Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/410/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710209034
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3710209034.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa Y. G., bytom L. X., I. XXX/XX-X,
zastúpeného Mgr. Y. R., advokátom so sídlom S. N.. proti odporcom: 1/ Y. L., bytom L. X., G. č. XXX,
2/ G. V., bytom L. L. XX, 3/ Y. V., bytom L. X., G. XXXX/X, 4/ Y. X., bytom L. X., I. XXX/XX, 5/ G. W.,
bytom I. XXX/XX-X, L. X., 6/ Q. W., bytom I. XXX/XX-X, L. X., 7/ Q. Y., bytom J. XXXX/XXX, L. X., 8/ I.

O., bytom I. XXX/X-XX, L. X., 9/ Q. V., bytom I. XXX/XX-X, L. X., 10/ N. V., bytom I. XXX/XX-X, L. X.,
11/ C. X., bytom Z. W. XX, 12/ G. T., bytom I. XXX/XX-X, L. X., 13/ Ing. H. J., bytom I. XXX/XX-X, L. X.,
14/ Y. J., bytom I. XXX/XX-X, L. X., 15/ Y. V., bytom I. XXX/XX, L. X., 16/ Ing. Z. V., bytom I. XXX/XX-
X, 17/ Y. K., bytom I. XXX/XX-X, L. X., 18/ Q. K., bytom I. XXX/XX-X, L. X., 19/ Y. V., bytom I. XXX/XX-
X, L. X., 20/ V. V., bytom I. XXX/XX-X, L. X., 21/ T. W., bytom I. XXX/XX-X, L. X., 22/ Ing. Y. V., bytom
I. XXX/XX-X, L. X., 23/ Q. V., bytom I. XXX/XX-X, L. X., 24/ T. L., bytom L. XXX/X-X, L. X., 25/ P. L.,
bytom L. XXX/X-X, L. X., 26/ L. B., bytom I. XXX/XX-X, odporcovia 1/ - 12/, 15/ - 18/, 21/ - 26/ zastúpení

JUDr. Z. W., advokátkou so sídlom U. L. XXXX/XX, L. X., 27/ T. L. X., S. X/X, L. X., zastúpenému Mgr.
T. L., advokátom so sídlom S. X., o nahradenie prejavu vôle a iné, o odvolaní navrhovateľa a o odvolaní
odporcov 1/ až 12/, 15/ až 18/, 21/ až 26/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa
6.septembra 2011, č. k. 4C/160/2010-159 takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňa vovecisamejavovýrokuonáhradetrovkonania
vo vzťahu k odporcom 13/, 14/, 19/ a 27/ p o t v r d z u j e .

Vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahom k odporcom 1/ až 12/, 15/ až 18/, 21/ až 26/ napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a v tejto časti mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Odporcom 13/, 14/, 19/ a 27/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal
nahradenie súhlasu /prejavu vôle/ odporcov 1/ až 27/ s projektom N. J. - Q., D. XXX z mája 2010 na
individuálne vykurovanie bytu č. 3, nachádzajúceho sa na I. poschodí vo vchode 49 v obytnom dome
súp. č. 940 v L. X. a o určenie, že projekt N. J. - Q., D. XXX z mája 2010 nezasahuje do spoločných
častí a spoločných zariadení obytného domu súp. č. 940. Odporcom 1/ - 27/ súd náhradu trov konania

nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ je vlastníkom bytu č. 3 na 1. poschodí vo vchode 49
obytného domu súp. č. 940, postavenom na parc. č. XXXX/X, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. L.
X.. Odporcovia 1/ - 26/ sú vlastníkmi ostatných bytov a odporca 27/ nebytového priestoru v obytnom
dome súd č. 940, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. L. X.. Všetci vlastníci bytov v bytovom dome
sú členmi spoločenstva vlastníkov bytov „X. XXX“, ktoré vzniklo na základe zmluvy o spoločenstvevlastníkov bytov č. 867/1999/BYT. Dňa 14.11.2007 sa uskutočnilo zhromaždenie vlastníkov bytov, z
ktorého bola vyhotovená zápisnica, z ktorej obsahu vyplýva, že programom zhromaždenia bola okrem
iného rekonštrukcia ÚK, náklady na ÚK za 1. polrok 2007, atď. V súvislosti s rekonštrukciou ÚK Ing.

W. informoval o rokovaní u Energokontrol. Konštatoval, že po prerokovaní technického stavu rozvodov
ÚK a stavu uzatváracích armatúr nie je možná postupná výmena ovládacích ventilov a radiátorov
bez vypustenia celého systému a výmeny horizontálnych rozvodov v pivnici. V zápisnici sa ďalej
uvádza, že po diskusii bolo pristúpené k hlasovaniu o výbere dodávateľa projektu s výsledkom 14
prítomných, za 14, zdržal sa 0, proti 0. Zhromaždenie schválilo uznesením okrem iného postup, rozsah

a termíny rekonštrukcie UK a postup rekonštrukcie vykurovacej sústavy. Z predloženej prezenčnej listiny
- originálu zo zhromaždenia SVB zo dňa 14.11.2007 vyplýva, že na zhromaždení sa zúčastnilo 14
vlastníkov bytov. Právna zástupkyňa odporcov 1/ - 12/, 15 - 18/, a 21/ - 26/ predložila súdu originály
hlasovacích listín s hlasovaním zo dňa 14.11.2007, avšak s predmetom hlasovania individuálna výmena
okien z úveru na rekonštrukciu domu a poistenie domu u poisťovne Kooperatíva a odsúhlasenie
úveru na rekonštrukciu obytného domu. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané,

že právni predchodcovia navrhovateľa písomnou žiadosťou zo dňa 11.11.2008 požiadali Spoločenstvo
vlastníkov bytov o odpojenie ich bytovej jednotky od centrálneho vykurovacieho systému pri príležitosti
rekonštrukcie tohto systému. Dôvodom žiadosti bolo, že si dali vypracovať odbornú štúdiu poradenskej
audítorskej firme v energetike J., s.r.o. Bratislava, ktorú požiadali o odborné posúdenie návratnosti
investovaných prostriedkov do rekonštrukcie spoločných rozvodov, ktorú rekonštrukciu niektorí členovia

spoločenstva schválili v 8. mesiaci roku 2008. Ako vyplýva z predmetnej žiadosti, okrem pôvodného
navrhovateľa 1/ G. G. so žiadosťou súhlasili ďalší deviati vlastníci bytov. Z vykonaného dokazovania mal
súd ďalej za preukázané, že odpojenie bytu č. 3 na 1. poschodí vo vchode 49 obytného domu súp. č.
940 právnymi predchodcami navrhovateľa od centrálneho vykurovacieho systému bolo prerokované na
dvoch zhromaždeniach Spoločenstva vlastníkov bytov „X. XXX“, a to dňa 29.03.2010 a 26.10.2010. Zo

zápisnice zo zhromaždenia zo dňa 29.03.2010 súd zistil, že ako 5. bod zhromaždenia bolo prerokovanie
požiadavky o odpojenie sa od spoločnej kotolne. Predseda spoločenstva informoval zhromaždenie o
písomnej požiadavke na dodatočné schválenia odpojenia sa troch vlastníkov bytov od spoločnej kotolne,
a to právnych predchodcov navrhovateľa, odporcov 13/, 14/ a 19/, 20/. Po diskusii bolo hlasovanie o
návrhu na dodatočné odsúhlasenie odpojenia sa 3 vlastníkov bytov od spoločnej kotolne s výsledkom

hlasovania-prítomných12,za0,zdržalsa3,proti9.Zhromaždenieprijalouznesenie,ktorýmneschválilo
odpojenie sa troch majiteľov bytov, medzi nimi aj bytu navrhovateľa, od centrálneho vykurovania bytovky.
Zápisnica bola spísaná 07.04.2010. Ako vyplýva z prezenčnej listiny zo schôdze Spoločenstva bytov “ X.
XXX“ zo dňa 29.03.2010, na zhromaždení bolo prítomných 12 vlastníkov bytov, medzi nimi aj pôvodný
navrhovateľ 1/. Dňa 13.10.2010 predseda SVB „ X. XXX“ Y. X. na základe žiadosti vlastníkov bytov zo

dňa 05.10.2010 vyhlásil v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. písomné hlasovanie s otázkami 1/ žiadosť
3 vlastníkov bytov (p. G. 49/3, p. J. 49/5 a p. V. 51/2) o súhlas s odpojením sa od domovej kotolne
a vybudovaním vlastného vykurovania v byte a 2/ hlasovanie o odpojenie sa 3 vlastníkov (p. G. 49/3,
p. J. 49/5 a p. V. 51/2) od domovej kotolne je konečné, a nebude ďalšie hlasovanie. Hlasovanie sa
malo uskutočniť 21.10.2010 od 17.00 do 19.30 hod. O výsledku hlasovania bol spísaný záznam zo dňa

25.10.2010avýsledkyhlasovaniakdvomzhorauvedenýmotázkambolikprvejza4,proti12,nehlasoval
2. K druhej otázke bolo hlasované za 16, proti 0 a nehlasovali 2. Zo zápisnice zo zhromaždenia
SVB „ X. XXX“ zo dňa 26.10.2010 súd zistil, že predseda spoločenstva oznámil výsledky hlasovania
dňa 25.10.2010 na vývesnej tabuli v každom vchode a bolo konštatované, že nadpolovičná väčšina
vlastníkov bytov neodsúhlasila v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. odpojenie sa 3 vlastníkov (medzi nimi

aj bytu navrhovateľa) od domovej kotolne a vybudovania ich vlastného kúrenia. Zo zhodného tvrdenia
účastníkov konania mal súd za preukázané, že byt navrhovateľa nie je v súčasnej dobe napojený na
domovú kotolňu, ani na rekonštruovaný vykurovací systém. Individuálne vykurovanie je vybudované
v bytoch odporcov 13/, 14/ a 19/, 20/. Právni predchodcovia navrhovateľa si dali vypracovať projekt
na individuálne vykurovanie N. J. - Q., L. X., ktorý rieši rekonštrukciu domového plynovou pre byt na

ul. I. XXX/XX-X, L. X., tento projekt však zrealizovaný v predmetnom byte nebol. Na základe žiadosti
právnych predchodcov navrhovateľa G. G. a H. G. Mesto L. X. ako príslušný stavebný úrad začal
konanie o povolení zmeny v užívaní časti stavby bytového domu súp. č. 940: bytu č. 3 vo vchode
č. 49, pozemok parc. č. KN C XXXX/X, v katastrálnom území L. X., spočívajúcej v zmene spôsobu
vykurovania zo spoločnej plynovej kotolne bytového domu na samostatné vykurovanie z plynového

kotla v byte. Rozhodnutím Mesta L. X. zo dňa 28.6.2010 č. Us.SP/5433/2010/21004/TS1-A-10 bolo
stavebnékonanieprerušené,anavrhovateliaboliodkázanínasúd,nakoľkopodľapredloženéhodokladu
zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu nebol formou hlasovania podľa §
14 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov k navrhovanej zmene spôsobuvykurovania bytu dosiahnutý súhlas nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov. Vznesené námietky,
týkajúce sa nesúhlasu so samotným individuálnym vykurovaním bytu, vyplývajú z vlastníckeho práva ku
stavbe bytového domu, a prináleží o nich rozhodnúť súdu. Z vyššie uvedených dôvodov potom pôvodní

navrhovatelia 1/, 2/ podali na tamojší súd návrh, ktorým sa domáhajú, aby súd nahradil súhlas odporcov
1/-27/sprojektomN.J.-Q.naindividuálnevykurovaniebytuč.3naI.poschodívovchode49vobytnom
dome súp. č. 940 a určenia, že uvedený projekt N. J. - Q. nezasahuje do spoločných častí a spoločných
zariadení obytného domu súp. č. 940, stojaceho na parc. č XXXX/X k. ú. L. X., ktoré sú v podielovom
spoluvlastníctve odporcov 1/ - 27/ a pôvodných navrhovateľov. Z výsluchu svedka Ing. K. W. mal súd za

preukázané, že svedok ako živnostník vykonáva časť správy pre Spoločenstvo „ X. XXX “ a vykonával
technický dohľad na rekonštrukciou kúrenia v predmetnej bytovke. Uviedol, že má za to, že vykurovací
systém je spoločným zariadením domu. Akékoľvek odpojenie je zásah do spoločných zariadení.
Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 182/93 Z. z. hovorí, že spoločné časti a spoločné zariadenia domu sú
súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ustanovenie § 4 ods.
4 definuje spoločné časti - napr. strechy, vodorovné nosné a izolačné a zvislé nosné konštrukcie a ods. 5

hovorí, že medzi ne patria aj technologické zariadenia, ako je napr. kotolňa, vykurovacia sústava, komín.
Projekt rekonštrukcie kúrenia bol vypracovaný za účelom rekonštrukcie kúrenia, t.j. rozvodov z dôvodu,
že stávajúci systém bol veľmi nehospodárny, a v jeho dôsledku boli vysoké náklady na vykurovanie
každého bytu. Projekt bol realizovaný pre bytovku 940 ako celok, a v dôsledku toho, že niektoré časti
po vypracovaní projektu nemohli byť zrealizované pre individuálne odpojenie sa niektorých vlastníkov

bytov od centrálneho vykurovania, sústava nefunguje optimálne. Keď sa začal projekt realizovať, došlo
k tomu, že niektoré stúpačky nemohli byť zrealizované, riešilo sa to náhradným spôsobom - napojením
na stávajúce staré rozvody. Hydraulický systém je istým spôsobom napočítaný, a pokiaľ nedôjde k jeho
realizácií, systém nebude optimálne pracovať, t.j. nefunguje optimálne. Svedok ďalej uviedol, že po
nahliadnutí do projektu N. J.- Q. má za to, že určite zasahuje do spoločných častí a spoločných zariadení

domu bytovky 940, to znamená, že kotol v jednotlivých bytoch musí byť napojený do spoločného
komína podľa tohto projektu. Zasahuje tým, že sústava vykurovacia je tým pádom zrušená v byte,
kde je individuálne vykurovanie. V komíne musí byť nejaká chránička, ktorá musí byť vyvedená nad
strechu, čo je stavebný zásah do stávajúceho kúrenia. Každý takýto kotol musí mať ochranu v komíne.
Aby systém dobre vykuroval v každom byte, v projekte vykurovania boli navrhnuté stúpačky, ktoré

mali iné rozmery, boli vedené aj vnútri bytu z dôvodu úspor tepla. Pokiaľ sú vedené v múre, tak
vykurujú múr, a nie byt. Pokiaľ sa projekt s jeho výpočtami nedodrží, účinnosť vykurovania nie je taká,
ako je naprojektovaná. Meraniami v dotknutých bytoch, kde nebol realizovaný projekt rekonštrukcie
vykurovania v plnom rozsahu zistil, že sú tam nižšie vykurovacie teploty, radiátor nefunguje tak, ako
by mal. Jedná sa o byty, ktoré nemajú zrealizované centrálne vykurovanie z centrálnej vykurovacej

sústavy a ktoré museli byť napojené na stávajúce rozvody z dôvodu individuálneho odpojenia niektorých
vlastníkov bytov v bytovke 940. Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne
k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Je nesporné, že v bytovom dome č. 940 na ul. I. v L. X.
prebehla v roku 2008 rekonštrukcia kúrenia - rozvodov na základe projektu, vypracovaného pre bytový
dom ako celok. Technický dohľad nad rekonštrukciou vykonával svedok Ing. W., ktorý ako živnostník

vykonáva časť správy pre SVB „X. XXX “. Pred realizáciou projektu rekonštrukcie kúrenia boli všetky
byty vykurované centrálnym vykurovaním, napojeným na spoločnú kotolňu. V priebehu rekonštrukcie
kúrenia sa vlastníci troch bytov na rekonštruovaný systém nenapojili, resp. sa odpojili od stávajúceho
vykurovania, a okrem navrhovateľa si vybudovali vlastný systém kúrenia. V zmysle § 2 ods. 5 zákona
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločnými zariadeniami domu sú najmä

výťahy,práčovneakotolne,vrátanetechnologickéhozariadenia,sušiarne,kočikárne,spoločnételevízne
antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové
prípojky. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že pokiaľ právni predchodcovia navrhovateľa
odpojili, resp. mienili odpojiť svoj byt od stávajúceho vykurovania, dotkli sa tým spoločných zariadení
domu, predovšetkým teplonosných prípojok. V takomto prípade preto o týchto spoločných častiach,

a teda aj odpojení bytu navrhovateľa od stávajúceho vykurovacieho systému, mali právo a povinnosť
rozhodovať v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov,
t.j. v danom prípade odporcovia 1/ - 27/, a to postupom podľa tohto zákona. Z uvedeného potom
jednoznačne vyplýva, že súhlas o odpojenie z centrálneho vykurovacieho systému bytu navrhovateľa,
podpísaní niektorými vlastníkmi bytov zo dňa 11.11.2008, nie je relevantný pre legalizáciu a realizáciu

odpojenia, nakoľko nebol zachovaný postup v zmysle § 14 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. O otázke
odpojenia sa bytu navrhovateľa sa v roku 2010, teda už po rekonštrukcii vykurovacieho systému,
uskutočnili dve hlasovania, a to dňa 29.03.2010 a 26.10.2010. Pri hlasovaní dňa 29.03.2010, ktoré
sa uskutočnilo priamo na zhromaždení SVB „X. XXX“, odpojenie sa troch bytov - okrem iného aj bytunavrhovateľa od centrálneho vykurovania bytovky nebolo schválené, i keď je zrejmé, že išlo o dodatočné
hlasovanie, keďže tieto byty na centrálny vykurovací systém v tom čase už napojené neboli. Z 12
prítomných nebol ani jeden vlastník bytu za, 9 bolo proti a 3 sa zdržali hlasovania. Po tom ako stavebný

úrad - Mesto L. X. rozhodnutím zo dňa 28.06.2010 prerušilo stavebné konanie o povolení zmeny v
užívaní časti stavby bytového domu súp. č. 940: bytu č. 3 vo vchode č. 49, pozemok parc. č. KN C XXXX/
X v katastrálnom území L. X., spočívajúcej v zmene spôsobu vykurovania zo spoločnej plynovej kotolne
bytového domu na samostatné vykurovanie z plynového kotla uskutočnilo sa písomné hlasovanie v
zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. Ani pri tomto hlasovaní nebol dosiahnutý súhlas s odpojením

bytu navrhovateľa, ani ostatných dvoch bytov od domovej kotolne. Z hlasujúcich vlastníkov bytov boli 4
za, 12 proti a dvaja nehlasovali. Vychádzajúc zo zhora uvedených skutočností, ako aj z ustanovení § 14
ods. 4 a 6 zákona č. 182/1993 Z. z. právni predchodcovia navrhovateľa sa ako prehlasovaní vlastníci
bytu mali právo do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania obrátiť na súd, aby vo veci rozhodol, inak
ich právo zaniká. Hlasovanie na schôdzi vlastníkov SVB „X. XXX“ o odpojení sa bytu navrhovateľa od
centrálneho vykurovania sa uskutočnilo dňa 29.03.2010, Ako vyplýva z prezenčnej listiny, navrhovateľ

na zhromaždení bol prítomný, preto sa ako prehlasovaný vlastník mal právo obrátiť do 13.04.2010,
najneskôr do 29.06.2010 na súd, aby rozhodol. Keďže tak neurobil, jeho právo zaniklo. Taktiež v druhom
prípade písomného hlasovania sa mohli právni predchodcovia navrhovateľa obrátiť na súd do 15 dní
od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol. Výsledok hlasovania bol oznámený
dňa 25.10.2010 na vývesnej tabuli v každom vchode, teda právni predchodcovia navrhovateľa sa mohli

obrátiť na súd, aby vo veci rozhodol najneskôr dňa 08.11.2010, resp. 25.01.2011, čo však neurobili,
preto ich právo zaniklo. Návrh v tejto veci nie je takýmto návrhom v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z.
Pôvodní navrhovatelia sa svojim návrhom domáhali, aby súd v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p. nahradil
súhlas odporcov 1/ - 27/ s projektom N. J. - Q. D. XXX IČO: XX XX XX XX z mája 2010 na individuálne
vykurovanie bytu č. 3 na I. poschodí vo vchode 49 v obytnom dome súp. č. 940, stojacom na parc.

č. XXXX/X k. ú. L. X.. To, čo možno žalobou uplatniť, t.j. vydanie akého výroku sa môže navrhovateľ
od súdu s úspechom domáhať, stanovuje § 80 O.s.p. Žaloba na prehlásenie vôle tam uvedená nie je,
predpokladá ju však § 161 ods. 3 O. s. p. Výrok, ktorým súd žalovanému uloží, aby prehlásil svoju vôľu,
je pojmovo podmienený dvoma skutočnosťami: jednak tým, že žalovaný je svoju vôľu určitého druhu
povinný prejaviť a ďalej jeho neochotu to učiniť. V danom prípade zákon č. 182/1993 Z.z. v § 14 ods.

1 vlastníkom bytov alebo nebytovým priestorov dáva právo a zároveň aj povinnosť zúčastňovať sa na
správe domu, a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných
zariadeniachdomu,spoločnýchnebytovýchpriestoroch,príslušenstveapozemkunaschôdzivlastníkov.
Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva povinnosť jednotlivých vlastníkov bytov, medzi nimi aj odporcov
1/ - 27/ zúčastňovať sa na správe domu, a hlasovaním rozhodovať, avšak na druhej strane nie je splnená

druhá podmienka úspešnosti žaloby, a to neochota svoju povinnosť učiniť. Tí vlastníci bytov, ktorí sa
jednotlivých hlasovaní zúčastnili, svoju povinnosť hlasovať učinili - hlasovali za, proti, alebo sa zdržali
hlasovania, a v konečnom dôsledku, aj keby sa hlasovania nezúčastnili, táto skutočnosť by nemala vplyv
na platnosť hlasovania, pretože by sa mohlo hlasovať nadpolovičnou väčšinou prítomných v zmysle
§ 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. Okrem toho ani jedno hlasovanie sa netýkalo projektu N. J. -

Q. D. XXX IČO: XX XX XX XX z mája 2010 na individuálne vykurovanie bytu navrhovateľov. V tejto
súvislosti súd opätovne poukázal na právo prehlasovaného vlastníka obrátiť sa na súd, aby rozhodol, čo
navrhovateľ, resp, jeho právni predchodcovia neurobili, preto toto ich právo zaniklo. Z vyššie uvedených
dôvodov potom súd návrh v časti výroku o nahradenie prejavu vôle odporcov 1/ - 27/ ako nedôvodný
zamietol. Druhým výrokom sa pôvodní navrhovatelia 1/, 2/ domáhali určenia, že projekt N. J. - Q., D.

XXX IČO: XX XX XX XX z mája 2010 na individuálne vykurovanie bytu č. 3 na I. poschodí vo vchode 49
v obytnom dome súp. č. 940, stojacom na parc. č. XXXX/X k. ú. L. X., nezasahuje do spoločných častí
a spoločných zariadení obytného domu súp. č. 940, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve odporcov
1/ - 27/ a navrhovateľov. V tejto časti sa jedná o určovaciu žalobu, a preto v zmysle § 80 písm. c/ O.
s. p. základným predpokladom takejto žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na takomto

určení. Súd mal za to, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na takomto určení, nakoľko
posúdenie zásahu projektu N. J. - Q. do spoločných častí a spoločných zariadení obytného domu súp.
č. 940 je otázkou technickou, o ktorej neprináleží v danom prípade rozhodovať súdu, ale stavebnému
úradu - Mestu L. X. v prebiehajúcom stavebnom konaní. V danom prípade je rozhodujúce hlasovanie
vlastníkov bytov, pretože i keby súd v tejto časti návrhu vyhovel, rozhodujúce je hlasovanie a súhlas

vlastníkov bytov SVB „X. XXX“, a bez tohto súhlasu nie je možné individuálne vykurovanie zákonnou
cestou realizovať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd sa potom nezaoberal po technickej
stránke zásahom projektu N. J. - Q. na individuálne vykurovanie bytu č. 3 na I. poschodí vo vchode
49 v obytnom dome súp. č. 940 do spoločných častí a spoločných zariadení obytného domu súp. č.940, i keď tento zásah svedok Ing. W. nespochybnil. Vzhľadom na nedostatok naliehavého právneho
záujmu na takomto určení súd návrh navrhovateľa aj v tejto časti zamietol. Právne vec posúdil podľa §
2 ods. 4, 5, § 14 ods. 1, 2, 4, 6 zákona č. 183/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. O

trovách konania rozhodol v zmysle § 150 ods. 1 O. s. p. Odporcovia 1/ - 27/ mali v konaní plný úspech,
preto im v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo právo na náhradu trov konania. Z dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd odporcom náhradu trov konania nepriznal. Pri posudzovaní dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd prihliadol na okolnosti celého prípadu, ale predovšetkým na okolnosti, ktoré viedli
pôvodných navrhovateľov k uplatneniu práva na súde, keď títo boli odkázaní na podanie návrhu na súd

stavebným úradom, a bez podania návrhu na súd stavebné konanie nemôže pokračovať, keďže práve
pre túto okolnosť bolo prerušené.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a odporcovia 1/ až 12/, 15/ až
18/, 21/ až 26/.

Navrhovateľ svojím odvolaním napadol rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Dôvodil tým, že
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a jeho odôvodnenie je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Vytýkal súdu, že závažným spôsobom
pochybil, keď nevzal do úvahy skutočnosť, že vypočutý svedok Ing. W. nemá potrebné stavebné

vzdelanie, a v priebehu konania vypočul tohto svedka ku skutočnostiam, ktoré si vyžadujú odborné
znalosti a odborné posúdenie. Výsluchom tohto svedka nahrádzal znalecké dokazovanie, ktoré žiadal
vykonať, pričom svedok nie je súdnym znalcom, nemá v tomto smere potrebné vedomosti, a jeho
vypočutie v postavení svedka nemôže nahrádzať príslušné znalecké skúmanie. Súd tiež nevzal do
úvahy ani skutočnosti uvádzané odporcami 13/, 14/, 19/ a 20/, podľa ktorých nezasahuje individuálne

vykurovanie do spoločných častí a zariadení domu, nakoľko v bytoch sa nachádzali prietokové
ohrievače, ktoré odporcovia vo svojich bytoch vymenili za vykurovacie kotlíky. Tiež nepovažoval za
pravdivé, že v bytovke existuje jeden centrálny komín, keď každý z bytov má svoj vlastný komín,
a teda do stúpačiek, resp. iných spoločných častí a zariadení v bytoch nebolo žiadnym spôsobom
zasahované. Len od odborného posúdenia danej veci, či zasahuje alebo nezasahuje individuálne

vykurovanie vlastníka bytu do spoločných častí domu, mohol súd ďalej oprieť svoje rozhodnutie podľa §
14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., lebo len tak mohol posúdiť otázku, či navrhovateľovi vyhovie vzhľadom
na jeho oprávnenie domáhať sa nahradenia súhlasu od ostatných vlastníkov bytov súdom, v tomto
prípade pre stavebné konanie. Poukázal na to, že stavebný úrad taktiež neodkázal jeho právnych
predchodcov na súdne konanie z dôvodov nedostatku súhlasu zo strany ostatných vlastníkov bytov,

ale z dôvodu námietok v stavebnom konaní. Preto svoju určovaciu žalobu považoval za dôvodnú a
jeho naliehavý právny záujem ako vlastníka bytu, ktorého právo je ohrozené, za daný. Poprel, že by
jeho projekt samostatného vykurovania zasahoval do spoločných častí bytového domu aj z dôvodu, že
terajší stávajúci vykurovací systém v dome - plynová kotolňa v suteréne domu - je čiernou nepovolenou
stavbou, a on nemôže byť nútený zotrvať v napojení na takúto neoficiálnu stavbu. Preto aj samostatné

vykurovanie nemôže žiadnym spôsobom právne ovplyvniť doterajší systém vykurovania, keďže tento
po stránke právnej vlastne neexistuje. Bez akéhokoľvek opodstatnenia preto považoval argumentáciu
súdu o zasiahnutí do teplonosných prípojok. Rovnako namietal zamietnutie časti jeho návrh o určenie,
že projekt N. J. - Q. nezasahuje do spoločných častí a spoločných zariadení obytného domu súp.
č. 940 z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na takomto určení, nakoľko súd mal za

to, že ide o vec patriacu do právomoci stavebného úradu. Poukázal na ust. § 137 ods. 2 stavebného
zákona, z ktorého jednoznačne vyplýva, že o prípadných námietkach v stavebnom konaní rozhoduje
súd, pričom odbornú otázku, z ktorej sa v jeho prípade odvodzujú ďalšie právne vzťahy, mal v tomto
prípadevykonaťsúdanaliehavýmprávnymzáujmomnaurčeníjepráveskutočnosťprávnehoposúdenia
jeho právneho vzťahu k ostatným spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení v dome,

vzhľadom na posúdenie žiadosti o zmenu vykurovania v byte stavebným úradom. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil a jeho návrhu vyhovel v celom rozsahu a súčasne
zaviazal odporcu 4/ k náhrade trov konania.Odporcovia 1/ až 12/, 15/ až 18/, 21/ až 26/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa
poukazovali na neúspešné hlasovanie o žiadosti navrhovateľov o dodatočné odsúhlasenie odpojenia
sa od domovej kotolne na zhromaždení dňa 29.03.2010, ako aj v písomnom hlasovaní dňa 21.10.2010.

Nakoľko k rovnosti hlasov, ani k nedosiahnutiu väčšiny hlasov v predmetných hlasovaniach nedošlo,
nemôže na návrh rozhodnúť súd. Taktiež sa navrhovatelia ako prehlasovaní vlastníci bytu v dome
neobrátili do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, teda toto ich právo
zaniklo. K argumentácii navrhovateľa, že v prípade odpojenia sa od domovej kotolne a vybudovania
vlastného systému kúrenia sa nezasahuje do spoločných častí a spoločných zariadení, uviedli, že

v danom prípade bola schválená, a teda naplánovaná rekonštrukcia stávajúceho vykurovacieho
systému obytného domu, vrátane spoločných rozvodov v podobe vodorovných rúr, stúpačiek a pod.
Vykurovací systém je spoločným zariadením domu, a akékoľvek odpojenie je zásahom do spoločných
zariadení. Projekt bol realizovaný pre bytovku 940 ako celok, a v dôsledku toho, že niektoré časti
po vypracovaní projektu nemohli byť zrealizované pre individuálne odpojenie sa niektorých vlastníkov
bytu od centrálneho vykurovania, sústava nefunguje optimálne. K tvrdeniu navrhovateľa, že stavebný

úrad neodkázal pôvodných navrhovateľov na súdne konanie z dôvodu nedostatku súhlasu zo strany
ostatných vlastníkov bytov, ale z dôvodu námietok v stavebnom konaní, považovali za zavádzajúce.
Z rozhodnutia z 28.06.2010 jednoznačne vyplýva, že stavebný úrad podľa § 137 ods. 1 stavebného
zákona sa pokúsil o dosiahnutie dohody účastníkov konania o námietkach, ktoré boli uplatnené v konaní
o povolení zmeny v užívaní časti stavby, napriek tomu k dohode nedošlo, a pretože ide o námietky,

týkajúce sa nesúhlasu so samostatným individuálnym vykurovaním bytu, ktoré vyplývajú z vlastníckeho
práva ku stavbe bytového domu, stavebný úrad odkázal žiadateľov na súd a konanie prerušil. Mali za
to, že stavebný úrad mal v tomto prípade však konanie zastaviť, a nie alibisticky odkázať pôvodných
navrhovateľov na súd. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil, okrem časti týkajúcej
sa trov konania, ku ktorej podali odvolanie.

Odporcovia 13/ a 14/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedli, že individuálne
vykurovanie bytu samostatným plynovým kúrením nezasahuje do spoluvlastníckych práv ostatných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a nezasahuje ani do spoločných častí a spoločných zariadení
obytného domu č. 940.

Odporcovia 19/ a 20/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedli, že súhlasia

s odvolaním v celom rozsahu, ako aj jeho tvrdeniami v ňom uvedenými. Mali za to, že samostatné
vykurovanie plánované navrhovateľom nezasahuje do žiadnych spoločných častí ich bytového domu
a nedochádza k žiadnym zmenám, nakoľko každý byt v ich bytovom dome disponuje samostatným
komínom, ktorý slúži pre potreby prietokového ohrievača, resp. samostatného vykurovacieho kotlíka
výlučne toho - ktorého bytu.

Odporca 27/ sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Odporcovia 1/ až 12/, 15/ až 18/, 21/ až 26/ napadli svojím odvolaním výrokovú časť rozsudku o náhrade
trov konania. Dôvodil tým, že v danom prípade sa nejedná o okolnosti hodné osobitného zreteľa, nakoľko
pôvodní navrhovatelia sa svojvoľne a bez predchádzajúceho súhlasu ostatných vlastníkov bytov odpojili
od centrálneho vykurovania. Pôvodní navrhovatelia nevyužili možnosť, ktorú im dáva ustanovenie § 14

ods. 4 a 6 zákona č. 182/1993 Z. z., a ako prehlasovaní vlastníci bytu nepodali do 15 dní od oznámenia
o výsledku hlasovania z 29.03.2010 a 26.10.2010 návrh na súd, aby vo veci rozhodol. Odporcovia tak
nezavinili, že pôvodní navrhovatelia podali na súd návrh v danej veci, a bolo by v rozpore s dobrými
mravmi, aby znášali trovy konania. Na základe uvedeného navrhli, aby Krajský súd v Trenčíne zmenil
rozsudok okresného súdu v časti vo výroku o trovách konania tak, že im prizná náhradu trov konania

a právneho zastúpenia spolu vo výške 4.048,36 eur podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 4 úkony právnej
služby, 4x režijný paušál a 20% DPH.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcov 1/ až 12/, 15/ až 18/, 21/ až 26/ písomne nevyjadril.Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho konania (§ 212 ods.
1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je
dôvodné, a odvolanie 1/ až 12/, 15/ až 18/, 21/ až 26/ je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené navrhovateľom, a v plnom
rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací
súd osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods.
2 O.s.p., a na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva nasledovné:

Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že podľa § 14 ods.
4 a 6 zákona č. 182/1993 Z. z. právni predchodcovia navrhovateľa sa ako prehlasovaní vlastníci bytu

mali právo do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania obrátiť na súd, aby vo veci rozhodol, inak
ich právo zaniká. Hlasovanie na schôdzi vlastníkov SVB „X. XXX“ o odpojení sa bytu navrhovateľa
od centrálneho vykurovania sa uskutočnilo dňa 29.03.2010, a ako prehlasovaný vlastník mal právo
obrátiť sa na súd do 13.04.2010, aby rozhodol. Keďže tak neurobil, jeho právo zaniklo. Aj v druhom
prípade písomného hlasovania bol výsledok hlasovania oznámený dňa 25.10.2010 na vývesnej tabuli v

každom vchode, teda právni predchodcovia navrhovateľa sa mohli obrátiť na súd, aby vo veci rozhodol,
najneskôr dňa 08.11.2010 /správne dňa 09.11.2010/, čo však neurobili, preto ich právo zaniklo. Okrem
toho ani jedno hlasovanie sa netýkalo projektu N. J. - Q. D. XXX IČO: XX XX XX XX z mája 2010 na
individuálne vykurovanie bytu navrhovateľov. V tejto súvislosti súd poukázal na právo prehlasovaného
vlastníka obrátiť sa na súd, aby rozhodol, čo navrhovateľ, resp, jeho právni predchodcovia neurobili,

preto toto ich právo zaniklo. Z vyššie uvedených dôvodov potom súd návrh v časti výroku o nahradenie
prejavu vôle odporcov 1/ - 27/ ako nedôvodný zamietol. Druhým výrokom sa pôvodní navrhovatelia 1/,
2/ domáhali určenia, že projekt N. J. - Q., D. XXX z mája 2010 na individuálne vykurovanie bytu č.
3 na I. poschodí vo vchode 49 v obytnom dome súp. č. 940, stojacom na parc. č. XXXX/X k. ú. L.
X. nezasahuje do spoločných častí a spoločných zariadení obytného domu súp. č. 940, ktoré sú v

podielovom spoluvlastníctve odporcov 1/ - 27/ a navrhovateľov. V tejto časti sa jedná o určovaciu žalobu,
a preto v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. základným predpokladom takejto žaloby je existencia naliehavého
právneho záujmu na takomto určení. Súd mal za to, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na
takomtourčení,nakoľkoposúdeniezásahuprojektuN.J.-Q.dospoločnýchčastíaspoločnýchzariadení
obytného domu súp. č. 940 je otázkou technickou, o ktorej neprináleží v danom prípade rozhodovať

súdu, ale stavebnému úradu - Mestu L. X. v prebiehajúcom stavebnom konaní. V danom prípade je
rozhodujúce hlasovanie vlastníkov bytov, pretože i keby súd v tejto časti návrhu vyhovel, rozhodujúce
je hlasovanie a súhlas vlastníkov bytov SVB „X. XXX“, a bez tohto súhlasu nie je možné individuálne
vykurovanie zákonnou cestou realizovať. Vzhľadom na nedostatok naliehavého právneho záujmu na
takomto určení súd návrh navrhovateľa aj v tejto časti zamietol.

Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje a zároveň zdôrazňuje, že
ustanovenie § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov predstavuje
jediný zákonný prostriedok právnej ochrany pre vlastníkov, ktorí boli pri výkone svojich hlasovacích
práv v rámci rozhodovania o určitej otázke prehlasovaní, alebo ktorí sa o výsledku hlasovania nemohli
dozvedieť, alebo ak sa nedosiahla potrebná väčšina hlasov na prijatie konkrétneho rozhodnutia.

Právnym prostriedkom ochrany týchto vlastníkov je žaloba podaná na súde v zákonom stanovených
lehotách,ktorésúpreurčitékategórievlastníkovodlišné.Odprijatianovelycitovanéhozákona,zákonom
č., 367/2004 Z. z. je možné žiadať súd o poskytnutie právnej ochrany pri akomkoľvek rozhodnutí,
týkajúcom sa spoločných častí a spoločných zariadení domu, jeho príslušenstva a priľahlého pozemku.
V praxi sa najčastejšie môže vyskytovať situácia podľa prvej vety § 14 ods. 4 cit. zákona, podľa ktorej má

prehlasovaný vlastník právo obrátiť sa na súd v lehote 15 dní od oznámenia výsledkov hlasovania, inak
jeho právo zaniká. Ide teda o prekluzívnu lehotu, ktorú súd skúma z úradnej povinnosti, čo znamená,
že v prípade oneskoreného podaného návrhu návrh zamietne bez vecného prejednania veci. Pokiaľ ide
o formuláciu žalobného petitu pri týchto návrhoch, tieto zostávajú v plnej dispozícii navrhovateľa. Ich
správna formulácia však musí nevyhnutne vychádzať z povahy skutkovej podstaty, okolností a právneho

postavenia vlastníka ako navrhovateľa, ktorý žiada súd o poskytnutie ochrany prostredníctvom tohto
špeciálneho právneho prostriedku.Z návrhu v danej veci je zrejmé, že navrhovateľ takýto návrh, vyplývajúci z ust. § 14 ods. 4 veta prvá
zák. č. 182/1993 Z. z. v stanovej lehote nepodal. Z oboch hlasovaní dňa 29.03.2010 na zhromaždení
a písomnom hlasovaní dňa 25.10.2010 vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového

domu č. 940 hlasovali o žiadosti troch vlastníkov /medzi nimi aj právnych predchodcov navrhovateľa/
na odpojenie od domovej kotolne a vybudovania ich vlastného kúrenia, pričom nadpolovičnou väčšinou
hlasov túto žiadosť neschválili. Prehlasovaní vlastníci sa však v zákonom stanovej 15-dňovej lehote
neobrátili na súd, aby vo veci rozhodol. Navrhovateľ svojim návrhom, doručeným súdu dňa 30.09.2010,
sa domáhal proti ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov prvým žalobným petitom

nahradenie súhlasu odporcov 1/ až 27/ s projektom N. J. - Q., D. XXX z mája 2010 na individuálne
vykurovanie bytu č. 3, nachádzajúceho sa na I. poschodí vo vchode 49 v obytnom dome súp. č. 940 v
L. X.. Z takto formulovaného žalobného petitu však vyplýva, že o takejto otázke - o súhlase s projektom
N. J. - Q., D. XXX z mája 2010 na individuálne vykurovanie bytu č. 3, zhromaždenie vlastníkov bytov a
nebytových priestorov doposiaľ nehlasovalo. Preto podanie návrhu v tejto časti na rozhodnutie súdom
je minimálne predčasné, nakoľko s takouto konkrétnou žiadosťou mal navrhovateľ najskôr požiadať o

rozhodnutie zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu č. 940. Odvolací
súd tiež dodáva, že takto formulovaný žalobný petit /o nahradenie súhlasu odporcov.../ by bol správny
len v prípade, keď by sa navrhovateľ domáhal ochrany v súvislosti s ustanovením § 14 ods. 4 veta tretia
zák. č. 182/1993 Z. z., nakoľko ním sa má nahradiť to, čo chýba na dosiahnutie väčšiny hlasov alebo
pri rovnosti hlasov.

Pokiaľ ide o druhý žalobný petit, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že projekt N. J. - Q., D. XXX z
mája 2010 nezasahuje do spoločných častí a spoločných zariadení obytného domu súp. č. 940, a ktorý
podal na základe § 137 ods. 2 stavebného zákona, aj odvolací súd zdieľa ten názor, že navrhovateľ
nepreukázal na tomto určení naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Navyše uvedený
žalobný petit je v rozpore s prvým žalobným petitom. Navrhovateľ na jednej strane tvrdí, že uvedeným

projektom na individuálne vykurovanie jeho bytu č. 3 nezasahuje do spoločných častí a spoločných
zariadení bytového domu súp. č. 940, na druhej strane prvým žalobným petitom sa domáha nahradenia
súhlasuodporcov1/až27/sprojektomN.J.-Q.,D.XXXzmája2010naindividuálnevykurovaniebytuč.
3, čím naopak uznáva, že tento projekt má byť predmetom hlasovania na zhromaždení vlastníkov bytov
a nebytových priestorov bytového domu súp. č. 940, teda, že sa jedná o rozhodovanie o spoločných

častiach alebo spoločných zariadeniach bytového domu v zmysle § 14 ods. 1 hore citovaného zákona.
Napokon odvolací súd zastáva ten názor, že odpojenie sa od centrálneho vykurovacieho systému
a vybudovanie individuálneho vykurovania samostatného bytu v bytovom dome sa týka spoločných
zariadení bytového domu /§ 2 ods. 5 cit. zákona/, a preto prislúcha o nich rozhodovať zhromaždeniu
vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 14 ods.

1 cit. zákona.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o náhrade trov
konania vo vzťahu k odporcom 13/, 14/, 19/ a 27/ ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Úspešným odporcom 13/, 14/, 19/ a 27/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 224
ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., nakoľko si ich neuplatnili.

Vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahom k odporcom 1/ až 12/, 15/ až 18/, 21/ až 26/ napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie /
ods. 2 O.s.p./ z nasledovných dôvodov:

Súd prvého stupňa úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.,
keď pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliadol na okolnosti celého prípadu, ale

predovšetkým na okolnosti, ktoré viedli pôvodných navrhovateľov k uplatneniu práva na súde, keď títo
boli odkázaní na podanie návrhu na súd stavebným úradom, a bez podania návrhu na súd stavebné
konanie nemôže pokračovať, keďže práve pre túto okolnosť bolo prerušené.Odvolanie odporcov 1/ až 12/, 15/ až 18/, 21/ až 26/ odvolací súd však považuje za dôvodné, nakoľko ide
o sporové konanie, pre ktoré platia ustanovenia § 142 ods. 1 až 3 O.s.p., t. j. zásada úspechu v konaní.
Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na

náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé od konkrétnych okolností tej -
ktorej veci. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd
dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo
sčasti priznať. Musí však ísť o celkom výnimočné prípady. Z ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. vyplýva,
že takýmito okolnosťami sú najmä okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania,

uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patrí. Z tohto hľadiska však súd prvého stupňa
o náhrade trov konania nerozhodoval, preto jeho rozhodnutie vo výrokovej časti o náhrade trov konania
vo vzťahu k odporcom 1/ až 12/, 15/ až 18/, 21/ až 26/ nie je správne.

Až po takomto skúmaní a prípadnom doplnení dokazovania bude možné urobiť záver, či v danej veci
sú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 od. 1 O.s.p., a inak úspešným odporcom sa má
odoprieť právo na náhradu trov konania celkom alebo sčasti.

Vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný /§ 226 O.s.p./.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania /§ 224 ods. 3 O.s.p./
vo vzťahu k odporcom 1/ až 12/, 15/ až 18/, 21/ až 26/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.