Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/796/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221782
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4412221782.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhmi doručenými Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania

medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu z dôvodu,
že tento nerozhodol v zákonom určenej lehote o žiadostiach o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v exekučných konaniach vedených pre pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4192735 dlžníkom - povinným K. J., nar. X.X.XXXX; zo Zmluvy o
úvere č. 4192820 dlžníkom - povinným R. B., nar. X.X.XXXX; zo Zmluvy o úvere č. 4570393 dlžníkom
- povinným C. E., nar. X.X.XXXX. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške po 125,-

eur v každej z uvedených vecí a na nemajetkovú ujmu vo výške 330,- eur, resp. 330,- eur, resp.
715,- eur ako aj náhradu trov konania. Žalobca svoje návrhy odôvodnil tvrdením, že ako oprávnený
subjekt navrhol zvolenému exekútorovi vykonať exekúcie na vymoženie pohľadávok, ktorá mu vznikli
voči označeným dlžníkom z uvedených Zmlúv o úvere. Súdny exekútor pridelil každej z uvedených
exekučných vecí číslo, a to v prípade povinného K. J. č. EX XXXXX/XXXX, v prípade povinného R. B. č.
EX XXXX/XXXX, v prípade povinného C. E. č. EX XXXXX/XXXX. Spísané návrhy na vykonanie exekúcie
spolu so žiadosťami o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny exekútor Okresnému

súdu Nové Zámky ako miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu. Podľa žalobných návrhov
exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci povinného K..
J. až dňa 16.1.2009 vydaním poverenia (s omeškaním viac ako 6 mesiacov); vo veci povinného R..
B. až dňa 18.12.2008 vydaním poverenia (s omeškaním viac ako 6 mesiacov); vo veci povinného
C.. E. až dňa 28.9.2010 vydaním poverenia (s omeškaním viac ako 13 mesiacov). K rozhodnutiu o
žiadostiach súdneho exekútora došlo v uvedených exekučných veciach podľa žalobcu až po uplynutí
zákonom určenej lehoty. Tvrdeným nesprávnym postupom exekučného súdu, ktorý mal byť v rozpore

s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (EP), mala vzniknúť žalobcovi majetková škoda, ktorú paušálne
v každej z uvedených vecí žalobca vyčíslil sumou 125,- eur s tým, že táto pozostáva z paušálnych
nárokov špecifikovaných v návrhu. O škode sa žalobca mal dozvedieť až po doručení upovedomení
o začatí exekúcie. Taktiež mu v každej z uvedených vecí mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorúžalobca vyčíslil zo základu 660,- eur na rok, a to jednotlivo sumou 330,- eur, resp. 330,- eur, resp. 715,-
eur, keď exekučný súd mal byť bezdôvodne nečinný, v dôsledku čoho došlo k vnútorným zásahom do
spoločnosti, ovplyvňovaniu podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušeniu jeho práv, k strate

legitímnych očakávaní, strate dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a k vyvolaniu rizík ohrozujúcich
konečné vymoženie pohľadávky. Žalobca súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne
príslušného Okresného súdu Nové Zámky.

Krajský súd v Nitre uzneseniami č.k. 6NcC/246/2012-10 z 18.10.2012, č.k. 6NcC/177/2012-10 z

19.10.2012,č.k.5NcC/203/2012-10z19.10.2012rozhodol,žesudcoviaOkresnéhosúduNovéZámkysú
vylúčení z prejednávania a rozhodovanie vecí a veci prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému
súdu Komárno, ktorému tieto napadli dňa 12.12.2012 pod sp. zn. 13C/796/2012 (súvisí s pohľadávkou
dlžníka K.. J.) a dňa 18.12.2012 pod sp.zn. 13C/855/2012 (súvisí s pohľadávkou dlžníka R.. B.) a sp.zn.
13C/857/2012 (súvisí s pohľadávkou dlžníka C.. E.).

Súd v každej z uvedených vecí vyzval žalobcu v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie jeho podania.
Žalobca podaniami z 15.2.2013, resp. 22.2.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, keď originál návrhu na predbežné prerokovanie
podal osobne do podateľne žalovaného, ktorý potvrdil prijatie návrhu spolu s prijatím iných návrhov,
označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Žalobca vo všetkých z uvedených vecí navrhol súdu,

aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného, keďže on disponuje
len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto môže poskytnúť len
uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania neexistuje námietka
žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
nebol podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil prílohu - potvrdenie

Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a
tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval na absenciu
odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na doplnenie podania.

Žalobca dňa 19.12.2012 doručil Okresnému súdu Nové Zámky rovnopisy návrhov v uvedených veciach

a v sprievodnom liste upozornil na chybu v písaní, a to nesprávne uvedený dátum narodenia (každého)
povinného, ktorého správny tvar je uvedený v navrhnutom žalobnom petite.

Súd uznesením č.k. 13C/796/2012-25 z 22.7.2013 rozhodol o spojení vecí Okresného súdu Komárno
vedených pod sp.zn. 13C/796/2012, sp.zn. 13C/855/2012 a sp.zn. 13C/857/2012 na spoločné konania,

ktoré bude vedené pod sp.zn. 13C/796/2012.

Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 17.9.2013 doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na
zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,

v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV.
ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu škody,
ktorý si žalobca uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu pre prieťahy a na druhej strane i z

dôvodu nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Žalobcovi vytklo, že neuviedol kroky, ktoré podnikol
na odstránenie neželaného stavu a poukázalo na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný
súd SR. Poukázalo na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 16 ods. 1 citovaného zákona
a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde,

keď od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do podania žalobných
návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v ďalšom informovalo, že žalobca
napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody, mu neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody. Preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K

žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že prax ukázala, že lehota na poverenie
exekútora je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak
exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Argumentovalo tým, že 15
dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titulepo 1.6.2011. Preto ak bola žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súde po
1.6.2011, nárok v tejto časti je neopodstatnený. V súvislosti so znením ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/
EPúčinnompred1.6.2011poukázalonadôvodovúsprávukjehonovelizovanémuzneniu,akoautentický

výklad Národnej rady SR. Do dovtedajšieho znenia citovaného ustanovenia sa vložili slová „rozhodnutí
rozhodcovských súdov“, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. V súvislosti s
posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
Ministerstvo spravodlivosti SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 16/02 so
záverom, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v

konaní. Žalobcovi vytýkalo, že nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie,
v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto
nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov, ktorú môže konštatovať
len Ústavný súd SR. Súčasne vznieslo námietku premlčania, keď lehota na uplatnenie nárokov žalobcu
uplynula najneskôr v apríli 2012 a prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku boli Ministerstvu
spravodlivosti SR doručené 23.4.2012. Poukázalo na to, že žalobca nepreukázal vznik škody vo

vyčíslenej paušálnej výške po 125,- € a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa
mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo
675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými
prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby
nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Ministerstvo naostatok akcentovalo

potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003
Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo
pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb
D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami
žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu

spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na
začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská
činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej
moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi.

V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako
následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo
návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu

žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní konanom dňa 25.10.2013 neospravedlnil, aj keď
predvolanie mu bolo doručené dňa 19.8.2013. Neprítomnosť na odročenom pojednávaní konanom dňa
3.12.2013 žalobca žiadal ospravedlniť mailovou správou doručenou súdu 29.11.2013, pričom súčasne
požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaním vedeným pred
Okresným súdom Nitra. Keďže advokátske spoločenstvo zastupujúce žalobcu má dvoch členov a aj

štyroch koncipientov, aj s poukazom na názor zaujatý či už v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo 77/2002, ale aj v náleze Ústavného súdu SR z 13.1.1999 sp. zn. I.ÚS 68/1998, podľa ktorých
„sama kolízia pojednávaní toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch, o ktorej advokát
vedel v dostatočnom časovom predstihu, nie je, bez ďalšieho, akceptovateľným predpokladom uznania
existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.“, súd

nemal preukázaný žiadny vážny dôvod na odročenie pojednávania, najmä keď žalobca v plnomocenstve
z 20.9.2012 súhlasil, aby si splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu. Predvolanie na
odročené pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené už 31.10.2013. Z činnosti súdu je
taktiež známe, že v obdobných veciach totožného žalobcu sa za právneho zástupcu žalobcu na základe
plných mocí zúčastnil pojednávaní či už jeho advokátsky koncipient alebo substitút. Súd pojednával aj

v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na oboch pojednávaniach žiadala ospravedlniť s
tým, že nežiadala o odročenie pojednávaní.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom žalobcu k žiadostiam
o predbežné prerokovanie žiadosti o nároku škody z 27.4.2012, ktorý bol doručený Ministerstvu

spravodlivosti SR toho istého dňa najmä č. 875, 7875 ako aj so sprievodným listom žalobcu k žiadostiam
o predbežné prerokovanie žiadosti o nároku škody z 23.4.2012 doručený Ministerstvu spravodlivosti
SR toho istého dňa najmä č. 311, ako aj listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a aj obsahompripojených exekučných spisov Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/1265/2008, 10Er/1198/2008
a 5Er/1295/2009.

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., a to najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods.
2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2
zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP) a § 45 ods. 1, 2 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a

nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové
Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje skutočnosť, že exekučný
súd mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade
povinného K.. J. č. EX XXXXX/XXXX až dňa 16.1.2009 vydaním poverenia, a tak k vydaniu poverenia
malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako 6 mesiacov; v prípade povinného
R.. B. č. EX XXXX/XXXX až dňa 18.12.2008 vydaním poverenia, a tak k vydaniu poverenia malo dôjsť

po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako 6 mesiacov; v prípade povinného C.. E. č. EX
XXXXX/XXXX až dňa 28.9.2010 vydaním poverenia, a tak k vydaniu poverenia malo dôjsť po uplynutí
zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako 13 mesiacov.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/1265/2008 vyplýva, že dňa

1.11.2008 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému K.. J., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa 4.8.2008
sp. zn. SR 07277/08. Uvedený súdny exekútor až dňa 1.12.2008 doručil Okresnému súdu Nové Zámky
žiadosťoudeleniepovereniaspolusozápisnicouz1.11.2008obsahujúcounávrhnavykonanieexekúcie

ako aj uvedený exekučný titul. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd uznesením z 15.1.2009
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o zaplatenie trov
právneho zastúpenia oprávneného v exekúcii vo výške 20,45 eur zamietol a dňa 16.1.2009 vydal
poverenie sp. zn. 14Er/1265/2008-9, číslo exekútorského spisu: 10294/08, ktorým poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu označeného v

návrhu, pričom oprávneným je žalobca a povinným je K.. J.. Uvedené poverenie má všetky náležitosti
predpokladané v § 44 ods. 6 EP. Súd uznesením z 27.4.2010 zastavil exekučné konanie v časti o
zaplatenie trov právneho zastúpenia oprávneného v exekúcii vo výške 20,45 eur.

Podľa dôkazov predložených súdu súdnym exekútorom JUDr. R. Krutým, uvedený súdny exekútor dňa

18.5.2009 vydal v exekučnej veci sp. zn. EX XXXXX/XX upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo
žalobcovi ako oprávnenému doručené dňa 27.5.2009 a povinnej K.. J. dňa 4.6.2009. (čl. 54, 55, 58
spisu).

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/1198/2008 vyplýva, že dňa

26.10.2008 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému R.. B., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo
dňa 4.8.2008 sp. zn. SR 07367/08. Uvedený súdny exekútor dňa 11.11.2008 doručil Okresnému súdu
Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 26.10.2008 obsahujúcou návrh na

vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd dňa
18.12.2008 vydal poverenie sp. zn. 10Er/1198/2008-8, číslo exekútorského spisu: EX XXXX/XX, ktorým
poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
označeného v návrhu, pričom oprávneným je žalobca a povinným je R.. B.. Uvedené poverenie má
všetky náležitosti predpokladané v § 44 ods. 6 EP.

Podľa dôkazov predložených súdu súdnym exekútorom JUDr. R. Krutým, uvedený súdny exekútor dňa
23.4.2009 vydal v exekučnej veci sp. zn. EX XXXX/XX upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo
žalobcovi ako oprávnenému doručené dňa 29.4.2009 a povinnej R.. B. dňa 11.5.2009. (čl. 52, 53, 56
spisu)

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5Er/1295/2009 vyplýva, že dňa
31.10.2009 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému C.. E., pričom za exekučný titul je označený rozsudokStáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa 3.6.2009
sp. zn. SR 03930/09. Uvedený súdny exekútor až dňa 23.11.2009 doručil Okresnému súdu Nové
Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 31.10.2009 obsahujúcou návrh na vykonanie

exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd prípisom z
19.4.2010 vyzval žalobcu ako oprávneného, aby v lehote 15 dní zaslal súdu zmluvu, na základe ktorej
vznikol záväzkový vzťah medzi účastníkmi exekučného konania. Zaslanie zmluvy urgoval prípisom z
9.8.2010. Žalobca ako oprávnený doručil požadovanú zmluvu o úvere exekučnému súdu dňa 10.9.2010
a exekučný súd dňa 28.9.2010 vydal poverenie sp. zn. 5Er/1295/2009-13, číslo exekútorského spisu: EX

XXXXX/XX, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu označeného v návrhu, pričom oprávneným je žalobca a povinným je C.. E.. Uvedené
poverenie má všetky náležitosti predpokladané v § 44 ods. 6 EP.

Podľanázorusúdunávrhyžalobcuvdanejvecizodpovedajúustanoveniu§79ods.1O.s.p.,keďžalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu týchto

návrhov. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadostí
žalobcu o predbežné prerokovanie (27.4.2012), súd návrhy žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy nepovažoval za predčasné. Pokiaľ žalobca tvrdí, že o všetkých okolnostiach priebehu skutkového
deja sa dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré mu bolo v prípade povinnej K..
J. doručené dňa 27.5.2009, resp. v prípade povinnej R.. B. dňa 29.4.2009, súd na žalobcom vznesenú

námietku premlčania neprihliadol. Žalobca žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
v exekučnej veci povinnej K.. J. doručil Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 27.4.2012 pod číslom 875
a v exekučnej veci povinnej R.. B. takúto žiadosť doručil Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 23.4.2012
pod číslom 311, teda uvedené žiadosti doručil Ministerstvu spravodlivosti SR ešte pred uplynutím
trojročnej premlčacej lehoty (§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.), ktorá mu začala plynúť od doručenia

upovedomení o začatí exekúcie. Keďže podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (premlčacia) lehota
neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov, pričom žalobca doručil žalobné návrhy súvisiace
s exekučnými vecami povinných K.. J. a R.. B. Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012, svoje
nároky si uplatnil včas. Nepochybne si včas uplatnil aj nárok súvisiaci s exekučnou vecou povinného

C.. E., v ktorej exekučné konanie začalo dňa 31.10.2009 spísaním návrhu na vykonanie exekúcie,
pričom upovedomenie o začatí exekúcie mohlo byť vydané až po uvedenom dni. Od 31.10.2009 do
doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v exekučnej veci povinného
C.. E., ktorá bola doručená Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 27.4.2012 pod číslom 7875, taktiež
neuplynula trojročná premlčacia lehota podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v spojení s § 19 ods.

3 citovaného zákona.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 výslovne uvádza ako príklad nesprávneho úradného postupu aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej
lehote.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi
nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Na základe výsledkov
vykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,ževdanomprípadežalobcaneuniesoldôkaznébremeno

preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vydaním poverenia
s omeškaním viac ako 6 mesiacov (vec 14Er/1265/2011, v ktorej bola doručená žiadosť súdneho
exekútora exekučnému súdu dňa 1.12.2008 a poverenie bolo vydané po čiastočnom zamietnutí žiadosti,
dňa 16.1.2009), resp. viac ako 6 mesiacov (vec 10Er/1198/2008, v ktorej bola doručená žiadosť súdneho
exekútora exekučnému súdu dňa 11.11.2008 a poverenie bolo vydané dňa 18.12.2008), resp. viac ako

13 mesiacov (vec 5Er/1295/2009, v ktorej bola doručená žiadosť súdneho exekútora exekučnému súdu
dňa 23.11.2009 a poverenie bolo vydané 28.9.2010).

V zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ EP bolo v čase doručenia návrhov na vydanie poverení exekučnému súdu
možné vydať poverenie na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených, ako exekučného titulu. Uvedené ustanovenie zákona č. 233/1995 Z.z. bolo novelizované
zákonom č. 102/2011 Z.z., na základe ktorého sa s účinnosťou od 1.6.2011 podľa § 41 ods. 2 písm.
d/ EP stali exekučným titulom vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa tvrdení žalobcu
je vykonateľný rozhodcovský rozsudok exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i/ EP. Súd s týmtotvrdením nesúhlasí. Aj keď vykonateľné rozhodcovské rozhodnutie ako exekučný titul bolo doplnené
do § 41 ods. 2 písm. d/ EP novelou účinnou od 01.06.2011, táto by nepochybne bola nadbytočná v
prípade stotožnenia sa súdu s právnym názorom žalobcu, že rozhodcovský rozsudok je exekučným

titulom podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. i/ EP, ktorého sa žiadna novela Exekučného poriadku
nedotkla. Pre výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu - Národnej rady SR prezentovaný v
dôvodovej správe k zmene a doplneniu § 41 ods. 2 písm. d/ EP zákonom č. 102/2011 Z.z.. Podľa názoru
súdu potom od účinnosti zákona č. 144/2010 Z.z. dňa 1.6.2010 neexistovala žiadna zákonná lehota na
vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na základe exekučného titulu - rozhodnutia rozhodcovského

súdu (§ 41 ods. 2 písm. d/ EP), pričom s účinnosťou od 1.6.2010 novelizované ustanovenie § 44 ods.
2 EP veta druhá sa vzťahuje aj na exekučné konania začaté pred účinnosťou zákona č. 144/2010
Z.z. (ASPI komentár k § 44 EP). Z uvedeného dôvodu žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia
o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu vo veci sp. zn. 5Er/1295/2009, keď v konaní
nepreukázal,žekvydaniupoverenianazákladerozhodcovskéhorozsudku,ajvzhľadomnanedodržanie
lehoty súdnym exekútorom a aj neposkytnutie potrebnej súčinnosti žalobcom ako oprávneným, došlo

až po uplynutí zákonom (ne)určenej lehoty. Vydanie poverenia v exekučnej veci sp. zn. 10Er/1198/2008
dňa 18.12.2008, v ktorej bola doručená žiadosť súdneho exekútora exekučnému súdu dňa 11.11.2008,
zodpovedá obvyklej rozhodovacej praxi exekučných súdov z roku 2008 v súvislosti s posúdením
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu exekučným súdom. Vydanie poverenia s odstupom
22 dní nemohlo žalobcovi spôsobiť žiadnu škodu, najmä keď poverenie bolo súdnemu exekútorovi

doručenédňa29.12.2008,notentoupovedomenieozačatíexekúcievydaldňa23.4.2009,ktorépovinnej
doručil dňa 11.5.2009, pričom povinnej súčasne zakázal nakladať s jej majetkom. Vydaniu poverenia v
exekučnejvecisp.zn.14Er/1265/2008dňa16.1.2009,vktorejboladoručenážiadosťsúdnehoexekútora
exekučnému súdu dňa 1.12.2008, predchádzalo vydanie uznesenia o čiastočnom zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora.

Žalobca si v danom prípade v každej zo spojených vecí uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody
vo výške po 125,- eur pozostávajúcej z nákladov žalobcu vynaložených v období medzi doručením
žiadosti o udelenie poverenia a vydaním poverenia. Žalobca si uplatnenú náhradu škody vo výške 125,-
eur vyčíslil za obdobia ním tvrdeného omeškania exekučného súdu, a to titulom správy pohľadávky

prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70,-
eur, titulom nákladov na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,- eur ako aj titulom
administratívneho spracovania urgencií exekučného súdu, poštovného a telekomunikačných výdajov
vo výške 15,- eur, avšak žalobca v konaní až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal
vznik žiadnej skutočnej škody, keď nepreukázal zmenšenie svojho majetku o 125,- eur v súvislosti s

tvrdeným omeškaním pri vydaní poverení v každej z uvedených exekučných vecí. Pritom podľa § 17
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza len skutočná škoda. Skutočnou škodou sa aj v zmysle §
442 ods. 1 OZ rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Napriek
tvrdeniu o rôznej dĺžke omeškania exekučného súdu s vydaním poverení, žalobca si v každej zo

spojených vecí uplatnil rovnakú náhradu majetkovej škody po 125,- eur, bez toho, aby špecifikoval
koľko zamestnancov pomocou informačného systému spravovalo pohľadávky jeho dlžníkov, aký počet
pohľadávokspravovalpomocouinformačnéhosystému,ktomuspravovalaudržiavalinformačnýsystém
a za akú odmenu. Žalobca ani v jednej z uvedených exekučných vecí nepreukázal existenciu žiadnej
svojej urgencie exekučného súdu, ale ani solventnosť jeho dlžníkov - povinných v dobe od doručenia

žiadosti súdneho exekútora exekučnému súdu do vydania poverení. V súvislosti s uvedeným nemožno
prehliadnuť, že prípadný nesprávny procesný postup exekučného súdu môže mať za následok vznik
zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku
oprávneného z exekučného konania, ktoré by bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve týmto
postupom. Preto bez povšimnutia nemožno ponechať skutočnosť, že zo strany súdneho exekútora

nebola v exekučnej veci sp. zn. 14Er/1265/2008 a sp. zn. 5Er/1295/2009 dodržaná lehota určená v §
44 ods. 1 EP na predloženie návrhov oprávneného na vykonanie exekúcií exekučnému súdu spolu s
exekučným titulom a žiadosťou o vydanie poverenia, ale až po jej uplynutí. Takisto nemožno prehliadnuť
skutočnosť, že žalobca ako oprávnený nepredložil exekučnému súdu v exekučnej veci 5Er/1295/2009
požadovanú úverovú zmluvu v určenej 15 dňovej lehote, ale až po vyše štyroch mesiacoch, keď výzva

súdu mu bola doručená 23.4.2010 a požadovanú zmluvu doručil exekučnému súdu 10.9.2010. Žalobca
by nepochybne mal náklady na zamestnancov spravujúcich pohľadávky žalobcu voči dlžníkom až do
ich uhradenia, resp. odpísania a obdobne by mal aj náklady na udržiavanie a správu informačného
systému. Keďže ani v jednej z predmetných exekučných vecí zatiaľ súdny exekútor nevrátil poverenia, jezrejmé, že žalobca naďalej má v súvislosti s vymáhanými pohľadávkami od svojich dlžníkov náklady na
zamestnancov spravujúcich tieto pohľadávky žalobcu až do ich uhradenia, resp. odpísania a obdobne
má aj náklady na udržiavanie a správu informačného systému

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik skutočnej škody zmenšením
svojho majetku o tvrdených, ale nepreukázaných, 125,- eur v každej zo spojených vecí a nepreukázal
ani existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu
a prípadným zmenšením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú určené kumulatívne, nesplnenie čo i len jednej z nich
vylučuje zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu
v časti náhrady materiálnej škody zamietol.

Prípadný nesprávny úradný postup exekučného súdu bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca svoj

nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené
jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež
došlo k vyvolaniu rizík, a to rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným a rizika insolvencie povinného. Za vnútorné zásahy do spoločnosti, za ovplyvňovania
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenia jeho práv a stratu legitímnych očakávaní,

že v zákonnom čase nastane stav predpokladaný zákonom, za stratu dôvery v právo a v spravodlivé
riešenie veci ako aj za vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky si žalobca uplatnil
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú zo základu 660,- eur na rok vyčíslil pri tvrdenom
omeškaní 6 mesiacov sumou 330,- eur, resp. 13 mesiacov sumou 715,- eur.

V danom prípade už súd konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup
exekučného súdu, keď nepreukázal omeškanie exekučného súdu pri vydávaní poverení v žalobcom
tvrdenej dĺžke 6 mesiacov, resp. 13 mesiacov. Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný
nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude
možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ žalobca v danom prípade

tvrdí, že o škode sa dozvedel až doručením upovedomenia o začatí exekúcie, nepochybne dovtedy
nemal vedomosť o (ne)činnosti exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, resp.
o období nečinnosti súdneho exekútora pri doručovaní žiadostí o vydanie poverení exekučnému súdu,
resp. o svojej nečinnosti pri poskytovaní súčinnosti exekučnému súdu. Preto doba, ktorá uplynula od
doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s návrhom na

vykonanie exekúciu a exekučným titulom, až do samotného vydania poverenia exekučným súdom,
ale aj do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu,
nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie,
nemohlo viesť k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný
zákonom a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keď exekučným

titulom sú rozsudky rozhodcovského súdu v spotrebiteľských veciach, pričom v iných exekučných
veciach žalobcu ako oprávneného bola už spochybnená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie
takéhoto rozsudku, resp. bola spochybnená materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (napr.
uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn. 4Er/260/2009 z 4.8.2009, uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 7CoE 34/2009 z 30.9.2009, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/5/2010 z

23.2.2010, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE 29/2010 z 5.5.2010, uznesenie Krajského
súdu Košice sp. zn. 3CoE/229/2010 z 27.5.2010, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
16CoE/228/2012 z 30.8.2012, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/326/2010 z 9.8.2011,
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE/59/2010 z 19.4.2011, ale aj uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 17 CoE 138/2010-44 z 30.9.2010 a s tým súvisiace uznesenie Ústavného

súdu č.k. IV. ÚS 55/2011-19 z 24.2.2011), aj s poukazom na závery uznesenia Súdneho dvora (ES) vo
veci Pohotovosť/ Iveta T. C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Exekučný súd nepochybne v každej z uvedených
exekučných vecí realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vo veci vyplývajúcej
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou -

spotrebiteľskou zmluvou, nie je v rozpore so zákonom. Toto posúdenie, podľa právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, je nepochybne časovo náročné, čo viedlo aj zákonodarcu k vylúčeniu
aplikácie 15 dňovej lehoty na vydanie poverenie súdnemu exekútorovi v prípade rozhodcovských
rozsudkov (§ 44 ods. 2 EP v spojení s § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ EP) s účinnosťou od 1.6.2010,pričom novelizované ustanovenie sa vzťahuje aj na exekučné konania začaté pred účinnosťou zákona
č. 144/2010 Z.z. (ASPI komentár k § 44 EP). Aj pre prípadný stav neistoty účastníka neprimerane dlhého
konania je tento povinný tvrdením rozhodujúcich skutočností dostatočne vysvetliť motiváciu k uplatneniu

nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má slúžiť ku kompenzácii stavu neistoty, do
ktorej by bol poškodený v dôsledku neprimeranej dĺžky konania uvedený. Žalobca v danom prípade
nepreukázal nielen tvrdený nesprávny úradného postup exekučného súdu, ale ani tvrdené následky,
keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu, ktorého existencia musí byť
preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku tvrdenej ujmy, a tak neuniesol

dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu. Obdobne ani nepreukázal solventnosť svojich dlžníkov do
vydania poverení. Pritom nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že exekučný súd skôr ako rozhodol
o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku, požiadal
žalobcu ako oprávneného v exekučnej veci sp. zn. 5Er/1295/2009 o predloženie úverovej zmluvy
dlžníka žalobcu - povinného v exekučnom konaní, pričom žalobca potrebnú súčinnosť v lehote určenej
súdom neposkytol, čím prispel podstatným spôsobom k oddialeniu výsledku posúdenia rozhodcovského

rozsudku ako exekučného titulu exekučným súdom.

S poukazom na absenciu tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ako nevyhnutného predpokladu
zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., žalobcovi nevznikol ani nárok na náhradu škody
podľa§9ods.1citovanéhozákonaaaninároknanáhradunemajetkovejujmyvpeniazochvzmysle§17

ods. 2 citovaného zákona. Súd preto nepovažoval za hospodárne vykonať vo veci dôkaz oboznámením
sa s obsahom a rozsahom žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu, ktoré Ministerstvu
spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca dňa 23.4.2012,
resp. 27.4.2012. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody a ich vzájomné súvislosti súd návrh žalobcu v
celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak

jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,
Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.