Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 2T/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114010908
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Schmidtová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114010908.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci proti obvinenému Mgr. J. J., nar. XX.XX.XXXX v Považskej Bystrici,
trvale bytom X. B., H. XXX/X, prechodne bytom B., P. XXXX/XX, pre prečin sprenevery podľa § 213 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, samosudkyňou JUDr. Beátou Schmidtovou v Trenčíne dňa 20.02.2015
takto

rozhodol:

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku s poukazom na § 215 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku sa zastavuje
trestné stíhanie obvineného Mgr. J. J., nar. XX.XX.XXXX, vedené na Okresnom súde Trenčín pod
sp. zn. 2T/72/2014, pre skutok právne posúdený ako pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2
písm. a) Tr. zákona, na skutkovom základe, že
obvinený ako obchodný zástupca spoločnosti Victoria Diamond SK s.r.o., si ponechal finančné

prostriedky, ktoré získal predajom tovaru v období od 13.02.2012 do 07.03.2012, ktorého majiteľom je
spoločnosť Victoria Diamond SK s.r.o., a ktoré mal odovzdávať každý piatok v pobočke spoločnosti v
Trenčíne, ktorej týmto svojim konaním spôsobil škodu vo výške 6.259,27 Eur,

pretože nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.05.2014 bola na Okresný súd Trenčín podaná obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Trenčín pod č. k. 1Pv/291/12/3309-34 zo dňa 20.05.2014 na obvineného J. J., nar. XX.XX.XXXX, pre
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona (trestná sadzba 1 rok ž 5 rokov), a to
na skutkovom základe uvedenom v citovanej obžalobe, ako aj vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Samosudkyňa Okresného súdu Trenčín dôkladne preskúmala obžalobu a obsah trestného spisu pod

sp. zn. 2T/72/2014 vrátane vyšetrovacieho spisu OR PZ Trenčín, OKP, ČVS: ORP-282/OEK-TN-2012.
Z vyšetrovacieho spisu vyplynulo nasledovné:

Obvinený Mgr. J. J. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že so spoločnosťou Victoria
Diamond SK, s.r.o., uzatvoril dňa 30.06.2011 zmluvu o obchodnom zastúpení. Predmetom jeho činnosti
bolo sprostredkovanie obchodu. Na základe uzatvorenej zmluvy začal dostávať zálohy, aby mohol

vykonávať prácu. Prvú zálohu vo výške asi 1.000 eur dostal asi okolo 30.06.2011 a použil ju na nákup
televízora, DVD, dvojplatničky a na výjazd do terénu, resp. na miesto, kde sa konala prezentácia. Robil
prezentáciu výrobkov, a to spôsobom, že si zabezpečil priestor na prezentáciu, dohodol podmienky
jeho prenájmu a ceny menu, ktoré bolo súčasťou prezentácie. Tieto výdavky hradil zo zálohy.
Následne všetko záviselo od okolností a počtu predaných výrobkov. Stalo sa, že vzhľadom na dobrý
predaj výrobkov, znížil zálohy z 9.000 eur až na 1.500 eur. To bolo od 30.06.2011, kedy začal

vykonávať sprostredkovanie, do októbra až novembra 2011. Ďalej pracoval, a to až do 10.03.2012, kedy
mu pán Stehlík odoprel fungovať a pracovať ďalej v spoločnosti, keďže mu odobral auto, a tak nemoholzvyšný dlh splatiť. Obvinený tiež nesúhlasí s výškou dlhu. Uviedol, že pri poslednej návšteve mu pán
Stehlík ukazoval papiere, kde bola suma cca 5.320 eur a 4 až 5 nevyplatených zmlúv od spoločnosti
Quatro, čím by sa jeho dlh znížil cca o 1.250 eur, pretože za každú zmluvu s klientom mal dostať 250

eur. Poprel, že by si v čase od 13.02.2012 do 07.03.2012 prisvojil zverené finančné prostriedky vo
výške 6.259,29 eur, nakoľko zálohy sa vyplácali od 30.06.2011 do 07.03.2012 a výška zálohy sa buď
znižovala alebo zvyšovala podľa tempa predaja.

Svedok - poškodený Jiří Stehlík v prípravnom konaní vypovedal, že obvinený je obchodným zástupcom

spoločnosti na základe zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorú podpísal dňa 30.06.2011. Podľa tejto
zmluvy mal v mene spoločnosti a na jej účet dojednávať a uzatvárať zmluvy so záujemcami o kúpu
tovaru. Taktiež na základe tejto zmluvy bol obvinený oprávnený inkasovať platby od zákazníkov ako
úhradu kúpnej ceny za predaný tovar. Za obdobie od 13.02.2012 do 07.03.2012 však neodovzdal
peniaze, ktoré prevzal od zákazníkov za predaný tovar. Týmto svojim konaním spôsobil spoločnosti
škodu vo výške 6.259,27 eur. Podľa svedka si obvinený svoj záväzok uvedomuje a poukazuje na to,

že obvinený podpísal písomnosť označenú ako zálohy zo dňa 27.03.2012.

Svedkyňa Ing. Zuzana Drahošová, účtovníka spoločnosti Victoria Diamond Sk, s.r.o., v prípravnom
konaní uviedla, že u obvineného sa po 2 až 3 mesiacoch stávalo, že nepriniesol tržbu v takej výške
ako predal tovar. Preto komunikovala s Jiřím Stehlíkorn a s jeho súhlasom bola obvinenému vyplatená

záloha v plnej výške, hoci spoločnosti nevyplatil celú tržbu. K peniazom, ktoré obvinený nevrátil, uviedla,
že zobrala zálohové listy za zálohy prevzaté obvineným, ktoré boli ním aj podpísané. Tieto napočítala a
zistila rozdiel v peniazoch, ktoré má vrátiť a ktoré nevrátil. Tiež uviedla, že každý obchodník má svoj
vlastný sklad, z ktorého berie tovar a potvrdenie o výbere musí byť podpísané obchodníkom a
skladníkom. Sklad je robený len účtovne. Keď obchodník nahlási, čo si berie zo skladu, zamestnanec

spoločnosti vystaví zoznam cez počítač, cez skladový systém, a obchodník si následne ide tovar do
skladu nafasovať. Nevedela uviesť, či zo skladu na meno obvineného vybral tovar aj niekto iný.

Zozáverovznaleckéhoposudkuč.37/2013vyplynulo,že predloženáúčtovnádokumentáciaspoločnosti
Victoria Diamond SK, s.r.o. a obvineného je len čiastočne postačujúca na podanie znaleckého posudku,

nakoľko nebolí predložené zákonom stanovené doklady, ktoré jednoznačne potvrdzujú vykázaný
schodok na zásobách a pokladne spoločnosti. Spoločnosť Victoria Diamond Sk, s.r.o. predložila
neúplnú účtovnú dokumentáciu k vyčísleniu tovarových zásob, ktoré boli zverené obvinenému ku dňu
07.03.2012. Týka sa to hlavne inventarizácie zásob a finančných prostriedkov, ktoré mala spoločnosť
inventarizovať v zmysle §§ 29 a 30 zákona č. 431/2002 Z. z. Znalec tak z predložených dokladov

nevedel zistiť výšku finančných prostriedkov, a to tržieb, ktoré obvinený za obdobie od 13.02.2012 do
07.03.2012 spoločnosti Victoria Diamond SK. s.r.o. neodovzdal, nakoľko nebola predložená zákonom
stanovená inventúra hmotne zodpovednej osoby ku dňu 07.03.2012, a to v zmysle zákona č. 431/2002
Z. z. Znalec tiež poukázal, že výška záloh, ktoré prevzal obvinený v období od 13.02.2012
do 07.03.2012 od spoločnosti Victoria Diamond Sk, s.r.o. predstavuje sumu 4.338,45 eur. Faktúru

č. 120044 zo dňa 31.03.2012 za chýbajúci tovar pri odovzdávajúcej inventúre však znalec nevedel
odsúhlasiť s výdajom zo skladového hospodárstva spoločnosti Victoria Diamond Sk s.r.o., pretože
k tejto faktúre neboli predložené doklady, a to inventarizačné zápisnice, škodový protokol, súhlas
hmotne zodpovednej osoby za tovarové zásoby, že inventúra bola vykonaná zákonným spôsobom
(vykonala inventarizačná komisia). Podľa znalca tak bola faktúra vyhotovená bez zákonom stanovených

podkladov, ktoré vyžaduje zákon č. 431/2002 Z. z. Znalec ďalej uviedol, že výška škody spôsobená
obvineným spoločnosti Victoria Diamond, s.r.o. predstavuje hodnotu 6.259,27 eur. To však nebolo
potvrdené vykonaním inventúry v zmysle §§29 a 30 zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Účtovný stav
tak nebol porovnaný s fyzickým stavom za prítomnosti inventarizačnej komisie, resp. nezávislej osoby
ku dňu 07.03.2012.

Zmluvu o obchodnom zastúpení (č. l. 46-50 vyšetrovacieho spisu) dňa 30.06.2011 uzatvorili spoločnosť
Victoria Diamond SK, s.r.o. s obvineným.
Podľa čl. II. ods. 2.2 tejto zmluvy má obvinený finančné prostriedky (t. j. úhrady kúpnej zmluvy alebo
úhrady zálohy na kúpnu cenu za predaný tovar podľa uzatvorenej kúpnej zmluvy) odovzdať spoločnosti

vždy v piatok v dopoludňajších hodinách na zákazníckom centre spoločnosti na adrese Višňová 11, 911
05 Trenčín.
Podľa čl. VII. ods.7.2 písm. b) zmluvy môže spoločnosť od zmluvy okamžite písomne odstúpiť ak dôjde
k závažnému porušeniu zmluvy, a to k akémukoľvek omeškaniu odovzdania tržieb.Podľa čl. VII. ods. 7.3 v prípade, že spoločnosť oprávnene odstúpi od zmluvy z dôvodu podľa ods. 7.2
písm. b) zaväzuje sa obvinený uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 10.000 eur.
Podľa čl. VIII. ods. 8.1 sa spoločnosť a obvinený dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi z tejto zmluvy

alebo v súvislosti s ňou vzniknú, rozhodne v rozhodcovskom konaní Rozhodcovský súd zriadený pri
Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o.

Z vyššie uvedených skutočností vyplynulo nasledovné. Obvinený popiera výšku záväzku voči
spoločnosti. Svedok - poškodený Stehlík uplatňuje v mene spoločnosti škodu vo výške 6.259,27 eur

a poukazuje, že obvinený si uvedomuje svoj záväzok, keďže obvinený podpísal písomnosť označenú
ako zálohy zo dňa 27.03.2012. Svedkyňa Ing. Drahošová zistila výšku dlžnej sumy obvineného
zo zálohových listín, ktoré obvinený podpísal. Z oboznámeného znaleckého posudku vyplynulo, že
predložená účtovná dokumentácia spoločnosti len čiastočne postačovala na podanie znaleckého
posudku. Znalec síce potvrdil vznik škody vo výške 6.259,27 eur, tá však podľa znalca nebola potvrdená
vykonaním inventúry podľa príslušných ustanovení zákona o účtovníctve. Vzťah medzi obvinený a

poškodenou spoločnosťou je upravený vyššie uvedenou zmluvou o obchodnom zastúpení.

Samosudkyňa dospela k záveru, že trestné konanie pri aplikácii princípu ultima ratio a z dôvodu
chýbajúcejsubjektívnejstránky(chýbajúceúmyselnékonanieobvineného),jepotrebnépodľa§215ods.
1 písm. b) Tr. poriadku zastaviť. Princíp ultima ratio totiž nachádza svoje uplatnenie aj v trestnom práve

procesnomvprípadoch,žesaprávopodaťtrestnéoznámeniezneužíva,atonajmävsúkromnoprávnych
vzťahoch, keď sa prostredníctvom trestného konania zastrašujú zmluvné strany, aby uhradili svoje
záväzky. Súčasne samosudkyňa nezistila dôvod na postúpenie veci.

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou

trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu
trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1.

Podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok
trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Princíp ultima ratio, teda princíp subsidiarity trestnoprávnej represie, vychádza z pojmu právny štát,
ktorý je vyjadrený v č. l. 1 ods. 1 Ústavy SR. Právny štát a právny poriadok takéhoto štátu, teda aj
právny poriadok Slovenskej republiky, je založený na právnom pozitivizme a nie na právnom formalizme.
Záväzný je preto obsah právnych pravidiel a nie slová použité na vyjadrenie právnych pravidiel.

Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 4/04 zo dňa
23.03.2004 „trestné právo a trestnoprávna kvalifikácia určitého konania, ktoré má súkromnoprávny
základ, ako trestného činu je potrebné považovať za ultima ratio, teda za krajný právny prostriedok,
ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany základných spoločenských

hodnôt. V zásade nemôže slúžiť ako prostriedok nahrádzajúci ochranu práv a právnych záujmov
jednotlivca, aby strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je však neprijateľné,
aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je ochrana
prevažne celospoločenských hodnôt, a nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré
svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére. Trestné stíhanie nie je namieste, ak sa konanie

obvineného výhradne pohybovalo v rovine občianskoprávnych vzťahov (pozn. súdu - v predmetnom
prípade v rovine obchodnoprávnych vzťahov). Určité zlyhanie či nedostatočná účinnosť zákonných
nástrojov slúžiacich k faktickému výkonu právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí nemôže
viesť k tomu, aby tieto opatrenia boli nahradzované, či doplňované prostriedkami trestného práva. V
právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych

práv súkromnoprávnej povahy, ak nie sú vedľa toho splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej
zodpovednosti, respektíve ak nie sú tieto predpoklady celkom nespochybniteľne zistené“.

Vo vyššie uvedenom rozhodnutí sa ústavný súd vyslovil proti zneužívaniu trestného práva v prípadoch,
keď sa niektorá zo zmluvných strán cíti byť poškodená a trestné oznámenie podá len z dôvodu,

že civilné konanie považuje za nepružné, zdĺhavé alebo z dôvodu, že trestné konanie je zadarmo.
V trestnom konaní orgány činné v trestnom konaní zabezpečia aj dôkazy, ktoré neskôr poškodená
strana môže použiť aj v civilnom konaní. Trestné konanie preto nemá nahrádzať ani dopĺňať civilné
konanie a nepredstavuje ani opravný prostriedok voči neúspešnému civilnému konaniu. Súčasne vyššieuvedené rozhodnutie ústavného súdu považuje princíp ulitima ratio aj za aplikačný prostriedok pri
výklade subjektívnej stránky, teda jedného z formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu.

Samosudkyňa dospela k záveru, že neboli splnené všetky formálne znaky stíhaného trestného
činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, nakoľko nezistila prítomnosť
úmyslu obvineného, teda subjektívnej stránky. Samosudkyňa v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia
ústavného súdu použila princíp ultima ratio ako aplikačný prostriedok pri výklade subjektívnej stránky
trestného činu sprenevery. Z výpovede obvineného v prípravnom konaní vyplynulo, že si je vedomý toho,

že určitú sumu finančných prostriedkov je povinný poškodenej spoločnosti vrátiť, avšak namietal, že by
išlo o sumu vo výške 6.259,27 eur, pričom obvinený vypovedal, že až do dňa 10.03.2012 pracoval pre
poškodenú spoločnosť, kedy mu pán Stehlík odoprel fungovať a pracovať ďalej v spoločnosti, keďže
mu odobral auto, a tak nemohol zvyšný dlh splatiť. Obvinený tak nepopiera skutočnosť, že je povinný
poškodenej spoločnosti nejaké finančné prostriedky vrátiť, ale popiera ich výšku, ktorú si uplatňuje
poškodená spoločnosť, a preto nie je obvinený ochotný vrátiť finančné prostriedky vo výške uplatňovanej

poškodenou spoločnosťou. Vznikol tak spor medzi obvineným a poškodenou spoločnosťou o výške
finančných prostriedkov, ktoré je obvinený povinný vrátiť. Spor má súkromnoprávny základ. V konaní
obvineného tak nie je podľa samosudkyne prítomný úmysel, na základe ktorého možno vyvodzovať
trestnoprávnu zodpovednosť obvineného, a preto konanie obvineného nespĺňa všetky predpoklady pre
trestné stíhania obvineného. Z vyššie uvedených dôvodov je zastavenie trestného stíhania dôvodné.

Samosudkyňa na základe vyššie uvedeného poukazuje na súkromnoprávny základ vzťahu medzi
obvineným a poškodenou spoločnosťou, a to na základe oboznámenej zmluvy o obchodnom zastúpení.
Súčasne poukazuje, že poškodená spoločnosť sa vzniknutý spor ohľadom dlžnej čiastky podľa
obsahu vyšetrovacieho spisu nerozhodla riešiť prostriedkami v zmysle čl. VIII zmluvy o obchodnom

zastúpení, teda v rozhodcovskom konaní a ani v civilnom konaní pred súdom, avšak z jej pohľadu
omeškanie obvineného v odovzdaní tržby, teda porušenie čl. VII ods. 7.2 písm. b) zmluvy o obchodnom
zastúpení, rieši prostredníctvom trestného oznámenia, a teda prostriedkami trestného práva, čím
dochádza podľa názoru samosudkyne k zneužívaniu trestného práva k zastrašovaniu obvineného,
ktorý nesúhlasí s výškou záväzku (spôsobenej škody), teda so sumou, ktorú požaduje poškodená

spoločnosť od obvineného vrátiť. Preto považuje samosudkyňa aplikáciu princípu ultima ratio, teda
princíp subsidiarity trestnoprávnej represie, za dôvodný. Taktiež považuje samosudkyňa za potrebné
poukázať na ustanovenie o zmluvnej pokute vo výške 10.000 eur podľa čl. VII ods. 7.3 zmluvy
o obchodnom zastúpení, ktorú si môže v prípade oprávneného odstúpenia o zmluvy poškodená
spoločnosť voči obvinenému uplatniť, pričom jej nárok na náhradu škody ostáva nedotknutý. Poškodená

spoločnosť sa tak už pri uzatváraní predmetnej zmluvy zabezpečila v prípade, že obvinený si nebude
plniť svoje povinnosti podľa zmluvy o obchodnom zastúpení. Preto je zastavenie trestného stíhania aj
z dôvodu aplikácie princípu ultima ratio dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho

oznámenia (doručenia) prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Podaná
sťažnosť má odkladný účinok.