Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 1T/144/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111011458
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Trnková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4111011458.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Trnkovou v trestnej veci proti G. K., pre

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 14.1.2014 rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovanú:
G. K. A. D. Á. Š. O. H. Ú., narodenú XX.X.XXXX H. U., trvale bytom H.- O. Č. XXX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre 2Pv 25/2010-39 zo dňa 12.12.2011 pre skutok, ktorý bol
kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a ktorý mala spáchať
tak, že:

dňa 10.2.2010 v čase medzi 10.00 hodinou a 11.00 hodinou v obci Výčapy - Opatovce, na ulici pred
rodinným domom číslo 808, napadla G. G. tým spôsobom, že keď G. G. odhadzovala sneh pred svojou
garážou, G. K. k nej pristúpila od chrbta, chytila ju oboma rukami za kapucňu, túto jej stiahla z hlavy,

následne G. G. chytila za vlasy a prudko potiahla, v dôsledku čoho G. G. spadla na zem do snehu a
tam ju G. K. asi päťkrát zavretými päsťami udrela do zadnej časti hlavy, čím spôsobila G. G. zmliaždenie
hlavy v oblasti záhlavia s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 5 -7 dní

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

- 2 - 1T/144/2011 - 307

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodenú G. G., narodenú XX.X.XXXX, bytom H.- O. Č.
XXX, s jej nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, poškodenej G. G.,
výsluchom svedkov C. G., H. G., K. E., K. Č. K. G.. C. L., výsluchom znalcov G.. C. G. K. G.. G. Ť.,

prečítaním výpovedí svedkov G. K. K. G.. B. F. a prečítaním celého na vec sa vzťahujúceho spisového
materiálu.
Obžalovaná G. K. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná zo spáchania skutku, ktorý jej je
kladený za vinu v obžalobe. K veci uviedla, že nevie čo sa odohralo dňa 10.2.2010 v dopoludňajšíchhodináchvobciVýčapy-Opatovcepredrodinnýmdomomčíslo808,pretoževtomčasebolamimoobce.
Bola v Zbehoch u svojho ženského lekára. Z obce Výčapy - Opatovce odchádzala o 08.00 hodine vlakom
do Nitry, išla do nemocnice na Oddelenie biochémie pre výsledky a potom taxíkom z Nitry išla do obce

Zbehy. Zo Zbehov išla do obce Výčapy - Opatovce autobusom, ktorý odchádzal z Nitry o 12.20 hodine.
Cestovné lístky si neodkladá, preto ich nemá. V obci Zbehy bola v ambulancii G.. F. a bol v kontakte len
so sestričkou, K. E., ktorej odovzdala výsledky z biochémie. Často mali s poškodenou slovné potýčky,
ale nikdy ju fyzicky nenapadla. Garáž, pri ktorej mala byť poškodená napadnutá sa nachádza vedľa ich
domu. S dcérou poškodenej C. G. nikdy nemala žiadne nedorozumenie.

Poškodená G. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 10.2.2010 išla pred garáž odhadzovať sneh,
lebo chcela ísť s dcérou Q. k lekárovi. Dcéra Q. je imobilná a preto sa s ňou dá ísť k lekárovi len autom.
Akoodhadzovalasneh,obžalovanáknejpristúpilazozadu,niečojejzahundrala,strhlakapucňu,potiahla
za vlasy a schytala pár úderov. Stratila stabilitu, spadla na kolená a dostala pár úderov päsťou. Potom
sa jej vyšmykla a ušla do dvora. Na dvore sa stretla s dcérou C.. Nevie koľko trval útok obžalovanej,

ale dostávala údery do záhlavia, asi päť a keď kľačala na zemi, tak znovu dostávala údery do záhlavia,
ale nevie koľko. Garáž, pri ktorej odhadzoval sneh, je oproti ich rodinnému domu, cez cestu. Bolo jej
veľmi zle a preto potrebovala ísť k lekárovi. Dcéra C. ju odviezla na zdravotné stredisko. Vracala a aj
cestou k lekárovi vracala. V ambulancii jej sestrička privolala rýchlu zdravotnícku pomoc. Sanitka ju
odviezla do nemocnice, kde bola tri dni. C. ju odviezla na zdravotné stredisko medzi 10.00 hodinou až

11.00 hodinou. Nemá žiadne susedské spory s obžalovanou a ani nevysporiadané veci. Garáž pri ktorej
sa to stalo, je vedľa domu, v ktorom býva obžalovaná so svojimi rodičmi. Ich rodinný do je poschodový,
stojí šesť až osem metrov od cesty a medzi cestou a domom majú vysadené tuje. Súd vysoké a boli
vysoké už aj vtedy, keď sa to stalo. Z poschodia ich domu je vidieť na ulicu. Celú vec oznámila na
polícii, cez internet do Bratislavy, ale kedy bola spísaná a podpísaná zápisnica o trestnom oznámení si

nepamätala. V dôsledku tohto útoku utrpela zranenie krčnej chrbtice, ktorú mala narazenú. Mala vysoký
tlak krvi, bolela ju hlava a krk. Liečila sa u neurologičky a u svojho obvodného lekára, ktorý jej pravidelne
kontroloval tlak krvi. Keď vyšla na ulicu
- 3 - 1T/144/2011 - 308

a začala odhadzovať sneh, tak si nevšila na ulici obžalovanú. Obžalovaná ju napadla medzi 10.00
hodinou a 11.00 hodinou dňa 10.2.2010. Po prečítaní jej výpovede z prípravného konania uviedla, že
videla obžalovanú prichádzať autom v ten deň, keď sa to stalo. Nepovedala to preto, lebo na to zabudla.
Keď vypovedala na polícii ešte to mala v pamäti. Nevie presne do akej polohy sa dostala na zem po
úderoch obžalovanej. Na vysoký krvný tlak sa liečila už aj pred touto udalosťou. Sú to už tri roky a preto

si presne nepamätá či ju obžalovaná udierala v čase, keď stála alebo len, keď spadla.

Svedkyňa C. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 10.2.2010 medzi 10.00 hodinou a 11.00
hodinou videla, že mama odhadzovala sneh. Prišla za ňou obžalovaná a výrazne gestikulovala. Videla,
že mame stiahla kapucňu z hlavy a potiahla ju za vlasy tak, že mama spadla na zem. Potom už videla, že

ju bije päsťami do hlavy. Utekala z domu za mamou a stretli sa na dvore. Mama bola celá červená, bolo
jej zle a vracala. Vracala aj cestou do zdravotného strediska a musela jej autom zastaviť štyri - päťkrát.
Všetko videla z okna spálne. Spálňa je vľavo na poschodí a tuje majú vysadené vpravo. Nevidela ako
sa mama vyšmykla obžalovanej, posledné videla údery do hlavy. Videla mamu ležať tvárou v snehu,
stále otočenú chrbtom k obžalovanej. Videla mamu ležať v snehu na bruchu. Mama bola vystrašená a

sťažovala sa, že ju bolí hlava v záhlaví. V minulosti mama nemala žiadne konflikty s obžalovanou a ani
obžalovaná mamu nenapadla. V čase útoku mama držala v ruke lopatu, ale lopatou sa nebránila. Lopata
zostala ležať na zemi, spadla spolu s mamou. Mama spadla tvárou na sneh, lopata sa vtedy šmykla a
padla na zem. Obžalovaná prichádzala pred útokom k jej mame zo smeru ako je ich rodinný dom. Po
prečítaní jej výpovede z prípravného konania uviedla, že nevie, povedať prečo na hlavnom pojednávaní

jednoznačne hovorila, že mama padla na brucho. Je pravda, že výhľade jej zavadzala obžalovaná. Je
pravda, čo uviedla v prípravnom konaní a bolo to dávnejšie, keď mali konflikty s obžalovanou, pričom to
boliibaslovnékonfliktyastalisadávnejšiepredtýmtoincidentom.Nevedelavysvetliťprečovprípravnom
konaní hovorila, že mama doma nevracala, že vracala len cestou do zdravotného strediska. Komu
podala trestné oznámenie si nepamätala. Zadala si stránku ministerstva a oznámila čo sa stalo. Nevie

akú funkciu mala osoba, ktorej to oznámila. Na prvý mail nedostala odpoveď a na druhý jej oznámili, že
to bude riešiť polícia v Nitre. Potom ich zavolali na výsluch do Nitry.Svedok H. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o udalosti zo dňa 10.2.2010 veľa nevie, iba to, čo
mu povedala manželka do telefónu. V tento deň išiel do Nitry vlakom, ktorý odchádzal o 8.16 hodine
a volala mu manželka, aby rýchlo prišiel domov a povedala mu, čo sa jej stalo. Kázal jej, aby išla k

lekárovi. Autobusom sa vrátil späť do obce Výčapy - Opatovce, ale presný čas, kedy došiel nevedel. Z
autobusu išiel do zdravotného strediska a tam mu povedali, že ju odniesla rýchla zdravotnícka pomoc.
To bolo okolo obeda. Potom išiel hneď do mesta, do nemocnice na urgentný príjem a tam mu povedali,
že manželka je na traumatológii. Keď prišiel za ňou, povedala mu, že ju bolí hlava, že odhŕňala sneh a
napadla ju obžalovaná G. K. tak, že ju bila päsťami do hlavy. Na železničnej stanici boli ľudia, ktorých

pozná len z videnia. Na ich stanici obyčajne nastupuje päť - šesť, niekedy ose, ľudí. Obžalovanú v tento
deň nevidel medzi cestujúcimi. Nespomína si na to, že by jeho manželka a obžalovaná mali medzi
sebou nejaký konflikt. Nie je mu známy ani dôvod, prečo by mala obžalovaná napadnúť jeho manželku.
Ani po tomto incidente nevie o žiadnom konflikte medzi jeho manželkou a obžalovanou. Nesústreďoval
sa na to, kto v tento deň
- 4 - 1T/144/2011 - 309

nastupuje do vlaku. V čase, keď sa toto stalo, 10.2.2010 nebol zamestnaný a z domu odchádzal iba
nepravidelne. So svokrou nehovoril o tom, čo sa stalo manželke. Ak sa svokra o tejto udalosti dozvedela,
tak nie odo neho.

Svedkyňa K. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si nepamätá, či dňa 10.2.2010 bola prítomná
v gynekologickej ambulancii G.. F. obžalovaná G. K.. Ak by ju nebola videla pred začatím hlavného
pojednávania na chodbe súdu, tak by ani nevedela ako pani K. vyzerá. Denne v ambulancii vyšetria
štyridsať až päťdesiat pacientok. Podľa denného výpisu z ambulantnej knihy sa nevedela vyjadriť v

akom čase bola obžalovaná v ambulancii dňa 10.2.2010. Dňa 8.2.2010 bola na odber krvi a 10.2.2010
priniesla výsledok vyšetrenia krvi. Mohla priniesť tento výsledok sama obžalovaná a mohla ho priniesť
aj iná osoba. Bežne sa stáva, že výsledky prinesú rodinní príslušníci pacientky alebo aj prídu napríklad
pre recept. Ak aj sama obžalovaná doniesla výsledok vyšetrenia krvi tento zhodnotila a keďže bol
výsledok v poriadku o dve minúty ambulanciu opustila. V každom prípade ak sú výsledky v poriadku a

nie je potrebné, aby pacientka išla k lekárovi, tak o malú chvíľu z ambulancie odchádza. Do záznamu
v ambulantnej knihe zapisujeme každý výsledok, ktorý im v konkrétny deň prinesú pacienti, alebo ho
nechajú v schránke, ktorú pri ambulancii majú. V biochemickom laboratóriu vydajú výsledok vyšetrenia
krvi aj rodinnému príslušníkovi, ktorý má preukaz poistenca osoby, ktorá bola vyšetrovaná. Vydajú bežný
výsledok krvi, nie výsledok na graviditu. Výsledok gravidity nedávajú ani pacientke zisťuje si to len lekár

v laboratóriu. U obžalovanej G. K. išlo o bežný výsledok vyšetrenia krvi. Pacientky sa sťažujú, že nemajú
priame spojenie z obce Výčapy - Opatovce do obce Zbehy, ale musia cestovať najprv do Nitry a z Nitry
do Zbehov. Z týchto dôvodov raz do týždňa popoludní ordinujú priamo v obci Výčapy - Opatovce.

Svedkyňa K. Č. na hlavnom pojednávaní uviedla, že úprimne povedané si už nepamätá na to, čo sa

stalo dňa 10.2.2010. Vie, že prišla do ambulancie pani G., bola veľmi rozrušená a povedala, že bola
napadnutá inou osobou. Myslí si, že túto osobu neoznačila, ale presne si to už nepamätá. Pán doktor
ju vyšetril a poslal ju na traumatológiu. Pán G. ju asi odviezol autom. Nepamätá si, že by volali sanitku.
Po prečítaní jej výpovede z prípravného konania rozdiel vo svojich výpovediach vysvetlila tak, že už si
skutočne nepamätá ako to všetko presne bolo. Nepamätá si to pre odstup času, ktorý od vtedy uplynul.

Ak pani vyšetrovateľke povedala, že v ambulancii pán doktor nebol a volala pani G. rýchlu zdravotnícku
pomoc, tak to tak bolo. Je možné, že pán doktor bol zavolaný na návštevu pacientovi. Nevie presne,
kedypopoludníprišladoambulanciepoškodenápaniG.dňa10.2.2010.Nezaznamenávajúčaspríchodu
pacientov počas dňa.

Svedok G.. C.U. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že už nepracuje vo fakultnej nemocnici a preto
nemá prístup do zdravotnej dokumentácie. Po nahliadnutí do prepúšťacej správy Kliniky úrazovej
chirurgie a ortopédie Fakultnej nemocnice v Nitre uviedol, že pacientka bola prepustená v ústavnej
pohotovostnej službe. Prepúšťal ju G.. F.. Do ústavnej pohotovostnej služby ju poslala úrazová
ambulancia na sledovanie pre podozrenie z otrasu mozgu. Po prepustení je v správe uvedené, že ju

prepúšťajú s diagnózou pomliaždenie hlavy. Diagnóza sa určuje na základe anamnestických údajov a na
základe vegetatívnych príznakov pacienta. Na základe toho potom bola určená diagnóza pomliaždenie
- 5 - 1T/144/2011 - 310hlavy, ktorá sa lieči do sedem dní. Uvádza sa, že pacientka udáva bolesť vo vlasatej časti hlavy, čo mohol
lekár zistiť pri palpačnom vyšetrení. Otras mozgu je funkčná porucha, preto sa nedá zistiť pomocnými

vyšetreniami. Diagnóza nebola určená len na základe subjektívnych vnemov poškodenej, ale aj na
základe vyšetrenia lekára. CT vyšetrenie hlavy bolo negatívne, a neurologický nález bol tiež negatívny.
Ak uviedol, že neurologický nález bol negatívny, tak mal tým na mysli, že neurologický nález bol bez
ložiskovej symptomatológie a meningiálnych príznakov. Nemôže sa vyjadriť k psychickej nadstavbe
úrazu, nakoľko pacientku nevidel. Diagnóza pomliaždenie hlavy bola pravdepodobne stanovená na

základe palpačného vyšetrenia, nebol prítomný podkožný výron, prípadne opuch. CT a RTG vyšetrenia
boli negatívne aj ostatné vyšetrenia okrem palpačného boli negatívne.

Znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva, G.. C. G. na hlavnom
pojednávaní uviedol, že v predmetnej veci vypracoval znalecký posudok na zranenie poškodenej, ktoré
utrpela 10.2.2010, pričom vychádzal hlavne zo zdravotnej dokumentácie poškodenej. Zo zdravotnej

dokumentácie poškodenej vyplýva, že dňa 10.2.2010 utrpela zranenie hlavy v oblasti záhlavia
ľahšieho stupňa. Podľa charakteru a lokalizácie zranenia bolo možné posudzovať, že k nemu došlo
pôsobením aktívneho násilia, ktoré bolo tupého až tupouhlého charakteru a pôsobilo na oblasť hlavy
menšou intenzitou. To vyplýva zo zdravotnej dokumentácie, lebo došlo k vzniku len zmliaždenia
hlavy ľahšieho stupňa, bez poškodenia pokrývok hlavy, bez poškodenia skeletu lebky ako aj bez

poškodenia vnútrolebečných orgánov mozgu. Charakter a lokalizácia zranenia poškodenej nasvedčujú
pôsobeniu aktívneho mechanického násilia. Mohlo k tomu dôjsť pri fyzickom napadnutí poškodenej
inou osobou, napríklad pri údere päsťou do hlavy. Zranenie poškodenej bolo možné zo zdravotného
hľadiska hodnotiť ako úraz ľahký. Predmetné zranenia u poškodenej si v priemere vyžaduje dĺžku
liečby a práceneschopnosti päť až sedem dní. Poškodená v súvislosti so zranením bola obmedzená

v bežnom spôsobe života tým, že trpela bolesťou. Jej zranenie si vyžadovalo lekárske vyšetrenia
vrátane hospitalizácie v trvaní troch dní počas, ktorej bola u poškodenej zistená na hlave len na pohmat
bolestivosť vo vlasatej časti hlavy. Na hlave nebola viditeľnosť iného úrazu, nebolo zistené žiadne
vnútrolebečné poranenie a neurologickým vyšetrením bol zistený nález bez ložiskových zmien. Ako aj
poúrazová stresová porucha ľahšieho stupňa. Čo sa týka somatického poškodenia podľa zdravotnej

dokumentácie toto nezanechalo trvalé následky. Pomliaždenie hlavy ľahšieho stupňa bolo zistené u
poškodenej počas jej hospitalizácie od 10.2.2010 do 13.2.2010 na Klinike úrazovej chirurgie a ortopédie
vo Fakultnej nemocnici v Nitre. Toto zranenie bolo zistené pri objektívnom vyšetrení hlavy, keď bola
zistená kolmá bolestivosť v dolnej časti hlavy. Ak je to záver vyšetrenia odborného lekára počas
hospitalizácie, tento nález je možné brať ako vierohodný. Na mäkkých pokrývkach hlavy neboli zistené

hematómy a ani odierky hlavy. Pri ľahkých pomliaždeniach nemusia byť prítomné. Psychickú traumu,
ktorá je popísaná v lekárskych správach ja nemôže teoreticky ani vylúčiť a ani potvrdiť. Toto je otázka
pre psychiatra. Psychiater môže odpovedať na to, či somatická trauma mohla spôsobiť aj psychickú
traumu. V lekárskej správe na č. l. 43 prvá diagnóza znamená pomliaždenie hlavy a druhá diagnóza
znamená stav po podvrtnutí krčnej chrbtice. S najväčšou pravdepodobnosťou blížiacou sa istote druhá

diagnóza nesúvisí so zranením, ktoré poškodená utrpela dňa 10.2.2010, pretože nebolo zistené toto
zranenie pri prvotnom vyšetrení a ani počas hospitalizácie, bolo zistené, respektíve diagnostikované
až po uplynutí šesť dní po prvotnom úraze. Ak by bola toto zranenie utrpela dňa 10.2.2010 tak, by sa
prejavilo u poškodenej už aj počas jej hospitalizácie. K podvrtnutiu krčnej chrbtice dochádza
- 6 - 1T/144/2011 - 311

pôsobením nepriameho násilia, pri náhlych, prudkých a násilných pohyboch krčnej chrbtice. Prejavuje
sa bolesťou v krčnej chrbtici a výraznou obmedzenou hybnosťou vo všetkých smeroch krčnej chrbtice.
Ak by toto zranenie utrpela 10.2.2010, tieto príznaky sa museli u nej prejaviť bezprostredne po vzniku

zranenia.

Znalkyňa z odboru psychológie G.. G. Ť. na hlavnom pojednávaní uviedla, že osobnosť poškodenej je
diferencovaná, čiže rozvinutá, s primeranou intelektovou výbavou v pásme priemeru, s rysmi senzitivity,
čiže zvýšenej citlivosti, labilnejšou afektivitou a emotivitou, so sklonom k disforickým stavom, čiže

takým náladám emočným, s prvkami demonštratívnosti a teatrálnosti v správaní. Takúto osobnosť
odborne hodnotíme ako histriónsky akcentovanú, ale hĺbka týchto rysov nedosahuje u menovanej
kvalitu poruchy osobnosti, čiže nedosahuje úroveň psychopatických rysov. Z pohľadu kognitívneho
vybavenia (vnímanie, intelektová výbava, pamäťové schopnosti) je u menovanej zachovaná dostatočnávšeobecná vierohodnosť, čiže schopnosť adekvátne vnímať, uchovávať v pamäti a následne z pamäti
reprodukovať, pri danej výbave a vzhľadom k neprítomnosti osobnostnej patológie je u menovanej
zachovaná,nenarušená.Špecifickávierohodnosťjezpsychologickéhohľadiskaposudzovanávovzťahu

k inkriminovaným udalostiam, pričom sa vychádza z komparácií jednotlivých výpovedí menovanej, ich
obsahovej analýzy, logickej následnosti jednotlivých sekvencií výpovede v rámci znaleckého úkonu ako
i z neverbálnych prejavov vyšetrovanej osoby a analýzy psychodiagnostických metód, najmä metódy
projektívnej. Čo sa týka špecifickej vierohodnosti táto bola v znaleckom posudku hodnotená ako znížená
s odkazom na faktory bližšie popísané na strane 13 a 14 znaleckého posudku. Otázka týkajúca sa

pripravenostiamožnostinaučeniasavýpovedímenovanejjeťažšiehodnotiteľná,dokoncaažrelevantne
nehodnotiteľná, nakoľko jej výpovede poskytnuté znalkyni a v spisovej dokumentácii, v podstate sa
jedná o tri výpovede menovanej, sú identické nielen obsahovo ale hlavne i štylisticky a následnosti
jednotlivých zmien, čo by poukazovalo na charakteristiky naučeného textu, ale intelekt a pamäťové
schopnosti menovanej nie sú tak nadpriemerné, aby sa takýto text naučila naspamäť a v priebehu v
temer dvoch mesiacov ho v pamäti uchovávala a následne reprodukovala. Čiže je možné predpokladať,

že takýto druh jej výpovede vznikol iným mechanizmom ako tým, že by si výpoveď vopred pripravila
naučila sa ju a následne takýmto spôsobom pred orgánmi činnými v trestnom konaní vypovedala.
Konfabulácia, čiže nevedome vypĺňanie medzier v pamäťových stopách u vyšetrovanej zistená
nebola. Fabulačné mechanizmy vo všeobecnosti pri výkonových testoch neboli zvýraznené. Pri popise
predmetnej udalosti ich však možno identifikovať v podobe subjektívne modifikovaného popisu danej

veci. Pri špecifickej vierohodnosti, čiže pri výkonových testoch menovaná netypovala odpovede, priamo
verbalizovalaneznalosťsprávnehoriešenia,toznamenánefabulovala.Vrámciposudzovaniašpecifickej
vierohodnosti však jednotlivé detaily modifikovala v priebehu trvania znaleckého vyšetrenia. Čo sa týka
psychických následkov a ujmy súvisiacej s predmetnou traumou, psychologickým vyšetrením neboli
preukázané depresívne príznaky a zvýšená neurotizácia, ktoré by poukazovali na rozvoj reakcie na

stres. Dnes už spomínaný nález neurologického konzília Fakultnej nemocnice Nitra, v ktorom sa uvádza
posttraumatická stresová porucha ľahkého stupňa, nebola psychologickým vyšetrením potvrdená a
to ani spomínanými psychologickými testami, ani subjektívnym popisom ťažkostí poškodenej, ktorá z
daného okruhu zadokumentovaného v psychologickom posudku, neuviedla žiaden z týchto príznakov.
Základné detaily skutku vo výpovedi poškodenej sú stabilne zachované. Tak ako uviedla v znaleckom

posudku, ak sa preukáže, že výpovede poškodenej rozporujú objektívnej realite, z psychologického
hľadiska pripadá do úvahy motív
- 7 - 1T/144/2011 - 312

úmyselného privodenia nepríjemných konsekvencií údajnej útočníčke alebo môže ešte hypoteticky
zvažovať motív ochrany iného útočníka, ak sa preukáže, že konania sa nedopustila udávaná osoba.
Môžekonštatovať,čosatýkasubjektívnejmodifikácievzmyslezámenyosobyútočníkaaleboúčastníkov
incidentu, táto môže súvisieť s tendenciou takejto modifikácie u poškodenej, o ktorej hovorila vyššie, ale
nie je možné, aby znalkyňa označila, ktoré časti výpovede poškodenej sú pravdivé nemodifikované a

ktoré sú nepravdivé modifikované. Čo sa týka tendencie výrazného dokresľovania detailov skutku, tieto
sa v rámci psychologického vyšetrenia prejavili v podobe popisu bezprostredných reakcií poškodenej.
Mala tendenciu zvýrazňovať aj svoje zdravotné problémy.

Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemal preukázané, že sa stal skutok, ktorý je

kladený za vinu obžalovanej. Obžalovaná od vznesenia obvinenia popierala spáchanie skutku a pri
každej svojej výpovedi uviedla, že v čase, keď sa mal stať skutok vôbec nebola vo obci Výčapy -
Opatovce. V každej svojej výpovedi uviedla, že v tom čase bola v ambulancii svojho gynekológa v
obci Zbehy. Zo spáchania skutku mala obžalovanú usvedčiť svojou výpoveďou poškodená G. G. a jej
výpoveď mala podporiť svedkyňa C. G.. V hrubých rysoch sú ich výpovede zhodné, ale v detailoch sa

odlišujú a preto ich súd vyhodnotil ako nevierohodné. Poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že
keď vyšla na ulicu nikoho si na ulici nevšimla. V prípravnom konaní však uvádzala, že videla obžalovanú
prichádzať na aute. K samotnému útoku uviedla, že ako odhadzovala sneh, obžalovaná k nej pristúpila
zozadu, niečo jej zahundrala, strhla kapucňu, potiahla za vlasy a schytala o nej pár úderov. Stratila
stabilitu, spadla na kolená a dostala pár úderov päsťou. Potom sa jej vyšmykla a ušla do dvora. V

prípravnom konaní uviedla, že zrazu pocítila, že jej niekto strhol kapucňu z hlavy a v tom sa obzrela
a zbadala susedu K.. Potom ako jej strhla kapucňu, potiahla ju zozadu silno za vlasy, zatočila sa jej
hlava a chcela sa jej vyšmyknúť, ale v tom padla na zem do snehu tvárou. Nebola vlastne tvárou v
snehu, ale akoby kvočala a potom zacítila silné údery päsťami do zadnej časti hlavy. Svedkyňa C. G.na rozdiel od poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaná prišla za mamou od smeru
ako býva a výrazne gestikulovala. Videla, že mame stiahla kapucňu z hlavy a potiahla ju za vlasy tak,
že mama spadla na zem. Potom už videla, že ju bije päsťami do hlavy. Videla mamu ležať tvárou v

snehu,stáleotočenúchrbtomkobžalovanej.Videlamamuležaťvsnehunabruchu.Vprípravnomkonaní
však uviedla, že videla ako obžalovaná chytila mamu zo zadnej strany, od chrbta za vlasy a začala ju
za ne ťahať. Potom ju viackrát pomykala a mama spadla na zem, šmykla sa na snehu, ale nevie či
spadla na zadok alebo tvárou do snehu, pretože kvôli obžalovanej matku dobre nevidela. Incident okrem
poškodenej, obžalovanej a svedkyne C. G. nikto iný nevidel. Svedkovia, ktorí vypovedali sa priamo ku

skutku nevyjadrovali. Sprostredkovane sa o skutku dozvedel iba svedok H. G., ktorému to povedala
poškodená. Na rozdiel od rozporov v samotných výpovediach poškodenej G. G. a svedkyne C. G.,
výpovede obžalovanej boli stále rovnaké, stále rovnako vypovedala o tom, že v čase skutku medzi 10.00
hodinou a 11.00 hodinou nebola dňa 10.2.2010 v obci Výčapy - Opatovce, ale bola v ambulancii svojho
gynekológa v obci Zbehy. Táto jej obrana bola aj potvrdená vykonanými dôkazmi. Obžalovaná uviedla,
že dňa 10.2.2010 si bola pre výsledky vyšetrenia krvi na Oddelení biochémie vo Fakultnej nemocnici v

Nitre a následne ich odniesla do ambulancie svojho gynekológa. Po odovzdaní výsledkov vyšetrenia krvi
išla domov do obce Výčapy - Opatovce autobusom, ktorý premával na linke z Nitry do Partizánskeho a
išiel aj cez Zbehy a Výčapy - Opatovce. Skutočnosť, že obžalovaná bola v kritický deň
- 8 - 1T/144/2011 - 313

v ambulancii svojho gynekológa a odovzdala výsledky vyšetria krvi potvrdili aj svedkovia, lekár G.. B. F.
a zdravotná sestra K. E.. Prítomnosť obžalovanej v tejto ambulancii potvrdzuje aj výpis z ambulantnej
knihy, kde je zaznamená pod poradovým číslom 5 a 9 a je označená aj svojim rodným číslom. Uvedená
je riadne v poradí, pričom vo výpise z ambulantnej knihy vyplýva, že aj pred obžalovanou a aj z ňou sú

uvedené ďalšie pacientky. Svedok G.. B. F. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaná mohla byť v jeho
ambulancii dňa 10.2.2010 v čase medzi 10.00 hodinou a 11.00 hodinou. Presný čas si do karty neznačí,
ale vzhľadom k dennému záznamu, na ktorom je poradie pacientok prichádzajúcich do jeho ambulancie,
je dosť pravdepodobné, že v uvedenom čase sa nachádzala v ambulancii. Svedkyňa K. E. potvrdila, že
obžalovaná dňa 8.2.2010 bola na odber krvi a 10.2.2010 priniesla výsledok vyšetrenia krvi. Tiež uviedla,

že v dennom výkaze A1 neznačia čas a nevedela sa vyjadriť, kedy presne bola obžalovaná v ambulancii,
ale potvrdila, že v tento deň priniesla do ambulancie výsledky vyšetrenia krvi. Súd preveril aj skutočnosť,
či 10.2.2010 premával autobus na trase Nitra - Partizánske, ako to uviedla obžalovaná. Zo správy SAD,
a.s., Prievidza, a tiež z ich prevádzky v Partizánskom, mal súd preukázané, že dňa 10.2.2010 premával
spoj číslo 4 linky 305504 Partizánske - Komárno, z Nitry, z Autobusovej stanice o 12,25 hodine smerom

cez obec Zbehy a Výčapy - Opatovce do Partizánskeho. K správe pripojili a cestovný poriadok linky
305504 Partizánske - Topoľčany - Nitra - Komárno, platný od 12.12.2009. Správa SAD, a.s., Prievidza
a pripojený cestovný poriadok potvrdili aj ďalšiu časť obrany obžalovanej.

Súd zistil, že poškodená G. G. utrpela dňa 10.2.2010 traumu, čomu nasvedčujú lekárske správy,

ale vykonaným dokazovaním nebolo nepochybne preukázané, že jej ju spôsobila obžalovaná. Bolo
preukázané, že v čase skutku sa obžalovaná nenachádzala na mieste skutku, preto skutok nemohla
vykonať a nemohol sa stať ako je to uvedené vo výroku obžaloby. Na základe vyššie uvedených
vykonaných dôkazov nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná a preto ju
spod obžaloby prokurátora oslobodil.

Súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil, preto poškodenú s jej nárokom na náhradu škody odkázal na
občianske súdne konanie.