Uznesenie ,
Potvrdené, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/383/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111227473
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4111227473.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: J.. Z. K., bytom A., A. XX, zast. JUDr. Mariannou
Kohútovou Bérešovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Sládkovičova 1, proti odporkyni: Q.. Y.
X., N., W. D. A. XX, zast. JUDr. Alexandrom Endrödym, advokátom so sídlom v Nitre, Mostná
42, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: KOOPERATÍVA poisťovňa, a. s., Vienna
Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 5.812,52 eura s

príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17. októbra 2013
č. k. 18C/51/2012-302 a o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 24.
februára 2014 č. k. 18C/51/2012-317, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 24. 02. 2014 č. k. 18C/51/2012-317 týkajúce sa

vyrubenia súdneho poplatku za odvolanie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a o trovách konania rozhodol
tak, že o týchto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
niektorých zákonov, § 31 ods. 1, 4, 6, § 70e ods. 1, § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a

vyrovnaní,§420Občianskehozákonníka.Vdanejvecisúdnepovažovalnávrhnavrhovateľazadôvodne
podaný, nakoľko neboli splnené zodpovednostné predpoklady vzniku škody, keď nebola preukázaná
príčinná súvislosť medzi konaním odporkyne a nevyplatenou mzdou, ktorá mala predstavovať škodu
navrhovateľa. V konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa nepostupovala s odbornou starostlivosťou.
V tomto smere súd poukázal na oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR k sťažnosti navrhovateľa
na odporkyňu, ktoré sa vyjadrilo, že nebolo preukázané, že porušila ustanovenia Zákona o konkurze a

vyrovnaní, ani iných súvisiacich právnych predpisov, ako i s poukazom na schválenú konečnú správu
o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov uznesením Krajského súdu v
Bratislave č. k. 2K 57/2005-1298 zo dňa 17. 06. 2013. Keďže súd nevzhliadol také dôvody, ktoré by boli
v príčinnej súvislosti s navrhovateľom tvrdenou škodou a konaním odporkyne, súd návrh navrhovateľa
v celom rozsahu zamietol. Ďalej súd prvého stupňa mal za to, že nárok navrhovateľa je premlčaný.
Navrhovateľovi začala plynúť premlčacia lehota od právoplatnosti rozhodnutia 10Cbi 13/2008-83, t. j.

26. 08. 2009, nakoľko sa domáhal svojho nároku na súde, keďže odporkyňa nezaradila pohľadávku
do podstaty. Navrhovateľovi začala plynúť subjektívna premlčacia lehota týmto okamihom, kedy sa
navrhovateľ dozvedel, že mu vznikla škoda a kto za škodu zodpovedá. Návrh na súd bol podaný až dňa
16. 09. 2011. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa prihliadol i na vznesenú námietku premlčania.
O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 OSP tak, že o týchto
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Rozsudok súdu prvého stupňa napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa ním
jeho zmeny a vyhovenia návrhu v celom rozsahu, resp. zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil, nepoužil všetky správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil, resp. ignoroval
zistený skutkový stav, ktorý ani neuviedol v rozsudku a nevysporiadal sa s ním. Konkrétne fakt,
že odporkyňa sama vystavila výplatnú pásku navrhovateľovi, ktorú neuhradila, napriek tomu, že
ostatným zamestnancom uhradila mzdy v plnej výške. Súd ignoroval rozhodnutie č. 88/2003. Súd
opomenul, že odporkyňa zjavne a neodškriepiteľne porušila povinnosť stanovenú jej zákonom -

vyplatiť mzdu navrhovateľovi, pričom ostatným zamestnancom uhradila mzdu v plnej výške. Škoda na
strane navrhovateľa vznikla svojvoľným konaním odporkyne, pričom príčinná súvislosť medzi konaním
(resp. nekonaním) odporkyne a vznikom škody je nesporná. Keďže krajský súd právoplatným a
vykonateľným rozsudkom potvrdil, že nároky navrhovateľa od začiatku patrili do podstaty - týmto
výrokom bola vyriešená aj akákoľvek pochybnosť a rozhodnutá ako predbežná otázka zavinenia a
prezumpcia zavinenia nezvratne potvrdená. Odporkyňa spôsobila navrhovateľovi škodu a v zmysle

právoplatného rozsudku krajského súdu jej prezumované zavinenie je nezvratne potvrdené. Ďalej
uviedol, že odôvodnenie rozsudku súdom prvého stupňa je nedostatočné, arbitrárne, ignorujúce
predložené dôkazy a právne skutočnosti uvedené navrhovateľom. Súd svojvoľne označil odporkyňu v
rozhodnutí ako správkyňu konkurznej podstaty, napriek tomu, že navrhovateľ tak nikdy neurobil a počas
celého konania trval na označení odporkyne tak, ako je uvedené v pôvodnom návrhu a žiadal o opravu

rozsudku. Súd nie je oprávnený svojvoľne zmeniť označenie odporcu, toto oprávnenie je výhradne
výsadou a povinnosťou navrhovateľa.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa proti napadnutému rozsudku navrhla
napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny potvrdiť. Uviedla, že podané odvolanie považuje v

celom rozsahu za nedôvodné, pretože vychádza z nesprávnych úvah navrhovateľa ohľadom tzv. „škody“
vzniknutej účastníkovi konkurzného konania, a takýto nesprávne zistený skutkový stav navrhovateľ ďalej
nesprávne právne posudzuje. V celom konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa ako správkyňa
konkurznej podstaty akýmkoľvek spôsobom porušila povinnosť uloženú správcovi konkurznej podstaty
zákonom alebo súdom v súvislosti s výkonom tejto funkcie. Len samotné súdne rozhodnutie v

incidenčnom spore nemožno vykladať ako povinnosť uloženú správcovi konkurznej podstaty súdom, a z
toho vyvodiť „nezvratné potvrdenie prezumpcie zavinenia“ škody. Samotnú žalobu považuje za podanú
bez riadneho odôvodnenia, keď nebolo navrhovateľom ani preukázané, kedy mala škoda vzniknúť,
akú konkrétnu zákonnú, resp. konkurzným súdom uloženú povinnosť mala odporkyňa ako správkyňa
konkurznej podstaty porušiť a z akých zákonných ustanovení vyvodil rozsah škody práve v uplatňovanej

výške. Konkurzné konanie sp. zn. 2K/57/2005, vedené na Krajskom súde v Bratislave, nie je toho času
právoplatneskončené.Navrhovateľnespochybnilsprávnosťzáveruprvostupňovéhosúdu,žejehonárok
je premlčaný. Ďalej odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľ zrejme svoju žalobu podal na vecne
a miestne nepríslušný súd, keď predmetom žaloby je náhrada škody, ktorá mala byť navrhovateľovi
spôsobená správcom konkurznej podstaty v konkurznom konaní, a teda ide o spor vyvolaný konkurzom,

a vec je potrebné postúpiť na rozhodnutie vecne a miestne príslušnému súdu v zmysle ustanovenia §
88 ods. 1 písm. j/ OSP.

Vedľajší účastník na strane odporkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa proti
napadnutému rozsudku navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 219

ods. 1 OSP potvrdiť. Odvolanie navrhovateľa považuje v celom rozsahu za nedôvodné a stotožňuje sa
s právnou argumentáciou súdu uvedenou v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Napadnutým uznesením zo dňa 24. februára 2014 č. k. 18C/51/2012-317 súd prvého stupňa uložil
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdny poplatok

za odvolanie, ktorý je 348,50 eura podľa položky 1 písm. a/ (§ 2 ods. 1 písm. a ods. 4), § 5 ods. 1 písm.
a/, § 6 ods. 2, § 7 ods. 10 sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
v znení neskorších zmien.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol zrušiť napadnuté

uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za podané odvolanie z dôvodu, že v konaní v danej veci
na prvom stupni súd priznal navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.
oslobodenie od platenia poplatku, pričom oslobodenie sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní,
obnove konania a výkone rozhodnutia alebo exekúcii.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako i napadnuté
uznesenie týkajúce sa vyrubenia súdneho poplatku za odvolanie, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo

(§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. l písm. f/ OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a napadnuté uznesenie týkajúce sa vyrubenia súdneho poplatku za odvolanie podľa § 219 ods.
1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkom konania sa postupom súdu
odňala možnosť pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za
účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý

znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných
mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

Podľa § 90 OSP účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých

zákon za účastníkov označuje.

Podľa § 92 ods. 4 OSP za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z
konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil nikto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ, treba,
aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 16. 09.
2011 domáhal od odporkyne označenej ako Q.. Y. X., W. D. A. XX, XXX XX N., zaplatenia sumy
5.812,52 eura spolu so 7% úrokom z omeškania od 01. 04. 2006 do zaplatenia (po doplnení návrhu
podaním doručeným súdu dňa 02. 12. 2011), ako i náhrady trov konania. Z odôvodnenia podaného

návrhu vyplýva, že suma, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha, predstavuje nevyplatené mzdové
prostriedky na základe výplatnej listiny z mesiaca marec 2006 podniku VODOSTAV-SV, a. s. v
konkurze, ktorú sumu mala vyplatiť odporkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu v zmysle
ustanovenia § 87 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. Odporkyňa vyplatila mzdové nároky v plnej výške takmer
všetkým zamestnancom úpadcu, odoprela však vyplatiť mzdové nároky navrhovateľovi. Krajský súd

právoplatným rozsudkom č. k. 10Cbi/13/2008 z 01. 07. 2009 určil, že pohľadávka v sume 5.812,52
eura uplatnená navrhovateľom v konkurze je zistená a je pohľadávkou proti podstate. Ani napriek
uvedenému rozsudku a urgenciám navrhovateľa, odporkyňa nevyplatila mzdové nároky navrhovateľa a
to ani čiastočne, čím porušila svoje zákonné povinnosti a zodpovedá za škodu v zmysle § 87 ods. 3, 4
ZKV, ako i v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V priebehu konania pred súdom prvého stupňa, na pojednávaní konanom dňa 02. 08. 2012 právna
zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že opravuje označenie odporkyne a túto označuje ako správkyňu
konkurznej podstaty. Súčasne uviedla, že v súvislosti s účastníčkou konania na strane odporcu procesný
návrh nepodáva. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 12. 11. 2012, navrhovateľ

prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že trvá na označení odporkyne tak, ako ju označil v
pôvodnom návrhu, t.j. Y. X., W. D. A. XX, XXX XX N.. Následne na pojednávaní konanom na súde
prvého stupňa dňa 16. 04. 2013 právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že odporkyňu označuje ako
správkyňu konkurznej podstaty. Písomným podaním zo dňa 11. 09. 2013, doručeným súdu prvého
stupňa dňa 18. 09. 2013, navrhovateľ poukázal na osobnú zodpovednosť odporkyne za škodu v zmysle

ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka a za správne označenie odporkyne považuje jej označenie
menom a priezviskom. Rovnako na pojednávaní konanom na súde prvého stupňa dňa 26. 09. 2013
právna zástupkyňa navrhovateľa potvrdila označenie odporkyne v zmysle pôvodne podaného návrhu
navrhovateľa.

V napadnutom rozsudku, v jeho záhlaví, súd prvého stupňa označil odporkyňu ako Q.. Y. X., W. D. A.
XX, N., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu dlžníka VODOSTAV-SV, a. s., Drieňová č. 7, Bratislava.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa konštatoval, že takéto označenie odporkyne
uviedla (doplnila) právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 02. 08. 2012. Z obsahuspisu v prejednávanej veci je zrejmé, že navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne opakovane
menil označenie odporkyne, keď túto v pôvodne podanom návrhu označil menom a priezviskom, pričom
následne dňa 02. 08. 2012 žiadal konať s odporkyňou ako so správkyňou konkurznej podstaty, dňa 12.

11. 2012 však trval na označení odporkyne v zmysle pôvodného označenia v návrhu na začatie konania,
avšak už na pojednávaní dňa 16. 04. 2013 odporkyňu opätovne označil ako správkyňu konkurznej
podstaty a následne podaním zo dňa 11. 09. 2013 uviedol, že správnym označením odporkyne je jej
označenie menom a priezviskom.

Pokiaľ súd prvého stupňa, napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, označil odporkyňu ako správkyňu
konkurznej podstaty, napriek tomu, že takéto označenie odporkyne nezodpovedá jej označeniu
navrhovateľom, dopustil sa procesného pochybenia, ktoré malo za následok zrušenie napadnutého
rozhodnutiavzmysleustanovenia§221ods.1písm.f/OSP,nakoľkotakýmtopostupombolaúčastníkovi
konania odňatá možnosť konať pred súdom. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že povinnosťou súd
prvého stupňa, i vzhľadom na opakované podania a vyjadrenia navrhovateľa vo vzťahu k účastníkovi

konania na strane odporcu, bolo ustáliť, kto je účastníkom konania na strane odporcu a s týmto
účastníkom následne konať. Pokiaľ navrhovateľ označil v návrhu odporkyňu ako Q.. Y. X., W. D. XX,
N. a v prípade, že za účastníka konania na strane odporcu chcel následne označiť iný subjekt, mohol
tak urobiť iba procesným návrhom v zmysle ustanovenia § 92 OSP, o ktorom by súd následne rozhodol.
Takýtoprocesnýnávrhvšakvpriebehukonaniapodanýnebol,pričomjepotrebnéprisvedčiťodvolateľovi

v tom, že súd nie je oprávnený svojvoľne zmeniť označenie účastníka konania, v danom prípade na
strane odporcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené procesné pochybenie súdu bolo potrebné postupom podľa ustanovenia
§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa po ustálení si účastníka konania na strane odporcu
(resp. prípadným postupom v zmysle ustanovenia § 92 OSP na základe podaného procesného
návrhu), opätovne rozhodne a rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 OSP. Odvolací súd ďalej
udáva, že úlohou súdu prvého stupňa bude primárne sa zaoberať vznesenou námietkou premlčania vo

vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa a posúdiť jej dôvodnosť a až následne, v prípade, že ustáli
záver o neopodstatnenosti vznesenej námietky premlčania a na túto neprihliadne, posúdiť dôvodnosť
uplatneného nároku navrhovateľa vo vzťahu k predmetu prejednávanej veci. K námietke odporkyne,
uvedenej v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa, že vo veci konal a rozhodol miestne a vecne
nepríslušný súd, odvolací súd udáva, že v danej právnej veci konal a rozhodoval mieste i vecne príslušný

súd, ktorým je Okresný súd Nitra. Predmetom tohto sporu je zaplatenie peňažnej pohľadávky z titulu
náhrady škody, ktorá mala byť spôsobená správkyňou konkurznej podstaty. Za prípadnú škodu pritom
zodpovedá správca sám, t.j. prípadná škoda sa konkurznej podstaty nedotýka, preto spor o náhradu
škody nesúvisí s konkurzom, a nie je ním vyvolaný. Na prejednanie veci je tak vecne a miestne príslušný
okresný súd podľa všeobecných ustanovení OSP (rozhodnutie NS SR 5 Ndob 2/2013).

Keďže predmetom odvolacieho konania bolo aj napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa uložil
navrhovateľovi zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 348,50 eura, odvolací súd sa zaoberal aj
preskúmanímnapadnutéhouznesenia.Súdprvéhostupňapritomsprávnepostupoval,keďnavrhovateľa
zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie a napadnuté uznesenie, týkajúce sa

vyrubenia súdneho poplatku za odvolanie (dňa 24. 02. 2014 súd prvého stupňa vydal dve uznesenia
s rovnakým č. k. 18C/51/2012-317, pričom navrhovateľa jedným uznesením zaviazal zaplatiť súdny
poplatok za návrh a druhým uznesením súdny poplatok za podané odvolanie, z obsahu podaného
odvolaniajevšakzrejmé,žesatýkavyrubeniasúdnehopoplatkuzapodanéodvolanie)jevecnesprávne,
preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 OSP potvrdil. K dôvodom odvolania, že

navrhovateľovi súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, odvolací súd udáva, že ustanovenie § 4 ods. 1 taxatívne vymedzuje
súdne konania (tzv. vecné oslobodenie od súdnych poplatkov), ktoré sú oslobodené od súdnych
poplatkov, pričom takýmto konaním nie je konanie na základe návrhu navrhovateľa v prejednávanej
právnej veci. Rovnako nemožno prisvedčiť odvolateľovi, že by mu súd priznal oslobodenie od súdnych

poplatkov, nakoľko o oslobodení od súdnych poplatkov súd prvého stupňa nevydal rozhodnutie, čo
potvrdzujeiskutočnosť,žedodatočne,uznesenímz24.02.2014uložilnavrhovateľovipovinnosťzaplatiť
súdny poplatok za podaný návrh. Keďže súd prvého stupňa správne rozhodol, keď uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, pričom súdny poplatok vyrubil v správnej výške,odvolací súd postupom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.