Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712202872
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712202872.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: V. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., Ul.
R. U. č. XXX, proti odporcovi: Neografia a.s., so sídlom v Martine, Ul. Škultétyho č. 1, IČO: 315 979 12,
zast. Advokátkou kanceláriou SUMICHRAST Legal, s.r.o., so sídlom v Martine, Ul. Jasenského č. 29, o
obnovu konania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu v Martine č.k. 7C/41/12-119
zo dňa 21.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd návrh navrhovateľa na obnovu konania vedeného na
Okresnom súde v Martine pod sp.zn. 11C/311/2002 zamieta. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo

na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe
ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na

obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť
v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Súd vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, vzhľadom na vykonané dokazovanie mal
nepochybne preukázané, že navrhovateľ nepreukázal, že sú tu také skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy,
ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a mohli by pre neho privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Všetky tvrdenia, ktoré uvádzal v tomto konaní, už boli preskúmané v konaní sp.zn.

5C/187/2007, v ktorom nebola povolená obnova konania. Uznesenie o nepovolení obnovy konania bolo
potvrdené aj uznesením Krajského súdu v Žiline a dovolanie Najvyšším súdom SR bolo odmietnuté.
Podľa ust. § 228 ods. 1 písm. d) O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na
obnovu konania, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsahu k záveru,
žerozhodnutímsúdualebokonaním,ktorémupredchádzalo,boliporušenézákladnéľudsképrávaalebo
slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaní primeraným

finančným zadosťučinením.
Ani ohľadom tejto časti návrhu navrhovateľ nepreukázal odôvodnenosť obnovy konania, lebo neexistuje
žiadne také rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom by bolo konštatované, že
rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené jeho ľudské práva alebo
slobody.
Podľa ust. § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom

na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora európskych spoločenstiev alebo
iného orgánu európskych spoločenstiev. Nepreukázal pochybenie súdu. Opakovane len poukazovalna nevyžiadané dôkazy od odporcu a ich nepredloženie znalcovi. Toto však už bolo riešené v
predchádzajúcom návrhu navrhovateľa na povolenie obnovy konania.
Súd teda vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, vzhľadom na vykonané dokazovanie

návrh navrhovateľa na povolenie obnovy konania, vedené na Okresnom súde v Martine pod sp.zn.
11C/311/2002 zamietol.
Súd teda vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, vzhľadom na vykonané dokazovanie
návrh navrhovateľa na povolenie obnovy konania, vedené na Okresnom súde v Martine pod sp.zn.
11C/311/2002 zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., nepriznal odporcovi, ktorý mal úspech
voveci,náhradutrovkonaniaatovzhľadomnacharakterprípadu,keďžesajednaloouplatnenienárokov
súvisiacich s pracovným úrazom, ako aj vzhľadom na finančnú situáciu navrhovateľa. V tom videl dôvody
hodné osobitného zreteľa.

V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ.

Navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a povoliť obnovu
konania. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa je nezákonné,
retroaktívne a neodôvodnené, v dôsledku čoho porušuje judikáty Európskeho súdu pre ľudské práva.
Domáha sa povolenia obnovy konania podľa § 221 ods. 1 písm. d) a f) O.s.p. Uviedol, že v tej istej
veci sa už právoplatne rozhodlo sociálnou poisťovňou v 80. aj 90.-tych rokoch minulého storočia a

naposledy dňa 3.9.2003 tak, že amputácia bedrovej platničky zanechala trvalé následky vo výške 9 % a
bol mu priznaný sociálnou poisťovňou štatút občana so zmenenou pracovnou schopnosťou. Postupom
súdu mu ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom, odmietnutím rozhodnúť
podľa § 121 O.s.p. podľa právoplatného rozhodnutia sociálnej poisťovne vo veci určiť správneho znalca
a vyžiadať dôležité dôkazy od odporcu. Tieto dôležité dôkazy súdom predložiť znalcovi na zbytočný

a irelevantný posudok. Podrobne rozviedol, prečo súd vo veci konal nesprávne a zmätočne. Má za
to, že dôkazné bremeno uniesol, pretože odporca priamo v súdnom konaní v uvedených veciach
čestne uznal, že mu vznikol pracovný úraz v roku 1977, že následkom pracovného úrazu boli vykonané
operácie a doplácal rozdiel na mzde podľa právoplatného rozhodnutia sociálnej poisťovne do roku
2000. Neexistoval ani neexistuje vo veci akákoľvek pochybnosť o vzniku úrazu, vykonaných operácii

a trvalých následkov pracovného úrazu podľa právoplatných rozhodnutí sociálnej poisťovne. Domáha
sa obnovy konania vedeného na Okresnom súde v Martine pod sp.zn. 11C/311/2002 z dôvodu, že
súd nepochopil správne právoplatné rozhodnutie sociálnej poisťovne, ako rozhodujúci dôkaz vo veci
a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s uvedeným dôkazom nevyporiadal. Doteraz ostala súdom
nezodpovedá a neodôvodnená rozhodujúca otázka, prečo odporca mal povinnosť podľa právoplatného

rozhodnutia sociálnej poisťovne plniť odškodné za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia od
operácie bedrovej chrbtice 1980 do roku 2000, a preto takúto povinnosť odporca retroaktívnej nemal
od roku 2000, ak platilo to isté právoplatné rozhodnutie sociálnej poisťovne o zmenenej pracovnej
schopnosti. Poukázal na čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre
ľudské práva.

K odvolaniu navrhovateľa proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie odporca.
Navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne a právne
správne. Prvostupňový súd v rámci konania náležite zistil skutkový stav, tento správne vyhodnotil,
správne právne posúdil a napadnutým uznesením vec vecne a právne správne rozhodol. Navrhovateľ

svoje odvolanie opiera o právoplatné rozhodnutie sociálnej poisťovne, ktorým mu bol sociálnou
poisťovňou priznaný štatút občana so zmenenou pracovnou schopnosťou. Uvedené rozhodnutie je
však vhľadom ku konaniu 11C/311/2002 právne irelevantné, nakoľko predmetom uvedeného konania
je náhrada škody - straty na zárobku počas práceneschopnosti od 20.12.1999 do 10.1.2000, ktorý
nárok nesúvisí s jeho zmenenou pracovnou schopnosťou a nemá nič spoločné s rozhodnutím

sociálnej poisťovne o občanovi so ZPS. Čo sa týka navrhovateľom uvádzané retroaktívnosti a
nevykonateľnostirozsudkuvovecič.11C/311/2002,stýmtosavzhľadomnaichabsolútnunezmyselnosť
z hľadiska právnej kvalifikácie nie je nutné vyjadrovať. Nie je potrebné sa vyjadrovať k bezdôvodným
a neoprávneným invektívnym vyjadreniam a osočovaniam navrhovateľa na adresu odporcu, jeho
právneho zástupcu a konajúcim sudcom.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3
O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - navrhovateľ a v písomnom vyjadrení odporca
konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci,
vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a
právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované
ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil.

K odvolaniu navrhovateľa proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v
rámci konania pred súdom prvého stupňa, ako aj v odvolaní nepreukázal dôvodnosť svojho návrhu na
obnovu konania na základe ust. § 228 ods. 1 O.s.p.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa,
na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, preto napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako
vecne správne.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1
O.s.p., § 151 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., odporca ako úspešný účastník v odvolacom
konaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.