Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/678/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221401
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4412221401.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhmi doručenými Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania

medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky, pretože tento nerozhodol v zákonom
určenej lehote o žiadostiach o vydanie poverení na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach
vedených pre pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli neplnením záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere
č. 408200108 dlžníkom - povinným S. N.; zo Zmluvy o úvere č. 4570845 dlžníkom - povinným M.
D.; zo Zmluvy o úvere č. 4500554 dlžníkom - povinným K. F., pričom spôsobom odporujúcim zákonu
uvedený súd vykonal procedúru preskúmania exekučných titulov. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu

škody vo výške 3 585,22 eur a na nemajetkovú ujmu vo výške 717,04 eur (súvisí so záväzkom
povinného S. N.), resp. na náhradu škody vo výške 5 274,09 eur a na nemajetkovú ujmu vo výške
1 054,82 eur (súvisí so záväzkom povinného M. D.), resp. na náhradu škody vo výške 198,61 eur
a na nemajetkovú ujmu vo výške 39,72 eur (súvisí so záväzkom povinného Slavka Lakatošová) ako
aj náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol
zvolenému exekútorovi vykonať exekúcie na vymoženie pohľadávok, ktoré mu vznikli voči označeným
dlžníkom z uvedených Zmlúv o úvere. Súdny exekútor pridelil každej z uvedených exekučných vecí

číslo, a to v prípade povinného S. N. č. EX5451/2011, v prípade povinného M. D. č. EX17521/2010, v
prípade povinného K. F. č. EX665/2011. Spísané návrhy na vykonanie exekúcie spolu so žiadosťami
o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny exekútor Okresnému súdu Nové Zámky ako
miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu. Podľa žalobných návrhov exekučný súd rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci povinného S. N. až dňa 3.6.2011
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 58 dní, keď konanie
začalo6.4.2011);vovecipovinnéhoM.D.aždňa10.3.2011rozhodnutímozamietnutížiadostioudelenie

poverenia (s omeškaním viac ako 99 dní, keď konanie začalo 1.12.2010); vo veci povinného K. F. až dňa
3.5.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 106 dní, keď
konanie začalo 17.1.2011). Podľa žalobcu tak k rozhodnutiam exekučného súdu došlo s omeškaním,
po uplynutí zákonom určenej lehoty. Za nesprávny úradný postup žalobca podľa návrhov považuje poprinevydaní rozhodnutí v zákonom určenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov
aj skutočnosť, že exekučný súd preskúmal žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcie, návrhy
na vykonanie exekúcie a exekučné tituly - rozsudky rozhodcovského súdu - spôsobom odporujúcim

zákonu, pričom exekučný súd nie je v zmysle § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. (ZoRK) súdom,
do právomoci ktorého patrí zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa žalobcu tým, že exekučný súd
svojim nelegálnym postupom vykonal v každej z uvedených vecí opätovné posúdenie práva žalobcu na
zaplatenie dlhu v časti istiny vyvolal formálne stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci. Na jednej
straneexistujeprávnerelevantnýexekučnýtitul-rozhodcovskýrozsudok,ktorýjezpohľaduexekučného

súdu materiálne nevykonateľný, pričom existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená
prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Preto zo strany žalobcu nie je možné iniciovať občianske súdne
konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom. V danom prípade
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil
až po veľmi dlhej dobe a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu

nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Žalobcovi vytýkaným
nesprávnym postupom exekučného súdu mala vzniknúť majetková škoda vo výške 3 585,22 eur, resp.
5 274,09 eur, resp. 198,61 eur , predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá už nemôže byť
priznaná voči dlžníkom žalobcu právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu zo Zmlúv o úvere. Taktiež
mu mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca v každej z uvedených vecí vyčíslil vo výške

20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, a to sumou 717,04 eur, resp. 1 054,82 eur, resp. 39,72
eur. Žalobca v každej z uvedených vecí svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že
nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym postupom
súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca by vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu
mohol včas uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia

vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva. Žalobca súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov
miestne a vecne príslušného Okresného súdu Nové Zámky.
Krajský súd v Nitre uzneseniami č.k. 15NcC/264/2012-9 z 19.10.2012, č.k. 11NcC/264/2012-10 z
18.10.2012 a č.k. 9NcC/217/2012-10 z 19.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Nové
Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vecí a veci prikázal na prejednanie a rozhodnutie

Okresnému súdu Komárno, ktorému tieto napadli dňa 29.11.2012 pod sp. zn. 13C/678/2012 (súvisí s
pohľadávkou dlžníka S. N.), dňa 18.12.2012 pod sp. zn. 13C/851/2012 (súvisí s pohľadávkou dlžníka
M. D.) a dňa 18.12.2012 pod sp.zn. 13C/848/2012 (súvisí s pohľadávkou dlžníka K. F.).

Súd vo všetkých uvedených veciach vyzval žalobcu v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie jeho

podaní. Žalobca podaniami z 22.1.2013, resp. 22.2.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom
návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, keď originál návrhu na predbežné
prerokovanie v každej z uvedených vecí podal osobne do podateľne žalovaného, ktorý potvrdil prijatie
návrhu spolu s prijatím iných návrhov, označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Žalobca navrhol
súdu, aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného, keďže on

disponujelenjednotnouanedeliteľnoudatabázounávrhovvelektronickejforme,apretomôžeposkytnúť
len uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania neexistuje
námietka žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody nebol podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil prílohu -
potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody a tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval na
absenciu odôvodnenia uznesení, ktorými bol vyzvaný na doplnenie podania.

Žalobca dňa 19.12.2012 doručil Okresnému súdu Nové Zámky rovnopisy návrhov v uvedených veciach,
aj keď v sprievodných listoch označených v dolnom ľavom rohu internou značkou žalobcu 6632 - ISTINA

RS, resp. 6516 - ISTINA RS, resp. 6466 - ISTINA RS odkazuje, na rozdiel od písomných návrhov vo veci,
na inú zmluvu o úvere (č. 1100078), uzavretú s iným dlžníkom (Q. Z.), odkazuje na iné číslo exekučného
spisu (EX12704/2009) a inú značku uvedenú v dolnom ľavom rohu návrhu (6359 - ISTINA RS).

Súd uznesením č.k. 13C/678/2012-24 z 10.7.2013 rozhodol o spojení vecí Okresného súdu Komárno

vedených pod sp.zn. 13C/678/2012, sp.zn. 13C/848/2012 a sp.zn. 13C/851/2012 na spoločné konania,
ktoré bude vedené pod sp.zn. 13C/678/2012.Dňa 17.9.2013 Ministerstvo spravodlivosti SR doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo
na zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že
dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných

konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo
jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných
práv nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012,
sp. zn. IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na
náhradu škody, keď nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok titulom nesprávneho úradného

postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z
dôvodu nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Konštatovalo, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda
súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a §
16 ods. 1 citovaného zákona a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o
predčasne uplatnený nárok na súde, keď od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody do podania žalobných návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti
SR v ďalšom informovalo, že žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie
náhrady škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Tým
žalobca zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, a tak nárok
žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému

postupu uviedlo, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,
aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok. Argumentovalo tým, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia sa
nevzťahuje na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. K žalobcom tvrdenému
nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že vnútroštátny súd má v zmysle uznesenia Ústavného súdu

SR č.k. IV. ÚS 60/2011-13 z 3.3.2011 ako aj uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011
z 13.10.2011, sp. zn. 3MCdo/11/2010 z 26.9.2011 a sp.zn. 5Cdo/291/2010 z 29.3.2011 povinnosť ex
offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky,
preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v
takom rozsahu, v akom mu to umožňujú procesné pravidlá. V súvislosti s posúdením, či došlo alebo

nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Ministerstvo spravodlivosti
SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 16/02 so záverom, že samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Konštatovalo, že
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nemôže byť nesprávnym úradným postupom, keď nedošlo k
porušeniu právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu a keďže nebola ani konštatovaná

nezákonnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, v danom prípade nemôže ísť o zodpovednosť za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Žalobcovi vytýkalo, že nepreukázal podanie sťažnosti na
prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, preto nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii
prieťahov, ktorú môže konštatovať len Ústavný súd SR. Poukázalo na to, že žalobca nepreukázal

vznik škody v uplatnenej výške, nepreukázal existenciu dlžníka a ani nevymožiteľnosť pohľadávky.
Konštatovalo, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia iba preukázalo nespôsobilosť
konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom a nulitný rozhodcovský rozsudok
nepredstavuje prekážku res iudicatae pre uplatnenie nároku žalobcu na súde (uznesenie Krajského
súdu v Trnave z 31.5.2012 sp. zn. 10CoE/308/2011, uznesenie Krajského súdu v Žiline z 11.7.2012

sp. zn. 20CoE/94/2012). Žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul podaním návrhu na začatie
konania, Pokiaľ to nevykonal, vlastnou nečinnosťou prispel k situácii namietanej v žalobe. Upozornilo
na to, že žalobca má preukázať, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností priznal nárok voči
dlžníkovi vo výške, pre ktorú žaluje žalovanú a preukázať, že pohľadávky sú nevymožiteľné v dôsledku
pochybenia exekučného súdu. Ďalej poznamenalo, že v majetkovoprávnych vzťahoch fyzických a

právnických osôb nemôže byť štát sukcesorom, preberajúcim zodpovednosť za vzájomné záväzky
zmluvných strán, pokiaľ je ich uspokojenie možné dosiahnuť iným spôsobom. V súvislosti s uplatnenou
náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 20% z tvrdenej škody poukázalo na rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp.zn. 30Cdo 675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu
spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na

činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Súčasne
konštatovalo, že požadovaná náhrada nie je podložená reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou.
Ministerstvo naostatok akcentovalo potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ ako aj ustanovenia
§ 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovejujmy v peniazoch a upriamilo pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre
spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v
súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od

slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli
aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (vec
C-76/10). Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa
na všetkých úrovniach štátnej moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné
podmienky, zneužívajúc slabé právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto konanie žalobcu považuje

za rozporné s dobrými mravmi. V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda
postupom okresného súdu, ako následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené
Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť mailovou správou odoslanou súdu

po skončení úradných hodín súdu (o 16.33 hod.) deň pred pojednávaním, pričom súčasne požiadal o
odročeniepojednávaniazdôvodukolíziepojednávaniaspojednávanímvedenýmpredOkresnýmsúdom
Nitra. Keďže advokátske spoločenstvo zastupujúce žalobcu má dvoch členov a aj štyroch koncipientov,
aj s poukazom na názor zaujatý či už v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 77/2002, ale aj v
náleze Ústavného súdu SR z 13.1.1999 sp. zn. I.ÚS 68/1998, podľa ktorých „sama kolízia pojednávaní

toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch, o ktorej advokát vedel v dostatočnom časovom
predstihu, nie je, bez ďalšieho, akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu
na odročenie vytýčeného pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.“, súd nemal preukázaný žiadny
vážny dôvod na odročenie pojednávania, najmä keď žalobca v plnomocenstvách z 20.9.2012 súhlasil,
aby si splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu. Z činnosti súdu je taktiež známe, že

v obdobných veciach totožného žalobcu sa za právneho zástupcu žalobcu na základe plných mocí
zúčastnilpojednávaníčiužjehoadvokátskykoncipientalebosubstitút.Súdpojednávalajvneprítomnosti
žalovanej,ktorásvojuneprítomnosťnapojednávanížiadalaospravedlniťstým,ženežiadalaoodročenie
pojednávania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom k žiadostiam o predbežné
prerokovanie žiadostí o nároku škody z 25.9.2012, doručených Ministerstvu spravodlivosti SR toho
istého dňa, najmä č. 6632, 6516, 6466, ako aj obsahom exekučných spisov Okresného súdu Nové
Zámky sp. zn. 13Er/612/2011, 5Er/1393/2010 a 10Er/161/2011.

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., a to najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods.
2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2
zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP) a § 45 ods. 1, 2 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a

nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za tvrdený nesprávny úradný postup
Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje
skutočnosť, že exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sp. zn. EX5451/2011 až dňa 3.6.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia,
a tak k rozhodnutiu malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako 58 dní,

sp. zn. EX17521/2010 až dňa 10.3.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a
tak k rozhodnutiu malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako 99 dní,
sp. zn. EX665/2011 až dňa 3.5.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a tak k
rozhodnutiu malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako 106 dní, pričom za
nesprávnyúradnýpostupžalobcavovšetkýchuvedenýchveciachpovažujeajpreskúmanieexekučného

titulu spôsobom, ktorý podľa žalobcu odporuje zákonu,.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13Er/612/2011 vyplýva, že dňa
6.4.2011 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému S. N., pričom za exekučný titul je označený rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo
dňa 31.1.2011 sp. zn. SR 13576/10. Uvedený súdny exekútor až dňa 4.5.2011 doručil Okresnému
súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 6.4.2011 obsahujúcou návrh na
vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul, zmluvu o úvere a zmenku z 2.2.2010 na 1 200,13eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 26.6.2010. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd
uznesením z 9.5.2011 žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.6.2011. Uznesením z 11.1.2012, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 20.4.2013, exekučný súd zastavil exekučné konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5Er/1393/2010 vyplýva, že dňa
1.12.2010 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému M. D., pričom za exekučný titul je označený rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo
dňa 1.10.2010 sp. zn. SR 08435/10. Uvedený súdny exekútor až dňa 21.12.2010 doručil Okresnému
súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 1.12.2010 obsahujúcou návrh na
vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul, zmluvu o úvere a zmenku z 25.3.2009 na 1 678,74
eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 3.2.2010. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd
uznesením z 27.12.2010 žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.3.2011. Uznesením z 31.10.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 9.12.2011, exekučný súd zastavil exekučné konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/161/2011 vyplýva, že dňa
17.1.2011 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,

návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému K. F., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo
dňa 6.12.2010 sp. zn. SR 11508/10. Uvedený súdny exekútor až dňa 10.2.2011 doručil Okresnému
súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 17.1.2011 obsahujúcou návrh
na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul, zmluvu o úvere a zmenku na 53,- eur so

zmenkovým úrokom 0,25% denne od 7.7.2010. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd uznesením
z 18.2.2011 žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.2011. Uznesením z 17.5.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 21.5.2013, exekučný súd zastavil exekučné konanie.

Podľa názoru súdu návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., keď žalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tohto
návrhu. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadostí
žalobcu o predbežné prerokovanie (25.9.2012), súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy nepovažoval za predčasný.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 (v znení účinnom do 31.12.2012) za nesprávny úradný postup
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi
nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Na základe výsledkov
vykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,ževdanomprípadežalobcaneuniesoldôkaznébremeno

na preukázanie ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho v
rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom
určenej doby, keď z pripojených exekučných spisov Okresného súdu Nové Zámky vyplýva, že exekučný
súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora v piaty, resp. šiesty, resp. ôsmy deň od doručenia žiadosti.
Zo strany súdneho exekútora nebola ani v jednej z uvedených exekučných vecí dodržaná lehota určená

v § 44 ods. 1 EP na predloženie návrhov oprávneného na vykonanie exekúcie exekučnému súdu spolu
s exekučným titulom a žiadosťou o vydanie poverenia, od ktorej skutočnosti však žalobca neodvodzuje
svoj nárok. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd dňa 9.5.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti
JUDr.RudolfaKrutéhooudeleniepoverenianavykonanieexekúcieč.EX5451/11sp.zn.13Er/612/2011,
ktorá mu bola doručená 4.5.2011, preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia,

že o žiadosti bolo rozhodnuté dňa 3.6.2011 s omeškaním viac ako 58 dní. Dňa 27.12.2010 rozhodol
exekučný súd o zamietnutí žiadosti JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
č. EX17521/10 sp. zn. 5Er/1393/2010, ktorá mu bola doručená 21.12.2010, preto žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že o žiadosti bolo rozhodnuté dňa 10.3.2011 s omeškanímviac ako 99 dní. Dňa 18.2.2011 rozhodol exekučný súd o zamietnutí žiadosti JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie č. EX665/11 sp. zn. 10Er/161/2011, ktorá mu bola doručená
10.2.2011, preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že o žiadosti bolo

rozhodnuté dňa 3.5.2011 s omeškaním viac ako 106 dní.

Ustanovenie § 44 ods. 2 veta tretia zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) upravuje postup exekučného súdu pre
prípad zistenia rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Následkom zistenia
takéhoto rozporu je zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením, proti

ktorému je prípustné podať odvolanie. Uvedené ustanovenie neupravuje lehotu, v ktorej exekučný súd
má uznesením rozhodnúť o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora. Aj keď vykonateľné rozhodcovské
rozhodnutie ako exekučný titul bolo doplnené do § 41 ods. 2 písm. d/ EP novelou účinnou od 01.06.2011,
táto by nepochybne bola nadbytočná v prípade stotožnenia sa súdu s právnym názorom žalobcu, že
rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. i/ EP, ktorého sa
žiadna novela Exekučného poriadku nedotkla. Pre výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu -

Národnej rady SR prezentovaný v dôvodovej správe k zmene a doplneniu § 41 ods. 2 písm. d/ EP
zákonom č. 102/2011 Z.z.. Potom od účinnosti zákona č. 144/2010 Z.z. dňa 1.6.2010 neexistovala
ani žiadna zákonná lehota na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na základe exekučného titulu -
rozhodnutia rozhodcovského súdu.

Podľa názoru konajúceho súdu exekučný súd v danom prípade rozhodol o zamietnutí žiadostí súdneho
exekútora v primeranej lehote (piaty, resp. šiesty, resp. ôsmy deň od doručenia žiadosti), zodpovedajúcej
obvyklej rozhodovacej praxi súdov, a to zákonom predpokladaným spôsobom, keď v uvedených
exekučných veciach Okresného súdu Nové Zámky bol opodstatnený a zákonom podložený postup
exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie skúmal, či bola (platne) uzavretá rozhodcovská zmluva. Najvyšší súd Slovenskej republiky
už v uznesení z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnenom v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por.č. 46 (dostupnej na
internetových stránkach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nssr.gov.sk), zaujal stanovisko, že
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského

súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal pritom z jednotného názoru súdnej praxe, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 EP, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané

orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch
ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho
konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia -
jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia
uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným
označený exekučný titul bol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia tkvie
v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie

ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej
vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia. Osobitosť
postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a
rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je
teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej

zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 EP, okrem iného,
zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť, nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná

rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol
nikdy uzavretý.Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že exekučný súd, ktorý koná o
návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových
a právnych poznatkov, je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 EP oprávnený už v štádiu rozhodovania o

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať,
či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že
právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha
mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná
strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

Uvedenýpostupexekučnéhosúduvdanýchexekučnýchveciachnebolposudzovanímvecnejsprávnosti
rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti
rozhodcovskej doložky exekučný súd len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44
ods. 2 EP, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pokiaľ by exekučný
súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského

súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Vo svojej
podstate by išlo o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu.

Nemožno preto prisvedčiť žalobcovi v tom, že zo žiadneho ustanovenia procesného predpisu
exekučnému súdu nevyplýva oprávnenie rozhodcovskú doložku posúdiť z hľadiska jej platnosti. V

daných exekučných veciach bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného
súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal,
či rozhodcovská doložka bola uzavretá platne. Záver exekučného súdu, že rozhodcovská doložka,
ktorá v daných prípadoch núti spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, vykazuje znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ a neplatného

zmluvného dojednania, preto takou doložkou nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu
vydať označené rozhodcovské rozsudky, je súladný so zákonom. V súlade s týmto záverom exekučný
súd predmetné rozhodcovské rozsudky právoplatne nepovažoval za vykonateľný exekučný titul. Keďže
exekučný súd zistil už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, že exekučný titul vo forme
rozhodcovského rozsudku predloženého žalobcom ako oprávneným, je v rozpore so zákonom, dospel

k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Pokiaľ exekučný súd predmetné žiadosti súdneho exekútora zamietol uzneseniami, nešlo o prípad
zamietnutia žiadostí súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v situácii, že
pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady. Uvedený postup exekučného súdu nebol

posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto
rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval (vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku) postavenie
odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložené rozhodcovské rozsudky sú
vykonateľným exekučným titulom, či ich vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor.
Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012).

Aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný (exekučný) súd oprávnený skúmať rozhodnutie
označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré
nevyvoláva žiadne právne účinky (viď IV. ÚS 78/2011 a tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).

Prekážka rozsúdenej veci (/rei iudicatae/ § 159 ods. 3 O.s.p.) patrí k procesným podmienkam konania
a jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva v tom, že
právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje možnosť totožnú vec
znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok
alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých

istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený petitom
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z akých už bol pôvodne uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého
skutku). O totožnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými
istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni
nástupcoviapôvodnýchúčastníkovkonania,čiužzdôvoduuniverzálnejalebosingulárnejsukcesie.Toto

procesné ustanovenie sa uplatní aj v exekučnom konaní (§ 251 ods. 4 O.s.p.). Z obsahu pripojených
exekučných spisov Okresného súdu Nové Zámky, rovnako ani z obsahu žalobných návrhov nevyplýva,
že konaniu v každej z uvedených exekučných vecí medzi žalobcom ako oprávneným a povinným
S. N., resp. M. D., resp. K. F., týkajúcich sa vymoženia súm istiny so zmenkovým úrokom 0,25%denne z dlžnej sumy a ďalším príslušenstvom, vedených na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.
13Er/612/2011, 5Er/1393/2010 a 10Er/161/2011 na podklade exekučného titulu, ktorým sú rozsudky
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava, by

predchádzalo iné exekučné konanie s tým istým predmetom konania, ktoré by sa týkalo tých istých
účastníkov.Prekážkurozsúdenejvecipreexekučnékonanienetvoríprávoplatnýrozhodcovskýrozsudok
vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný
vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania,
ktoré je v zákonom vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou k súdnemu sporovému konaniu,

totiž vyplýva, že jeho výsledkom môže byť iba titul, splnenia ktorého sa možno domáhať vykonaním
exekúcie. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 227/2012 z 27.5.2013 Rozhodcovské
konanie nemá charakter exekučného (vymáhacieho konania), preto ním nemôže byť založená prekážka
tzv. „duplicitnej“ exekúcie. Navyše, ničotné rozhodnutie rozhodcovského súdu nevyvoláva žiadne právne
účinky, a preto nemôže byť prekážkou veci rozhodnutej ani v inom konaní všeobecného súdu proti
prípadnému žalobcovmu dlžníkovi (vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z ustanovenia § 135

ods.2O.s.p.,akoajnazásaduviazanostisúduprávoplatnýmrozhodnutímvydanýmvinomkonanípodľa
§ 159 ods. 2 O.s.p., v danom prípade právoplatným uznesením exekučného súdu č.k. 13Er/612/2011-9
z 9.5.2011, resp. č.k. 5Er/1393/2010-10 z 27.12.2010, resp. č.k. 10Er/161/2011-9 z 18.2.2011. Súd
nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť platnosť rozhodcovskej doložky, keďže o tom už bolo
právoplatne rozhodnuté).

Keďže v danom prípade bolo rozhodnuté o žiadostiach súdneho exekútora v súlade s § 44 ods. 2 veta
tretia EP a v primeranej lehote, žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom úradnom
postupe exekučného súdu, keď v konaní nepreukázal, že k vydaniu rozhodnutí o zamietnutí žiadostí o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo neprípustným preskúmaním exekučného titulu a až po

uplynutí zákonom (ne)určenej lehoty, s omeškaním viac ako 58, resp. 99, resp. 106 dní. Z toho dôvodu
nebolopreukázanéanitvrdeniežalobcuoprieťahochvkonaníexekučnéhosúdu.Právoplatnéuznesenie
exekučnéhosúduozamietnutížiadostisúdnehoexekútoraniejetakýmrozhodnutím,vdôsledkuktorého
by bolo možné konštatovať nesprávny úradný postup exekučného súdu, keďže toto rozhodnutie nebolo
zrušené, je právoplatné. Žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal ani vznik

žiadnej skutočnej škody, keď nepreukázal zmenšenie svojho majetku o 3 585,22 €, resp. 5 274,09 €,
resp. 198,61 eur v súvislosti s tvrdeným omeškaním pri rozhodovaní o žiadostiach súdneho exekútora
v každej z uvedených exekučných vecí, resp. nepreukázal zmenšenie svojho majetku v súvislosti s
preskúmaním žiadostí o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, preskúmaním návrhov na vykonanie
exekúcií a preskúmaním exekučných titulov - rozsudkov rozhodcovského súdu. Pritom podľa § 17 ods. 1

zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza len skutočná škoda. Skutočnou škodou sa aj v zmysle § 442 ods. 1
OZ rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca majetkové
hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.

S poukazom na absenciu tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ako nevyhnutného predpokladu

zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., žalobcovi nevznikol ani nárok na náhradu škody
podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, ale ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v
zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Rovnako ako pri nároku na náhradu škody je poškodený
povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých
základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Doba, ktorá

uplynula od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s
návrhom na vykonanie exekúciu a exekučným titulom, až do doručenia uznesenia exekučného súdu
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora právnemu zástupcovi žalobcu ako oprávnenému, nemohla
nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie
pohľadávky, keď exekučným titulom v daných exekučných veciach bol rozsudok rozhodcovského súdu

v spotrebiteľských veciach, pričom v iných exekučných veciach žalobcu ako oprávneného bola už skôr
spochybnená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie takéhoto rozsudku, resp. bola spochybnená
materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (napr. aj uznesenie Okresného súdu Svidník sp.
zn. 4Er/260/2009 z 4.8.2009, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoE 34/2009 z 30.9.2009,
uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/5/2010 z 23.2.2010, uznesenie Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 3CoE 29/2010 z 5.5.2010, uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoE/229/2010 z
27.5.2010, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE/59/2010 z 19.4.2011, ale aj uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17 CoE 138/2010-44 z 30.9.2010 a s tým súvisiace uznesenie
Ústavného súdu č.k. IV. ÚS 55/2011-19 z 24.2.2011), aj s poukazom na závery uznesenia Súdnehodvora (ES) vo veci Pohotovosť/ P. E. C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Žalobca v konaní ani nepreukázal
vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu, ktorého existencia musí byť preukázaná
nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku tvrdenej ujmy, a tak neuniesol dôkazné

bremeno ani o tejto časti návrhu. Navyše, bez povšimnutia nemožno ponechať skutočnosť, že zo strany
súdneho exekútora nebola v predmetných exekučných veciach dodržaná lehota určená v § 44 ods. 1 EP
na predloženie návrhov oprávneného na vykonanie exekúcií exekučnému súdu, spolu s exekučným
titulom a žiadosťou o vydanie poverenia, pričom žalobca v predmetných žalobných návrhoch na túto
skutočnosť neprihliadol ani pri skutkovom zdôvodnení svojich nárokov v časti náhrady nemajetkovej

ujmy voči žalovanej.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne závery súd nepovažoval za hospodárne vykonať vo veci
dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu,
ktoré Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca
dňa 25.9.2012 pod číslom 6632, 6516, 6466. S poukazom na všetky uvedené dôvody a ich vzájomné

súvislosti súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.

nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,

Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.