Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/53/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113205172
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5113205172.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., B. XX, právne zastúpený P.. P. A., advokátom, so sídlom
I., Veľká Okružná 2134/76, proti odporcovi : AQUATREND, s.r.o., so sídlom Žilina, Hričovská 221, IČO:
36 406 741, právne zastúpený JUDr. Martinom Burianom, advokátom, so sídlom Štúrova ul. č. 1, Žilina,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok č.k. MCH1/2012 zo dňa 31.1.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 4.2.2013 vydaný rozhodcom JUDr. Milanom Chovancom, z dôvodov podľa § 40 ods.
1, písm. f/ zák. č. 244/2002 Z. z. v platnom znení.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 331,50 eur a trovy právneho

zastúpenia vo výške 271,52 eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 15.02.2013 domáhal zrušenia rozhodcovského
rozsudku vydaného JUDr. Milanom Chovancom, rozhodcom so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01
Žilina, pod sp. zn. MCH 1/2012 dňa 31.01.2013, a to vo veci navrhovateľa: AQUATREND, s.r.o., so
sídlom Žilina, Hričovská 221, IČO: 36 406 741, proti odporcovi: X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., B. XX,
o zaplatenie 4.315,21 eur s príslušenstvom.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľovi bol dňa 4.2.2013 doručený rozhodcovský rozsudok sp.zn. MCH

1/2012 zo dňa 31.3.2012, na základe žaloby zo dňa 10.4.2012 bol povinný zaplatiť odporcovi sumu
4.315,21 EUR do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a

zaplatiť žalovanému trovy konania v celkovej výške 310,20 EUR, t. j. poplatok za rozhodcovské konanie
a trovy právneho zastupovania vo výške 562,09 EUR do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Rozsudok žiadal zrušiť z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. a), c), f), g) zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ktoré odôvodnil nasledovným uvedením
rozhodných skutočností.

Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 19.04.2006 Zmluvu o obchodnej spolupráci č. 10621 v zmysle ust.

§ 642 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Na základe
tejto zmluvy žalobca vykonával sprostredkovateľskú činnosť pre žalovaného. V zmysle zákonných
ustanovení Obchodného zákonníka sa zmluvou o sprostredkovaní žalovaný následne doručil žalobcovi
listzodňa12.03.2012označenýako"OkamžitéodstúpenieodZmluvyoobchodnomzastúpeníč.10621,v ktorom žalovaný okamžite odstupuje od zmluvy o obchodnej spolupráci č. 10621, avšak navrhovateľ
skončil zmluvný vzťah výpoveďou ku dňu 30.11.2011. Ďalej opísal dôvody, podľa ktorých odporca počas
rozhodcovského konania hodnoverne nepreukázal porušenie povinností žalobcu vyplývajúcich z čl. III

zmluvy o obchodnej spolupráci č. 10621.

Ďalej uviedol, že predchádzajúci právny zástupca žalobcu, JUDr. Štefan Schnelly namietal zaujatosť
rozhodcu, JUDr. Milana Chovanca z dôvodu, že dňa 10.09.2012 sa žalobca náhodne stretol s F. C., nar.:
XX.XX.XXXX,trvalébytom:F.XXX,XXXXXF.aprirozhovoresažalobcadozvedelotom,žeustanovený
rozhodca často navštevoval sídlo žalovaného ako i konateľa spoločnosti AQUATREND, s.r.o., ICO:

36406741, so sídlom: Hričovská 221, 01001 Žilina a ustanovený rozhodca poskytoval poradenstvo v
predmete podnikania žalovaného a pripravoval i vzor zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorej súčasťou
je rozhodcovská doložka, pričom rozhodca námietku zaujatosti zamietol.

Navrhovateľ zároveň namietal aj porušenie povinností rozhodcu a právo účastníkov na rovné postavenie
tým, že odôvodnenie rozhodcovského rozsudku neobsahuje žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že
žalobca porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o obchodnej spolupráci. Zároveň Rozhodcovský súd

v Žiline, V. Tvrdého č.17 nevykonal dôkazy v konaní, nestanovil ani ústne pojednávanie v predmetnej
veci, stotožnil sa iba so žalobou žalovaného. Rozhodca taktiež nikdy nedoručil vyjadrenie odporcu k
žalobnej odpovedi zo dňa 28.09.2012.

Navrhovateľ taktiež namietal nedostatok právomoci.

Odporca vo vyjadrení uviedol, že návrhom sú uplatnené nároky, aby súd:

- rozhodol o námietke zaujatosti a rozhodcu, JUDr. Milana Chovanca a vylúčil JUDr. Milana Chovanca z
prejednávania a rozhodovania o spore medzi žalobcom a žalovaným v zmysle ust. § 9 ods. 4 veta tretia
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

- odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku zo dňa 31.01.2013, ktorý bol vydaný JUDr. Milanom
Chovancom v konaní vedenom pod spis. zn.: MCH 1/2012.

- zrušil rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Milana Chovanca zo dňa 31.01.2013, ktorý bol vydaný
v konaní vedenom pod sp. zn.: MCH 1/2012 v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. a), c) zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a pokračoval v právnej veci v rozsahu
uvedenom v žalobe, alternatívne aby konajúci súd zrušil rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Milana
Chovanca zo dňa 31.01.2013, ktorý bol vydaný v konaní vedenom pod sp. zn.: MCH 1/2012 v zmysle

ust. § 40 ods. 1 písm. b), f), g) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov a zaviazal žalovaného uhradiť trovy konania a trovy právneho zastupovania do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku tak, ako budú vyčíslené a predložené súdu

Poukázal na to, že navrhovateľ žiada o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov vymedzených
v ust. § 40 ods. 1 písm. a), b), c), f) a g) ZRK, teda z dôvodov, že bol vydaný vo veci vylúčenej z

rozhodovacej právomoci rozhodcovských súdov podľa ust. § 1 ods. 3 hoci nárok riadne nešpecifikoval a
viac sa zaoberá hmotnoprávnou stránkou. K námietke predpojatosti uviedol, že Rozhodca JUDr. Milan
Chovanec v priebehu rozhodcovského konania vznesenú námietku zaujatosti zamietol. Zmluvou sa v čl.
VII ods. 5 zmluvné strany v zmysle ZRK dojednali, že o majetkových sporoch, ktoré medzi účastníkmi
vzniknú z právneho vzťahu založeného Zmluvou ako i zo vzťahov v budúcnosti medzi nimi vzniknutých,

sa rozhodne v rozhodcovskom konaní, pričom za rozhodcu si zmluvné strany ustanovili a poverili fyzickú
osobu - JUDr. Milana Chovanca, advokáta, J. Kráľa 81, 024 04 Kysucké Nové Mesto Z vyššie uvedeného
vyplýva, že účastníci konania ako zmluvné strany Zmluvy, si nedohodli postup podávania námietok voči
rozhodcovi a ani vybraná osoba nebola podľa ust. § 6 ods. 1 ZRK nimi určená. Žalobca ako osoba, ktorá
chcela podať námietku voči rozhodcovi, mal zaslať do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach

v zmysle ust. § 9 ods. 1 ZRK písomné oznámenie dôvodov námietky miestne príslušnému okresnému
súdu. Žalobca tak neurobil. Svoje námietky zaslal iba rozhodcovi JUDr. Milanovi Chovancovi, ktorý sa
s nimi vysporiadal priamo v Rozhodcovskom rozsudku, č.k. MCH 1/2012 uo dňa 31.01.2013 a to tak,
že námietke žalobcu, ktorý v rozhodcovskom konaní vystupoval na strane žalovaného, o zaujatosti
rozhodcu a na vylúčenie rozhodcu sa nevyhovuje. Ako sám Žalobca vo svojej žalobe uvádza, dňa

10.09.2012 sa mal dozvedieť o zaujatosti rozhodcu JUDr. Milana Chovanca, a teda do 25.09.2012 maldôvody námietky rozhodcu písomne oznámiť príslušnému súdu, ktorý mal v zmysle ust. § 9 ods. 4 ZRK
vo veci prípadnej zaujatosti rozhodcu rozhodnúť. Žalobca však ZRK priznané oprávnenie v zákonnej
lehote nevyužil.

K namietanej právomoci rozhodcu JUDr. Milana Chovanca pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom
konaní uviedol, že zmluvou sa v čl. VII ods. 5 zmluvné strany v zmysle ZRK dojednali, že o
majetkových sporoch, ktoré medzi účastníkmi vzniknú z právneho vzťahu založeného Zmluvou ako i
zo vzťahov v budúcnosti medzi nimi vzniknutých, sa rozhodne v rozhodcovskom konaní, pričom za
rozhodcu si zmluvné strany ustanovili a poverili fyzickú osobu - JUDr. Milana Chovanca, advokáta, J.

Kráľa 81, 024 04 Kysucké Nové Mesto. Zároveň vyjadril názor k vyslovenej nerovnosti účastníkov v
rozhodcovskom konaní, že rozhodcovský rozsudok je náležité odôvodnený a v rozhodcovskom konaní
nedošlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov. Ako správne rozhodca JUDr. Milan Chovanec uvádza
v odôvodnení rozhodcovského rozsudku, žalobca v rozhodcovskom konaní vystupujúci na strane
žalovaného v žiadnom zo svojich vyjadrení k žalobe nárok žalovaného na zmluvnú pokutu za porušenie
Zmluvou dojednaných povinností nerozporoval, k skutkovým okolnostiam právnej veci sa nevyjadroval,

jeho procesná obrana sa zúžila len na namietanie zaujatosti rozhodcu, právoplatnosti rozhodcovskej
doložky a pasívnej legitimácie.

Na pojednávaní účastníci zotrvali na podanej žalobe.

Navrhovateľ osobitne uviedol, že v čase uzatvárania zmluvy o obchodnom zastúpení, nemal navrhovateľ
oprávnenie podnikať, teda považuje zmluvu o obchodnom zastúpení za absolútne neplatný právny úkon,

pretože zmluvu o obchodnom zastúpení je oprávnená podpísať len osoba, ktorá je ako podnikateľ,
teda osoba v pozícii obchodného zástupcu. Samotný navrhovateľ upozorňoval konateľa spoločnosti
AQUATREND s.r.o. X. na skutočnosť, že on chce podnikať ako právnická osoba, bolo mu však
odkázané, že má AQUATREND s.r.o. len formulár pre fyzické osoby. S odporcom podnikala spoločnosť
AQUATREND s.r.o. so spoločnosťou Acinonyx, ktorá počas šiestich rokov fakturovala odporcovi plnenia

dokonca aj potom, ako sa stala platcom DPH, pričom boli uplatňované zo strany AQUATREND s.r.o.
aj odpočty z DPH. Považoval za vyvrátené tvrdenia JUDr. Chovanca, že neposkytoval právne služby
odporcovi a teda ako rozhodca je zaujatý.

Odporca uviedol, že nie je pasívne legitimovanou osobou, pretože žaloba preskúmava postup rozhodcu,
ktorý rozhodol v tejto veci a je sporné, či vôbec môže byť pasívne legitimovaná spoločnosť AQUATREND

s.r.o.. V obdobnej veci podali dovolanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 1Cdo/156/2011, pripustené
odvolacím súdom. V súvislosťami s vyjadrením navrhovateľa o neplatnosti zmluvy o sprostredkovaní
poukázal na konanie pred OS Žilina č.k. 10Cb/123/2012, kde na strane navrhovateľa vystupovala
Acinonyx s.r.o. proti AQUATREND s.r.o., pričom spoločnosť žalovala o zaplatenie odmeny za obchodné
zastúpenie a súd posudzoval aj neplatnosť predmetnej zmluvy, pričom mal za to, že jedná sa o platnú

zmluvu avšak návrh bol zamietnutý z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom navrhovateľa a svedkov.

Súd zistil, že odporca v pozícii navrhovateľa podal proti odporcovi návrh na vydanie rozhodcovského
rozsudku.

Dňa 31.1.2013 vydal rozhodca JUDr. Milan Chovanec rozhodcovský rozsudok č. MCH 1/2012, ktorým

bolo rozhodnuté, že sa nevyhovuje námietke zaujatosti rozhodcu, nevyhovuje sa námietke žalovaného
o neplatnosť rozhodcovskej doložky a nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a ktorým bola
odporcovi v tomto konaní navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť 4.315,21 eur do 15 dní od
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a uhradiť poplatok 310,20 eur a trovy právneho zastúpenia vo
výške 562,09 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.2.2013 a vykonateľnosť 20.2.2013.Súd zistil, že medzi odporcom a navrhovateľom bola uzavretá zmluva o obchodnom zastúpení, ktorá
obsahovala aj dohodu o riešení sporov v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom JUDr. Mariánom
Chovancom.

Rozhodcovským uznesením zo dňa 31.8.2012 rozhodca rozhodol o prijatí funkcie rozhodcu a vyzval
odporcu na podanie žalobnej odpovede.

Žalobnou odpoveďou navrhovateľa zo dňa 13.9.2012, navrhovateľ v danom konaní v pozícii žalovaného
namietal platnosť rozhodcovskej doložky, zaujatosť rozhodcu ako aj namietal nedostatok pasívnej
legitimácie.

Súd ďalej zistil, že odporca listom na adresu navrhovateľa zo dňa 12.3.2012 označenom ako okamžité

odstúpenie od zmluvy o obchodnom zastúpení č. 10621, odstúpil od zmluvy.

Svedok JUDr. Milan Chovanec uviedol, že má vedomosť o tom, že pán X. má spoločnosť AQUATREND.
Túto však nikdy nezastupoval, nikdy nebola jeho klientom. Rozhodcovskú zmluvu pripravovala
pravdepodobne JUDr. A., ktorú aj zastupovala. Je možné, že znenie rozhodcovskej doložky, jej poskytol.
Či zastupoval odporcu v konaní SOI P/0469/05/2009, kde v rozhodnutí zo dňa 6.10.2009, na strane 6 je

uvedené „dňa 21.8.2009 bol správnemu orgánu doručený list JUDr. Milana Chovanca advokáta a PM.
X., konateľa a splnomocneného zástupcu účastníka konania....“, nevedel, nepoznal ani obsah tohto listu.
Vyslovil presvedčenie, že k účastníkom nemá a nemal žiaden vzťah, k ktorého by bolo možné vyvodiť
závery o jeho predpojatosti.

Svedkyňa F. I. uviedla, že do spoločnosti AQUATREND prišla 16.5.2006. Prvé mesiace robila

marketingové veci ohľadom reklamy a školenia pre obchodníkov a potom viac začala komunikovať so
zákazníkmi, mala na starosti úverové zmluvy, riešila rôzne odstúpenia od zmlúv, odpisovala na listy
a komunikovala aj s právnymi zástupcami pána X., riešili sa tam rôzne veci, aj neuhradené platby za
tovar, ktorý ponúkal pán X.. Počas toho prišla do kontaktu s P.. A., JUDr. B. a na samom začiatku
bol zástupcom JUDr. Chovanec, s ktorým osobne nekomunikovala, ale komunikovala s nejakou pani,

ktorej meno nevedela. Pán X. jej vždy povedal, že má nachystať tie kôpky a že on to sám odnesie
P.. Chovancovi. Komunikovala aj s exekútorom F.. JUDr. A. potom prevzala zastupovanie a menili aj
zmluvy, ktoré vytváral JUDr. Chovanec. Neskôr zastupoval odporcu JUDr. Burian. S JUDr. Chovancom
sa nestretla.

Svedok F. C., uviedol, že pracoval pre spoločnosť AQUATREND 5 rokov asi od roku 2006-2007. JUDr.

Chovanca párkrát stretol na firme.

V konaní pred tunajším súdom č.k. 14C/6/2009 predložila Advokátska kancelária s.r.o., ktorej konateľom
a spoločníkom je JUDr. Milan Chovanec plnomocenstvo na zastupovanie AQUATREND, s.r.o. v konaní,
pričom až na výzvu súdu vo vzťahu k možnej zaujatosti a etickému správaniu advokáta uviedol, že
plnomocenstvo malo byť len na nahliadnutie do spisu a plnú moc vypovedal.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. osoba ustanovená za rozhodcu je povinná bez zbytočného
odkladu informovať zmluvné strany o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohla byť z prejednávania
a rozhodovania veci vylúčená, ak so zreteľom na jej pomer k veci alebo k zmluvným stranám možno
mať pochybnosť o jej nepredpojatosti. Rovnakú povinnosť má rozhodca od jeho ustanovenia do tejto
funkcie počas rozhodcovského konania okrem prípadu, ak zmluvné strany o takýchto skutočnostiach

už skôr informoval.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. zmluvné strany môžu namietať predpojatosť rozhodcu, ktorého
ustanovili, len z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po jeho ustanovení do funkcie rozhodcu.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. zmluvné strany sa môžu v rozhodcovskej zmluve alebo
dodatočne,najneskôrdozačatiarozhodcovskéhokonaniadohodnúťopostupepodávanianámietokvočirozhodcovi. Ak sa nedohodnú inak, môže rozhodcovský súd počas rozhodovania o námietke pokračovať
v rozhodcovskom konaní, ale nemôže vydať rozhodcovský rozsudok až do rozhodnutia vybranej osoby
alebo súdu o námietke.

Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. ak sa zmluvné strany nedohodnú o postupe podávania námietok
voči rozhodcovi, zmluvná strana, ktorá chce podať námietku voči rozhodcovi, zašle do 15 dní odo dňa,
keďsadozvedelaookolnostiachpodľaodseku1aleboonesplnenípodmienokpodľa§6ods.1,písomné
oznámenie dôvodov námietky vybranej osobe. Ak vybraná osoba nebola určená podľa § 6 ods. 3, zašle
písomné oznámenie súdu. Ak sa rozhodca, voči ktorému bola námietka vznesená, funkcie nevzdá alebo

ak druhá zmluvná strana nebude s námietkou súhlasiť, o námietke rozhodne na žiadosť zmluvnej strany
vybraná osoba alebo súd.

Podľa § 40 ods. 1 písm. f/ zák. č .244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak sa na
vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre
predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského

rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť.

Vo veci k námietke neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a dôvodom pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č .244/2002 Z.z. súd nezistil dôvody absolútnej
neplatnosti zmluvy. S poukazom na vyjadrenie navrhovateľa k zmluve o obchodnom zastúpení a
absencii oprávnenia na podnikateľskú činnosť súd uvádza, že ak by aj zmluva o obchodnom zastúpení

bola neplatná, nespôsobuje to samo osebe neplatnosť časti zmluvy o tom, že spory sa budú riešiť
v rozhodcovskom konaní, teda rozhodcovskej doložky. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. ak
je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu
vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Súd dôvod neplatnosti rozhodcovskej doložky v tomto konaní nemal
preukázaný.

Podľa rozsudku ESĽP vo veci Campell a Fell, justícia musí nielen byť, ale musí sa aj javiť ako nestranná
(„it must also be seen to be done“), pričom javová stránka je pre posúdenie nestrannosti niekedy
dôležitejšia ako obsahová.

Ústavný súd v konaní sp.zn. I. ÚS 126/03 uviedol, že pri skúmaní podstatných náležitostí pojmu
„zákonný sudca“ podľa čl. 48 ods. 1 prvej vety ústavy treba brať do úvahy nielen príslušnú zákonnú

úpravu,alepredovšetkýmustanoveniaústavyadohovoruonezávislomanestrannomvýkonesúdnictva.
Existencia nestrannosti musí byť určená jednak podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe
osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci, jednak podľa objektívneho
hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
akákoľvek oprávnená pochybnosť. V tomto smere ide o zvažovanie zistiteľných skutočností, ktoré môžu

nestrannosť sudcu spochybniť. Z tohto pohľadu môžu mať dokonca určitý význam aj zjav - zdanie
(appearances). Je to inými slovami vyjadrený výstižný výrok Európskeho súdu pre ľudské práva v
Štrasburgu vo veci Delcourt v. Belgicko, 1970, séria A, č. 11, podľa ktorého „spravodlivosť má byť
nielenže vykonávaná, ale sa aj musí javiť, že je vykonávaná“. Podstatnou je dôvera, ktorú musia súdy
v demokratickej spoločnosti u verejnosti vzbudzovať (III. ÚS 16/00).

V konaní č.k. MCH1/2012 na námietku zaujatosti reagoval rozhodca tak, že rozhodol o tom, že návrhu
na vylúčenie sudcu nevyhovel a rozhodol sám o tom, že rozhodca nie je vo veci zaujatý.

Súd pripúšťa, že konanie o vylúčení rozhodcu z rozhodovania veci nie je práve v zákone č. 244/2002
Z.z. najvhodnejšie upravené. V ust. § 9 ods. 4 cit. zák predpokladá, že ak sa zmluvné strany nedohodnú
o postupe podávania námietok voči rozhodcovi, zmluvná strana, ktorá chce podať námietku voči

rozhodcovi, zašle do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedela o okolnostiach podľa odseku 1 alebo o nesplnení
podmienok podľa § 6 ods. 1, písomné oznámenie dôvodov námietky vybranej osobe. Ak vybraná osobanebola určená podľa § 6 ods. 3, zašle písomné oznámenie súdu. Ak sa rozhodca, voči ktorému bola
námietka vznesená, funkcie nevzdá alebo ak druhá zmluvná strana nebude s námietkou súhlasiť, o
námietke rozhodne na žiadosť zmluvnej strany vybraná osoba alebo súd.

Uvedenéustanovenietotižpredpokladádohoduúčastníkovourčeníosoby,ktorábyrozhodlaonámietke
zaujatosti, prípadne rozhodnutie súdu, ktorým by mal byť pravdepodobne všeobecný súd. V základných
procesných prepisom daných O.s.p., dokonca ani zák. č. 244/2002 Z.z. nie je upravený postup súdu v
prípade podania o námietke proti rozhodcovi. Je teda zrejmé, že rozhodnutie na všeobecnom súdu o
zaujatosti rozhodcu je možné dosiahnuť len žalobu a nie iným konaním na základe oznámenia súdu.

Takýto návrh by bol pravdepodobne odmietnutý.

Uvedené však nič nemí na tom, že ak bola namietaná predpojatosti rozhodcu, mal rozhodca vyzvať
účastníkov na určenie osoby, ktorá by rozhodla o návrhu na jeho vylúčenie alebo vyzvať účastníka, ktorý
takýto nárok uplatňuje na podanie žaloby na súd. V žiadnom prípade však nebol rozhodca oprávnený
rozhodovať o svojej predpojatosti a nebol oprávnený rozhodnúť vo veci pred rozhodnutím o námietke
(§ 9 ods. 3 druhá veta zák. č. 244/2002 Z.z.).

Nakoľko boli dané objektívne pochybnosti o nestrannosti rozhodcu, ktoré neboli odstránené zákonným
spôsobom a napriek tomu vydal rozhodnutie vo veci, dokonca sám rozhodol o nedôvodnosti námietky
vznesenej voči jeho osobe a o tom, že nie je vylúčený, súd nemal inú možnosť ako napadnutý
rozhodcovský rozsudok zrušiť s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia budú účastníci postupovať podľa
§43ods.2zák.č.244/2002Z.z.podľaktorého,aksúdzrušírozhodcovskýrozsudokzinéhodôvodu,ako

je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom
rozhodcovskomrozsudkusúznovéhoprerokovaniaarozhodnutiavecivylúčení.Aksaúčastnícikonania
nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Nakoľko prioritou rozhodcovského konania je jeho rýchlosť a naplnenie vôle účastníkov o rozhodnutí
sporu pred rozhodcom, súd nezistil dôvody pre zrušenie rozsudku podľa § 40 písm. a) a c) zák. č.

244/2002 Z.z., súd sa inými namietanými dôvodmi pre zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu
rýchlostiahospodárnostikonanianezaoberal,pretožeostatnézisteniasúdu,bymalivždytenistýúčinok.

Vo vzťahu k námietke pasívnej legitimácie odporcu súd nezistil, že by nositeľom práva mala byť iná
osoba. Hoci zákonom nie je výslovne ustanovené, proti komu je potrebné podať rozhodcovskú žalobu,
súd vychádzal z ustálenej súdnej praxe ako aj skutočnosti, že rozsudok je záväzný pre účastníkov

konania, teda účastníkom konania o neplatnosť rozhodcovského rozsudku vždy musí byť druhý účastník
rozhodcovského konania. Rozhodca bol orgánom, ktorý vo veci rozhodol, jeho záujem na výsledku
konania nie je daný, teda nemá dôvod byť účastníkom konania o neplatnosť rozhodcovského rozsudku
a to ani ako vedľajší účastník (s poukazom na analogický postup pri žalobe o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu § 250 O.s.p., nakoľko sa nerozhoduje o preskúmaní zákonnosti a

žalovaný takto určený nie je).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi
na základe vyčíslenia trov konania podaním zo dňa 3.12.2013 priznal právo na náhradu trov konania
vo výške zaplateného súdneho poplatku 331,50 eur podľa pol. 3 písm. c/ prílohy zák. č. 71/1992 Zb. a
priznaní trov právneho zastúpenia:

1/ príprava a prevzatie veci podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. dňa 23.1.2013

2/ podanie žaloby na súd § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. dňa 12.2.2013

3/ účasť na pojednávaní dňa 12.9.2013 § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.

4/ účasť na pojednávaní dňa 3.12.2013 § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Súd však nepriznal navrhovateľovi nárok tarifnej hodnoty úkonu zo sumy 4.315,21 eur, t.j. podľa § 10

ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ale podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v hodnote 60,07 eur, spolu
za 4 úkony právnej pomoci vo výške 240,28 eur. Ďalej súd priznal podľa § 16 ods. 3 vyhl .č. 655/2004
Z.z. navrhovateľovi ku každému úkonu právnej služby paušálnu náhradu výdavkov vo výške 7,81 eur,spolu 31,24 eur, celková náhrada trov právneho zastúpenia spolu 271,52 eur. Predmetom konania totiž
nebolo rozhodnutie o nároku na zaplatenie, ani preskúmanie rozhodnutia o tomto nároku ale rozhodnutia
o zrušení rozhodcovského rozsudku.

Súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p. rozhodol o tom, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy
konania vo výške 331,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 271,52 eur a tieto zaplatiť na účet
právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiestosamosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).