Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/397/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510214393
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7510214393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátuJUDr.DianySolčányovejaJUDr.MariannyHraboveckejvprávnejvecinavrhovateľkyS.H.Q.nar.
X.XX.B. bývajúcej v J. Č. Č.. XX zastúpenej JUDr. Annou Lacovou advokátkou so sídlom Advokátskej
kancelárie v Košiciach na Pražskej ul. č. 4 proti odporcovi G. H. nar. XX.X.B. bývajúcom v J. Č.M. Č..
XX zastúpeného JUDr. Danielou Sotákovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach
na Kuzmányho ul. č. 57 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
na čas po rozvode k maloletej I. H. nar. XX.X.B. zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie

z 28.6.2012 č.k. 17C 13/2010-111

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o určení výživného pre mal. I. H.
nar.XX.X.B.načasporozvodezaobdobieodprávoplatnostivýrokuorozvodemanželstvado31.8.2012.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o určení výživného na čas po rozvode pre mal. I. od 1.9.2012 do budúcna
a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania, na čas po
rozvodezverilmal.I.doosobnejstarostlivostinavrhovateľkyaodporcuzaviazalprispievaťnavýživumal.
I. 120,- € mesačne. Súčasne rozhodol, že odporca je oprávnený stýkať sa s mal. I. H. bez osobitného
rozhodnutiasúduvždynazákladepredchádzajúcejdohodysnavrhovateľkouhozaviazalzaplatiť293,50

€ do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Košice-okolie a z titulu náhrady trov
konania štátu. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti výroku o určení výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd
zmenil predmetný výrok tak, že zaviaže otca prispievať na výživu maloletej 50,- € mesačne. Vyslovil
názor, že rozhodnutie súdu v napadnutej časti je nesprávne z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods.
2 písm. d/ O.s.p., kedy súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. S určeným výživným 120,- € nesúhlasil, takto určené výživné považuje za
neprimerane vysoké vzhľadom na jeho priemerný mesačný zárobok a súčasne je toho názoru, že

súd pri určení výživného neprihliadol na všetky okolnosti rozhodujúce pre určenie výšky vyživovacej
povinnosti, predovšetkým k jeho možnostiam a schopnostiam. Konštatoval, že konajúci súd vychádzal
z jeho priemerného mesačného zárobku za r. 2009, ktorý klesol zo 710,- € na 580,- € v dôsledku zlej
trhovejsituácie.Ďalejkonštatoval,ževr.2012poslednémesiaceužmalminimálnypríjem,resp.žiadnyanebol schopný uhrádzať svoje pravidelné mesačné výdavky a záväzky, preto bol nútený stolársku dielňu
predať a k 1.9.2012 ukončiť podnikanie. K tomuto rozhodnutiu prispel aj jeho zhoršený zdravotný stav,
pre ktorý podal žiadosť na Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku. Namietal, že výška

výživného nie je ani v súlade s oprávnenými potrebami maloletej a matka v konaní nepreukázala žiadne
nevyhnutnémimoriadnevýdavkyvsúvislostisvýchovouavýživoumaloletej,pretojepresvedčený,žena
pokrytie bežných potrieb maloletej postačuje aj podstatne nižšia suma výživného ako súdom priznaná.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej, navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok
rozsudku o určení výživného od otca pre maloletú potvrdil ako vecne správny a zákonný. Vyjadrila
presvedčenie, že konajúci súd vykonal všetky dôkazy, ktoré dôsledne a správne vyhodnotil. Uviedla,

že otec v odvolaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by okrem pôžičiek čerpaných počas trvania
manželstva,ktorévsúčasnejdobesplácajúrodičiamal.I.rovnomerne,malajinéfinančnézáväzky,ktoré
má povinnosť platiť. Takisto nepreukázal, že by réžiu domu, v ktorom spoločne žije so svojím otcom,
zabezpečoval výlučne sám. Konštatovala, že spôsob života otca žiadnym spôsobom nenasvedčuje
tomu, že by nemal dostatok finančných prostriedkov, resp. že by jeho životná úroveň za obdobie od

konca r. 2012 bola znížená. Konštatovala, že fajčí cigarety, čo predstavuje denný finančný náklad
2,50 € a za mesiac 75,- €, používa dve motorové vozidlá, z ktorých jedno pravidelne užíva a náklady
spojené s ich prevádzkou mesačne tak prevyšujú výšku výživného, ktoré chce otec dobrovoľne platiť.
Vyslovila presvedčenie, že zárobkové a majetkové pomery otca sú lepšie ako ich on sám sa snaží
prezentovať, jeho subjektívne vnímanie vlastnej ekonomickej situácie mu bráni objektívne posúdiť

ekonomickú situáciu matky a odôvodnené potreby maloletej. Výšku ním navrhovaného výživného 50,- €
mesačne považuje za neakceptovateľnú aj z dôvodu, že matka dostatočne preukázala objektívnu výšku
výdavkov na maloleté dieťa od zahájenia povinnej školskej dochádzky. Odvolanie otca a tvrdenia o jeho
majetkových a finančných pomeroch považuje za účelové s úmyslom platiť nižšie výživné.

Kolízny opatrovník sa písomne vyjadril k odvolaniu otca, ktorý navrhol napadnutý výrok rozsudku o

určení výživného v plnom rozsahu ako vecne správny a zákonný potvrdiť.

Výroky rozsudku o rozvode manželstva, zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a o trovách
štátu a konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom
preskúmavania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.

2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnuté výroku rozsudku súdu prvého stupňa
aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania

podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine,
správne určil a diferencoval rozsah výživného od otca pre maloleté dieťa. Súd prvého stupňa v súlade s
§ 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
prihliadal starostlivo na všetko čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania,

v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutých výrokov rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa
odvolací súd stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré
tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani
v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné
rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu. Odvolací súd dodáva, že

pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné v súlade so zákonnými ustanoveniami citovanými vnapadnutom rozsudku súdu prvého stupňa vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu
odôvodnenýchpotriebdieťaťa,pričommedzitietopotrebypatrívýživavovlastnomzmysleslova,hmotné
potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním

vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové
a rekreačné vyžitie. Miera týchto potrieb závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu,
pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný
podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodičov umožňuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že

rovnaký štandard umožnia svojmu dieťaťu, a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že
dieťa, ktorého rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie
rodičov existovalo. Potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla
rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného
stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti. Pokiaľ prezentované výdavky
na výživu dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb detí v tomto veku, je možné považovať za všeobecne

známuskutočnosťaniejepotrebnéichosobitnedokazovať.Výživnéniejemožnéurčovaťmechanickým
výpočtom, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a
prihliada na ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti s tým, že nie je smerodajné či výživné pre ďalšie
oprávnené osoby, ktorými sú rodičia, preto vo vzťahu k výživnému bolo určené súdom a v akom rozsahu.
K námietke otca týkajúcej sa finančných a majetkových pomerov matky a jej zárobkových možností

a schopností odvolací súd zdôrazňuje, že matka maloletej si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu a
v konečnom dôsledku má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu z predchádzajúceho manželstva,
spontánne poskytuje bývanie, osobnú starostlivosť v rozsahu zodpovedajúcom veku maloletej. Odvolací
súd sa stotožnil s hodnotením možností a schopností otca plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej s
prihliadnutím na jeho finančné a majetkové pomery, preto potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho

napadnutom výroku o určení výživného pre mal. I. určené vo výške 120,- € mesačne za obdobie od
právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva do 31.8.2012. Vychádzajúc z obsahu odvolania
otca dospel k záveru, že nie sú podmienky pre potvrdenie napadnutého výroku rozsudku o určení
výživného za obdobie od 1.9.2012 do budúcna, pretože nastali okolnosti na strane otca, ktoré môžu
mať podstatný vplyv na rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu, spočívajúce v

ukončení podnikania a podania žiadosti o poskytnutie invalidného dôchodku, preto podľa § 221 ods.
1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 tohto zák. ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Odvolací súd konštatuje, že skutkový základ zistený súdom prvého stupňa v ďalšom priebehu
konania sa zmenil a právne posúdenie súdu prvého stupňa už nemožno aplikovať od 1.9.2012. Preto
je nevyhnutné za tohto stavu konania, aby súd prvého stupňa vykonal dokazovanie za účelom zistenia

nového skutkového základu od 1.9.2012 do budúcna a následne právnym posúdením výsledkov tohto
dokazovania rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca pre mal. I. od 1.9.2012 do budúcna. Odvolací
súd poznamenáva, že rozhodnutím odvolacieho súdu o výživnom pre maloleté dieťa od 1.9.2012
do budúcna na skutkovom základe účastníkov konania na doteraz zistenom skutkovom základe by
účastníkov konania zbavil možnosti domáhať sa preskúmania skutkových a na nadväzujúcich právnych

záverov a zároveň by porušil princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania (§ 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p.) a odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať
nové dokazovanie na zistenie všetkých relevantných okolností, ktoré rozhodnutie o rozsahu vyživovacej
povinnosti otca voči maloletej a na základe takto zisteného skutkového stavu starostlivo posúdiť, či
a eventuálne kedy nastala zmena pomerov, ktorá môže mať zásadný vplyv na rozsah vyživovacej

povinnosti otca voči maloletému dieťaťu od 1.9.2012 do budúcna a v závislosti od prijatých záverov
následne relevantne rozhodnúť o návrhu na určenie výživného na čas po rozvode od 1.9.2012 do
budúcna.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.