Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/192/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210203438
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4210203438.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: D.. F. A., nar. X.X.XXXX, bytom X., F. XX, v konaní zast.
JUDr. Zuzanou Lapárovou , advokát so sídlom Nové Zámky Forgáchova bašta 7 proti žalovanej: A.R.,
nar. XX.X.XXXX, bytom X., F. XX, v konaní zastúpená JUDr. Vladimírom Lamačkom ml. advokát so
sídlom Nové Zámky Hlavné námestie 7 , o zaplatenie 1.960 Euro s prísl. sudkyňou JUDr. Agnešou
Néveryovou takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á žalobcovi zaplatiť 1.960,- Euro ako aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 1.960,- Euro za čas od 3.11.2009 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19.3.2010 žalobca súdu doručil žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu
2.292 Euro s 10 % ročným úrokom z omeškania na čas od 17.2.2009 do zaplatenia a náhradu trov
konania. Vydania takéhoto rozsudku sa domáhal na tom skutkovom základe, že koncom roka 2008
žalovaná mu sľúbila, že mu vie vybaviť, aby jeho motorové vozidlo (kúpil ho v Nemecku), ktoré polícia
zadržala, aby mu vydala. Žalovaná mu povedala, že toto vie vybaviť za 70.000,- Sk. On keďže nemal ani
vozidlo ani peniaze, súhlasil s takýmto návrhom žalovanej. Dňa 7.2.2009 ho žalovaná požiadala, aby jej
poslal na jej účet sumu 50.000,- Sk, ktoré peniaze on žalovanej aj poukázal. Dňa 20.1.2009 žalovaná
opakovane ho žiadala o ďalších 10.000,- Sk, ktorú sumu on dňa 21.1.2009 poukázal na účet žalovanej.
Takto na účet žalovanej vložil celkom sumu 2.292,- Euro, napriek tomu žalovaná nevybavila, aby mu
polícia motorové vozidlo vydala, preto sa domnieva, že žalovaná od neho vylákala takýmto spôsobom
peniaze a na jeho úkor sa bezdôvodne obohatila.
Tunajší súd dňa 29.3.2010 vydal platobný rozkaz č. XXRO/XXX/XXXX-XX, ktorým návrhu v celom
rozsahu vyhovel. V zákonom stanovenej lehote žalovaná tento platobný rozkaz napadala odporom, preto
tento sa zo zákona v celom rozsahu zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie.
Tunajší súd rozsudkom zo dňa 8.3.2011 č.k. XC XXX/XXXX-XX žalovanú zaviazal žalobcovi zaplatiť
332 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 332 € za čas od 3.11.2009 do zaplatenia,
vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Na základe vykonaného
dokazovania konajúci súd mal za to, že žalobca nepreukázal, že medzi nim a žalovanou bola uzavretá
taká dohoda, že žalovaná za sumu 2.292 € vybaví vydanie motorového vozidla od polície a z textu
SMS-ky, ktorú poslala žalovaná žalobcovi dňa 20.1.2009 vyvodil taký záver, že medzi účastníkmi k
takejto dohode o „sľúbenej pomoci“ došlo , avšak nemal za preukázané, aká bola suma, na ktorej sa
účastníci na tejto pomoci dohodli. Tento rozsudok konajúceho súdu v napadnutej zamietajúcej časti a
v časti náhrady trov konania účastníkov bol zrušený uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. XCo/XXX/
XXXX-XXX zo dňa 4.8.2011 a v týchto častiach vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V
tomto uznesení odvolací súd prijal nasledovné závery: v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca

poukázal na účet žalovanej žalovanú istinu v sume 2.292 €. Z tejto nespornej skutočnosti mal potom
súd I. stupňa pri svojom rozhodnutí vychádzať, pričom sa mal dôsledne zaoberať dôvodom poskytnutia
tejto sumy a s obranou žalovanej, na ktorej bolo v tomto smere dôkazné bremeno. Vytkol súdu I. stupňa,
že súd nevypočul žalovanou navrhnutých svedkov, ktorí mali mať jednak vedomosť o pohybe na jej
účte, ako aj o poskytnutí tejto pôžičky, pritom napadnuté rozhodnutie konajúceho súdu považoval za
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vyslovil, že skutkové a právne závery konajúceho súdu sú
nedostatočné a neobstoja na základe doposiaľ vykonaného dokazovania.
Súd v ďalšom priebehu konania vychádzal z právneho záveru odvolacieho súdu o tom, že žalobca
preukázal, že spornú sumu na účet žalovanej vložil, ako aj to, aký bol účel týchto jeho platieb a doplnil
dokazovanie na tie skutočnosti, ktoré podľa odvolacieho súdu bolo potrebné ozrejmiť pre rozhodnutie
o uplatnenom nároku žalobcu.
Súd na pojednávaní dňa 31.1.2014 vec prejednal v neprítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu ,
pretože do začatia pojednávania súdu nebola známa žiadna skutočnosť, ktorá by bránila postupu podľa
§-u 101 ods.2 OSP.

Žalobca ako účastník konania uviedol, že koncom roka 2008 poskytol žalovanej potrebné údaje svojho
políciou zadržaného motorového vozidla, lebo tá mu sľúbila, že sa poinformuje, čo by sa dalo urobiť v
záujme toho, aby mu polícia motorové vozidlo vydala. Na druhý deň mu volala žalovaná a povedala,
že na začiatok potrebuje 50.000,- Sk a keď vybaví, aby mu vozidlo polícia vydala, tak bude potrebovať
ďalších 20.000,- Sk. On svoje motorové vozidlo chcel dostať z polície, preto pristúpil na takúto ponuku
žalovanej, ale od nej žiadal nejakú záruku, teda v tom zmysle, že ak sa predsa nepodarí vybaviť vydanie
motorového vozidla, žalovaná mu prisľúbila, že peniaze mu vráti ona. V priebehu januára 2009 sms-
kou mu poslala údaj o účte, na ktorý jej mal zaplatiť 1.660 Euro a túto platbu on vykonal dňa 7.1.2009.
Dňa 20.1.2009 opakovane mu poslala sms-ku, že potrebuje 20.000,- Sk. Povedala mu v ten istý deň, že
peniaze potrebuje okamžite v hotovosti a túto sumu jej odovzdal na benzínovej pumpe v X.. V motorovom
vozidle sedel jej priateľ F. X. a žalovaná mu povedala, že F. X. bude záležitosť vybavovať na polícii. Po
tomto ich stretnutí žalovaná mu poslala sms-ku s tým, aby na ten účet, na ktorý už vložil 50.000,- Sk, aby
jej poslal ďalších 10.000,- Sk. On túto platbu vykonal dňa 21.1.2009. Uviedol, že vo februári 2009 dostal
predvolanie na políciu do Z. I. a vtedy volal žalovanej, že čo ona vlastne vybavuje a že čo vlastne má
povedať pri výsluchu na polícii. Od vykonania platby dňa 21.1.2009 do tej doby, kým nedostal predvolanie
na políciu (vo februári 2009) týždenne volal žalovanej, tá zakaždým povedala, že sa to vybavuje, ale že
zatiaľ to vybavené nie je. Následne obdržal uznesenie od polície o tom, že jeho motorové vozidlo má byť
vydané občanovi Talianskej republiky ako legitímnemu majiteľovi. On hneď zavolal žalovanej a stretli sa
pred autobazárom v Z. I., kde prišla aj so svojím priateľom, ktorý mu povedal, že vydanie motorového
vozidla možné nie je. On povedal, že nech mu vrátia peniaze, ale na to dostal odpoveď, že peniaze
mu nevie vrátiť, ale že aby mu dal ďalších 40.000,- Sk a on mu donesie také isté motorové vozidlo zo
zahraničia. Doteraz mu polícia motorové vozidlo nevrátila.

Žalovaná vo svojom odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že žiadne bezdôvodné obohatenie
nenadobudla na úkor žalobcu, pretože suma 1.660,- Euro bolo vrátenie pôžičky, ktorú ona poskytla
žalobcovi a zvyšok peňažnej čiastky na pokyn žalobcu postúpila tretej osobe, ktorú jej žalobca označil.
Na pojednávaní dňa 24.1.2012 žalovaná ako účastníčka konania uviedla , že tie peniaze, ktoré poukázal
žalobca na jej účet, to sú vlastne tie peniaze, ktoré ona mu požičala na to, aby mohol F. X. zaplatiť
peniaze za to, že ten mu mal vybaviť, aby polícia vrátila žalobcovi zhabané motorové vozidlo ním
dovezené zo zahraničia. Žalobca sa jej sťažoval, že polícia mu zhabala vozidlo, ona to spomenula
svojmu známemu F. X. (ktorý vtedy býval v V. L. X, dátum narodenia uviesť nevedela) a ten sa ju spýtal,
či chce, aby pomohol žalobcovi dostať naspäť vozidlo od polície. Ona o tomto informovala žalobcu a
ten jej povedal, že chce takúto pomoc od X.. Ona žalobcovi povedala, nech sa nakontaktuje na F. X. a
oni dvaja sa dohodli bez jej prítomnosti na tejto záležitosti. Žalobca jej povedal, že je potrebné zaplatiť
50.000,- Sk F. X., ale povedal, že on peniaze nemá a aby mu ona požičala takýto obnos. O tejto pôžičke,
ktorú poskytla žalobcovi , žiadna zmluva ani iný doklad vyhotovený nebol. Na druhý deň išla do banky,
vybrala 50.000,- Sk a odovzdala ich F. X.. Pritom, keď 50.000,- Sk odovzdala F. X., nikto iný prítomný
nebol. So žalobcom boli dohodnutí tak, že ten si vybaví úver, následne jej peniaze vráti, konkrétny čas,
v ktorom jej mal vrátiť pôžičku, medzi nimi dohodnutý nebol. Túto sumu 50.000,- Sk vybrala z banky
29.12.2008, následne dňa 12.1.2009 vybrala zo svojho účtu 660 Euro a z tejto sumy odovzdala F. X.
300 Euro bez prítomnosti inej osoby a žalobca týchto 300 Euro jej vrátil 22.1.2009. Následne 10.2.2009
vybrala 300 Euro a odovzdala F. X. a týchto 300 Euro jej žalobca vrátil 17.2.2009. Uviedla ďalej , že
300 Euro a ďalších 300 Euro, ktoré odovzdala F. X., pýtal odo nej F. X. s tým, že žalobca vie, že tieto

ďalšie sumy je potrebné zaplatiť. Pred tým, ako 300 Euro a tých ďalších 300 Euro odovzdala F. X. sa
opýtala žalobcu , či on s tým súhlasí a tak s jeho súhlasom odovzdala peniaze F. X.. Zdôraznila, že ona
žiadne známosti na polícii nemá a nemá vedomosti ani o tom, z akého dôvodu bolo vozidlo zhabané
žalobcovi. Nemá vedomosti o tom, či motorové vozidlo bolo vrátené žalobcovi od polície. Opakovane
poukázala na to , že u nej žiadna suma nezostala, pretože 50.000,- Sk a 2 x 300 Euro odovzdala F.
X. a to namiesto žalobcu. Medzi ňou a žalobcom nebola žiadna dohoda o tom, kedy jej ten peniaze
vráti. O tom, že peniaze požičala žalobcovi, vie A. D. a Q. E.. Nevedela vysvetliť rozpor, prečo je
uvedená iná suma v liste jej právneho zástupcu ( z 3.11.2009 ) , a v odpore, ktorý podala v tejto veci
proti platobnému rozkazu .

Svedkyňa O. A. (matka žalobcu) uviedla, že v priebehu februára 2009 ju žalobca žiadal, aby mu dala
300 Euro a povedal toľko, že tieto peniaze potrebuje odovzdať priateľovi žalovanej, lebo ten mal vybaviť
na polícii, aby motorové vozidlo zadržané políciou bolo vydané žalobcovi. Túto sumu ona žalobcovi
odovzdala v hotovosti. Ona následne nekontrolovala, ako nakladal žalobca s touto sumou. Vtedy, keď
sumu 300 Euro odovzdala žalobcovi, vtedy jej on povedal, že na účet žalovanej už dal peniaze ( ktoré
mal požičané od X. F. ), v akej sume a kedy tieto peniaze dal na účet žalovanej, to jej nepovedal. Uviedla
ďalej, že podľa jej názoru žalobca určite nemal vyzdvihnutú žiadnu pôžičku od žalovanej, pretože podľa
jej názoru žalovaná ani nemala peniaze, že by ich mohla prípadne požičať žalobcovi. Ani o tom nemá
vedomosti, či žalobca v roku 2008 si vyzdvihol pôžičku.

Svedok F. X. uviedol, že mal ťažký úraz hlavy a to asi pred rokom, bol aj bezvedomí a na nič sa
nepamätá a nevedel odpovedať ani na tú otázku, či pozná žalobcu, či mu sľúbil, že mu vybaví, aby polícia
vrátila osobné motorové vozidlo žalobcovi dovezené do zahraničia, ani na to, či žalobca mu za takúto
pomoc zaplatil nejakú sumu, ani to, či žalovaná nejaké peniaze na účet svedka poukázala ako plnenie
od žalobcu, ani o tom, či žalovaná poskytla žalobcovi pôžičku a nevedel uviesť ani žiadne skutočnosti
v súvislosti s dovezeným motorovým vozidlom žalobcu.

Svedkyňa A. D. uviedla, žalovanú pozná niekoľko rokov a od roku 2006 jej robí účtovníctvo jej
podnikania. O finančných vzťahoch žalovanej a D.. A. nemá vedomosti a žalobcu ani nepozná. Uviedla,
že v priebehu decembra 2008 jej volala žalovaná, že chce požičať peniaze F. X. a to 50.000,- Sk. Ona
jej povedala, aby sa mu neopovážila pôžičku poskytnúť, pretože vedela, že už dala F. X. 450.000,- Sk.
Podľa jej vedomostí žalovaná z firemného účtu vybrala peniaze, ale viac ako 50.000,- Sk, následne jej
povedala, že odovzdala 50.000,- Sk F. X., ale z akého dôvodu, to jej nepovedala.

Svedkyňa F.. Q. E. uviedla, že štyri roky je v priateľskom vzťahu so žalovanou. Obvykle sa stretávajú raz
za dva týždne. V priebehu januára 2009 jej žalovaná povedala, že v decembri 2008 požičala peniaze D..
A. F. ( asi povedala aj jeho meno ) v sume 50.000,- Sk. Ona jej povedala, prečo požičiava peniaze svojmu
susedovi v X., pretože ona by susedovi peniaze nepožičala, maximálne súrodencovi. Ďalšie informácie
v súvislosti s touto pôžičkou nie sú jej známe, to však zdôraznila, že žalovaná nikdy nebola odkázaná
na to, aby si od niekoho požičiavala peniaze. Podľa jej vedomostí od leta 2008 mala žalovaná priateľa
F. zo V. a to niekoľko mesiacov, žalovaná sa jej sťažovala, že F. jej vyberá peniaze z peňaženky a
okrajovo jej povedala aj to, že F. mal vybaviť nejakú službu pre A. a za to mal F. dostať 50.000,- Sk, ale
bližšie sa k tomu nevyjadrila. Uviedla, že žalobcu vôbec nepozná.

Zo zadováženej správy od OR PZ Z. I. odbor kriminálnej polície (č.l. 169) vyplýva, že motorové vozidlo
evidenčné číslo Z. XXX B. bolo dňa 16.11.2011 odovzdané splnomocnenej kancelárii s názvom Q. E.,
s.r.o. so sídlom B. G. XX.

Z listu advokáta JUDr. Vladimíra Lamačku zo dňa 3.11.2009 vyplýva, že právny zástupca žalovanej
oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že tie peniaze, ktoré žalobca vložil na účet žalovanej je vrátená
pôžička, ktorú žalovaná poskytla žalobcovi v priebehu decembra 2008 v sume 2292 Euro.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania , výsluchom svedkov : O. A., A. D., F.. Q. E.,
F. X. , výpisu z účtu žalobcu, výzvy žalobcu zo dňa 23.10.2009 na zaplatenie uplatnenej pohľadávky,
prehlásenia D.. X. F., stanoviska JUDr. Vladimíra Lamačku zo dňa 3.11.2009, textu sms-iek, ktoré zaslala
žalovaná žalobcovi dňa 7.1.2009, 20.1.2009 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 7.1.2009 žalobca na účet č. XXXXXXXX/XXXX poukázal sumu 1.660,- Euro a dňa 21.1.2009 na
ten istý účet poukázal 332,- Euro, dňa 16.2.2009 na ten istý účet poukázal sumu 300 Euro. Listom
zo dňa 23.10.2009 žalobca vyzval žalovanú, aby mu vrátila 2.292,- Euro. Listom zo dňa 3.11.2009
zástupca žalovanej oznámil zástupcovi žalobcu, že žalovaná nemá dôvod žalobcovi peniaze vrátiť,
pretože vykonaným vkladom žalobca len vrátil pôžičku, ktorú mu žalovaná poskytla.

Podľa ust. § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení Nariadenia č. 586/2008 Z.z. výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca svoj uplatnený nárok opiera o ust.§-451 OZ teda uplatňuje ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia ktoré nadobudla žalovaná plnením bez právneho dôvodu.

Bezdôvodné obohatenie predstavuje taký záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu,
na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Bezdôvodné obohatenie
patrí medzi nároky, u ktorých nie je zákonnou úpravou stanovená platnosť pohľadávok vzniknutých z
tohto právneho titulu a čas plnenia je u nich obvykle

viazaný na výzvu veriteľa podľa §-u 563 OZ. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom
stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na
koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právna úprava bezdôvodného obohatenia
platí v prvom rade na všetky občianskoprávne (nepodnikateľské) vzťahy, okrem prípadu, že určitý
občianskoprávny vzťah má osobitnú úpravu bezdôvodného obohatenia (napr. do tejto skupiny
záväzkových vzťahov patrí aj zodpovednosť za mimozáväzkové spôsobenie škody podľa §-u 420 a nasl.
OZ). Inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ich získala
niektorou zo skutkových podstát uvedených v ustanovení § 451 a § 454 OZ.

Žalobca tvrdí, že sumu 2.292,- Euro poukázal žalovanej na ten účel, aby tá vybavila vydanie zadržaného
motorového vozidla žalobcovi. Tvrdenie žalobcu o tom, že medzi ním a žalovanou bola uzavretá taká
dohoda, že žalovaná mu za takúto sumu vybaví vydanie motorového vozidla súd vzhľadom na právny
názor odvolacieho súdu musel považovať za dokázané a pri hodnotení výsledkov dokazovania z toho aj
vychádzal. Dôkazne bremeno teda zostalo na žalovanej na preukázanie jej tvrdenia o tom , že túto sumu
žalobca na jej účet zaplatil preto, lebo tým vyrovnal pôžičku, ktorá ona žalobcovi poskytla v priebehu
roka 2008.
Toto tvrdenie žalovanej však súd nemal za preukázané, pretože svedkyne E. a D. neboli prítomné, keď
malo dôjsť k odovzdaniu peňazí žalobcovi ( teda uskutočneniu žalovanou tvrdenej pôžičky ) .Tvrdenie
žalovanej o tom, že ona peniaze so súhlasom žalobcu odovzdala F. X. , v konaní tiež preukázané nebolo .
Faktom však je , že žalobcovi zhabané motorové vozidlo od polície vrátené nebolo , ktorá skutočnosť
jednoznačne vyplýva zo zadováženej správy od OR PZ Z. I. odbor kriminálnej polície (č.l. 169 ) pretože
motorové vozidlo evidenčné číslo Z. bolo dňa 16.11.2011 odovzdané splnomocnenej kancelárii s názvom
Q. E., s.r.o. so sídlom B. G. XX.
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd uzavrel, že žalobca platby ním vykonané uskutočnil bez akéhokoľvek
právneho dôvodu , a takto žalovaná sa na jeho úkor spornou sumou bezdôvodne obohatila. Súd preto
v časti o zaplatenie 1960 Euro žalobu považoval za dôvodnú a žalovanú zaviazal žalobcovi túto sumu
zaplatiť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd len pripomína , že o zvyšnej časti uplatneného
nároku žalobcu bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom zo dňa 8.3.2011 č.k. XC XXX/XXXX-XX .

Uplatnený nárok žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania za čas od 17.2.2009 ( teda odo dňa
nasledujúceho potom čo na účet žalovanej poslednú časť spornej sumy zaplatil ) do zaplatenia súd
považoval za dôvodný len čiastočne a to odo dňa 3.11.2009 , keď podľa názoru súdu len od tohto dňa
sa preukázane žalovaná dostala do omeškania s týmto peňažným plnením z nasledovných dôvodov :
žalobca listom zo dňa 23.10.2009 vyzval žalovanú na zaplatenie 2.292,- Euro. Žalobca nepreukázal,
ktorý deň túto svoju výzvu doručil žalovanej, preto súd pri určení dňa splatnosti uplatnenej pohľadávky
ustálil deň 3.11.2009. V tento deň už žalovaná určite mala k dispozícii výzvu žalobcu zo dňa 23.10.2009,
pretože dňa 3.11.2009 bol vyhotovený list jej advokáta ako reakcia na výzvu žalobcu zo dňa 23.10.2009.
Súd preto úroky z omeškania žalobcovi priznal len od 3.11.2009 a nie od 17.2.2009 tak ako si to žalobca
uplatnil a aj v tej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Úroky z omeškania súd žalobcovi priznal vo výške
stanovenej kogentným právnym predpisom a to ustanovením §-u 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
v znení Nariadenia č. 586/2008 Z.z.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 151 ods. 3 OSP tak, že o ich náhrade rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( exekučný poriadok )
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.