Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10C/133/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215842
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6612215842.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073 v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto:

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu o zaplatenie škody z titulu majetkovej a nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia sumy 125,- Eur z titulu majetkovej škody a sumy

275,- Eur z titulu nemajetkovej ujmy proti žalovanému na tom skutkovom základe, že žalobca ako
oprávnený subjekt navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre
svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX
dlžníka M. P., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciu
exekučnej veci pod sp.zn. EX XXXXX/XXXX. Súdny exekútor požiadal miestne a vecne príslušný
Okresný súd v Lučenci o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu,
že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú

spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na časť
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až dňa 27.01.2009, a to rozhodnutím o poverení a k rozhodnutiu o udelení poverenia tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty v omeškaní viac ako o 5 mesiacov. Napriek tomu, že je založená
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, tak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. V súvislosti s tým poukázal na príslušné ustanovenia Exekučného poriadku

platného v čase začatia exekúcie. Keďže exekučný súd pristúpil k vydaniu rozhodnutia o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až po veľmi dlhej dobe, poškodenému vznikla majetková škoda
predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutiu o nej. Poškodený vynaložil v tomto období na
správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca formou informačného systému
sumu 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- Eur a na administratívne

spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu 15,- Eur, čo spolu predstavuje
sumu 125,- Eur. Zároveň si poškodený uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskehodohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky
a taktiež došlo k vyvolaniu rizík neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného,

neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným a neskorým ukončením procedúry exekučným súdom v insolvencii povinného. Pri určovaní
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,- Sk, t.j. cca 660,- Eur. V súvislosti s tým poukázal na platnú

judikatúru Ústavného súdu SR a za 5 mesiacov žiada priznať sumu 275,- Eur ako nemajetkovú ujmu.
Upozornil, že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 177 dní.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania tejto žaloby na žiadosť
pozitívne nereagoval. Trval preto na žalobnom návrhu.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.12.2013. Poukázal na zmätočnosť návrhu a navrhol
aplikovať ustanovenie § 43 ods. 1 O.s.p. . Poukázal na to, že nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnymúradnýmpostupomjepotrebnévopredpredbežneprerokovaťnazáklade písomnejžiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku. Poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri

výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti, a
preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Poukázal na to, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Poukázal na predpoklady úspešného
uplatnenia nároku na náhradu škody, ktorými sú po a/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný

postup, po b/ vznik škody, po c/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Čo sa týka existencie prieťahov v konaní, mal za to, že nie
je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Ďalej uviedol, že žalobca
nepreukázal jednak vznik a ani výšku majetkovej škody. Taktiež nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy,
ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Z tých dôvodov tu nie je ani predpoklad

príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Žiadal preto žalobu
zamietnuť.

Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, preto bolo pojednávané v ich neprítomnosti. Žalobca
dal návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti

súdu a sudcu, pričom už predtým bolo o námietke zaujatosti rozhodované, a to tak, že konajúci sudca
nebol z prejednávanej veci vylúčený. Preto na námietku zaujatosti súd neprihliadal. Žalovaný sa na
pojednávanie ospravedlnil, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinným dôkazovým materiálom obsiahnutom

v spise, najmä písomnými podaniami účastníkov konania, spisovým materiálom sp.zn. 13Er/28/2009
na základe čoho zistil, že súdny exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na tunajší súd dňa 09.01.2009 a tunajší súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 27.01.2009.
Účastníkmi exekučného konania boli oprávnený POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinný M. P., pričom vec je
vedená pod sp. zn.13Er/28/2009.

Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalobca si uplatnil predbežné prerokovanie nároku u žalovaného,
pričom nárok žalobcu nebol uspokojený, preto si žalobca uplatnil tento svoj nárok na súde.

Súd posúdil vec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. a zákona č. 233/1995 Z.z. .

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Súd zistil,
že na posudzovanú vec je potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku od 01.02.2002 do
31.05.2010, nakoľko exekučná vec začala za účinnosti tohoto znenia Exekučného poriadku.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vtedy platného, súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonalexekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Súd zistil, že žiadosť exekútora o udelenie poverenia došla tunajšiemu súdu 09.01.2009, preto posledný
deň lehoty na vydanie poverenia bol 24.01.2009, ktorým dňom bola sobota, pričom poverenie bolo
vydané 27.01.2009, pričom 15-dňová lehota uplynula 26.01.2009. Poverenie bolo teda vydané o jeden
deň neskôr.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zis, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na po a/ osobu

poškodeného,jehodoterajšíživotaprostredie,vktoromžijeapracuje,pob/závažnosťvzniknutejujmya
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, po c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, po d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a ku ktorej by

nebolo došlo, keby sa škodca nedopustil porušenia právnej povinnosti.

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného,
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.

Ušlým ziskom sa rozumie to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo ku vzniku škody.

Medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti musí byť príčinná súvislosť. Existencia
príčinnej súvislosti musí by ť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len
predpokladať. Vzťah medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí byť bezprostredný a

nie len sprostredkovaný.

Žalobca v konaní nepreukázal:
- o akú konkrétnu hodnotu sa zmenil jeho majetok v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti
zo strany žalovaného v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal akú hodnotu mohol získať, keby

ku porušeniu tejto povinnosti nebolo došlo, pričom žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval, či si
voči žalovanému uplatňuje škodu v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku,- dôvodnosť žalovanej výšky škody spočívajúcej vo výdavkoch "vo veci správy a vymáhania svojej
pohľadávky" v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal, že ku vzniku ním žalovanej škody v tejto
exekučnej veci vôbec došlo,

- existenciu bezprostredného a priameho vzťahu medzi porušením právnej povinnosti zo strany
žalovaného a vznikom tvrdenej škody.

Súd poukazuje aj na to, že výdavky žalobcu spojené s pracovnými výkonmi zamestnancov pomocou
informačného systému, udržiavanie a správa informačného systému, sú takými výdavkami, ktoré museli

žalobcovi vznikať v priebehu predmetného exekučného konania bez ohľadu na porušenie právnej
povinnosti exekučným súdom v tomto konaní.

Žalobcom označené výdavky na "administratívne spracovanie textov urgencií... a publikačné výdaje
spojené s vyhotovovaním urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde..." vo výške 15,- Eur žalobca

nepreukázal. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna urgencia zo strany žalobcu.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy sa prihliada na osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje; na závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v súkromnom živote a spoločenskom uplatnení v príčinnej súvislosti s porušením

právnej povinnosti orgánom verejnej moci; na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k ujme
došlo. Následky, ktoré vznikli poškodenému v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany orgánu
verejnej moci musia mať splnenú podmienku určitej závažnosti, inak na ne nie je možné prihliadať.

Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje náhradu za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením, a ak ju nie je možné uspokojiť inak.

Poškodený, pokiaľ je ním právnická osoba, musí v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli v
jeho pracovnej (podnikateľskej) oblasti, a to v bezprostrednej (nie len tvrdenej a predkladanej) príčinnej

súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci, avšak žalobca existenciu takýchto
závažných následkov nepreukázal.

Súd konštatuje, že v predmetnom exekučnom konaní exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie o jeden deň neskôr ako v zákonnej 15-dňovej

lehote, avšak táto skutočnosť ešte neznamená, že postupom exekučného súdu došlo k zbytočným
prieťahom. Pojem "zbytočné prieťahy" je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s
ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Treba prihliadať na okolnosti konkrétnej veci, na základe ktorých
by sa postup dotknutého štátneho orgánu nemusel vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by
bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy.

Exekučný súd uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu,
význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a
jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a prepismi EÚ, preskúmal predložený rozhodcovský
rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Skúmanie

vykonateľnosti rozsudku rozhodcovského súdu si vyžaduje osobitnú právnu úvahu. Súd konštatuje,
že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, do
vydania poverenia absolútne nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva
navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal, že by v predmetnom konaní došlo
k zbytočným prieťahom, teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom uvedených v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., a
tým ani splnenie zákonných predpokladov na náhradu majetkovej škody, preto súd žalobu zamietol.

Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má tedapovinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom

sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného
nástrojajeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedyurčitáskutočnosťvýznamná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.

Podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovanému ako úspešnému účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1
O.s.p. . Žalovanému súd náhradu trov v konania nepriznal, hoci vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol,
že si uplatňuje právo na náhradu trov konania, pretože trovy konania si v zákonom stanovenej lehote
troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.

Len pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť
tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod
prepostuppodľa§152ods.2O.s.p.,môževydaťmedzitýmnyrozsudokajbeznávrhuúčastníkakonania.
Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva

o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o
veci samej.

Tiež súd poznamenáva, že námietkou premlčania vznesenou žalovaným sa súd nezaoberal, keďže
dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.