Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 43C/166/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511209378
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1511209378.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľky: P. K., rod.

A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XX, XXXXX M., A., pr. zast. JUDr. Petrom Keltošom, advokátom,
so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava proti odporcovi: P. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XX, K., o
zrušenie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam vedeným v A. katastra pre hl. m. K. v LV č.
XXXX, obec K., m. č. O., k. ú. O., a to k 4-izbovému bytu č. 22 s prísl. na 4. poschodí vo vchode č. 14
na E. ulici, dom so súpisným číslom XXXX, na parcelách registra C v k. ú. O., KN XXXX, XXXX a XXXX
s podielmi na spoločných častiach a na spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX-

in, ako aj pozemkov v k. ú. O. KN XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 48 m2, C-KN XXXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 422 m2, C-KN XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 408
m2 vo veľkosti podielu XXXX/XXXXXX a prikazuje ich do vlastníctva navrhovateľky za náhradu vo výške
15.033,33 eur, ktorú je povinná zaplatiť odporcovi v lehote jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho

poplatku vo výške 900,- eur, trov znaleckého dokazovania vo výške 159,41 eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 393,30 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vracia navrhovateľke zvyšok zloženého preddavku na znaleckého dokazovanie vo výške 90,59 eur
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.5.2011 domáhala voči odporcovi zrušenia
podielového spoluvlastníctva nehnuteľností a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že
spolu s odporcom, ktorý je jej bratom, sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Uvedený byt pôvodne obývala spolu s rodičmi, ktorí potom ako
uzavrela manželstvo a odsťahovala sa do SRN, ostali bývať v byte sami, a po úmrtí matky v r. 2007
už len otec Y. A., ktorý zomrel dňa 26.12.2010. Vzhľadom na zhoršujúci zdravotný stav otca, keď
už nebol schopný sa o seba postarať sám a bol aj pozbavený spôsobilosti na právne úkony, sa
ako súdom ustanovený opatrovník v r. 2009 nasťahoval do bytu aj odporca. V byte býva dodnes.
Spoluvlastnícke podielu po 1/6-ine nadobudli dedením po matka a navrhovateľka na základe darovacej
zmluvy zo dňa 3.1.2008 nadobudla ďalší podiel 4/6-ín, ktoré vlastnil po smrti matky ich otec. V prospech

otca bolo zriadené aj vecné bremeno doživotného bývania a užívania predmetného bytu, ktoré jeho
úmrtím zaniklo. Napriek tomu, že odporca užíva byt po smrti otca sám, nestará sa o úhrady poplatkov
spojených s užívaním bytu, čím vznikol nedoplatok vo výške 2.327,74 eur. Odporca ako opatrovník zrušil
trvalý príkaz otca peňažnému ústavu na úhradu týchto nákladov a potom nakladal nekontrolovateľnýmspôsobom s celým jeho dôchodkom. Navrhovateľka v záujme zachovať spoluvlastníctvo k bytu vstúpila
do rokovaní so správcom a má záujem nedoplatok uhradiť uzavretím dohody o splátkach. Odporca tiež
navrhovateľke znemožňuje prístup do bytu a jeho podiel je zaťažený exekučným záložným právom.

Za takéhoto stavu nemieni zotrvať v podielovom spoluvlastníctve s odporcom a keďže odporca nemá
záujem ani finančné prostriedky na výplatu jej podielu, ponúkla mu odkúpenie jeho podielu, s čím
však nesúhlasil. Hodnotu podielu odporcu určila podľa zistení v realitných kanceláriách, keď hodnota
predmetu ich spoluvlastníctva činí cca 90.000,- eur.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov. V jeho mene
založila do spisu listiny (prehlásenie Y. A. zo dňa 1.8.2008 a bližšie nešpecifikované, nepodpísané a
neadresované podanie) bývalá manželka odporcu M. A. s tým, že „darovacia zmluva je podvod, lebo
svokor nebol pri rozume. V dôsledku chamtivosti tejto rodiny sa mi obesil a umrel 23-ročný drahý syn.
Nepodporujte krkavcov.“

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä
výpisom z LV č. XXXX, 3 ks fotografií, uznesením tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX a znaleckým
posudkom č. XX/XXXX.

Navrhovateľkapridŕžajúcsadôvodovuvedenýchvnávrhunazačatiekonaniavosvojejvýpovediuviedla,

že odporca sa k ich otcovi do bytu nasťahoval v novembri 2009, v tom čase už nepracoval a z dôchodku
otca, ktorý činil 430,- eur mesačne žili dvaja dospelí muži. Otec mal zriadené bankové konto, na ktoré
mu bol posielaný dôchodok, avšak poplatky spojené s užívaním bytu sa platili stále nepravidelnejšie.
Odporca dal bez jej vedomia pozbaviť otca svojprávnosti a tunajší súd ho ustanovil za opatrovníka.
Od smrti otca nedoplatky za byt riešila ona a aby predišla exekúcii, zaplatila v r. 2010 takmer 1.600,-

eur. Odporca je už 5-6 rokov nezamestnaný, poberá len sociálnu dávku. Odporca jej neustále robí
problémy, napr. vkladnej knižky vedenej na jej meno vyplatila odporcovi A. sporiteľňa sumu 9.511,20
Sk a následným šetrením sa potvrdilo, že išlo o neoprávnenú výplatu a banka jej peniaze vrátila, avšak
podľa jej vedomostí od odporcu ich nežiadala. Odporca jej zobral požičané auto a štyri dni ho schovával,
vydal jej ho až potom, čo privolala políciu. Podľa jej názoru má odporca kriminálne sklony a jeho povaha

a správanie prispeli k smrti ich matky, ktorá spáchala samovraždu. Odporca jej tiež znemožňuje prístup
do bytu a dnu ju pustí až po príchode privolanej polície. Byt je v katastrofálnom stave, o čom do spisu
založila fotodokumentáciu. Uviedla tiež, že disponuje sumou vyrovnávacieho podielu odporcovi určenej
na základe hodnoty vyplývajúcej zo znaleckého posudku.

Odporca s návrhom nesúhlasil a vo svojej výpovedi uviedol, že zo strany navrhovateľky išlo o opakovaný
podvodspáchanýnaňomajnacelejrodine.Darovaciuzmluvuotecpodpísal,alenemalvedomosťotom,
čo podpisuje. Otec svoj nesúhlas s touto zmluvou spísal. Preto sa domáhal aj určenia vlastníckeho práva
a nevedel, že toto konanie bolo zastavené. S hodnotou nehnuteľností určenou znaleckým posudkom
súhlasil, avšak nesúhlasil s rozdelením bytu. Má snahu sa s navrhovateľkou dohodnúť, ale ona záujem

nemá, ak by totiž darovacia zmluva bola vyhlásená za neplatnú, bol by vlastníkom polovičného podielu
a nie len v 1/6-ine. V konaní navrhol vypočuť ako svedkov O. A. a G. G., ktorí mali potvrdiť, že
navrhovateľka spáchala podvod.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného súdnym znalcom V.. T.. M. I., O.. dňa 28.12.2012

vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti činí spolu 90.200,- eur.

Súd odporcom navrhované dôkazy výsluchom svedkov A. a G. nevykonal, nakoľko sú podľa jeho
názoru nadbytočné a irelevantné, keďže podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky v uvedenom podiele
je v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 U. súdneho poriadku, ďalej len „U.“) nespochybniteľné

a tvrdenie odporcu o neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou navrhovateľka nadobudla spoluvlastnícky
podiel v 4/6-inách, nebolo nijakým spôsobom potvrdené. Na základe uznesenia tunajšieho súdu sp. zn.
XXC/XXX/XXXX súd síce zistil, že odporca sa návrhom na začatie konania domáhal určenia neplatnosti
tejto darovacej zmluvy, avšak konanie bolo zastavené na základe právoplatnosti tohto uznesenia
dňa 22.12.2011 pre nezaplatenie súdneho poplatku. Nebolo preukázané, že v čase vyhlásenia tohto

rozsudku žiadne konanie o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, či určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti neprebieha.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:Navrhovateľka a odporca sú súrodenci a sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedenej nehnuteľnosti,
navrhovateľka v podiele 5/6-ín na základe osvedčenia o dedičstve XD/XXX/XXXX-XX, V. XX/XXXX zo

dňa 20.6.2007 a darovacej zmluvy zo dňa 3.1.2008 a odporca v podiele 1-6-iny na základe rovnakého
osvedčenia o dedičstve. V prospech A. kancelárie poisťovateľov je na nehnuteľnosti vedené exekučné
záložné právo. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti je 90.200,- eur, podiel 1-6-iny tak predstavuje sumu
15.033,33 eur.

Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“) vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 136 ods. 2 OZ spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo
môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak

nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže

byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje
zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.

Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom

rozdelení je potrebné, aby vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné
zapísať do katastra nehnuteľností. Ak nie je reálne rozdelenie veci možné, ďalším zákonným spôsobom
zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom
za primeranú náhradu a to podľa 3 prioritných kritérií, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné
využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou
sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.). Hľadisko účelného využitia veci
sa uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. V prípade kritéria násilného
správania sa spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom ide najmä o prípady výtržníctva, prípadne
o fyzické napádanie či hrubé urážanie spoluvlastníkov, ale aj o prípady poškodzovania vecí, ktoré sú

v spoluvlastníctve.

Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva má byť
všeobecná cena, teda taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste,
kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Len v

takomto prípade nie je žiadny zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený,
pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za
svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú
vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil.Súd mal za preukázané, že v danom prípade zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva je potrebné
vykonať, keďže k dohode účastníkov nedošlo ani v priebehu konania a navrhovateľku nemožno nútiť

zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu s odporcom, ktorý sa voči nej správa násilne (nechal si neoprávnene
vyplatiť finančné prostriedky z vkladnej knižky navrhovateľky, odňal jej v čase návštevy SR požičané
auto, bráni jej v užívaní bytu) a ktorý zároveň nehnuteľnosť v ich spoluvlastníctve nezveľaďuje a napriek
tomu, že ju sám užíva, neplatí poplatky spojené s užívaním a ktorá je zároveň zaťažená exekučným
záložným právom z neuhradenej pohľadávky odporcu veriteľovi A. kancelárii poisťovateľov. Súd ďalej

zistil, že reálne rozdelenie spoločnej veci nie je dobre možné a keďže jeden zo spoluvlastníkov má o
ňu záujem použil druhý zákonný spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva. Nehnuteľnosť ako
celok tak prikázal do vlastníctva navrhovateľky ako väčšinovej spoluvlastníčky, ktorá aj keď sa obvykle
zdržiava v Nemecku, má podľa názoru súdu lepšie predpoklady na účelné využitie nehnuteľnosti, keďže
bolo preukázané, že odporca sa o byt nestará, neudržiava ho v poriadku, neplatí poplatky spojené s
jeho užívaním a pre odporcu ako samožijúcu a nezamestnanú osobu je 4-izbový byt nadštandardom. Pri

určení primeranej náhrady odporcovi súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vyjadrenej v
znaleckom posudku vo výške 90.200,- eur, voči ktorému ani jeden z účastníkov nemal žiadne námietky.
Podiel odporcu v 1/6-ine tak činí sumu 15.033,33 eur, ktorú navrhovateľku zaviazal vyplatiť odporcovi v
lehote 1 mesiac od právoplatnosti tohto rozsudku, nakoľko ide o značnú sumu.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodný, preto
návrhu a v zmysle citovaných zákonných ustanovení v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a § 149 ods. 1 OSP, v spojení s ust. §

150 ods. 1 OSP, podľa ktorého úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania celkovo v sume
1.452,71 eur, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 900,- eur, trov vyplávajúcich z
vykonaného znaleckého dokazovania vo výške 159,41 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 393,30
eur, advokátska odmena vypočítaná podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 3 vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. za 1 úkon právnej služby v sume 320,34 eur - prevzatie a príprava právneho

zastúpenia spolu s režijným paušálom vo výške 7,41 eur vrátane 20 % DPH.

Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Ide tak o výnimočný prípad, pričom výnimočnosť

môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Toto
náhradové ustanovenie je zamerané na odstránenie tvrdostí pri náhrade trov konania, ktoré by nastali,
ak by sa plne presadila zásada úspešnosti pri tejto náhrade. Významnými sú tiež okolnosti, ktoré viedli
k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadol v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné
a ďalšie pomery oboch účastníkov konania a vzal do úvahy nielen pomery odporcu, ktorý má trovy
konania zaplatiť, ale zohľadnil aj dopad tohto rozhodnutia na majetkové pomery navrhovateľky ako
oprávneného účastníka. V prvom rade súd prihliadol na to, že ide o spor medzi súrodencami a jeho
predmetom je rodičovský byt. Odporca je dlhodobo nezamestnaný, poberá sociálnu dávku a podľa

tvrdení samotnej navrhovateľky, ktoré odporca nepoprel, má podlžnosti, ktoré nie je schopný uhrádzať, o
čom svedčí aj ťarcha na predmetnej nehnuteľnosti v podobe exekučného záložného práva. Prikázaním
nehnuteľnosti do vlastníctva navrhovateľky príde dočasne aj o miesto svojho pobytu. Naopak na strane
navrhovateľky súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu, že takéto rozhodnutie bude
mať nepriaznivý dopad na jej majetkové pomery. Súd náhradu trov konania úspešnej navrhovateľke

priznal len čiastočne, jednak v plnom rozsahu za zaplatený súdny poplatok, ktorý by nebolo potrebné
vôbec uhrádzať v prípade mimosúdneho riešenia sporu, pričom súd mal preukázané, že odporca nebol
prístupný žiadnej dohode s navrhovateľkou. O tejto skutočnosti tiež svedčí aj potreba vykonať v konaní
znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktoré sa odporca snažil zmariť,z dôvodu ktorého bol súd nútený uložiť mu poriadkovú pokutu a nariadiť ohliadku nehnuteľnosti. Preto
súd v plnom rozsahu priznal aj náhradu za vynaložené trovy znaleckého dokazovania. Trovy právneho
zastúpenia priznal len čiastočne iba za jeden úkon právnej služby, keďže dospel k záveru, že v danom

prípade sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to na základe horeuvedených skutočností a za účelom
odstránenia tvrdosti pri náhrade trov konania, keďže plná náhrada trov konania by predstavovala sumu
2.738,61 eur.

Súd pri poplatkovej kontrole zistil, že na účte tunajšieho súdu zostal nevyplatený zvyšok z

nespotrebovaného preddavku na trovy znaleckého dokazovania, ktoré uhradila navrhovateľka celkovo
vo výške 250,- eur, pričom súdnemu znalcovi bolo za vypracovanie znaleckého posudku vyplatených
159,41 eur. Zostatok teda predstavuje sumu 90,59 eur, ktoré súd navrhovateľke vrátil do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde,

dvojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované,
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
·doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené ( § 205a OSP),

· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.