Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/14/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111201154
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3111201154.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľky I.. I. I.,
bytom U., R. XX, právne zastúpenej LAW FIRM, s.r.o., IČO: 36 867 209, so sídlom Bratislava, Špitálska
ul.č. 10, proti odporcovi I. R., bytom I. W. XXX v konaní o zaplatenie 13.300,-€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 13.300 € spolu s 9% úrokom z omeškania
zo sumy 13.300,- € ročne od 21.12.2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 798,- € a trovy právneho zastúpenia
vo výške 2.178,29 € na účet právneho zástupcu navrhovateľky, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 21.1.2011 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi
zaplatenia čiastky 13.300,- euro spolu s 9 % s úrokom z omeškania z tejto čiastky ročne od 21.
decembra 2010 do zaplatenia. K zdôvodneniu žalobného návrhu navrhovateľka uviedla, že dňa 16.
októbra 2009 uzatvorila ako kupujúca s odporcom ako predávajúcim kúpnu zmluvu, na základe ktorej
mala nadobudnúť od odporcu pozemky bližšie špecifikované v predmetnej kúpnej zmluve, pričom časť
kúpnej ceny vo výške 13.300,- euro odovzdala navrhovateľka odporcovi pri podpise kúpnej zmluvy.
Predmetná kúpna zmluva však podľa názoru navrhovateľky nie je platným právnym úkonom, nakoľko
táto trpí viacerými vadami, keď tento právny úkon je neurčitý, nezrozumiteľný a je navyše aj v rozpore
so zákonom, pretože podpis odporcu ako scudziteľa nehnuteľnosti nie je na zmluve osvedčený podľa
osobitných predpisov. Následne účastníci uzatvorili zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, a to konkrétne dňa
22. marca 2010, podľa ktorej boli účastníci povinní najneskôr do 1. júna 2010 uzatvoriť samotnú kúpnu
zmluvu (realizačnú zmluvu), na základe ktorej by navrhovateľka nadobudla od odporcu pozemky bližšie
špecifikované v samotnej zmluve. V lehote do 1. júna 2010 a ani do dnešného dňa však k uzatvoreniu
samotnej kúpnej zmluvy (realizačnej zmluvy) nedošlo. Navrhovateľka ako kupujúca tak na základe
neplatnej kúpnej zmluvy poskytla odporcovi ako predávajúcemu časť kúpnej ceny vo výške 13.300,-
euro, čím sa odporca na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil. Navrhovateľka vyzývala odporcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia 13.300,- euro výzvou, ktorú odporca prevzal dňa 3. decembra
2010, pričom mu poskytla lehotu do 20. decembra 2010. Odporca doposiaľ navrhovateľke z uvedenej
čiastky 13.300,- euro nevyplatil nič.

Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľka mala v zmysle predmetnej kúpnej zmluvy kúpiť
pozemky tak, ako sa dohodli a nevznikol by žiaden problém.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 25.8.2011, ktorým zaviazal odporcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia z dôvodu, že odporca sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil tým, že získal
majetkový prospech plnením navrhovateľky z neplatného právneho úkonu. Neplatnosť kúpnej zmluvy
zo dňa 16. októbra 2009 bola podľa názoru súdu spôsobená tým, že podpis odporcu ako prevodcu
nehnuteľností nebol overený príslušným orgánom, a to či už notárom alebo matričným úradom, a preto
súd ustáli, že v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o neplatnosť pre nedodržanie zákonom
predpísanej formy.

Krajský súd v Trenčíne svojím uznesením zo dňa 31.5.2013 uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že sa nestotožnil s názorom prvostupňového súdu o
tom, že kúpna zmluva, predmetom ktorej je predaj nehnuteľnosti, na ktorej nie je overený podpis
predávajúceho, spôsobuje neplatnosť tejto kúpnej zmluvy, keď mal za to, že v takomto prípade sa
nejedná o predpoklad platnosti právneho úkonu, ale o jednu z foriem overenia totožnosti konajúceho.
Sprísnená forma úradne overených podpisov v takýchto prípadoch slúži ako predbežná kontrola pred
vkladom do katastra nehnuteľností. Overovanie pravosti podpisu (legalizáciu) vykonáva v prvom rade
notár, alebo matričný úrad. Legalizáciou notár, resp. matričný úrad overuje, že fyzická osoba pred ním
v jeho prítomnosti listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine sa už nachádzajúci pred ním
vlastnoručne uznala za vlastný. Legalizáciu vykoná notár, prípadne matričný úrad overovacou doložkou,
ktorou buď vyznačí na listine, že na nej je overovaný podpis, alebo vyhotoví samostatne a potom pevne
spojí s listinou, na ktorej je overovaný podpis. Overovacia doložka notára, resp. matričného úradu sa
považuje za listinu o overení. Znamená to, že pokiaľ nie je podpis predávajúceho na kúpnej zmluve
úradne overený, táto okolnosť nemá vplyv na jej platnosť. Pokiaľ kúpnu zmluvu podpísali predávajúci a
kupujúci, ktorých podpisy, tak, ako je tomu v prejednávanej veci nikto nespochybňuje, podpísaním kúpnej
zmluvy nastali obligačnoprávne účinky tejto zmluvy. Nenastali však vecnoprávne následky predmetnej
kúpnej zmluvy, keďže nedošlo k zápisu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na základe
uvedeného odvolací súd, na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa uzavrel, že z dôvodu absencie
overeného podpisu predávajúceho (odporcu) na spornej kúpnej zmluve, táto skutočnosť nespôsobuje
jej neplatnosť. V ďalšom konaní nariadil okresnému súdu riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu,
ktorým je viazaný (§ 226 O.s.p.), doplniť dokazovanie na ďalšie skutočnosti, navrhovateľkou uvádzané
ako dôvody neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, a to jej neplatnosti pre nemožnosť plnenia, pre
neurčitosť a nezrozumiteľnosť v zmysle § 37 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a v závislosti na posúdení
platnosti uvedeného právneho úkonu z týchto hľadísk rozhodnúť, či sa odporca bezdôvodne obohatil
tým, že získal majetkový prospech plnením navrhovateľky z neplatného právneho úkonu.

Súd následne nariadil pojednávanie, oboznámil účastníkov s doteraz vykonaným dokazovaním (výsluch
navrhovateľky a odporcu ako účastníkov konania, výsluch svedkyne K. H., kúpna zmluva zo dňa
16.10.2009, zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 22.3.2010, žiadosťou o vydanie bezdôvodného
obohatenia, LV č. XXXX a XXXX pre k.ú. I. W., zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 29.9.2009,
výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 16.9.2009), doplnil dokazovanie dopytom prostredníctvom
katastrálneho portálu, potvrdením obce I. W., výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. I. W. a odpoveďou
Okresného úradu Trenčín, katastrálneho odboru zo dňa 25.10.2013 a zistil tento skutkový stav:

Zo zhodných výpovedí navrhovateľky, odporcu a svedkyne K. H. súd zistil, že začiatkom roka 2009 sa
rozhodol odporca predať svoje pozemky, nachádzajúce sa v obci I. W.. Predaj pozemkov sa odporca
snažil realizovať nielen prostredníctvom realitných kancelárií ale aj pomocou svojich známych. Cez
svedkyňu K. H. sa odporca nakontaktoval na pani R., ktorá mu v septembri 2009 predstavila ako vážneho
záujemcu o kúpu predmetných pozemkov navrhovateľku. Navrhovateľka si predmetné nehnuteľnosti
obhliadla na mieste samom a rozhodla sa, že pozemok v obci I. W. od odporcu kúpi. Aby mal odporca
istotu, že navrhovateľka uvedené pozemky od neho kúpi, dohodli sa účastníci na zálohe 13.300,- euro,
ktorú výšku navrhla pani R.. Následne dňa 16. októbra 2009 došlo k samotnému spísaniu kúpnej
zmluvy ako i k odovzdaniu zálohy 13.300,- euro zo strany navrhovateľky v prospech odporcu, o čom
bol vyhotovený výdavkový pokladničný doklad. Podpis odporcu ako prevodcu nehnuteľnosti na kúpnej
zmluve nebol overený ani pred notárom, ani na matrike. Zálohu na kúpnu cenu 13.300,- euro odovzdala
navrhovateľka v prítomnosti odporcu k rukám pani R., ktorá si z uvedenej čiastky ponechala ako províziu
za sprostredkovanie čiastku 3.000,- euro a zvyšných 10.300,- euro odovzdala odporcovi. O 5 mesiacov
po podpísaní predmetnej kúpnej zmluvy žiadala navrhovateľka od odporcu spísanie ďalšej zmluvy, a to

konkrétne zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, na čo odporca pristal. K samotnému prevodu predmetných
nehnuteľností v prospech navrhovateľky doposiaľ nedošlo.

Z listiny zo dňa 16. októbra 2009 označenej ako kúpna zmluva o prevode vlastníctva pozemku vyplýva,
že predmetnú zmluvu ako predávajúci podpísal odporca a ako kupujúca podpísala navrhovateľka.
Žiaden z uvedených podpisov nie je overený ani na matrike, ani pred notárom. Predmetom prevodu
podľa čl. II uvedenej zmluvy mal byť pozemok parc. reg. X. o výmere X.XXX m2 - orná pôda, ktorý bol
zapísaný na LV č. XXX pre k.ú. I. W.. Uvedená nehnuteľnosť mala byť vo výlučnom vlastníctve odporcu
ako predávajúceho z titulu dedenia. Podľa čl. III uvedenej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vo výške
43.000,- euro, s tým že prvá splátka vo výške 13.300,- euro bude odovzdaná pri podpise zmluvy.

Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 16. septembra 2009 súd zistil, že odporca svojím
podpisom potvrdil prevzatie čiastky 13.300,- euro od navrhovateľky ako zálohu na kúpu nehnuteľnosti.

Z listiny zo dňa 22. marca 2010 označenej ako zmluva o budúcej zmluve vyplýva, že odporca ako
budúci predávajúci uzavrel s navrhovateľkou ako budúcou kupujúcou zmluvu o budúcej kúpnej zmluve,
podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že odporca s navrhovateľkou najneskôr v lehote do 1. júna 2010
uzatvoria kúpnu zmluvu, na základe ktorej predá odporca navrhovateľke pozemky v jeho vlastníctve
nachádzajúce sa v katastrálnom území I. W., ktoré označil ako pozemok evidovaný na LV č. XXXX a
XXXX po komasácii LV XX/XXX o celkovej výmere cca 4.600 m2.

Z listiny zo dňa 1. decembra 2010 označenej ako žiadosť o vydanie bezdôvodného obohatenia
vyplýva, že navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala odporcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 13.300,- euro, najneskôr do 20. decembra 2010 s odôvodnením, že
kúpna zmluva zo dňa 16. októbra 2009, na základe ktorej prevzal odporca od navrhovateľky prvú splátku
kúpnej ceny vo výške 13.300,- euro, ako aj zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 22. marca 2010
sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Predmetnú výzvu, ako vyplýva z doručenky vlastnoručne
podpísanej odporcom, prevzal odporca dňa 3. decembra 2010.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je
neplatný.

Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní,
ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z citovaných ustanovení pre súd vyplynulo, že platný právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo

- slobodne a vážne,

- určite a zrozumiteľne,

- s možným predmetom plnenia.

Inak je právny úkon neplatný.

V tomto smere pre prejednávaný prípad je smerodajné, že zrozumiteľnosť a vážnosť prejavu vôle ako
náležitosti prejavu sa musia skúmať so zreteľom na právny význam, ktorý sa prikladá zrozumiteľnosti a
určitosti, s prihliadnutím na to, že zrozumiteľnosť a určitosť súvisí so schopnosťou zrozumiteľne najmä
písať a určitým spôsobom používať vyjadrovacie prostriedky. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí,
že jeho adresát (adresáti) je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie
právneho úkonu. Na ujmu zrozumiteľnosti teda nie je to, že adresát nerozumie niektorým výrazom
použitým pri prejave (napríklad z toho dôvodu, že nemá potrebné vzdelanie). Stačí, že takýto prejav
je vo všeobecnosti zrozumiteľný a adresátovi je význam použitých výrazových prostriedkov objasnený
(objasniteľný) alebo vysvetlený (vysvetliteľný) primerane povahe právneho úkonu (relatívna povaha
zrozumiteľnosti). Iný prístup k zrozumiteľnosti právneho úkonu by mohol vyvolať značnú právnu neistotu,
ak by konajúci musel vždy dbať na to, aby adresát v úplnosti pochopil všetky slová uvedené v prejave.
Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych
ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Zrozumiteľnosť prejavu však sama osebe
neznamená aj určitosť právneho úkonu. Neurčitý je aj právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť, čo je jeho
predmetom. Pri zmluvách je to najčastejšie vtedy, ak nemožno zistiť, čoho sa prejavená vôľa určitého
právneho úkonu týka, ak teda nie je určito (konkrétne) vyjadrené (uvedené) to, čoho sa právny úkon
týka, resp. ak tento predmet zmluvy nie je vyjadrený vôbec. Možnosť predmetu plnenia je vyjadrením
možnosti predmetu právneho úkonu. Možnosť plnenia sa posudzuje zásadne objektívne a skúma sa
k okamihu urobenia právneho úkonu (počiatočná nemožnosť plnenia). Neskoršia nemožnosť plnenia
má iné právne dôsledky než neplatnosť (zánik práv a povinností v zmysle § 575). V praxi možno
uvažovať predovšetkým o faktickej nemožnosti plnenia. Právna nemožnosť predstavuje nedovolenosť a
vyvoláva skôr následky predvídané v § 39. Faktická nemožnosť predmetu plnenia neznamená len úplnú
nemožnosť splniť. Možno ju stotožniť aj s takou obťažnosťou plnenia, ktorá bráni tomu, aby sa plnenie
od povinného účastníka úkonu vôbec požadovalo (aspekt spravodlivosti), resp. je zrejmé, že zaviazaný
subjekt by nedokázal prekonať prekážky brániace splneniu. Ak právny úkon nie je urobený slobodne,
vážne, určite, zrozumiteľne a s možným predmetom plnenia, je absolútne neplatný.

Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že

- pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku,

- nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem,
nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej
ochrany,

- určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní predpokladá naliehavý právny záujem
na takomto určení, inak súd takejto žalobe nemôže vyhovieť,

- sa na ňu prihliada aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo),

- ju nemožno žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že
nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje, a nadväzne na to z rovnakého dôvodu nemožno od takého
právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť,

- nie je časovo obmedzená, aj keď určitou výnimkou je, ak sú splnené ostatné zákonné predpoklady,
inštitút vydržania, kde aj absolútne neplatný právny úkon môže byť iusta causa possesionis,

- zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).

Niektoré nedostatky, ktoré sa v právnom úkone objavia, nemusia mať za následok jeho neplatnosť.
V odseku 3 zákon "toleruje" chybu v písaní alebo počítaní v prípade, ak napriek tejto chybe je jeho
význam nepochybný. Takouto chybou v písaní, ktorá nebude mať za následok neplatnosť úkonu, je
napríklad chybne uvedené číslo ulice, kde býva účastník zmluvy, ale z ostatných identifikačných znakov
je nepochybné, o koho ide. Iná by bola situácia, ak by sa v zmluve o prevode nehnuteľnosti nesprávne
uviedlo číslo parcely či listu vlastníctva. Chyby v písaní a v počítaní nevyvolávajú neplatnosť právneho
úkonu za predpokladu, že význam (obsah) prejavu vôle je nepochybný. Predpokladá to, že k chybám
došlo iba pri písomnom vyhotovovaní právneho úkonu, spravidla nepozornosťou, bez vplyvu na slobodu,
vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť prejavu vôle a bez pôsobenia omylu.

Predmetom konania je vrátenie zálohy vo výške 13.300,- € na kúpnu cenu, ktorá bola odporcovi
navrhovateľkou vyplatená dňa 16.9.2009. K podpisu kúpnej zmluvy, kde bola dohodnutá kúpna cena
došlo následne dňa 16.10.2009. Predmetom kúpnej zmluvy mal byť pozemok - parc. reg. C č. XX/XXX o
výmere X.XXX m2 - orná pôda v k.ú. I. W., ktorý bol vo výlučnom vlastníctve odporcu ako predávajúceho
a bol zapísaný na W.. Napriek vyjadreniu právneho zástupcu navrhovateľky počas konania o tom, že
takto špecifikovaná parcela v tom čase neexistovala, odporca k tejto skutočnosti uviedol, že to nie je
pravda, že pozemok bol prečíslovaný, avšak žiadny dôkaz okrem odvolávania sa na katastrálny orgán
neuviedol. Súd preto doplnil dokazovanie v tom smere, či takáto parcela existuje a z LV č. XXX pre k.ú.
I. W. (č.l. XX) zo dňa 30.7.2013 zistil, že na tomto LV nie je evidovaná parcela s uvedeným označením.
Rovnako ani na predložených LV z roku 2010 (LV č. XXXX a XXXX pre k.ú. I. W.) sa takto označený
pozemok nenachádza. Vzhľadom na uvedené súd vykonal dopyt na príslušný katastrálny orgán, ktorý vo
svojej odpovedi zo dňa 25.10.2013 uviedol, že v pozemkovej knihe v k.ú. I. v súpise pozemkov k registru
obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. I. W., v súbore popisných informácií v elektronickej podobe v k.ú.
I. W. a ani v aktuálnom súbore popisných informácií v k.ú. I. parc.č. XX/XXX nie je a ani zapísaná nebola.

Z vykonaného dokazovania tak mal súd preukázané, že označenie nehnuteľnosti údajmi, ktoré sa
nachádzajú v uzavretej kúpnej zmluve zo dňa 16.10.2009, nie je určité. V tomto smere súd zdôrazňuje,
že pre určitosť predmetu kúpnej zmluvy, hlavne ak sa týka nehnuteľných vecí, a prevodu vlastníckych
či iných práv k nim, je potrebné, aby nielen účastníci konania vedeli, o akú časť zemského povrchu
sa jedná, ale takýto prejav vôle musí byť určitý aj pre príslušné štátne orgány, nakoľko vlastníctvo k
nehnuteľným veciam sa podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka na základe zmluvy nadobúda až
vkladom do katastra nehnuteľností, o ktorom rozhoduje príslušný katastrálny orgán, a ktorý rovnako
ako účastníci zmluvného vzťahu musí vedieť, o akú časť zemského povrchu sa v prejednávanom
prípade jedná, inak by návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe takto spísanej kúpnej
zmluvy nemohol vyhovieť, čím by nemohlo dôjsť k vecnoprávnym účinkom kúpnej zmluvy t.j. k prevodu
vlastníckeho práva na kupujúceho. Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 21.2.1997, sp.zn.
XCdo/XXX/XXXX vyslovil, že kúpna zmluva ohľadne prevodu nehnuteľností - časti pozemku, ktorý ešte
nie je identifikovaný v katastri nehnuteľností, je určitá len vtedy, ak táto časť pozemku je označená na
pripojenom geometrickom pláne, potvrdenom katastrálnym úradom, ktorý musí tvoriť s ňou jedinú listinu.
Pre zmluvy o prevode nehnuteľností Občiansky zákonník totiž požaduje, aby prejavy vôle účastníkov
boli na tej istej listine (§ 46 ods. 2). Znamená to, že pokiaľ je zmluva napísaná na viac ako jednom
liste a jej súčasťou je i geometrický plán, všetky tieto jednotlivé hárky musia byť pevne spojené (zošité)
tak, aby tvorili technickú (nielen vôľovú) jednotu listiny, a to už pred podpísaním zmluvy. Splnenie tejto
podmienky je povinný skúmať príslušný katastrálny úrad (§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.). Na
základe uvedeného preto súd ustálil, že zmluva v časti svojho predmetu nie je určitým prejavom vôle,
čo v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka vedie k jej absolútnej neplatnosti, na ktorú je súd povinný
prihliadať ex offo.

Ako už súd konštatoval aj vo svojom predošlom rozhodnutí medzi účastníkmi nie je sporné, že odporca
prevzal od navrhovateľky čiastku 13.300,- euro ako prvú splátku kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 16. októbra 2009. Taktiež medzi účastníkmi nebolo sporné a súd mal za preukázané, že
navrhovateľka listom zo dňa 1. decembra 2010 vyzvala odporcu na vrátenie uvedenej čiastky 13.300,-
euro v lehote do 20. decembra 2010, na ktorú výzvu odporca do dnešného dňa žiadnym spôsobom
nereagoval. Uvedenú výzvu odporca prevzal dňa 3. decembra 2010.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že odporca na základe neplatnej kúpnej zmluvy prevzal od
navrhovateľky čiastku 13.300,- euro, čím sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Preto súdu nezostávalo iné,
ako žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovieť a vo výrokovej časti tohto rozsudku uložiť odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľke čiastku 13.300,- euro, teda vrátiť navrhovateľke peňažné plnenie, ktoré
mu plnila na základe neplatnej kúpnej zmluvy.

Odporca navrhovateľkou uplatnený nárok nezaplatil a je od 21.12.2010 v omeškaní so zaplatením
svojho peňažného záväzku. Navrhovateľke preto popri práve na zaplatenie istiny vzniklo i právo na
úrok z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 ods. 1 nar. vl. SR č.
87/1995 Z.z.). Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že od 13.05.2009 do 12.04.2011 činila základná
úroková sadzba ECB 1 %, navrhovateľka má preto právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9
% ročne od doby, od ktorej úroky požaduje.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Nakoľko plne úspešným účastníkom konania bola navrhovateľka, súd jej v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 798,- € a trov právneho zastúpenia vo výške

2.178,29 €.

Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vo výške stanovenej
v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, t.j. vo výške 303,74 € a paušálnej náhrady režijných výdavkov. Súd priznal právnemu
zástupcovi navrhovateľa odmenu za 6 úkonov právnej služby, a to:

- 26.11.2010 - prevzatie a prípravu zastúpenia

- 19.01.2011 - písomné podanie na súd - návrh na začatie konania

- 13.06.2011 - písomné podanie na súd - vyjadrenie sa k odporu

- 25.08.2011 - účasť na pojednávaní

- 25.11.2011 - písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu

- 14.10.2013 - účasť na pojednávaní

- 11.12.2013 - účasť na pojednávaní

V zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. podľa ktorej od klienta možno požadovať na náhradu
výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške 1/100 výpočtového
základu za každý úkon právnej služby má právny zástupca právo na paušálnu náhradu režijných
výdavkov vo výške7,21 € za každý úkon právnej služby v roku 2010, t. j. vo výške 7,21 € (7,21 € x 1),
vo výške 7,41 € za každý úkon právnej služby v roku 2011, t. j. vo výške 29,64 € (7,41 € x 4) a vo výške
7,81 € za každý úkon právnej služby v roku 2013, t. j. vo výške 15,62 € (7,81 € x 2).

Trovy konania je odporca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky, v zmysle ustanovenia
§ 149 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).