Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/279/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511210904
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3511210904.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Ferratum Slovakia, s.r.o., IČO: 43 770 207, so
sídlom Jakubovo námestie 19, Bratislava, zast. Antovszká, s.r.o., IČO:

36 866 881, so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, proti povinnému: Y. I., bytom G. V. XXX/XX, U. G. U.
H., o vymoženie 152 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 3. decembra 2013, č. k. 4Er/1157/2011-20, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého zamietol žiadosť súdneho exekútora

JUDr. Blanky Ružekovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §
45 ods. 1-3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ako aj smernice Rady 93/13/EHS z

05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že dňa 21.11.2011 obdržal
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie 152 Eur
s príslušenstvom v prospech oprávneného. K žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bol pripojený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie spísaný formou zápisnice pred súdnym
exekútorom zo dňa 20.10.2011, a to na základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. NRS 75/2011 zo dňa 12.04.2011, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd

zriadený spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd, a.s.. Súd prvého stupňa zistil, že v predmetnom
exekučnom konaní oprávnený navrhuje vymoženie plnenia zo zmluvy o pôžičke č. 10013125 dojednanej
prostredníctvom výmeny správ SMS, ktorá je v zmysle zmluvných podmienok zmluvou o pôžičke
uzavretou medzi oprávneným a povinným, pričom sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a
ustanoveniami zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
v znení neskorších predpisov. Uvedená zmluva o pôžičke je spotrebiteľskou zmluvou, pretože bola

uzavretá medzi dodávateľom (t.j. osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti), a spotrebiteľom (t.j.
fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti). Súd prvého stupňa ďalej zistil, že v zmluvných
podmienkach je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než v rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred
spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde (čl. 14.4 zmluvných podmienok). Rozhodcovská

doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitýchprípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek
plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi,

je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

V tejto súvislosti súd prvého stupňa bral na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo
svetle znenia a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth
Kamann v Land Nordrhein- Westfalen). Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku ex offo zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, a to v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý uviedol,
že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, nakoľko súd nesprávne právne posúdil prejednávanú vec,
nedostatočne zistil skutkový stav, pričom súčasne konal nad rámec právomoci, ktorá mu bola pri
prejednávaní predmetnej veci zákonom zverená. Exekučný súd nie je z hľadiska preskúmania
exekučného titulu po materiálnej stránke oprávnený posudzovať právny vzťah, ktorý bol základom pre

nárok priznaný v exekučnom titule. V exekučnom konaní súd nemôže zaujímať právne stanoviská
a úvahy k výroku exekučného titulu. Skutočnosť, že oprávnený poskytol pôžičku povinnému skúmal
príslušný Stály rozhodcovský súd, ktorý vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý je riadne odôvodnený.
Povinný ako účastník konania sa k žalobe nevyjadril a nezaslal súdu žiadnu žalobnú odpoveď, nakoľko
si je vedomý, že pôžička mu bola poskytnutá. O merite veci rozhodol už rozhodcovský súd, preto mal

za to, že exekučný súd nie je oprávnený v zmysle exekučného poriadku skúmať, či bola poskytnutá
pôžička povinnému. Nesúhlasil ani so záverom súdu, že rozhodcovská zmluva resp. rozhodcovská
doložka je neplatná a že rozhodnutie predložené k návrhu na začatie rozhodcovského konania je
rozhodnutie subjektu, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Povinný pred odoslaním
súhlasu s poskytnutím pôžičky, bol povinný sa oboznámiť s VZP navrhovateľa, ktoré sú v zmysle bodu

1.1 VZP neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke a je zrejmé, že s nimi vyjadril súhlas, nakoľko mu
bola pôžička poskytnutá. Oprávnený v rámci uzatvárania zmluvy výslovne žiadal povinného, aby sa
oboznámil s VZP a až po ich preštudovaní vyjadril či s VZP súhlasí. Povinný vyjadril súhlas formou
sms správy a je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
odoslanie sms správy so súhlasom, nahrádza podpis povinného. Mal za to, že ak súd pri rozhodovaní

o vydaní poverenia skúma samotnú materiálnu opodstatnenosť procesne platného exekučného titulu,
odopiera navrhovateľovi exekučného konania prístup k právu tak, ako by vo všeobecnom občianskom
konaní zastavil súd konanie preto, že ide o návrh, ktorý zrejme nie je uplatňovaný na základe zákona.
Zastával názor, že v prejednávanej veci súd zamietnutím vydania poverenia súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie porušil uvedené princípy, čím porušil právo navrhovateľa na súdnu ochranu, ktoré

mu garantuje čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 5/2000.
Navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 220 Občianskeho súdneho poriadku napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné

podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť z týchto dôvodov:

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z
úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského

konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom
(§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b).
Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok
vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy,
ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného

poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval
rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorýje potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je

exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou

viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn. 6Cdo 105/2011).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo

230/2011).

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012,
sp. zn. 6Cdo 1/2012). Keďže nulitný (z pohľadu práva neúčinný) titul žiadnu prekážku následného
prejednania a tiež rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje, odvolací súd námietku
oprávneného, týkajúcu sa existencie právoplatného rozhodcovského rozsudku a založenia, ním údajnej,

prekážky právoplatne rozsúdenej veci, odmietol.

Odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú Zmluvu o pôžičke,
uzatvorenú medzi právnym oprávneným a povinným považoval za spotrebiteľskú zmluvu podľa
ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
za správny. Uvedená zmluva (bez ohľadu na právnu formu) bola uzatvorená medzi dodávateľom -

oprávneným, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal ako právnická osoba, v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, so spotrebiteľom - povinným 1/, ako fyzickou osobou nepodnikateľom, keď
povinný 1/ pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na vzťah účastníkov aplikoval príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka chrániace spotrebiteľa. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho

zákonníka v príslušnom znení sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c) zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd prvého stupňa správne vychádzal z ustanovení §

53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, s prihliadnutím aj na príslušnú smernicu
Rady 93/13/EHS a zisťoval, či zmluva o pôžičke, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému,
neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri
skúmaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky,
keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech

spotrebiteľa, teda povinného (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy). Rozhodcovskú doložku podľa článku 14.4 zmluvných podmienok, je potrebné vyhodnotiť ako
nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom
v rozhodnom období.Vtejtosúvislostiodvolacísúduvádza,žesmernicaRady93/13/EHSzodňa05.04.1993oneprimeraných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy
účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne konformným

spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q/ Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv
v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať
tak, že podnikateľ, ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy, nesmie zneužívať svoje silnejšie
postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových
zmluvných podmienok a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne,

a tak podnikateľ môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov
na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.

Rozhodcovská doložka v danej veci, ktorá je súčasťou zmluvných podmienok nebola individuálne
dojednaná, keď spotrebiteľ (povinný) nemal reálnu možnosť jej obsah ovplyvniť, resp. niektoré z
ustanovení vylúčiť. V danom prípade veriteľ mohol na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec

predložiť na prejednanie a rozhodnutie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd,
ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom
akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste
svojho bydliska. Výber rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil
znenie rozhodcovskej doložky vo svojich vopred pripravených zmluvných podmienkach. Odvolací súd

zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky
začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné
považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku, a to aj v nadväznosti na

judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C- 168/05).

Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória aj prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie

skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011, sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

Odvolací súd tiež nezistil v konaní okresného súdu rozpor s pravidlami, týkajúcimi sa práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ani neprípustné nahrádzanie
procesnej pasivity povinného.

Odvolací súd uzatvára, že v danom prípade treba posúdiť rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný
rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej

doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku a súd prvého stupňa správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .