Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2014

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 2T/230/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713010424
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Číž

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2014:3713010424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. januára 2014 trestnej veci

obžalovaného V. Q. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., samosudcom JUDr. Miroslavom
Čížom takto

r o z h o d o l :

obžalovaný V. Q. nar. XX.X.XXXX v Z., trvale bytom Z., G. XX, toho času bytom W. M. V. XXX,
okres M., E.

s a

podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod obžaloby pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., ktorého
sa mal dopustiť tak,

ž e

dňa 10. júna 2012 asi o 16.00 hod. riadil osobné motorové vozidlo značky F. F evidenčného čísla Z.-XXX

E. po diaľnici D1, smerom od Žiliny na Bratislavu, kde v kilometri 169.24, v úseku diaľnice v katastrálnom
území Považskej Bystrice, jazdiac v pravom priebežnom jazdnom pruhu diaľnice, pri rýchlosti jazdy 141
- 143 km/h, teda pri rýchlosti jazdy vyššej ako bola dovolená najvyššia rýchlosť jazdy 130 km/h, sa plne
nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke a pravou prednou časťou vozidla
zozadu narazil do ľavej zadnej časti osobného motorového vozidla značky O. J. evidenčného čísla B.,
ktoré riadila W. W., a ktorá sa s vozidlom zaradila z pripájacieho pruhu do pravého priebežného jazdného
pruhu diaľnice, pričom pri dopravnej nehode spolujazdci vo vozidle W. W., Z. W., trvale bytom B. XX,
okres B. Z., utrpel ťažké pomliaždenie v oblasti driekovej a krížovej chrbtice, odreninu ramena vľavo, čo

si vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť od 10.6.2012 v trvaní päť týždňov, s obmedzením v
bežnomspôsobeživotavtrvanítritýždne,spočívajúcomvbolestivostizranení,vobmedzenípohyblivosti
a v sťažení hygieny, mal. F. W., bytom B. XX, okres B. utrpel B. čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie
s obmedzením v bežnom spôsobe života od 10.6.2012 v trvaní 8 dní, spočívajúcom v obmedzení
pohyblivosti a v sťažení hygieny a F. N., bytom B. XX, okres B. Z., utrpela B. čo si vyžiadalo jednorazové
lekárske ošetrenie bez práceneschopnosti,

o s l o b o d z u j e ,

nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor podal na obžalovaného obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.,
ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výroku.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomobžalovaného,svedkyneW.W.,znalcaR..W.K.,prečítalsvedecké
výpovede F. N., F. W., S. W., prečítal znalecký posudok znalca W.. B. W. a na základe ostatného
dôkazného materiálu súd dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý bola podaná
obžaloba spáchal obžalovaný.

Obžalovanývprípravnomkonaní,akoajnahlavnompojednávanízotrvalnasvojejvýpovedi,kdeuviedol,
že riadil vozidlo po diaľnici v pravom jazdnom pruhu rýchlosťou do 140 km/h, pričom si všimol, že v
pripájacom jazdnom pruhu ide vozidlo J. J. ktoré mu náhle vošlo do jazdnej dráhy a ani pri najväčšej
snahe sa mu nepodarilo zabrániť nehode. B. jeho názoru to bolo práve vozidlo J. a jeho vodička, ktorá
zavinila, že došlo k nehode, nakoľko mu nedala prednosť.

M. W. W., vodička vozidla J., vo svojej výpovedi uviedla, že riadila vozidlo v pripájacom jazdnom pruhu
a keďže nevidela prichádzať žiadne vozidlo, zaradila sa do priebežného jazdného pruhu a asi po 200
- 300 metroch jazdy po diaľnici došlo k nárazu.

Pokiaľ ide o prečítané svedecké výpovede Z. W., F. N., S. W., ide o svedkov, ktorí sa viezli vo vozidle
J. a títo vypovedali zhodne ako svedkyňa W. W..

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok znalcom R.. W. K., znalcom z odboru dopravy, ktorý
zotrval aj pri výsluchu na hlavnom pojednávaní na svojom znaleckom posudku. Z tohto znaleckého

posudku, ako aj z výsluchu znalca súd zistil, že technickou príčinou dopravnej nehody bola kolízna
jazda obžalovaného, ktorý išiel rýchlosťou 141 až 143 km/hod a neskoro zaregistroval vozidlo Škoda
pohybujúce sa v pripájacom pruhu, teda pravdepodobne nevenoval dostatočne pozornosť situácii v
cestnej premávke. Pri vzniku dopravnej nehody aj vodička vozidla J. nevenovala dostatočne pozornosť
situácii v cestnej premávke, pravdepodobne nesprávne odhadla situáciu v cestnej premávke vľavo za

vozidlom, t.j. že vznik kolízie bol zapríčinený z iných dôvodov ako technických. Znalec ďalej uviedol,
že pokiaľ ide o rýchlosť obžalovaného, ktorú vypočítal je približná a v okamihu, kedy začal reagovať
na prekážku na ceste, by nehode nezabránil ani pri dovolenej rýchlosti. Obžalovaný riešil situáciu až v
čase, keď mu vodička vytvorila prekážku, čo bolo dve sekundy pred stretom, keď mu vošla do jazdnej
dráhy, pričom vodička J. na tieto skutočnosti nereagovala. Napriek tomu, že obžalovaný reaguje na

prekážku havarijným brzdením a mení smer jazdy vľavo, dochádza k stretu vozidiel v pravom jazdnom
pruhu. V tomto úseku cesty bolo vozidlo J. asi vo vzdialenosti 40 až 45 metrov od miesta stretu, približne
jeden meter svojou ľavou časťou v pravom priebežnom jazdnom pruhu a zvyškom vozidla v pripájacom
jazdnom pruhu a vozidlo obžalovaného bolo za vozidlom J. vo vzdialenosti 35 až 40 metrov. Teda
prvotnou príčinou dopravnej nehody bola jazda vozidla J. do priebežného jazdného pruhu. V tomto

okamihu, teda v čase, keď mal povinnosť reagovať na situáciu na ceste, nemal čas na zabránenie stretu
vozidiel.

Pokiaľ ide o prečítaný znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo, tu boli ustálené zranenia
poškodených, tak ako je uvedené vo výroku.

Okolnosti dopravnej nehody boli ďalej zadokumentované aj záznamom dopravnej nehody, zápisnicou o
ohliadke miesta dopravnej nehody, plánikom z miesta nehody a fotodokumentáciou.

Zo zápisnice o dychovej skúške bolo zistené, že ani obžalovaný, ani svedkyňa W. nemali v krvi alkohol.

Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie bolo povinnosťou súdu tieto dôkazy vyhodnotiť jednotlivo
a v ich vzájomnej súvislosti a ustáliť skutkový stav a mieru zavinenia na tejto dopravnej nehode.
Bolo jednoznačne a bez pochybností ustálené, že došlo k dopravnej nehode, ktorej účastníkmi boli
obžalovaný ako vodič vozidla F. a svedkyňa W. ako vodička vozidla J.. K dopravnej nehode došlo v

úseku diaľnice D1 v smere Žilina - Bratislava v kilometri 169,24 v katastrálnom území Považská Bystrica,keď svedkyňa W. vchádzala z pripájacieho jazdného pruhu na priebežný jazdný pruh. V tejto súvislosti
súd musí konštatovať niektoré skutočnosti. K nehode došlo na diaľnici, teda na ceste slúžiacej na rýchle
dopravné spojenie medzi dôležitými centrami, ktorá má len mimoúrovňové križovatky, budovaná ako

pozemná komunikácia, smerovo rozdelená s obmedzeným pripojením a prístupom a vyhradená len pre
motorové vozidlá s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu, s maximálne povolenou
rýchlosťou 130 km/hod.

Podľa zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke § 10 ods. 8, ak je na zaraďovanie do priebežného
jazdného pruhu zriadený pripájací pruh, je vodič povinný pred zaradením sa do priebežného jazdného
pruhu použiť tento pruh. Vodič pri zaraďovaní z pripájacieho pruhu do priebežného pruhu je povinný
dať prednosť v jazde vodičovi idúcemu v priebežnom pruhu. Podľa § 2 písm. b) uvedenej vyhlášky je
kvalifikovaná prednosť v jazde ako povinnosť účastníka cestnej premávky, počínať si tak, aby ten, kto
má prednosť v jazde nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu z tohto pohľadu posúdiť vznik nehody, resp.
ustáliť zavinenie na tejto nehode. Bolo nesporne preukázané, že obžalovaný riadil vozidlo po diaľnici v
nehodovom úseku rýchlosťou 141 až 143 km/h, ktoré vypočítal znalec, ale nejde o skutočnú a presne
stanovenú rýchlosť, ale na orientačnú. Aj keď ide o rýchlosť, ktorá prevyšuje povolenú rýchlosť, súd

túto rýchlosť nepovažoval za rozhodujúcu a jedinú príčinu nehody, nakoľko aj sám znalec uviedol, že k
nehode by došlo aj pri povolenej rýchlosti. Podľa názoru súdu na posúdenie viny na dopravnej nehode
je v prvom rade potrebné ustálenie prednosti v jazde. Je nesporné, že k nehode došlo v dôsledku toho,
že vodička J. vošla obžalovanému do jazdnej dráhy, teda do priebežného jazdného pruhu z pripájacieho
pruhu. V tejto súvislosti musí súd konštatovať, že svojim spôsobom ide o osobitý spôsob prednosti v

jazde, nakoľko ide o diaľnicu teda, že ide o pozemnú komunikáciu, kde sa pohybujú vozidlá vyššou
rýchlosťou ako na bežných cestách. Z toho potom vyplýva aj osobitná pozornosť vodičov pri vchádzaní
na túto komunikáciu. Práve v tomto súd videl príčinu dopravnej nehody. Ako bolo konštatované vyššie,
bolo povinnosťou vodičky J. dať prednosť vjazde a táto si túto povinnosť nesplnila. Podľa dlhodobo
ustálenej súdnej praxe, všeobecne platí, že vodič vozidla, ktorý má prednosť v jazde, nie je povinný

meniť smer alebo rýchlosť jazdy, pokiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by hrozil stret s vozidlom, ktorého
vodič je povinný dať mu prednosť v jazde. Túto povinnosť a v nadväznosti na to aj povinnosť zabrániť
stretu vozidla má vodič iba vtedy, keď včas a na dostatočnú vzdialenosť zistí, že vodič vozidla, ktorý mu
má dať prednosť v jazde, svoju povinnosť nesplnil, resp. že si počína tak, že je zrejmé, že ju nesplní. Ak
vodičreagujenesprávnenanebezpečnúsituáciu,ktorúvyvolalinýúčastníkcestnejpremávkyporušením

jej pravidiel a v dôsledku toho nezabráni dopravnej nehode, hoci pri správnej reakcii bolo možné
nehode predísť, možno ho robiť za nehodu zodpovedným, iba pokiaľ mu za voľbu nesprávneho riešenia
vzniknutej situácie nemožno pričítať zavinenie.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný mal prvýkrát reálne možnosť

reagovať na situáciu na ceste v okamihu, keď mu vodička J. vošla do jazdnej dráhy, čo bolo
vo vzdialenosti asi dve sekundy pred stretom a vo vzdialenosti 35 až 40 metrov od nej. Napriek
maximálnemu a havarijnému brzdeniu a zmene smeru jazdy nedokázal stretu zabrániť. V danom
prípade podľa názoru súdu rýchlosť vozidla nemala vplyv na vznik nehody, čo konštatoval aj znalec, ale
rozhodujúcouokolnosťou,ktorábolazároveňajpríčinoudopravnejnehodybolnedanieprednostivjazde

pri zaraďovaní sa do priebežného pruhu, preto súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, nakoľko
skutok nespáchal obžalovaný.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o rpre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v
rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).