Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ingrid Vallová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené, Odmietajúce odvolanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/281/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410209367
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4410209367.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária poisťovateľov so sídlom
Bratislava,Trnavskácesta82,IČO:36062235,zastúpenýTOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.sosídlomBratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa: KOOPERATIVA
poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, proti
odporcom: 1. E. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. A., W. XXXX/XX, 2. U. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom
W. A., W. XXXX/XX, o zaplatenie 1.412,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcov v 1. a 2. rade
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 5. februára 2014 č. k. 10C/84/2011-292, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd odvolanie odporcov v 1. a 2. rade proti výrokovej časti, ktorou bola odporcom v 1. a 2. rade
uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 1.412,90 eura s úrokom z omeškania
vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.412,90 eura od 27. 03. 2009 do zaplatenia, o d m i e t a .
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 1.412,90 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy
1.412,90 eura od 27. 03. 2009 do zaplatenia, všetko v splátkach po 100 eur mesačne, zročných vždy
do 25. dňa toho ktorého mesiaca pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom 01. 06. 2014. Okrem
toho, odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi titulom
náhrady trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa sumu 2.246,52 eura, ktoré pozostávajú
zo súdneho poplatku za návrh vo výške 84,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.162,02 eura,
dotrochmesiacovpoprávoplatnostirozsudku.Rozhodnutievovecisamejodôvodnilustanoveniami §
153a ods. 1, 3 OSP a zistením, že na pojednávaní dňa 05. 02. 2014 odporcovia v 1. a 2. rade pred súdom
uznali nárok uplatnený v návrhu, preto súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom z uznania bez toho, aby
vo veci vyhodnocoval predložené dôkazy. Následne s poukazom na § 142 ods. 1, § 150 ods. 1
OSP, nevzhliadnuc závažné okolnosti pre postup podľa § 150 ods. 1 OSP, súd prvého stupňa priznal
úspešnému navrhovateľovi v konaní plnú náhradu trov konania pozostávajúcu zo súdneho poplatku za
návrh vo výške 84,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.187,68 eura za 8 celých úkonov
právnej služby: 1. príprava a prevzatie veci dňa 04. 05. 2010, 2. podanie návrhu dňa 15. 06. 2010, 3.
písomné vyjadrenie zo dňa 18. 05. 2011, 4. účasť na pojednávaní dňa 07. 03. 2012, 5. účasť na
pojednávaní dňa 13. 06. 2012, 6. účasť na pojednávaní dňa 05. 09. 2012, 7. účasť na pojednávaní dňa
04. 09. 2013, 8. účasť na pojednávaní dňa 05. 02. 2014 a za 3 štvrtinové úkony právne služby:
1. účasť na pojednávaní dňa 01. 02. 2012, ktoré bolo hneď odročené, 2. účasť na pojednávaní dňa
22. 02. 2012, ktoré bolo hneď odročené, 3. účasť na pojednávaní dňa 02. 04. 2013, ktoré bolo hneď
odročené. Hodnota l celého úkonu právnej služby predstavovala 71,37 eura a hodnota lštvrtinového úkonu právnej služby predstavovala 17,84 eura (§ 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky). Súčasťou
trov právneho zastúpenia bol aj režijný paušál 2 x 7,21 eura + 1 x 7,41 eura + 5 x 7,63 eura + 2 x
7,81 eura + 1 x 8,04 eura). Súčet odmeny a režijného paušálu za prvé dva úkony právnej služby vo
výške 157,16 eur bol navýšený o l9% DPH (rok 2010) na výsledných 187,02 eura. Právny zástupca
navrhovateľa cestoval na pojednávania dňa 01. 02. 2012, 22. 02. 2012, 07. 03. 2012, 13. 06. 2012, 05.
09. 2012, 02. 04. 2013, 04. 09. 2013, 05. 02. 2014 na trase Bratislava - Nové Zámky a späť, a preto
v rámci trov právneho zastúpenia bola priznaná náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri
každom z uvedených dní za 6 polhodín nasledovne: za rok 2012 - 5 x (6 polhodín x 12,71 eura), čo
predstavuje 381,30 eura, za rok 2013 - 2 x (6 polhodín x 13,01 eura), čo tvorí 156,12 eura, za rok 2014
- 1 x (6 polhodín x 13,40 eura), čo tvorí 80,40 eura. Náhrada za stratu času tvorila výsledných 617,82
eura. Napokon podľa § 15 písm. a) k § 16 ods. 4 vyhlášky bola navrhovateľovi priznaná aj náhrada za
cestovné na trase Bratislava - Nové Zámky a späť vo vyššie uvedených dňoch, kedy právny zástupca
navrhovateľa cestoval na jednotlivé pojednávania motorovým vozidlom Renault Koleos, EČV: BA XXX
XN, ktorého priemerná spotreba bola 7,7 l benzínu/100km (veľký technický preukaz). Pri každom z dní
01. 02. 2012, 22. 02. 2012, 07. 03. 2012, 13. 06. 2012, 05. 09. 2012, 02. 04. 2013, 04. 09. 2013, 05.
02. 2014 činila základná náhrada 37,332 eura (0,183 eura/km x 204 km). Pri ôsmych dňoch základná
náhrada bola určená sumou 298,66 eura (37,332 eura x 8). Náhrada za spotrebované pohonné hmoty
pri jednotlivých dňoch bola nasledovná: za deň 01. 02. 2012 - 22,18 eura (7,7 l /100km x 204 km x 1,412
eura/l), 22. 02. 2012 - 22,57 eura (7,7 l /100km x 204 km x 1,437 eura/l), 07. 03. 2012 - 22,76 eura (7,7
l /100km x 204 km x 1,449 eura/l), 16. 06. 2012 - 22,18 eura (7,7 l /100km x 204 km x 1,412 eura/l), 05.
09. 2012 - 23,22 eura (7,7 l /100km x 204 km x 1,478 eura/l), 02. 04. 2013 - 22,21 eura (7,7 l /100km x
204 km x 1,414 eura/l), 04. 09. 2013 - 22,04 eura (7,7 l /100km x 204 km x 1,403 eura/l), 05. 02. 2014 -
21,33 eura (7,7 l /100km x 204 km x 1,358 eura/l). Náhrada za spotrebované pohonné hmoty tak bola v
súčte 178,49 eura. Celkovo trovy právneho zastúpenia, ako súčet odmeny a režijného paušálu za prvé
dva úkony právnej služby spolu s DPH 187,02 eura, odmeny a režijného paušálu za v poradí tretí až
jedenástyúkonprávnejslužby550,96eura,náhradyzastratyčasu156,12eura,cestovného298,66eura
+ 178,49 eura tvorila 1.832,85 eura. Od 01. 01. 2011 bola výška sadzby DPH 20%. Základ na stanovenie
výšky DPH od 01. 01. 2011 bol vyčíslený sumou 1.645,83 eura (1 832,85 eur - 187,02 eur za rok 2010).
Z takto určeného základu bola určená DPH vo výške 20% na 329,17 eura a výsledné trovy právneho
zastúpenia tvorili čiastku 2.162,02 eura (1.832,85 eura + 329,17 eura). Súd prvého stupňa nezahrnul
navrhovateľovi do trov právneho zastúpenia spísanie predžalobnej výzvy, pretože tieto trovy nevznikli v
súvislosti s konaním, v ktorom bola právna pomoc poskytovaná. Následne s poukazom na § 160 ods. 1
OSP sa zaoberal žiadosťou odporcov v 1. a 2. rade o plnenie v splátkach a dospel k záveru, že v prípade
prisúdenej istiny spolu s príslušenstvom pozostávajúceho z úroku z omeškania, určil mesačnú splátku
vo výške 100 eur a pri určení lehoty na plnenie v prípade náhrady trov konania stanovil trojmesačnú
lehotu, počas ktorej budú mať vytvorený časový priestor na ich zaplatenie navrhovateľovi.
Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia v 1. a 2. rade, namietajúc, že
uznanie dlhu podpísali pod nátlakom samosudcu, ktorý nechcel v konaní pokračovať s odôvodnením,
že vypočul svedkov a nechcel pripustiť ani znalca, ktorý by mohol určiť reálnu výšku škodovej udalosti.
Okrem toho nesúhlasili s tým, že uznali škodu, pretože od začiatku namietali výšku škody, nakoľko z
dostupnej fotodokumentácie nemohla vzniknúť škoda v takom rozsahu a z doložených faktúr vyplýva,
že na motorovom vozidle sa vymieňali také veci, ktoré s poistnou udalosťou nemali nič spoločné. V
skutočnosti malo dôjsť k súdnemu zmieru a až po doručení rozsudku zistili, že rozsudok je jednostranný
a vecne nesprávny. Následne poukázali na skutkový stav veci a namietali, že samosudca sa vôbec
nezaoberal s vecnou stránkou veci, nedostatočne bol vyhodnotený skutkový stav veci, ako aj poisťovňa
nepostupovala správne, nemala ich udržiavať v domnienke, že motorové vozidlo je poistené. Boli toho
názoru, že poisťovňa nemala ani vstupovať do konania, pretože tým, že vstúpila do konania, boli upreté
práva odporcu v 2. rade na dohliadanie opravy na motorovom vozidle. Likvidátor podľa nich mal pri
nahlásení škodovej udalosti zistiť, či poistná zmluva spĺňa všetky náležitosti a či je platná. Keby nebola
platná, právny vzťah by vznikol medzi odporcom v 2. rade a poškodenou a predišlo by sa súdnym
konaniam a trovám. S poukazom na uvedené trvali na tom, že právny vzťah vznikol medzi poisťovňou
Kooperatíva a SKP, a preto nemali byť účastníkmi konania. V ďalšej časti odvolania namietali trovy
konania a to najmä skutočnosť, že im bolo uložené nahradiť trovy vo výške 2.246,52 eura do troch
mesiacov, a preto žiadali rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť v plnom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.Písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcov v 1. a 2. rade podané nebolo.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania
v zmysle § 214 odsek 2 OSP dospel k záveru, že odvolanie odporcov v 1. a 2. rade proti výrokovej časti,
ktorou bola odporcom v 1. a 2. rade uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi
1.412,90 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.412,90 eura od 27. 03.
2009 do zaplatenia, je potrebné podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP odmietnuť z dôvodu, že smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Následne odvolací súd, preskúmavajúc
odvolanie odporcov v 1. a 2. rade v časti týkajúcej sa náhrady trov konania bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1
OSP), dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady
trov konania je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť ako vecne správny.
Predmetom konania v danej veci je návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.412,90 eura s
príslušenstvom titulom náhrady poistného plnenia v zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 26. 11. 2008 zavinil
odporca v 2. rade dopravnú nehodu motorovým vozidlom patriacim odporkyni v 1. rade, ku ktorému
k dátumu nehody nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na uvedené vznikla navrhovateľovi povinnosť
uhradiť poškodenej z poisteného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a to v celkovej výške 1.412,90 eura.
Súd prvého stupňa vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému v zákonnej lehote podali
odpor odporcovia v 1. a 2. rade, v dôsledku čoho súd prvého stupňa nariadil pojednávanie a vykonal
dokazovanie. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vo veci rozhodol medzitýmnym
rozsudkom zo dňa 4. septembra 2013 č. k. 10C/84/2011-255 tak, že nárok je daný. Následne na
pojednávaní konanom dňa 5. februára 2014 odporcovia v 1. a 2. rade zmenili svoj postoj v konaní a
záväzne prehlásili, že nárok navrhovateľa uznávajú, čo do základu i do výšky. Svoje prejavy obidvaja
odporcovia vlastnoručne podpísali a dodali, že žiadajú, aby im bolo umožnené plnenie v splátkach, čo
odôvodnili tým, že sú nezamestnaní, nemajú žiadny pravidelný zdroj príjmu a sú voči nim vedené viaceré
exekúcie. Okrem toho poukázali na výdavky súvisiace s bývaním a vyživovaciu povinnosť. K ich žiadosti
sa vyjadril navrhovateľ tak, že ponechal na zvážení otázku splátok po 100 eur mesačne v časti celej
istiny a príslušenstva, avšak náhradu trov konania požadoval v štandardnej trojdňovej lehote na plnenie.
S poukazom na uvedené prejavy vôle, súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom.
Podľa § 153a ods. 1 OSP, ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo
jeho základ, alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe
uznania alebo vzdania sa nároku.
Podľa § 153a ods. 3 OSP rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť
spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom.
Podľa § 202 ods. 1 OSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo
vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsudok na základe uznania nároku prichádza do úvahy v prípade, ak kedykoľvek počas konania
žalovaný (odporca) pred súdom uzná nárok uplatnený žalobou (návrhom), prípadne jeho základ.Uznanienárokujetakprocesnýmúkonomžalovaného(odporcu),čovpraxiznamená,žeuznanienároku
je účinné jedine, ak sa urobí vo vzťahu k súdu.
Odvolanie je prípustné len proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Odvolaním možno napadnúť každú
formu súdneho rozhodnutia, okrem výnimiek, ktoré sú v zákone taxatívne vymedzené. Jednou z týchto
výnimiek z prípustnosti odvolania je aj rozsudok vydaný v zmysle § 153a, t.j. rozsudok na základe
uznania alebo vzdania sa nároku. Táto výnimka však neplatí absolútne, pretože aj proti uvedeným
rozsudkom je odvolanie prípustné, ak sa podáva z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie
takéhoto rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 202 ods. 1 OSP).
Podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Keďže odporcovia svojím odvolaním napadli rozsudok súdu prvého stupňa aj v časti týkajúcej sa
uloženia povinnosti odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 1.412,90
eura s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.412,90 eura od 27. 03. 2009 do zaplatenia,
ktorý bol vydaný na základe uznania nároku podľa § 153a ods. 1 OSP, odvolací súd sa najskôr zaoberal
tým, či boli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia a ustálil, že prejavy obidvoch odporcov
boli jasné a zrozumiteľné, ako aj vlastnoručne podpísané, čo odporcovia ani v odvolaní nenamietali.
Namietali len to, že očakávali uzatvorenie zmieru a nesúhlasili s výškou škody. Čo sa týkalo právneho
posúdenia veci, odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, nakoľko použil
správne ustanovenia právneho predpisu. Naviac, odporcovia v odvolaní namietali vecnú nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia, ktorá netvorí odvolací dôvod v prípade uznania nároku, a preto odvolací súd
nezohľadnil ani túto ich námietku. Odvolací súd, hodnotiac odvolanie odporcov dospel k záveru, že
odvolanie odporcov v 1. a 2. rade proti tomuto rozsudku v časti, ktorou bola odporcom v 1. a 2. rade
uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 1.412,90 eura s úrokom z omeškania
vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.412,90 eura od 27. 03. 2009 do zaplatenia, podľa § 218 ods. 1 písm. c)
OSP odmietol ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa§142odsek1OSPúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých procesných
úkonov počas konania. Plnia dve základné funkcie - preventívnu a sankčnú. Nevyhnutný vznik trov
konania takmer v každom súdnom konaní pôsobí preventívne pred zbytočným alebo svojvoľným
uplatňovaním alebo bránením práva. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza zo zásady
zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu.
Účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré
potreboval na uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal. Sankčná
povinnosť trov sa prejavuje v povinnosti osôb, ktoré zapríčinili, že trovy vznikli, uhradiť účastníkovi trovy
konania, ktoré by inak neboli vznikli.
Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnémuprávu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho
súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady trov konania je odvolací súd
viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a
dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným
úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie
§ 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o
výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný vždy.
Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
v časti týkajúcej sa náhrady trov konania sa zaoberal len námietkami odporcov uvedenými v odvolaní,
a keďže odvolací súd z odvolania odporcov zistil, že odporcovia namietali najmä skutočnosť, že súd
prvého stupňa im uložil povinnosť nahradiť trovy konania do 3 mesiacov a to i napriek tomu, že mal
preukázané, že sú bez trvalého príjmu a evidovaní ako uchádzači o zamestnanie, odvolací súd najskôr
opätovne prepočítal trovy právneho zastúpenia a zistil, že súd prvého stupňa správne určil ich výšku,
ako aj správne uložil povinnosť nahradiť ich odporcom, nakoľko odporcovia boli v konaní neúspešní.
Rovnako tak správne súd prvého stupňa nevzhliadol v danom prípade dôvod hodný osobitného zreteľa,
pričom za takýto dôvod nie je možné považovať ani skutočnosť namietanú odporcami v odvolaní, že
poisťovňa Kooperatíva uviedla odporkyňu v 1. rade do omylu, keď jej zaslala zvýhodnené podmienky
poistného vzťahu na rok 2009, pretože faktom zostáva, že odporkyňa v 1. rade si nesplnila svoju povinnú
zmluvnú povinnosť a neuhradila poistné do lehoty splatnosti, teda v čase, keď došlo k dopravnej nehode
nebolo motorové vozidlo poistené, a preto došlo k úhrade poistnej udalosti z poistného garančného
fondu a odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní navrhovateľovi uhradiť sumu, ktorú v dôsledku tejto poistnej
udalosti uhradil. Okrem toho súd prvého stupňa sa správne zaoberal žiadosťou odporcov v 1. a 2.
rade o plnenie v splátkach a prihliadnuc na ich majetkové pomery správne vyhodnotil, že nie je v ich
možnostiach a schopnostiach uhradiť trovy konania v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia,
avšak, rešpektujúc nesúhlas navrhovateľa s plnením v splátkach v časti náhrady trov konania, správne
uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť uhradiť náhradu trov konania v trojmesačnej lehote, počas
ktorej majú odporcovia vytvorený dostatočný časový priestor na ich zaplatenie. Na základe uvedeného
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady trov konania na účet právneho zástupcu
navrhovateľa sumu 2.246,52 eura, pozostávajúcu zo súdneho poplatku za návrh vo výške 84,50 eura
a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.162,02 eura, do troch mesiacov po právoplatnosti
rozsudku, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 odsek 1, § 142 odsek 1 a § 151 odsek
1 OSP a navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, napriek tomu, že bol v odvolacom
konaní úspešný a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, ako ani mu žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.