Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Engel
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12Cb/43/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313206162
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8313206162.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu SPEDGARANT, s.r.o.,
Třebíčska 1833/4, Humenné, IČO: 36497649, zastúpeného JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom,
Kukorelliho 1505/50, P.O.BOX 104, Humenné proti žalovanému MollFAM SK, s.r.o., Chemlonská
1, Humenné, IČO: 36514918, zastúpenému JUDr. Petrom Barňákom, advokátom, Kukorelliho 58,
Humenné, o zaplatenie 528,00 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 40,00 eur a trovy konania vo výške 31,50 eur a
204,50 eur na trovách právneho zastúpenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd konanie o zaplatenie sumy 528,00 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 9.5.2013 sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 996,00 eur
spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 468,00 eur od 19.2.2013 do zaplatenia, zo sumy
132,00 eur od 2.4.2013 do zaplatenia a s 9,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 396,00 eur od
21.4.2013dozaplateniazdôvodunezaplateniafaktúryč.20122338,č.20130133ač.20130212,ktorými
žalobca vyúčtoval žalovanému prepravu veci.
Podaním zo dňa 16.5.2013 žalobca zobral návrh v časti o zaplatenie sumy 468,00 eur späť a žiadal v
tejto časti konanie zastaviť, pričom predmetom žaloby tak ostala suma 528,00 eur spolu s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 132,00 eur od 2.4.2013 do zaplatenia, s 9,75 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 396,00 eur od 21.4.2013 do zaplatenia. Žalobca zároveň v žalobe uplatňoval aj sumu
40,00 eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
Podľa § 172 ods. 6 O.s.p. súd nerozhodoval v časti o zaplatenie 468,00 eur a predmetom ďalšieho
konania tak ostala suma 528,00 eur s príslušenstvom a paušálna náhrada vo výške 40,00 eur.
Dňa 28.5.2013 súd vydal platobný rozkaz pod č.k. 21Rob/74/2013-27, v ktorom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu a trovy konania. V zákonom stanovenej lehote žalovaný podal proti
platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu nie je dôvodný, pretože faktúra, ktorá
bola predmetom sporu bola žalovaným uhradená dňa 10.5.2013 pred vydaním platobného rozkazu ako
súčasť sumárnej platby vo výške 2300,00 eur. Na základe uvedeného súd nariadil vo veci pojednávanie.Podaním zo dňa 20.9.2013 žalobca zobral návrh v časti istiny 132,00 eur späť a žiadal v tejto časti
konanie zastaviť z dôvodu, že táto suma bola žalobcovi pripísaná na účet dňa 9.8.2013.
Podaním zo dňa 17.10.2013 žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 396,00 eur s
príslušenstvom späť s odôvodnením, že táto suma bola pripísaná na účet žalobcu dňa 10.10.2013.
Predmetom žaloby tak ostal nárok žalobcu na paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,00 eur.
Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
Z obsahu žaloby a z prednesu zástupcu žalobcu vyplýva, že žalobca na základe objednávky žalovaného
vykonal pre žalovaného prepravu veci, ktorú vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 20122338 zo dňa
20.12.2012 vo výške 498,00 eur.
Z obsahu žaloby a z prednesu zástupcu žalobcu vyplýva, že žalobca na základe objednávky žalovaného
vykonal pre žalovaného prepravu veci, ktorú vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 20130133 zo dňa
31.1.2013 vo výške 132,00 eur.
Z obsahu žaloby a z prednesu zástupcu žalobcu vyplýva, že žalobca na základe objednávky žalovaného
vykonal pre žalovaného prepravu veci, ktorú vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 20130212 zo dňa
19.2.2013 vo výške 396,00 eur.
Žalobca poukazoval na to, že žalovaný vykonanú prepravu nereklamoval a predmetnú faktúru žalobcovi
nezaplatil.
V súvislosti s tvrdením žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu zástupca žalobcu poukazoval na
to, že je pravdou, že dňa 10.5.2013 žalovaný uhradil na účet žalobcu sumu 2300,00 eur, avšak v čase
vykonania tejto úhrady mal žalovaný voči žalobcovi skôr splatné záväzky z titulu nezaplatených odplát
za vykonané prepravy, a preto žalobca ako veriteľ priradil a započítal súhrnnú úhradu vo výške 2300,00
eur zo dňa 10.5.2013 neoznačenú variabilným symbolom na splnenie najskôr splatných záväzkov
žalovaného voči žalobcovi.
Zástupca predložil súdu prehľad vystavených faktúr žalovanému a taktiež prehľad pripočítania t.j.
priradenia platieb žalovaného po 2300,00 eur k jednotlivým faktúram s tým, že faktúry, ktoré boli
predmetom tejto žaloby neboli uhradené ku dňu podania žaloby t.j. ku dňu 9.5.2013.
Zástupca žalobcu zotrval na žalobe v časti o zaplatenie sumy 40,00 eur ako paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky s poukázaním na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania.
Zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť v súlade s odporom proti platobnému rozkazu v celom
rozsahu, pričom poukazoval na to, že medzi žalobcom a žalovaným bola v mesiaci marci 2013 uzavretá
dohoda, podľa ktorej žalovaný realizuje žalobcovi každý mesiac dohodnuté platby vo výške 2300,00 eur
a to počnúc mesiacom apríl 2013 a v súvislosti s tým predložil súdu aj e-mailovú komunikáciu medzi
štatutárnymi zástupcami účastníkov konania.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie.
Podľa § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov
a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení
dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho
príslušenstvo.
Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv
na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa
§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas
celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby
určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije
počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
Podľa § 1 ods. 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ak veriteľ požaduje úroky z omeškania určené
podľa odseku 2, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.
Keďže v danej veci žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 528,00 eur s príslušenstvom späť
predtýmnežsúdzačalvovecipojednávať,súdkonanieotejtočastizastavilpodľa§96ods.1,3O.s.p.Je
pravdou, že v predmetnej veci sa uskutočnilo pojednávanie dňa 23.9.2013, avšak na tomto pojednávaní
zástupca žalobcu nepredniesol žalobný návrh.Po späťvzatí žalobného návrhu predmetom žaloby ostala suma 40,00 eur, ktorú predstavuje paušálna
náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c, ods. 1 Obchodného zákonníka s
poukázaním na ustanovenie § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
Tak ako to vyplýva z vykonaného dokazovania a z prehľadu predloženého žalobcom je nespornou
skutočnosťou, že žalobca vykonal pre žalovaného vyúčtované prepravy tovaru s tým, že žalovaný
platil žalobcovi postupne platby po 2300,00 eur, a to dňa 10.4.2013, 13.5.2013, 10.6.2013, 11.7.2013,
9.8.2013, 11.9.2013, 10.10.2013, 12.11.2013 a 11.12.2013 s tým, že z prehľadu vystaveného žalobcom
vyplýva, že žalobca tieto platby postupne priraďoval k svojím najstarším faktúram a to najprv na úroky
z omeškania s odôvodnením, že žalovaný neuvádzal účel platby.
Z týchto dôvodov má súd za to, že je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o správnosti priradzovania
jednotlivých úhrad zo strany žalovaného na faktúry vystavené žalobcom tak ako ich žalobca súdu aj
dokladoval. Žalovaný okrem e-mailovej komunikácie nepredložil žiaden dôkaz o prípadnej dohode o
splácaní faktúr, a teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia.
Z týchto dôvodov teda súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi sumu 40,00 eur ako paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. za použitia § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.
z dôvodu, že žaloba bola podaná dôvodne.
Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 31,50 eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 204,50 eur vypočítaných podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. nasledovne:
- 2 úkony zo sumy 528,00 eur po 34,86 eur (prevzatie veci, podanie návrhu),
- 1 úkon zo sumy 396,00 eur vo výške 28,22 eur (späťvzatie),
- 2 úkony po 16,60 eur (späťvzatie návrhu vo výške 132,00 eur, účasť na pojednávaní dňa 6.2.2014,
keď predmetom konania ostala suma 40,00 eur),
Súd priznal zástupcovi žalobcu režijný paušál a to 4 krát po 7,81 eur za úkony vykonané v roku 2013 a
1 krát vo výške 8,04 eur za úkon vykonaný v roku 2014, čo spolu predstavuje sumu 39,28 eur.
Náhrada právnej pomoci za poskytnuté úkony spolu s režijným paušálom predstavuje 131,14 eur +
39,28 eur = 170,42 eur. K tejto sume súd pripočítal aj DPH vo výške 20 % čo predstavuje 34,00 eur a
tak trovy právneho zastúpenia predstavujú celkom sumu 204,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.