svojich

tvrdení a to aj za použitia ustanovenia § 120 ods.4 OSP.

Povinnosť tvrdiť a dôkazná povinnosť postihuje účastníkov v konaní ovládanou zásadou prejednávacou
teda v konaní spornou. Nesplnenie tejto povinnosti môže mať pre účastníka nepriaznivý dôsledok. Ak
sa súd o potrebných skutočnostiach nedozvie inak, napríklad z výsledku dokazovania, nebude môcť
potrebnú skutočnosť urobiť predmetom svojho poznania a bude nútený pre nedostatok odôvodnenia

návrh vo veci zamietnuť. Tento procesný dôsledok je procesnou ujmou navrhovateľa, ktorý nesplnil
tieto svoje procesné povinnosti. Okolnosť, že účastník v spore ovládanom zásadou prejednávacou
nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku v procese sa nazýva v procesnej teórii jeho procesnou
zodpovednosťou. Tento procesný dôsledok sa označuje ako bremeno tvrdenia. Toto je možné vymedziť
ako procesný dôsledok postihujúci účastníka za to, že bude vykonané tvrdenie potrebné na odôvodnenie

návrhu účastníka urobeného v sporovom konaní. Ten kto má povinnosť tvrdenia, má aj povinnosť uniesť
potrebné dôkazné prostriedky, ktorými sa tieto tvrdenia majú preukázať. Dôkazná povinnosť je teda
nutným dôsledkom povinnosti tvrdenia. Ak nebude potrebné tvrdenie preukázané, jeho návrh vo veci
bude zamietnutý. Tento procesný dôsledok v spojení s dôkaznou povinnosťou sa nazýva dôkazné
bremeno. Dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno znášajú účastníci konania. Súd je povinný vykonať

iba navrhnuté dôkazy ak ich uzná za právne relevantné. Súd vychádza z výsledkov dokazovania
navrhnutého účastníkmi konania. V tejto súvislosti navrhovateľ dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
nenavrhol a zo žiadneho ustanovenia občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že by súd musel
resp. mohol v sporovom konaní vyhľadávať za navrhovateľa resp. za ktoréhokoľvek účastníka alebo
vyžadovať od neho presne formulované dôkazné prostriedky na preukázanie jeho tvrdení v konaní.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaného právneho názoru dospel k záveru, že
navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie povinnosti odporcu uhrádzať cenu poskytnutých
služieb riadne a včas tak, ako to tvrdil v návrhu vo veci samej a neskôr vo svojom písomnom vyjadrení.
Navrhovateľ len tvrdil „že odporca nedodržal konkrétne určené povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy
o pripojení resp. dodatku k zmluve o pripojení“ a tiež v časti, kde uvádzal „keby žalovaný splnil svoju

povinnosť riadne a včas uhrádzať za poskytnuté služby“ a odporca by splnil svoj záväzok, ktorému
zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa poskytnúť odporcovi zmienený benefit.
Navrhovateľ len tvrdil, že odporca si nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté
služby a jeho SIM karta bola vypojená z prevádzky, čím porušil svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom
vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti.

Navrhovateľ tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, teda nešpecifikoval, ktoré povinnosti
odporca porušil alebo nesplnil tak, že jeho SIM karta bola vypojená z prevádzky. Súd vychádza
z takého právneho názoru, že pokiaľ takéto tvrdenie vo veci je poskytnuté, musí takéto tvrdenie
navrhovateľ aj preukázať, kedy a v ktorých obdobiach odporca riadne a včas neuhradil cenu za
poskytnuté služby. Navrhovateľ mal potom uviesť, v ktorých fakturačných obdobiach si takúto svoju

povinnosť odporca nesplnil a potom by dôkazné bremeno bolo na strane odporcu, aby tieto skutočnosti
prípadnými dôkaznými prostriedkami buď vyvrátil resp. tvrdenia navrhovateľa potvrdil. Pokiaľ súd nemalzo strany navrhovateľa žiadne tvrdenia o tom, aká konkrétna povinnosť zaplatiť riadne a včas cenu za
poskytnuté služby, v ktorých obdobiach resp. v akej výške neboli uhrádzané, súd toto považuje za taký
nedostatok, pre ktorý nemohol v rámci procesného dokazovania preskúmať okolnosť, že skutočne k

takémuto porušeniu došlo. Legálnym dôsledkom takéhoto porušenia by potom bolo vypojenie SIM karty
z prevádzky a nastúpenie sankcie vo forme zmluvnej pokuty. Navrhovateľ len vo všeobecnej rovine tvrdil
porušenienejakýchpovinností,ktorénijakýmspôsobomnekonkretizovalaonichanidôkaznepredkladal
najmenej vo forme faktúry za obdobie, ktorú odporca podľa jeho tvrdenia nemal zaplatiť.

V danej súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že súdy poskytujú poučenia o procesných právach

účastníkov konania len v prípade, pokiaľ títo nie sú zastúpení advokátom tak, ako to predpokladá § 5
OSP. V danom prípade by bolo porušením zásady rovnosti účastníkov konania, keby súd vyzval resp.
vyžadoval od jedného z účastníkov konania dôkazy, ktoré by presne špecifikoval tak, aby preukazovali
nímtvrdenýskutkovýstav.Jelennaúčastníkochkonania,akédôkazyvkonanípredložianapreukázanie
svojich tvrdení.

Z tohto dôvodu preto súd považoval návrh navrhovateľa za nedôvodný a tento zamietol.

Zároveň súd poukazuje na to, že v danej žalovanej veci nebolo možné návrhu navrhovateľa vyhovieť
aj z iného dôvodu, pretože zmluvné dojednanie ohľadne zmluvnej podmienky boli už v konaniach
pred súdom vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky a z toho dôvodu za zmluvné podmienky,
ktoré sú neplatné. Súd preto aj z takého dôvodu by návrhu navrhovateľa vyhovieť nemohol. Jedná
sa najmä o rozhodnutia Okresného súdu Bardejov pod č. k. 4C/162/2011-28 zo dňa 06. 12. 2011 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod spisovou značkou 16Co/32/2012 zo dňa 15. 03.
2012, Okresného súdu Komárno pod sp. zn. 13C/125/2012, Okresného súdu Rimavská Sobota pod
sp. zn. 12C/33/2013 tak, ako sú tieto rozhodnutia verejne prístupné na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti SR.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 OSP tak, že žiaden z

účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľ v konaní úspešný nebol,
preto právo na náhradu trov konania nemal. Odporca úspešný v konaní bol, avšak právo na náhradu
trov konania si neuplatnil. Náhradu trov konania si uplatnil vedľajší účastník na strane odporcu, ktoré
mu však súd nepriznal s odôvodnením, že tieto trovy konania neboli účelným spôsobom vynaložené,
pretože okolnosti, ktoré vedľajší účastník namietal vo svojom písomnom vyjadrení súd skúma z úradnej

povinnosti, a preto takto vynaložené trovy konania neboli účelné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému

rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy

odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.