Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava I

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Valent

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8T/36/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010993

Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Valent

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1113010993.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Michalom Valentom, v trestnej veci obžalovaného N. Z.,
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 02. 05. 2014, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

N. Z. nar.: XX. XX. XXXX v D., trvale bytom I., Č. XX

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

27. januára 2013 v čase okolo 01:30 hod. ako zamestnanec spoločnosti GSP Security pracujúci ako
biletár v zastrešenom priestore pred vchodom do podniku British Rock Stars nachádzajúcom sa v
Bratislave na Panskej ulici 14 po tom, ako chcel, aby poškodený S.. W. J. išiel s ním za majiteľom

podniku ohľadne poštovej schránky, ktorú mal poškodený údajne poškodiť, pristúpil k poškodenému a
tohto fyzicky napadol chytiac ho za ruku a snažiac sa ho vtiahnuť do vnútra podniku, pričom po tom,
ako sa mu chcel poškodený vytrhnúť, čo sa mu však nepodarilo, tomuto dal čelom úder do oblasti brady
a následne ho jedenkrát udrel dlaňou zovretou v päsť do ľavej polovice tváre, následkom čoho spadol
poškodený S.. W. J. na zem, stratil vedomie a utrpel prasknutie záhlavovej kosti vpravo, zakrvácanie
pod mäkkú pokrývku mozgu v oblasti ľavého čelového laloka,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 156 ods. 3 písm. c/ Tr. zák., § 38 ods. 2, § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu

odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. l Tr. por. súd obžalovaného zaväzuje k náhrade škody voči poškodenému subjektu S..
W. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Bratislava, W. XX, vo výške 4.669 Eur.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 50 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá
povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodenému subjektu S.. W. J., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom Bratislava, W. XX, vo výške 4.669 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkaz výsluchom obžalovaného N. Z., svedka - poškodeného
S.. W. J., svedka S. D., svedkyne E. A., svedka S. T., svedkyne H. J., svedkyne K. J., svedka N.. K..

K. Č. a znalca K.. Š. R.. Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil a prečítal lekárske potvrdenia,
fotodokumentáciu, výpis priestupkov, odpis registra trestov a výsledok lustrácie MSSR.

Obžalovaný N. Z. v prípravnom konaní využil svoje zákonné právo a odmietol vypovedať. Na hlavnom
pojednávaní v podstate nepoprel spáchanie skutku (i keď nie vo forme vyhlásenie podľa § 257 ods. 1

písm. c/ Tr. por.) a svoje konanie oľutoval.

Uviedol, že išlo o poslednú akciu v podniku British Rock Stars, kde pracoval ako zamestnanec
spoločnosti GSP Security, pričom majiteľ prízvukoval, aby nedošlo k rozbitiu interiéru podniku. Jeho
miesto, tak ako i po iné dni, bolo hneď pri vstupe do podniku.

Poškodeného začal reflektovať, keď ho naňho upozornila čašníčka, svedkyňa J.. Prišiel za ním, aby
zaplatilúčetaabyzpodnikuodišiel.Za10až15min.poškodenýodišieldochodbypredpodnikom.Ztejto
chodby počul rany. Nahol sa, a videl, ako poškodený poškodzuje schránky umiestnené pred podnikom
tak, že päsťou do nich mlátil pričom v uvedenom konaní pokračovali aj po tom čo k nemu prišiel.

Keď vošiel von tak v tej chodbe boli traja ľudia, poškodený a svedkovia, ktorých videl v pojednávacej
miestnosti ( poznámka sudcu: svedok D., svedkyňa A.). Poškodeného vyzval, aby s ním išiel za
majiteľom podniku uhradiť spôsobenú škodu za rozbité schránky a aby mu dal jeho občiansky preukaz.
Následnesazačalislovne„štengrovať“.Poškodeného chytilzaruku,abyišielsním,načohopoškodený
tiež chytil za ruku a pritiahol sa k nemu hlavou do tesnej blízkosti. Vypovedal, že poškodenému dal

nato facku, takú otcovskú, nie silnú, pričom nevedel uviesť či otvorenou dlaňou alebo rukou zovretou v
päsť, do jarmovej oblasti. Poškodený sa zosunul na zem, avšak či sa udrel alebo nie, uviesť nevedel.
Uviedol, že od jeho útoku na poškodeného, až do doby pádu poškodeného mohlo uplynúť cca 5 sekúnd.
Obžalovaný sa vrátil naspäť do podniku, kde naplnil pohár s vodou a vylial ho na tvár poškodeného,
ktorý vzápätí zaklipkal očami. Následne prišli príslušníci PZ a sanitka. Vypovedal ďalej, že v ten večer

nepožil žiadne alkoholické nápoje a v ten večer nemal v úmysle nikomu ublížiť. K poškodenému prišiel
v dobrom, pričom nebol na neho agresívny, chcel mu len dohovoriť. Vzhľadom na odstup času, by už
poškodeného nevedel spoznať, avšak v ten večer išlo o jediný konflikt, ktorý sa v podniku stal.

Svedok - poškodený S.. W. J. v prípravnom konaní v podstate uviedol, že pred návštevou podniku British

Rock Stars išiel so svedkom D. na byt k jeho kamarátovi S., kde požívali alkoholické nápoje a kde
stretli ešte dve kamarátky s tým, že jedna z nich bola svedkyňa A.. Potom sa cez mesto presunuli do
predmetného podniku, pričom po ceste vypili ešte fľašu vína. Na celý incident si nepamätá, avšak od
svedka D. a svedkyne A. sa dozvedel, že mal preliačiť nejakú poštovú schránku a že následne prišiel
vyhadzovač, ktorý ho chytil za ruky a povedal mu, aby s ním išiel za majiteľom podniku. Potom, čo sa mu

vytrhol, so slovami, že nikam nejde, vyhadzovač začal byť agresívny a tento ho udrel päsťou do tváre,
v dôsledku čoho spadol a udrel si hlavu.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal v podstate zhodne ako v prípravnom konaní a zopakoval, že sa na
útok ako taký nepamätá, pretože mal otras mozgu, pričom o celom skutku vie len z rozprávania svedka

D. a svedkyne A.. Pamätal si však to, že pred tým, ako išiel do podniku British Rock Stars v byte ukamaráta vypil 3 krát 2,5 dl vína a potom v podniku vypil jedno pol deci ostrého alkoholu. V podniku bol
so svedkom D. a 2 kamarátkami s tým, že 95 % času boli v podniku, kde stáli pod pódiom. Počas večera
niekoľkokrát vyšli von. Naposledy si pamätal, že bol vonku okolo pol noci. Tvár útočníka si nepamätal,

pričom výpadky pamäte nemáva. Tento výpadok bol spôsobený otrasom mozgu, ktorý utrpel následkom
útoku. Vie však, že to bol obžalovaný od svedkov D. a A., ktorí mu v nemocnici povedali, že to bol
obžalovaný. Vizuálne ho však nepopísali.

Svedok S. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal v podstate zhodne ako v prípravnom konaní, pričom

zopakoval, že bol dohodnutý s kamarátom poškodeným J. a 2 kamarátkami, svedkyňou A. a svedkyňou
D., že pôjdu večer do podniku. Predtým bol s poškodeným J. na byte, kde pili a v pití pokračovali aj
v podniku. Na detaily si už však nepamätal. Viackrát vyšli von z podniku a stáli približne na úrovni
schránok. Na to obžalovaný vyšiel von s dotazom, „Kto poškodil schránky?“. Obžalovaný následne
obvinil poškodeného J., že on poškodil schránky. Podľa názoru svedka D.Š. to bolo preto, pretože pri
nich poškodený stál. Mal s ním ísť dnu za majiteľom alebo prevádzkarom a keďže poškodený J. nechcel,

začali sa naťahovať. Z jeho pohľadu sa J.V. nechcel dať odtiahnuť vyhadzovačom do podniku, pričom
obžalovanému vzdoroval. Obžalovaný ho udrel a poškodený spadol dozadu na zem. Svedok vyjadril
subjektívnu myšlienku, že obžalovaného niekto zavolal. Videl, že jedna schránka bola preliačená, ale
neregistroval, žeby bol niekto poškodzoval schránky. Uvedené tvrdenie však svedok D. nevedel potvrdiť
ani vylúčiť. Pamätal si, že obžalovaný sa zahnal hlavou na poškodeného J., došlo k úderu rukou a

poškodený J. spadol na zem dozadu. Nevedel však uviesť, či ho udrel otvorenou dlaňou alebo dlaňou
zovretou v päsť. Svedok D.É. následne prišiel za obžalovaným s tým, že tomuto povedal, že jeho útok bol
zbytočný. Podľa jeho názoru bol pád spôsobený v dôsledku úderu obžalovaného, avšak jeho intenzitu
nevie posúdiť. Nemyslím si však, že by mal poškodený J. problémy s motorikou v ten večer. Pil alkohol,
ale vedel chodiť. Ako reagoval verbálne si už nepamätám. S poškodeným J. sa chodieva baviť do barov

nula až niekoľko krát za mesiac pričom sa stáva, že poškodený J. si na druhý deň nič nepamätá. V
nedeľu okolo obeda, teda na druhý deň, a to v nemocnici sa poškodeného J. opýtal, ako sa má a vysvetlil
mu čo sa stalo. Poškodený J. si nič nepamätal. Žiadny iný konflikt počas večera nezaregistroval.

Svedkyňa E. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala v podstate zhodne ako v prípravnom konaní s tým,

že celá vec sa stala už dosť dávno. Poškodeného J. nepozná a ide o kamaráta svedka D.. Stretla sa
s nimi v podniku, kde ona už bola aj so svedkyňou D.. V pasáži pred podnikom boli asi 3 až 4 krát za
ten večer. Prevažne sa rozprávala so svedkom D., pričom ako boli vonku počula buchnutie schránok,
a videla ako poškodený J. urobil krok ku schránkam. Zľakla sa, pretože si myslela, že to bol on, čo ich
rozbil. Zbadala preliačenú schránku, pričom však nevedela uviesť, či už preliačená bola aj pred tým.

Poškodenému J. však povedala, nech neničí schránku. Poškodený J. jej na to nič nepovedal. Potom
stáli v kruhu a následne prišiel obžalovaný, aby s ním poškodený J. išiel s ním dnu, čo poškodený J.
odmietol. Od buchnutia do schránok až po príchod obžalovaného mohli ubehnúť cca 2 minúty. Po chvíli
prišiel opäť obžalovaný, ktorý stále hovoril poškodenému J., aby s ním išiel dnu. Toto poškodený J.
stále odmietal a vždy sa obžalovanému vytrhol. Na to počula tupý úder, ktorý popísala tak, že to nebolo

zvučné tľapnutie. Žiadny úder síce nevidela, ale videla, ako poškodený J. padá na zem. Spresnila, že od
toho, ako počula úder až po pád poškodeného J. na zem, mohli prejsť cca 3 sekundy. Poškodený J. na
svedkyňu A. pôsobil normálne, avšak úplne triezvy nebol, ale nebol ani tak opitý, žeby nevidel stáť na
nohách, keďže spolu tancovali. Za celý večer vypila maximálne 3 - 4 panáky alkoholu, pričom si žiadny
iný konflikt počas koncertu nevšimla.

Svedok S. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal v podstate zhodne ako v prípravnom konaní s tým, že
s odstupom času si na celú situáciu už presne nepamätá. Obžalovaného Z. pozná, nakoľko boli bývalí
kolegovia v podniku British Rock Stars, kde už nepracuje. Spomenul si, že najprv prišiel za ním personál
podniku, že niekto čašníčke vyrazil z rúk tácku. Následne zistil, že na toaletách sa niekto naťahuje a

preto zavolal obžalovaného Z., ktorý bol zamestnanom súkromnej bezpečnostnej služby. Keď tam však
prišli, už tam nikto nebol. Akcia bežala ďalej. Následne ho opäť kontaktoval personál, že niekto vonku
kope do schránok, načo vyšiel von a videl, ako poškodený leží, resp. sedí na zemi. Priebeh incidentu
však nevidel. S obžalovaným Z. sa išiel pozrieť na kamerové záznamy, avšak tieto snímajú len bar,
pričom z týchto záznamov bolo len zrejmé, že poškodený vypil asi 7 drinkov. Schránky musel zaplatiť

on. Problém bol totiž v tom, že schránky bývali často rozbité a podnik musel vždy platiť vzniknutú škodu.
SBS - kári mali však zákaz používať násilie. V tejto súvislosti boli však pokyny také, že pokiaľ niekto ničil
majetok, teda i schránky vonku, SBS - kár mal pokyn tohto človeka zobrať za ním s tým, že si následne
vymenia kontakty, kvôli spôsobenej škode. V ten večer sa žiadny iný konflikt neudial a ani nevie, čipočas pôsobenia obžalovaného Z.J. v podniku nejaký konflikt bol. K osobám, ktoré prišli s poškodeným
sa svedok T. vyjadriť nevedel. V ten večer bol obžalovaný v práci a žiadny alkohol nepožíval, pričom v
podniku mohlo byť cca 100 ľudí a z SBS tam bol iba obžalovaný Z.. Pokiaľ sa týka prevrátenej, resp.

rozliatej tácky, potýčky na toalete a rozbitých schránok, išlo o tú istú osobu, a to o osobu, ktorá sedela
vonku na zemi, teda o poškodeného. Keď od niekoho z personálu dozvedel, že sú rozbité schránky,
vyšiel von, pričom vonku pri dverách stál obžalovaný Z..

Svedkyňa H. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala v podstate zhodne ako v prípravnom konaní a

spresnila, že v kritický deň išlo o posledný deň prevádzky podniku British Rock Stars, pričom táto
prevádzka bola nekonfliktná. Z toho večera si pamätám také 2 incidenty. Prvýkrát to boli iba reči zo strany
hosťa, druhýkrát to už bolo obťažovanie, kde došlo zo strany hosťa k ohmatávaniu. Spočiatku sa tomuto
podguráženému človeku snažila vyhnúť, avšak keď sa potom stretli, vylial jej tácku s nápojmi. Následne
zavolala obžalovaného Z. a ten mu dohovoril. Následne za ňou prišiel obžalovaný k baru, objednal si
Fernet, pričom najprv začínal s tromi, potom asi s 9 až 10 Fernetmi a za tieto jej nechcel zaplatiť, takže

znova zavolala obžalovaného Z.. Koľko celkovo vypil uviesť nevedela, nakoľko v podniku boli 2 bary.
Samotný konflikt vonku nevidela, len o ňom počula, ale keď si šla von zapáliť videla, ako sa vonku niečo
rieši, avšak do toho konfliktu sa nestarala. Zaregistrovala len, že obžalovaný Z. sa naťahuje s hosťom,
že nech ide dnu. Ten hosť sa mu smial do tváre. Od obžalovaného Z. sa dozvedela, že vraj to mala byť
tá istá osoba, ktorá ju v podniku obťažovala, vyliala jej tácku a poškodila schránky.

Svedkyňa K. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že skutok si už nepamätá. Spomína si však, že v
tom čase pracovala so svedkyňou J., ktorá bola 2 krát za ňou, že ju nejaký chlap obťažuje. Keď niekedy
večer išla von pred podnik, tak ten chlap bol na zemi a vedľa neho stál obžalovaný Z. a ešte nejakí ľudia.
Uviedla, že išlo o tú istú osobu, ktorá mala obťažovať svedkyňu J., rozbiť schránky a ležať na zemi. Kto

jej to všetko povedal, uviesť nevedela. V ten večer tam iný konflikt nebol.

Svedok ppor. K. Č. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri skutku nebol prítomný. V ten deň bol v
hliadke a keď išiel i s kolegom po ulici, niekto ich zavolal, že sa niečo deje. Keď prišli na miesto, bol
tam nejaký chlapec, ktorý ležal na zemi. Čo sa tam stalo, vie iba od svedkov, ktorí tam boli, pričom s

kolegom vykonali prvotné úkony. Svedkovia im uviedli, že niekto tam ničil zariadenie a pracovník SBS
ho mal fyzicky napadnúť. Poškodený sa postavil a začal komunikovať so svedkami, pričom s kolegom
zavolal RZP, ktorá poškodeného vzala do nemocnice. S poškodeným určite komunikoval, o čom však
už nevie, ale určite išlo o štandardné otázky. S pracovníkom SBS komunikoval niečo v tom zmysle,
že čo hovorila aj tá druhá strana, že poškodený mal niečo poškodzovať, mala vzniknúť škoda, ktorú

chcel tento pracovník vymáhať alebo niečo také. Obžalovaný pôsobil na neho kludným dojmom, nebol
agresívny a ani nejavil známky požitia alkoholu. Svedok Č. vyjadril domnienku, že obžalovaný si svoje
konanie uvedomoval a cítil , že to bola nešťastná zhoda náhod a podľa jeho názoru obžalovaný nekonal
úmyselne. Dychovú skúšku nevykonali z toho dôvodu, že nemali pri sebe merací prístroj a aj preto, že
prioritne sa riešil poškodený, RZP, atď.

Znalec K.. Š. R. sa na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu pridŕžal písomne podaného znaleckého
posudku č. 18/2013 a dodal, že úder útočníka smeroval do ľavej časti tváre, v čoho dôsledku došlo
k strate rovnováhy a pádu poškodeného. Zranenia boli vyvolané pádom s tým, že pádu predchádzal
úder. Čiže úder, pád a zranenie. Úder bol vedený tupým predmetom, napr. päsťou. Pokiaľ sa týka doby

práceneschopnosti táto trvala od 27. 01. 2013 do 09. 03. 2013 a doba liečenia nad 6 týždňov, čo je
podľa znalca adekvátne týmto zraneniam. Pokiaľ sa intenzity úderu týka, tak táto nemusela byť veľká,
keďže nedošlo k porušeniu zuboradia. Uviedol, že hodnotu alkoholu u poškodeného k dispozícií nemal,
avšak z prepúšťacej správy vyplýva, že bolo urobené vyšetrenie na zrážacie parametre krvi a tieto boli
v norme tak, ako aj krvný obraz a biochémia. S alkoholom to však nemá nič spoločné. Znalec poukázal,

že išlo o pád dozadu, pričom opitý človek nezvykne padať dozadu, ibaže by išiel po schodoch alebo by
ho niekto napr. sotil. Znalec dal do pozornosti, že je vysoko pravdepodobné, že zranenia zodpovedajú
úderu, nakoľko „Úder v ľavo, pád dozadu na pravo“, čo je mechanizmus popísaný v odbernej literatúre.
Znalec dodal, že nie je štandardným postupom, aby sa na príjme v nemocnici, ak dovezú zraneného
človeka, mu brala krv za účelom zistenia prítomnosti alkoholu v krvi.

Súd sa ďalej oboznámil s lekárskymi správami z ktorých vyplýva, že poškodený J. dňa 27. 01. 2013
utrpel vnútrolebečné krvácanie, prasknutie záhlavovej kosti a otras mozgu.

Súd z fotodokumentácie a z výsluchu obžalovaného a svedkov ustálil ich pozície k kritickom čase.Z výpisu priestupkov súd zistil, že obžalovaný bol dňa 01. 10. 2011 Mestskou políciou Sereď postihnutý
za priestupok podľa § 47 ods. 1 písm. b/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov účinného v čase spáchania priestupku - porušovanie nočného kľudu.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ dva krát súdne trestaný. Išlo o rozhodnutie
súdu Rakúskej republiky zo dňa 07. 03. 2007, ktoré však nebolo na území Slovenskej republiky uznané.
Ďalej bol obžalovaný stíhaný pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. s/ Tr. zák., kde bolo

Okresnou prokuratúrou Galanta sp. zn. XPv/XX/XXXX zo dňa 18. 05. 2007 rozhodnuté o podmienečnom
zastavení trestného stíhania s určením skúšobnej doby v trvaní jedného roka, t. j. do 18. 05. 2008, pričom
obžalovaný sa v tejto skúšobnej dobe osvedčil.
Súd vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že bolo nepochybne
preukázané, že dňa 27. januára 2013 v čase okolo 01:30 hod. obžalovaný, ako zamestnanec spoločnosti
GSP Security, pracujúci ako biletár v zastrešenom priestore pred vchodom do podniku British Rock Stars

nachádzajúcom sa v Bratislave na Panskej ulici 14 po tom, ako chcel, aby poškodený S.. W. J.ovič išiel
s ním za majiteľom podniku ohľadne poštovej schránky, ktorú mal poškodený údajne poškodiť, pristúpil
k poškodenému a tohto fyzicky napadol chytiac ho za ruku a snažiac sa ho vtiahnuť do vnútra podniku,
pričom po tom, ako sa mu chcel poškodený vytrhnúť, čo sa mu však nepodarilo, tomuto dal čelom úder
do oblasti brady a následne ho jedenkrát udrel dlaňou zovretou v päsť do ľavej polovice tváre, následkom

čoho spadol poškodený S.. W. J. na zem, stratil vedomie a utrpel prasknutie záhlavovej kosti vpravo,
zakrvácanie pod mäkkú pokrývku mozgu v oblasti ľavého čelového laloka.

Primárne je nevyhnutné uviesť, že v svetle prejednávaného prípadu nebolo napadnutie poškodeného J.
zo strany obžalovaného Z. nikdy spochybňované, a to ani samotnou obhajobou.

Obžalovaný Z. sám vypovedal, že sa s poškodeným J. slovne „štengroval“, pričom poškodeného chytil
za ruku, aby išiel s ním za majiteľom podniku, na čo ho poškodený tiež chytil za ruku a pritiahol sa k
nemu hlavou do tesnej blízkosti a na to mu dal facku, takú otcovskú, nie silnú, pričom len nevedel uviesť
či otvorenou dlaňou alebo rukou zovretou v päsť do jarmovej oblasti, následkom čoho sa poškodený

zosunul na zem.

Útok obžalovaného a jeho samotný priebeh je potvrdený výpoveďou očitého svedka D., ktorý tak
v prípravnom konaní, ak aj na hlavnom pojednávaní, detailne popísal celý priebeh incidentu medzi
obžalovaným a poškodeným. Z jeho výpovedí vyplynulo, že bol to práve obžalovaný, ktorý udrel

poškodeného, následkom čoho tento spadol na zem a udrel sa. Výpoveď svedka D. je podporená i
výpoveďou svedkyne A., ktorá síce samotný priebeh incidentu nevidela, avšak z jej popisu sledu udalostí
a s udalosťou súvisiacich okolností je zrejmé, k útoku došlo zo strany obžalovaného. Svedkovia T., J. a
J. síce priebeh incidentu nevideli, avšak z ich nerozporných výpovedí vyplýva, že poškodeného mohol
napadnúť jedine obžalovaný i keď sa títo svedkovia skôr snažili hájiť obžalovaného, avšak len v tom

smere, že bol to poškodený, ktorý na útočné konanie obžalovaného zadal príčinu. Napokon i svedok Č.
nepriamo potvrdil, že obžalovaný napadol poškodeného.

Pokiaľ sa týka obhajobných argumentov obžalovaného Z., že nebolo preukázané, či poškodeného J.
udrel otvorenou dlaňou alebo dlaňou zovretou v päsť sú irelevantné. Podstatná je tá skutočnosť, že

obžalovaný poškodeného napadol a spôsobil mu zranenia popísané nižšie.

Ospravedlňujúcou skutočnosťou konania obžalovaného Z. nemôže byť ani alkoholové opojenie
obžalovaného a jeho prípadné hrubé správanie sa k personálu a ničenie cudzieho majetku. Obžalovaný,
ako pracovník SBS, mal vzhľadom na svoje postavenie, skúsenosti a pokyny zvoliť iný postup na

spacifikovanie obžalovaného a na zabránenie mu v ničení cudzieho majetku a nie postup protiprávny, až
trestný, smerujúci proti telesnej integrite poškodeného spôsobom zodpovedajúcim žalovanej skutkovej
podstaty. Uvedenému svedčí i tá skutočnosť, že poškodený bol zjavne a značne pod vplyvom alkoholu
a preto, resp. o to viac, mal obžalovaný zvoliť iný prístup.

Pokiaľ sa týkaj subjektívnej stránky súd vyhodnotil konanie obžalovaného Z. ako zavinenie úmyselné,
minimálne vo forme nepriameho úmyslu. Obžalovaný Z. chcel pôsobiť na poškodeného J. násilím,
inak by proti nemu neviedol útok, uvedomujúc si svoje konanie, avšak nad následkom sa adekvátne
nezamýšľal, hoci bol s tým uzrozumený. Obžalovaný svojim uzrozumením v podstate vyjadril aktívnyvôľový vzťah k spôsobenému následku relevantnému pre žalovanú skutkovú podstatu, čím je mienená
jeho vôľa, ktorá sa prejavila navonok jeho správaním. Takéto uzrozumenie obžalovaného súd vyvodil
u toho, že obžalovaný nepočítal so žiadnou konkrétnou okolnosťou, ktorá by mohla zabrániť následku,

ktorý si obžalovaný predstavoval ako možný, resp. si ako možný predstavovať mal. Obžalovaný sa v
podstate rozhodol konať určitým spôsobom so znalosťou a podstaty veci a tak aj konal, pričom následku
svojho konania si musel byť vedomý.

Pokiaľsatýkamechanizmuvznikuzranení,jenevyhnutnépoukázaťnaznaleckýposudok,podľaktorého

poranenie poškodeného J. pozostáva z prasknutia záhlavovej kosti vpravo, zakrvácania pod mäkkú
pokrývku mozgu v oblasti ľavého čelového laloka, viacpočetných krvácavo - zmliaždených ložísk v ľavej
polovici mozgu a to v oblasti spánkového laloka, na báze čelového laloka a v čelovom laloku mozgu,
pomliaždenia tváre s krvným výronom v oblasti ľavej hornej pery s povrchovou ranou sliznice. Tieto
popísané zranenia s veľkou pravdepodobnosťou vznikli následkom pádu na zem s dopadom pravej časti
záhlavnej kosti o zem po predchádzajúcom údere predmetom tupým, poddajného charakteru o menšej

kontaktnej ploche, napríklad úderom päste, ktorý účinkoval na oblasť ľavej časti tváre zasahujúceho
hornúperu.Jenutnépoukázať,žepokiaľideootázkuintenzityuplatnenéhonásilianauvedenéporanené
časti tela poškodeného J., tak intenzita dopadu na zem pravým záhlavím bola silná. Znalec ďalej
skonštatoval, že uvedené zranenia mohli nastať tak, ako to uviedli svedkovia vo svojich svedeckých
výpovediach. Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že celkový rozsah poranenia u poškodeného J.

sa dá vyhodnotiť ako poranenie ťažké s práceneschopnosťou v trvaní od 27. 01. 2013 do 09. 03.
2013, ktoré poranenia si vyžiadali nutnú hospitalizáciu v nemocničnom zariadení po dobu 11 dní,
neurologické vyšetrenia a opakované CT vyšetrenia, pričom jeho pracovná spôsobilosť bola ovplyvnená
dlhšie trvajúcimi bolesťami hlavy a tým zhoršenou sústredenosťou ako aj nespavosťou a zvýšenou
únavou.

Z vyššie uvedeného možno vyvodiť právny záver o ťažkej ujme na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 písm.
i/, ods. 4 Tr. zák.

Súd následne skúmal, či tieto nepochybne preukázané skutkové okolnosti napĺňajú všetky obligatórne

znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.
a dospel k záveru, že obžalovaný N. Z., ako všeobecne a relevantne trestne zodpovedný subjekt,
svojim úmyselným konaním, minimálne vo forme nepriameho úmyslu, porušil objekt chránený Trestným
zákonom, ktorý predstavuje ochranu zdravia jednotlivca a ľudí a v prípade jeho narušenia takéto
konanie sankcionuje prostredníctvom noriem trestnohmotno právneho kódexu s tým, že medzi konaním

obžalovaného a následkom je jednoznačná príčinná súvislosť.

V kontexte formulovaného možno tak konštatovať, že obžalovaný Z. naplnili všetky obligatórne znaky
skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., ktorá skutková
podstata je odrazom a zákonným vyjadrením priebehu skutkového deja opísaného vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach
deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe
trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v

páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t.j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň
napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na
zreteli. Týka sa to aj ukladania trestu odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom, ktorý v správnej

výmere spravidla dobre a bezprostredne plní účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.

Súd v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností a vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho života obžalovaným
pred spáchaním trestného činu, keďže rozhodnutie rakúskeho justičného orgánu nebolo uznané na

území Slovenskej republiky, pričom pokiaľ sa týka skúšobnej doby podmienečného zastavenia trestného
stíhania, v tejto skúšobnej dobe sa obžalovaný dňa 24. 06. 2008 osvedčil. Keďže súd nezistil žiadnu
priťažujúcuokolnosťpostupovalvzmysle§38ods.3Tr.zák.aznížilhornúhranicuzákonomustanovenejtrestnej sadzby o jednu tretinu. Rovnako tak bolo prihliadnuté i na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Pri posúdení všetkých okolností prípadu, ako aj vzhľadom na osobu obžalovaného a trestnú sadzbu,
ktorá je v prípade prerokúvaného prečine Trestným zákonom určená vo výmere 2 až 5 rokov, (po
úprave prostredníctvom § 38 ods. 3 Tr. zák. 2 až 4 roky) je podľa názoru súdu primerané a všetky
základné zásady určené Trestným zákonom vystihujúce, pôsobiť na obžalovaného podmienečným
trestom odňatia slobody vo výmere 2 roky s určení skúšobnej doby v trvaní 2 roky.

Keďže nárok na náhradu škody bol poškodeným W. J. riadne a včas uplatnený súd rozhodol o jeho
nároku postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. Zo súdnoznaleckého posudku č. 18/2013 vyplýva, že
výška odškodnenia za bolesť predstavuje 290 bodov, pričom 1 bod predstavuje 16,1 Eur, čo je 4.669,-
Eur. Bodové ohodnotenie bolo vykonané na základe zák. č. 437/2004 Z. z o náhrade za bolesť a o
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona č. 273/1994 Z. z. o

zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov.

Napokon súd využil ustanovenie § 50 ods. 2 Tr. zák. podľa ktorého v rámci povolenia podmienečného

odkladu výkonu trestu odňatia slobody môže súd páchateľovi uložiť aj primerané obmedzenia a
povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; spravidla mu
uloží, aby podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom. Keďže trestným činom
obžalovaného bola spôsobená škoda a bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, súd využijúc
toto oprávnenie, uložil obžalovanému povinnosť ju v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia dvoch

rokov poškodenému nahradiť.
S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia

na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.