Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. október 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/664/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222321
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4412222321.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom

Bratislava, Pribinova 25 v konaní zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v sume 1281,40
Euro, sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť jej
1281,40 Euro titulom škody (1106,40 Euro nemajetková ujma + 175 Euro majetková škoda ) a to podľa

zákona 514/2003 Z.z., ktorá škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného
súduNovéZámkyatovexekučnejvecivedenejnatomsúdemedzioprávnenou:POHOTOVOSŤ,s.r.o.a
povinným : P. G. . V žalobe uviedla, že súdny exekútor predložil návrh žalobkyne na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Nové Zámky. Prijatím tejto žiadosti došlo k založeniu
zákonnej povinnosti tohto súdu zaoberať sa s danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej
právomoci a to zákonom ustanovenej dobe. Podľa zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný súd bol povinný o
žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto

žiadosti. Dňa 5/20/2009 ( takto je v žalobe uvedené, zrejme malo byť 20.5.2009 ) žalobkyňa spísala
návrh na zmenu exekútora, o ktorej žiadosti však exekučný súd nerozhodol v zákonom stanovenej
lehote , čo treba považovať za porušenie zákona a nesprávny úradný postup, pre ktorý jej vznikla
predmetná škoda.

V žalobe ďalej uviedla, že v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu súdu jej vznikla škoda
nasledovne:

1. Majetková škoda v sume 175 Euro, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti a o zmenu exekútora a rozhodnutím o nej (na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému suma
70 Euro, udržiavanie a správa informačného systému 40 Euro, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, sumu na poštovné a telekomunikačné výdaja spojené s urgovaním a

kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15 Euro, pričom táto suma by ju nezaťažila, ak by exekučný
súd pri rozhodovaní o žiadosti o zmenu exekútora dodržal zákonnú lehotu.2. Nemajetková ujma náhrady ktorej sa domáha v sume 1106,40 Euro , ktorú vyčíslila v súlade
s judikatúrou ústavného súdu SR, podľa ktorej za každý mesiac zbytočného prieťahu dotknutému
účastníkoviprináleží55,32 Euro,pričomvpredmetnejexekučnejveciexekučnýsúdbolnečinný617dní.

Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalobkyne nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila
hoci bola riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť neospravedlnila, preto súd vec prejednal v jej
neprítomnosti.
Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalovanej nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila,
svoju neúčasť ospravedlnila, ale nepožiadala o odročenie pojednávania. Súdu doručila písomné

vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnila si
náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia). V písomnom vyjadrení žalovaná uviedla, že podľa jej názoru
podaná žaloba je zmätočná hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza spisovú značku exekučného
konania (v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu ), okrem toho žalobkyňa neuvádza,
kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný spis a tým prenáša
celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno by mala znášať žalobkyňa. Okrem

toho žalobu považuje za zmätočnú aj preto, lebo nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody,
pretože žalobkyňa uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta
nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že žalobkyňa v súvislosti s
uvádzanými prieťahmi v exekučnom konaní vôbec neuvádza tie kroky, ktoré podnikla na odstránenie

neželaného stavu, neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy na príslušnom
konaní predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či využila účinné
právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Poukázala na to, že všeobecný súd v konaní
o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, pretože táto právomoc prináleží
iba predsedovi súdu prípadne Ústavnému súdu SR. Namietala, že zákonná podmienka povinného

predbežnéhoprejednaniatakéhotonárokuvtomtoprípadeniejesplnená,pretoževčasepodaniažaloby
nasúdzákonnálehota(6mesiacovodprijatiažiadosti)ešteneuplynula,takžeideopredčasneuplatnený
nárok na súde. Zdôraznila, že žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
(a to napriek výzve), preto nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný podľa ust. §-u
4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. Okrem toho namietala, že zákonné podmienky vzniku

zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vôbec dané nie sú. Namietala, že 15 dňová
lehota na vydanie poverenia podľa exekučného poriadku neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu
ako v exekučnom titule. Poukázala na judikatúru ústavného súdu (sp. značka I ÚS 16/2002), z ktorej
vyplýva,žesamotnénedodržaniezákonomstanovenejlehotyneznamenáautomatickyprieťahyvkonaní
a je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu

najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. V súvislosti s rozhodnutím, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia poukázala na to,
že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa
naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým súd takúto žiadosť zamietol, nie je možné považovať za nesprávny
úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohlo viesť len k záveru o existencii

nezákonného rozhodnutia. Poukázala ďalej na to, že povinnosť žalobkyne riadne preukázať vznik a
výšku škody je daná a tejto povinnosti žalobkyňu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti
pri jej vyčíslení a preukázaní a ďalšie skutočnosti, ktorými žalobkyňa exemplárne nesplnenie dôkaznej
povinnosti odôvodňuje. Žalobkyňa nepreukázala ani vznik ani výšku škody. Žalobkyňa nepreukázala,
žeby činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal

vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou,
pretožiadalžalobuzamietnuťvcelomrozsahu,žiadalažalobkyňuzaviazaťknáhradetrovkonania(ktoré
však doteraz vyčíslené neboli).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.

značka XXEr/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 20.5.2005 súdny exekútor Mgr. D. I. doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o.,IČO:35807598protipovinnému:P.G. ovymoženie12.600Sk sprísl.Dňa9.6.2005Okresnýsúd

Nové Zámky vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 30.4.2009 oprávnený doručil exekučnému
súdunávrhnaustanovenieopatrovníkaprepovinného.Dňa 25.5.2009oprávnenýpodalnávrhnazmenu
exekútora . Dňa 3.11.2009 uznesením exekučný súd ustanovil pre povinného opatrovníka. Výzvou
zo dňa 3.11.2009 súd vyzval exekútora o vyčíslenie trov konania, ktoré si uplatňuje. Dňa 27.11.2009exekútor predložil vyčíslenie uplatnených trov. Dňa 10.2.2010 vydal súd uznesenie, ktorým bol návrh
na zmenu exekútora zamietnutý.

V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to jednak 1106,40 Euro nemajetková ujma a
175 Euro majetková škoda a to podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré škody podľa jej tvrdenia jej mali
vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného
súdu vo vyše uvedenej exekučnej veci.
Podľa ust, § 1 zákona č.514/2003 Z.z. tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa ust.§-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 Zák. č. 514/2003 Z.z.
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy

Slovenskej republiky.
Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 Zák. č. 514/2003 Z.z.
Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a)
Podľa ust.§-u 25 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy

upravené v tomto zákone osobitným predpisom.( Občiansky zákonník)
Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia
nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a

nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.
Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať
za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť
do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci . Všeobecne
možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu stanoveného právnymi
normami. Z vyše uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou

tých orgánov ( ktoré zákon uvádza ) než rozhodovacou činnosťou.
Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie

veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej
sfére poškodeného síce neprejavuje .ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného
negatívnych .
Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto treba ju chápať ako súhrn
príčin , ktoré viedli k určitému výsledku ( k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym

úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j.
ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nevznikla by ani škoda.
Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z týchto vyše uvedených zásad a predovšetkým
zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané. Žalobkyňa sa domáha

jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré podľa jej tvrdenia vznikli v dôsledku
toho , že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o zmenu exekútora v zákonnej lehote .
Uplatnený nárok žalobkyne na náhradu škody treba posudzovať podľa §-u 9 ods.2 zákona č.514/2003
Z.z. podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri

výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V konaní nebolo ani tvrdené ani preukázané, že by tieto
podklady potrebné pre ustálenie nesprávneho úradného postupu boli dané v predmetnej exekučnej veci
Okresného súdu Nové Zámky. Pri absencii týchto podkladov nie je možné konštatovať nesprávny úradný

postup spočívajúci v nevykonaní úkonu v zákonnej lehote. Vzhľadom na vyše uvedené, súd konštatuje,
že k nesprávnemu úradnému postupu podľa zákona 514/2003 nedošlo v predmetnej exekučnej veci
Okresného súdu Nové Zámky.
Na základe vyše uvedených súd uzavrel, že žiaden nesprávny úradný postup zo strany exekučného
súdu - Okresného súdu v Nových Zámkoch vo veci sp.zn. XXEr XXX/XXXX uskutočnený nebol, preto v

dôsledku neexistujúceho nesprávneho úradného postupu a v príčinnej súvislosti s ním žalobkyni žiadna
škoda nemohla vzniknúť. Súd teda uzavrel, že nie sú dané zákonne predpoklady vzniku žalovanej podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.