Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoE/89/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204094
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614204094.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, proti povinnému: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/X, X. S., o
vymoženie 1 728,60 Eurs príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6Er/592/2014-9zo dňa 28. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6Er/592/2014-9 zo dňa 28. júla 2014
potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 4, § 45 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) v nadväznosti
na ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že nemal preukázané dojednanie rozhodcovskej
doložky na prejednanie sporu, v ktorom bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie. Na základe uvedeného preto považoval
predložený exekučný titul za nespôsobilý základ pre vedenie exekúcie.

Proti uzneseniu okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený
prostredníctvom právneho zástupcu.

Namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď podľa neho exekučný súd prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať
vecnú správnosť exekučného titulu, skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného
titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže preskúmavať
platnosť rozhodcovskej zmluvy. Domnieval sa, že súdy často zastávajú nesprávny názor, že rozhodnutie
Asturcom ukladá exekučnému súdu členského štátu imperatív preskúmať platnosť rozhodcovskej
doložky a tým zasiahnuť do princípu nezmeniteľnosti konečných rozhodnutí (princíp res iudicata)
bez ohľadu na to, či právna úprava členského štátu preskúmanie platnosti rozhodcovskej doložky v
exekučnom konaní umožňuje alebo vylučuje. Poukázal pri tom na nesprávnosť slovenského prekladu s
tým, že exekučnému súdu sa ukladá povinnosť „preskúmať“ rozhodcovskú doložku, a to „hneď“, ako sa
exekučný súd oboznámi s potrebnými skutkovými okolnosťami prípadu. Slovo „preskúmať“ navádza k
tomu, že exekučný súd je povinný vykonať určitú aktivitu za účelom zisťovania. Oprávnený za správny
preklad považoval, že exekučný súd má povinnosť „posúdiť“, resp. „vyhodnotiť“, či je rozhodcovská
doložka nekalá (alebo či nie je nekalá), ak má pre takéto posúdenie skutkové okolnosti k dispozícii, avšak
je povinný vykonať takúto cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností
prípadu len za splnenia podmienky vyjadrenej v poslednej časti prvej vety výroku rozhodnutia Asturcom,

teda ak exekučnému súdu vnútroštátne procesné pravidlá umožňujú vykonať takého posúdenie v rámci
konania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku.

Poukázal na ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 159 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“), z ktorých podľa názoru odvolateľa vyplýva, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a že je prekážkou pre
opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda
je spôsobilý byť pokladom pre výkon exekúcie. Súdny dvor nemal v žiadnom prípade úmysel uložiť
exekučným súdom členských štátov, aby zrušili rozhodcovské nálezy so silou res iudicata v prípadoch,
kedy takýto postup podľa domáceho práva členského štátu nie je možný. To by podľa jeho názoru
vyvolalo nebezpečnú právnu neistotu, najmä čo sa týka právneho osudu veriteľovej pohľadávky, ktorá
by sa musela neštandardným spôsobom opätovne zažalovať, pričom je otázne, či by to vôbec bolo
možné, resp. či by pohľadávka už nebola premlčaná a pod. Uviedol, že v slovenskom práve je výslovne
zakotvený postup pre prípad, ak sa neplatnosť rozhodcovskej doložky zistí v zákonom na tento účel
určenom konaní o neplatnosť rozhodcovského nálezu. Slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku
Asturcom povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské
právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného
konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve,
pričom v slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd,
ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, a ak tento
súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku.

Podľa názoru oprávneného neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nie je možné skonštatovať ani s
odvolaním sa na ustanovenia Smernice 93/13/EHS v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q)
tejto smernice, ktorá hodnotí, čo je možné považovať za neprijateľnú podmienku, keďže sa opätovne
jedná o nesprávny preklad tohto ustanovenia, pričom správny preklad by mal znieť: Nekalou podmienkou
je zbavenie spotrebiteľa práva alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výlučne arbitrážou, na
ktorú sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov. V tomto kontexte potom nemožno dojednanie
rozhodcovskej doložky hodnotiť za nekalú podmienku, keďže rozhodcovské konanie je súčasťou
legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva. Podľa oprávneného zo slovenského
ani európskeho práva za súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by
exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce
vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Zastával názor, že namietaným postupom a rozhodovaním
súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k
porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho
pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a
zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu.

Záverom odvolania oprávnený poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa
26.09.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie
správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v§ 45
ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. Rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či
samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššie súdneho úradníka nevyhovel, a preto vec postupom
podľa § 374 ods. 4 O. s. p. predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, stotožňujúc sa s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O. s. p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným
súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom
exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale
aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by
bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia pritom môžu
mať rozmanitý charakter - môže ísť o ustanovenia paušálne vylučujúce určité nároky z uspokojenia v
exekúcii, prípadne ustanovenia ustanovujúce tzv. exekučné imunity a pod. Výnimočne môže ísť aj o
ustanovenia, ktoré ustanovujú povinnosť exekučného súdu skúmať aj materiálnu správnosť exekučného
titulu, teda posúdiť, či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom.

Takýmto ustanovením je aj ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje
exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v
tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 Zákona rozhodcovskom konaní
preto možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského
rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť
vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) Zákona
o rozhodcovskom konaní a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným
ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho
základe. Súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 Zákona o rozhodcovskom
konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Exekučný súd je tak povinný od začiatku
konania prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku
uvedené v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd teda môže skúmať (podľa § 45
ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu), či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo ak
odporuje dobrým mravom. Nedovolenosť priznaného plnenia nemožno odvodzovať len zo samotného
výroku rozhodnutia. Priznané plnenie totiž navonok vôbec nemusí vykazovať znaky protizákonnosti;
spravidla až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť pochybenia v aplikácii hmotného či dokonca aj
procesného práva. Nedovolenosť, nemožnosť a rozpor s dobrými mravmi sú pojmami hmotného práva
a pri zisťovaní takýchto nedostatkov exekučného titulu má exekučný súd plné oprávnenie "vstúpiť" do
rozhodnutia a vyvodiť tomu zodpovedajúce závery.

Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať
a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu
je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú
vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon
nebol nikdy uzavretý.Pre nutnosť takéhoto nazerania na exekučný titul potom samozrejme odmietnuť
bolo treba i námietku odvolania oprávneného, týkajúcu sa existencie právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia a založenia ním údajnej prekážky právoplatne rozsúdenej veci - res iudicata; keďže nulitný
(z pohľadu práva neúčinný) titul žiadnu prekážku následného prejednania a tiež rozhodnutia veci
všeobecným súdom nepredstavuje

Odvolací súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa
21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo/1/2012: To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa.

K odvolacej námietke oprávneného, že slovenské exekučné súdy nesprávne vykladajú rozhodnutie
Asturcom v dôsledku neprávneho prekladu, je potrebné uviesť, že rozhodnutie okresného súdu
sa primárne neopieralo o toto rozhodnutie a o jeho prípadne spornú slovenskú verziu, z ktorého
dôvodu nepovažoval krajský súd námietky v tomto smere vznesené za opodstatnené. Naviac krajský
súd sa nestotožnil s oprávneným namietaným nesprávnym prekladom rozhodnutia Asturcom. V
podtexte odvolania oprávneného vyznieva, že exekučné súdy nie sú oprávnené posudzovať materiálnu
vykonateľnosť predložených rozhodcovských rozsudkov, aj keď rozhodcovský rozsudok bol vydaný na
základe neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve - rozhodcovskej doložky, nekalo zjednanej a
vnútenej spotrebiteľovi, dokonca tak, ako v predmetnom prípade, včlenenej pod zámienkou výhodnosti
pre spotrebiteľa do dohody o splátkach, a tým pádom neposkytnúť ochranu spotrebiteľom. Musia len
udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, lebo ináč by bolo ohrozené právo veriteľa domáhať sa svojej
pohľadávky na všeobecnom súde, keďže často by už bola premlčaná. Takýto výklad požadovaný
oprávneným nie je zjavne eurokonformným výkladom.

Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že článok 6 ods. 1 citovanej smernice je
kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť
rovnosť. Tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k
samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho súdny dvor konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný
preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne
skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Rozhodcovské rozsudky, ktoré sa zakladajú na takýchto
zmluvných ustanoveniach sa preto považujú za protiprávne a ich vykonanie nie je možné. Akékoľvek
podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice 93/13/EHS a ktoré sa odchyľujú od kogentných
ustanovení na ochranu spotrebiteľa sa okrem toho musia považovať za odporujúce požiadavke dobrej
viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods.
1 cit. smernice). Viď napr. rozsudok Banco Espańol de Crédito C-618/10, bod 40, a Banif Plus Bank
C-472/11, bod 20).

Krajský súd musí dôrazne odmietnuť názor oprávneného, že zo žiadneho ustanovenia slovenského
práva nevplýva pre exekučný súd právomoc preskúmavať platnosť rozhodcovských doložiek
v spotrebiteľských zmluvách. Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii poskytnúť
spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch si plní
prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými Občianskym zákonníkom, v ktorom v § 53 ods. 4,
resp. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, ale
aj Zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu aj v štádiu exekučného
konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že
rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaviť. Skúmaniu obsahu rozhodcovského
rozsudku musí predchádzať(tak,ako to urobil súd prvého stupňa) prieskum právomoci rozhodcovského
súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský
rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Odvolací súd uznáva, že znenie
rozhodcovskej doložky nevylučuje konanie na súde, avšak okolnosti jej uzatvorenia (nevýrazná súčasť
všeobecných obchodných podmienok, resp. nekalé včlenenie do dohody o splátkach) a jej znenie
(nedostatočné poučenie o všetkých následkoch podrobenia sa rozhodcovskému konaniu) spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa, a teda v danom prípade je rozhodcovská
doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou priečiacou sa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto
je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neplatná.

Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu
odporujúceho zákonu, a teda nemôže poskytnúť právnu ochranu nároku oprávneného (formou
udelenia poverenia na vykonanie exekúcie) na základe exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý na
rozhodovanie nemal žiadnu právomoc, pretože rozhodcovská doložka bola neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Kritéria písomnej formy rozhodcovskej zmluvy (doložky) v žiadnom prípadne nespĺňa taká doložka, ktorá
je obsiahnutá len vo všeobecných obchodných podmienkach vypracovaných oprávneným, nakoľko tu
absentuje súhlasný prejav vôle povinného. Za situácie, kedy tento neprejavil vôľu uzavrieť dohodu v
zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní, nemohol spor rozhodnúť určený rozhodcovský súd. Uvedený
názor rešpektuje aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR. Na základe uvedeného záveru preto odvolací
súd konštatuje, že v dôsledku neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve nemohol
spor medzi účastníkmi rozhodnúť určený rozhodcovský súd.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd nepovažoval námietky oprávneného vyjadrené v
odvolaní za opodstatnené a rozhodnutie okresného súdu z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa § 219
ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.