Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. september 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoE/48/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613207877
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613207877.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti povinným 1. F. X., nar. XX.XX.XXXX,
2. H. X., nar. XX.XX.XXXX, 3. X. X., nar. XX.XX.XXXX, 4. F. X., nar. XX.X.XXXX, všetci bytom M.
XX, 5. X. X., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, ako právnym nástupcom pôvodného povinného X.

X., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom M. XX, ktorý zomrel X.X.XXXX, o vymoženie 1.449,30 eur s
príslušenstvom, ktoré exekučné konanie bolo začaté na Exekútorskom úrade JUDr. Júlie Kubjatkovej,
so sídlom M., S.. X. XX, pod sp.zn. EX 444/13, zastúpenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom
Gasperom,PhD.,sosídlomR.V.,K.X.XXX,vštádiukonaniaoudeleniepovereniasúdnemuexekútorovi
na vykonanie exekúcie, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 7Er/912/2013-15 zo dňa 11.9.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo záveru o neprijateľnosti (§ 53 ods.
4 písm. r/ Obč. zák.) v rámci (spotrebiteľského) zmluvného vzťahu o revolvingovom úvere dojednanej

rozhodcovskej zmluvy, na podklade ktorej rozhodcovský súd vydal exekučný titul. Keďže právomoc
rozhodcovského súdu je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, ide o právny akt nulitný,
ktorý nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň, ako keby neexistoval.

Okresný súd zdôraznil, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne, pričom dodávateľ
ani nepreukázal, že uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere nebolo podmienené uzatvorením
predmetnej rozhodcovskej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na to, že dodávateľ používal rozhodcovskú

doložku takmer v rovnakom znení ako súčasť svojich všeobecných podmienok poskytnutia
revolvingového úveru a svojich práv voči spotrebiteľom sa domáha takmer výlučne v rozhodcovskom
konaní (predtým u rozhodcu - advokáta JUDr. Erika Končoka, teraz u rozhodcovského súdu zriadeného
obchodnou spoločnosťou, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je JUDr. Erik Končok).

Dôsledkom takejto rozhodcovskej zmluvy je odopretie možnosti spotrebiteľovi brániť sa pred
všeobecným súdom v tých (všetkých) prípadoch, keď oprávnený - dodávateľ podá voči nemu
žalobu na vopred vybranom rozhodcovskom súde; núti tak spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť

rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva neodporuje síce doslovnému zneniu zákona, ale
svojimi dôsledkami sleduje presne ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, čím zákon
obchádza. Okresný súd uzavrel, že možnosť voľby spotrebiteľa, hoci aj rozhodcovská zmluva má
formu tzv. nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy, je len iluzórna. Pokiaľ je totiž spotrebiteľ v spore narozhodcovskom súde začatom na návrh dodávateľa žalovanou stranou, nemôže sa už obrátiť na
všeobecný súd. Oprávnený teda už od počiatku sleduje koncipovaním rozhodcovskej zmluvy riešenie
prípadných sporov rozhodcovským súdom za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv zo strany

spotrebiteľa.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Tvrdil, že exekučný súd sa nedôsledne zaoberal
povahou rozhodcovskej zmluvy; t.j. či ide o individuálne dojednanú zmluvu alebo nie, pričom v prípade
individuálnych dojednaní je posudzovanie neprijateľnosti zo zákona vylúčené. Zdôraznil, že v súdenom

prípade rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere,
čo vyplýva priamo z jej znenia. Opačný záver okresného súdu je výsledkom hrubého porušenia
povinnosti súdu v procese spôsobu „vykonávania“ listinného dôkazu. Rovnako dlžník mohol odstúpiť od
rozhodcovskej zmluvy do 14 dní od jej uzavretia bez vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere.
Rozhodcovská zmluva preto podľa oprávneného spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže
byť neprijateľnou podmienkou.

Odvolateľ poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012,
ktorý sa zaoberal otázkou jednostranného zrušenia rozhodcovskej zmluvy odmietnutím rozhodcovskej
doložky v rámci všeobecných obchodných podmienok do 30 dní od ich účinnosti alebo od uzatvorenia
zmluvného vzťahu s bankou. Najvyšší súd v danom prípade pripustil uvedené dojednanie v rámci
všeobecných podmienok, keď spotrebiteľ mal len dve možnosti - buď ich odmietne (a nevznikne ani

hlavný zmluvný vzťah) alebo s nimi súhlasí. V aktuálne posudzovanej veci rozhodcovská zmluva
pritom ani nie je súčasťou všeobecných obchodných podmienok a spotrebiteľ ju mohol odmietnuť bez
akýchkoľvek dôsledkov uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere.

Odvolateľ mal za to, že spotrebiteľ je osobou, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá
a obozretná (v zmysle definície v smernici EP a Rady č. 2005/29). To znamená, že ani európske právo

nepribližuje chápanie spotrebiteľa na úroveň subjektu zbaveného či obmedzeného v spôsobilosti na
právne úkony, nespôsobilého či neschopného chápať význam a dôsledky vlastného konania, poučenia
daného tretím subjektom a podobne. Uviedol, že rozhodcovské konanie poskytuje spotrebiteľovi
minimálne rovnaký (v niektorých smeroch oveľa širší) rozsah ochrany ako konanie pred (všeobecným)
súdom; napr. spotrebiteľ môže žiadať vykonanie ústneho pojednávania, prípadne aj v mieste jeho

bydliska, alebo podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa široko koncipovaného dôvodu
§ 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z. Dodal, že spotrebiteľovi ostáva možnosť riešiť spor v
občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude považovaná za
neprijateľnú; uvedené však v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.

Povinní zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1
O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219
ods. 1 O.s.p.

Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva z 30.3.2011 bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorý
formulár bol v celom rozsahu (bez akejkoľvek účasti dlžníka) vypracovaný veriteľom/dodávateľom a

takto predložený dlžníkovi/spotrebiteľovi. Predmetný formulár pritom využíva oprávnený vo viacerých
prípadoch určitého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ nemá reálnu možnosť ovplyvniť jeho obsah;
rovnako tak ani obsah samotnej zmluvy. Rozdiel oproti rovnakým zmluvám z iných zmluvných vzťahov
je len v údajoch o čísle zmluvy, o osobe dlžníka a o mieste a dátume jej uzatvorenia; v rozhodujúcej
časti sa ale rozhodcovská zmluva z 30.3.2011 uzatvorená medzi oprávneným a právnym predchodcom

povinných v ničom nelíši od rozhodcovských zmlúv z iných zmluvných vzťahov, v ktorých oprávnený
vystupuje ako dodávateľ. Dotknuté konštatovania oprávnený v rámci odvolania relevantne vôbec
nespochybnil.

V konkrétnostiach krajský súd odkazuje (aj) na závery exekučného súdu, ktorý zodpovedajúco podstate
veci tiež zdôraznil, že dodávateľ používal rozhodcovskú doložku takmer v identickom znení ako súčasť

svojich všeobecných podmienok poskytnutia revolvingového úveru. Vtedy v rozhodcovskom konanírozhodoval advokát JUDr. Erik Končok, pričom teraz rozhoduje rozhodcovský súd zriadený obchodnou
spoločnosťou, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je práve menovaný advokát. Z uvedeného
vyplýva,ženemožnoakceptovaťzáverodvolateľa,žerozhodcovskázmluvaboladojednanáindividuálne

(§ 53 ods. 2 Obč. zák.). Jedná sa o jednoznačne o štandardnú (formulárovú) zmluvu. V nadväznosti na
tento (zásadný) záver nie je podstatné, či v zmysle textu (formulárovej výlučne dodávateľom vytvorenej)
zmluvy uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy (taktiež vyhotovenej vopred dodávateľom) bolo alebo nebolo
podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere.

Na základe rozoberanej rozhodcovskej zmluvy veriteľ mohol vec predložiť (čo aj využil) na prejednanie

rozhodcovskému súdu (navyše ním vopred vybranému) a vylúčiť tak všeobecný súd, ktorý by bol
inak príslušný. Spotrebiteľ tým stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v
mieste svojho bydliska. Neobstojí argumentácia odvolateľa, že § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. nemá
riešiť situáciu, keď žalobu podáva dodávateľ. Podstatné totiž je, že podanie žaloby dodávateľom
na rozhodcovskom súde malo za následok, že v tej istej veci sa druhá strana už nemohla obrátiť
na všeobecný súd, ani nijako zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania. Uvedené vo svojich

dôsledkoch núti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté vo vzťahu s dodávateľom boli definitívne (vy)riešené
výlučne v rozhodcovskom konaní. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov
prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ
svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma takýmito eventualitami. Práve proti možnosti
dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-

právnej ochrany.

Nenáležitou je i (vo svojej podstate špekulatívna) úvaha odvolateľa o "čiastočnej" neplatnosti
rozhodcovskej doložky, t.j. len v časti obmedzujúcej spotrebiteľa vo výbere orgánu rozhodujúceho spor s
dodávateľom. Ako je zjavné i z okolností súdenej veci, pravidelným dôsledkom rozhodcovskej doložky/
zmluvy je prinútenie spotrebiteľa k rozhodcovskému konaniu.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa pritom vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená.
V súdenej veci „poučenie“ povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, t.j. že zakladá
možnosť riešenia sporov zo zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom alebo v súdnom konaní

a výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na navrhovateľovi, je len vyjadrením samotnej
podstaty rozhodcovskej zmluvy. Nie je ho však možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych
dôsledkov rozhodcovského konania, poukázanie na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde
a ponechanie spotrebiteľovi (ako slabšej strane zmluvného vzťahu), aby sa za primeraných okolností a
v primeranom čase rozhodol v rozhodcovskej zmluve. V prejednávanej veci bola táto uzatvorená, resp.

dlžníkom podpísaná v rovnaký deň, ako základná zmluva o revolvingovom úvere.

Obdobne neobstojí tvrdenie odvolateľa o minimálne rovnakom štandarde ochrany a možnosti uplatnenia
práv spotrebiteľom v (predmetnom) rozhodcovskom konaní. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že rozhodcovský súd vydal rozsudok výlučne na podklade tvrdení navrhovateľa, keď v štádiu
rozhodcovského konania do vydania rozsudku nebolo s odporcom vôbec konané. Ten mohol - v zmysle

poučenia v rozhodcovskom rozsudku - podať do 10 dní od jeho doručenia žalobnú odpoveď (v poučení
absentuje vysvetlenie, aký účinok podanie žalobnej odpovede má); prieskum rozsudku rozhodcovského
súdu iným rozhodcom alebo senátom rozhodcovského súdu, v zmysle poučenia, bol vylúčený a odporca
mohol len podať žalobu o zrušenie (rozhodcovského) rozsudku na všeobecnom súde.

Čo sa odvolacej námietky o práve povinného odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy aj bez uvedenia dôvodu

do 14 dní odo dňa jej uzatvorenia týka, je nutné uviesť, že odstúpenie prichádza do úvahy len od zmluvy
platne uzatvorenej. Ak je zmluva od začiatku neplatná, nie sú splnené zákonné podmienky ani pre jej
dodatočné zrušenie. Vzhľadom na absolútny charakter neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v súdenom
prípade dojednanie o práve od nej odstúpiť nemá žiadnu právu relevanciu. Takéto dojednanie zároveň
nemôže dodatočne konvalidovať jej neplatnosť.Pomerne tendenčným je odkaz odvolateľa na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 14/2011
z 22.11.2012. Bez ohľadu na to, že nejde o rozhodnutie záväzné pre súdy konajúce v prejednávanom
prípade, odvolací súd poznamenáva, že najvyšší súd vytkol súdom nižšieho stupňa „len“, že sa

nezaoberalidojednanímzmluvnýchstránomožnostiodstúpiťodrozhodcovskejdoložky(„odmietnuťju“),
nevyhodnotili ho z hľadiska vplyvu na právomoc rozhodcovského súdu. V prejednávanej veci uvedená
súvislosť vyhodnotená bola.

Rozhodcovské konanie by bolo akceptovateľné v prípade skutočne individuálneho dojednania medzi
zmluvnými stranami, nie nanútenia rozhodcovského konania spotrebiteľovi. Rozhodcovské konanie

môže fungovať, ale ako efektívny prostriedok ochrany za transparentných podmienok, keď aj spotrebiteľ
rozumie, o čo v prípade rozhodcovského konania ide, a nie ako netransparentná pasca na neznalých
spotrebiteľov. Predkladanie rozhodcovských zmlúv - formulárov spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú
pravidlá arbitráže (podstatu rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť
predloženému formuláru, sa (minimálne) javí ako zneužívanie údajného individuálneho dojednania.
Na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných/

obchodných podmienok alebo vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste
(hárku) papiera.

Rozhodcovskú zmluvu v posudzovanej veci taktiež odvolací súd vyhodnotil ako nekalú/neprijateľnú
podmienku, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. Nadväzne
rozhodcovskýrozsudokvydanývdotknutejspotrebiteľskejvecirozhodcom,ktorývyvodilsvojuprávomoc

na konanie a rozhodnutie na základe takejto neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym
aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo

1/2012 zo dňa 21. marca 2012).

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdtak,žeúčastníkomichnáhradunepriznal.Odvolateľ
- oprávnený nemal v tomto štádiu konania úspech, a preto podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Ostatní účastníci si trovy odvolacieho konania neuplatnili (§
151 od. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.