Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoPr/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711206504
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8711206504.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu U. I. Cert. Mgmt., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom P.
XX, právne zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Nám. sv. Egídia 95,
Poprad, proti žalovanému TATRAMAT - ohrievače vody, spol. s r.o. so sídlom Hlavná 1, Poprad, právne
zastúpenéhoBukovinský&Chlipalas.r.o.,AdvokátskakanceláriasosídlomSvätoplukova30,Bratislava,
IČO: 35918098, o určenie neplatnosti výpovede, o odvolaní účastníkov proti rozsudku Okresného súdu

Poprad č.k. 17C/98/2011-194 zo dňa 5.6.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu o určenie, že výpoveď daná žalobcovi
žalovaným zo dňa 6.12.2010 je neplatná. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom konania
náhradu trov konania nepriznal.

Vo svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že pracovný pomer medzi účastníkmi konania bol založený
pracovnou zmluvou z 18.12.2006 na dobu neurčitú s tým, že dohodnutým druhom práce žalobcu
bol riaditeľ výroby. Dňa 29.11.2010 na stretnutí štatutárnych zástupcov žalovaného bol žalobcovi
predložený návrh na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru k 30.11.2010. Žalobca tento
návrh neakceptoval. V uvedený deň bol vyzvaný aj na odovzdanie pracovných pomôcok, následne

mu bol odopretý prístup na pracovisko. Dňa 1.12.2010 žalobca vyzval žalovaného, aby mu umožnil
pracovať v súlade s pracovnou zmluvou, na čo dňa 3.12.2010 žalovaného vyzval na nástup do práce.
Dňa 6.12.2010 žalovaný žalobcovi doručil výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z
organizačných dôvodov pre zrušenie jeho pracovného miesta. Výpovedná doba mala začať plynúť
1.1.2011 a skončiť 31.3.2011. Výpoveď bola žalobcovi doručená na pracovisku. Po doručení výpovede
žalobca listom oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom prideľovaní práce a na tom, že pracovný

pomer trvá aj naďalej. Z listu žalovaného zo dňa 1.12.2010 vyplynulo, že žalovaný požiadal odborovú
organizáciu odborového zväzu KOVO TATRAMAT o prerokovanie individuálnej organizačnej zmeny,
podľa ktorej sa zrušilo miesto riaditeľa výroby s tým, že táto organizačná zmena mala byť prijatá dňa
6.12.2010. Rozhodnutím zo 6.12.2010 žalovaný aj písomne túto pracovnú pozíciu zrušil a kumuloval
funkciuriaditeľavýrobysfunkciouriaditeľalogistikyanovovytvorenáfunkciamalanázovriaditeľvýrobya
logistiky. Dňa 6.12.2010 žalovaný požiadal odborový zväz KOVO TATRAMAT o prerokovanie výpovede

žalobcovi z dôvodu zrušenia pracovného miesta žalobcu a odborová organizácia v ten istý deň oznámila,
že výpoveď bola prerokovaná a k nej nemajú žiadne pripomienky. Žalovaný v mesiaci december neprijal
nového pracovníka. Zo správy Sociálnej poisťovne pobočky Poprad vyplynulo, že od 1.12.2010 boli
prijatí zamestnanci, a to T. N. od 19.1.2011 do 21.1.2011, P. X. od 19.1.2011, S. P. od 19.1.2011, Y.
P. od 19.1.2011, P. O. od 19.1.2011, B. O. od 19.1.2011 do 14.3.2011, D. H. od 14.3.2011, U. D. od
24.3.2011, G. I. od 1.5.2011, P. W. od 13.6.2011, C. L. od 1.7.2011 do 12.8.2011. Z vyjadrenia Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad vyplynulo, že v systéme aplikačno-programovom neevidujú
nahlášku voľného pracovného miesta zo strany žalovaného od 1.12.2010 doposiaľ.Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil čl. 2 základných zásad Zákonníka práce, § 61 ods.
1, 2 a § 63 ods. 1 písm. b), § 63 ods. 2 písm. a), b) Zákonníka práce účinného k 6.12.2010. Uviedol,

že pracovný pomer skončil medzi účastníkmi konania k 6.12.2010 výpoveďou z dôvodu, ktorý bol
skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Dôvodom bola zmena
organizačnej štruktúry žalovaného, kde bola zrušená funkcia výrobný riaditeľ, ktorú vykonával žalobca
a bola pričlenená pod funkciu riaditeľa logistiky s vytvorením novej kumulovanej funkcie riaditeľa úseku
výroby a logistiky. Vychádzal z výsluchu svedkov, a to príslušných zástupcov odborového orgánu, ako aj

správy zo Sociálnej poisťovne a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, kde sa skonštatovaním
k 6.12.2010 žalovaný nemal možnosť zamestnať žalobcu, nedisponoval voľným pracovným miestom
a v takom prípade ponuková povinnosť žalovanému odpadla. Uviedol, že konanie žalovaného od
29.11.2010 do 6.12.2010 nemožno hodnotiť ako účelovú a jednoznačnú snahu zbaviť sa žalobcu, keďže
je právom zamestnávateľa využiť organizačné zmeny za účelom zefektívnenia práce. Zásada, že o
nadbytočnosti zamestnanca rozhoduje zamestnávateľ len vtedy, ak nedošlo k zrušeniu konkrétneho

pracovného miesta, ale len pracovného miesta v podobnom pracovnom odbore. V danom prípade však
bolo zrušené konkrétne miesto žalobcu zlúčením funkcie riaditeľa výroby a riaditeľa logistiky, pričom
riaditeľom novovzniknutého odboru výroby a logistiky sa stal doterajší riaditeľ logistiky Ing. X.. Z týchto
dôvodov súd zamietol žalobu ako nedôvodnú.

Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie z dôvodu, že už skoršie rozhodnutie vo veci z 8.12.2012
rozsudok 17C/98/2011-136 bol odvolací súdom zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, kde úlohou
súdu prvého stupňa bolo zaoberať sa otázkou zákonných predpokladov pre platnosť výpovede a
to jednak ponukovou povinnosťou a ako druhým bol predpoklad prerokovať výpoveď odborovou
organizáciou. Súd prvého stupňa vypočul zástupcov odborovej organizácie tak predsedníčku a ďalšieho

člena odborovej organizácie a dospel k záveru, že boli splnené podmienky uvedené v ust. § 74
Zákonníka práce účinného k 6.12.2012 a z týchto dôvodov žalobu zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 150 OSP.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalobca a proti výroku o trovách konania podal
včas odvolanie aj žalovaný.

Žalobca v odvolaní uviedol, že naďalej trvá na tom, že pri prerokovaní výpovede zo 6.12.2010 táto
žiadosť vo vzťahu k odborovej organizácie neobsahovala datovanie výpovede, výpovedný dôvod, dátum

rozhodnutia zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov. Výpoveď svedkov vypočutých pred súdom
prvého stupňa považoval za účelovú a neobjektívnu. Rovnako neobstojí tvrdenie žalovaného, že bola
naplnená ponuková povinnosť v súlade so Zákonníkom práce, pretože pracovné miesto U. D. na pozíciu
majstra výroby, kde pracovná zmluva bola uzavretá 26.1.2011 a tiež pracovné zmluvy uzavreté, aj
keď na dobu určitú, ale vzniknuté v januári 2011, bolo možné považovať za pracovné miesta, ktoré

mohli ponúknuť žalobcovi. Rovnako nesúhlasí s tým, že by žalovaný nepostupoval v rozpore s dobrými
mravmi, keďže po tom, čo žalobca neakceptoval dohodu o ukončení pracovného pomeru, bol mu
odopretý prístup na pracovisko, odňaté pracovné pomôcky a až po písomnej korešpondencii bolo
umožnené vrátiť sa mu do zamestnania, ale žalovaný využil organizačné zmeny na to, aby sa zbavil
žalobcu a tento postup je možné považovať za účelový. Žalobca poukázal na to, že po vyhlásení

rozhodnutia súdom prvého stupňa zistil, že u žalovaného bola prijatá ďalšia osoba vo funkcii riaditeľa
výroby tepelných čerpadiel. Na základe uvedeného žiadal žalobca zrušiť rozhodnutie súdu prvého
stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. aby odvolací súd zmenil rozhodnutie a vyhovel žalobe v
celom rozsahu.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdil. K dôvodom, že žalobca naďalej trvá na tom, že nedošlo k zákonnému
prerokovaniu výpovede u žalovaného s odborovou organizáciou je potrebné uviesť, že toto tvrdenie
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný predložil súdu prvého stupňa žiadosť o prerokovanie
výpovede adresovanú odborovému orgánu a to svedčí o tom, že bola vopred prerokovaná, ak by

aj nemala všetky náležitosti výpovede. Z textu tejto žiadosti vyplýva, že prílohou k výpovedi bola
doručovaná výpoveď žalobcovi, ku ktorému odborová organizácia nemala žiadne námietky. V tomto
smere v súlade s pokynmi odvolacieho súdu z rozhodnutia 18CoPr/11/2012-173 zo dňa 19.12.2012
vypočul súd prvého stupňa svedkov - tajomníčku odborovej organizácie a predsedu odborovejorganizácie, ktorí túto okolnosť vo svojich výpovediach potvrdili. Rovnako žalovaný nemôže súhlasiť
s tvrdením žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, že neexistuje príčinná súvislosť
medzi organizačnou zmenou a jeho nadbytočnosťou. Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi

regulovať počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby bolo zadosťučinené jeho
potrebám. Z výpovede žalobcu vyplýva, že na základe organizačnej zmeny došlo ku kumulácii funkcie
a zároveň aj k oznámeniu, že žalovaný vo vzťahu k jeho vzdelaniu, praxe a skúsenostiam nemá
možnosť ponúknuť mu inú prácu ani na kratší pracovný čas. Pokiaľ ide o pracovníka U. D., jeho funkciu
majstra výroby do marca 2011 vykonával iný pracovník, ktorý bol preradený na iné pracovné miesto

a táto pozícia v čase, kedy bola daná výpoveď žalobcovi, nebola voľná. V celom rozsahu poukázal
na výpovede svedkov a správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad a Sociálnej poisťovne.
Pokiaľ po daní výpovede vznikli nové pracovné miesta, na toto nemožno relevantne prihliadať, pretože
dôležitá je tá okolnosť, či bolo voľné pracovné miesto v čase, kedy bola žalobcovi doručovaná výpoveď.
Žiaden postup žalovaného v rozpore s dobrými mravmi nebol po celý čas preukázaný a je právom
zamestnávateľa využiť možnosť prijať organizačné zmeny a zrušiť pracovné miesta s cieľom zefektívniť

prácu a ušetriť mzdové podmienky. Ani postup voči žalobcovi vo vzťahu k tomu, že od 29.11.2010
do 6.12.2010 žalovaný jednal ohľadne skončenia pracovného pomeru so žalobcom najprv dohodou
a následne výpoveďou, nemožno kvalifikovať ako účelový s cieľom zbaviť sa žalobcu. Súdu prvého
stupňa bola doručená organizačná schéma, ktorá bola podrobne analyzovaná aj v období do doručenia
výpovede žalobcom, aj po doručení výpovede a funkcia riaditeľa výroby tepelných čerpadiel už bola

začlenená do schémy organizačnej štruktúry žalovaného dávno pred daním výpovede, konkrétne už
14.8.2009 túto funkciu zastával Ing. T. M.. Na základe uvedeného žiadal žalovaný potvrdiť rozhodnutie
súdu prvého stupňa a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa pokiaľ išlo o výrok o náhrade trov

konania. Poukázal na to, že aplikácia § 150 OSP v danom prípade nebola dôvodná. Dôvody hodné
osobitného zreteľa sú len výnimočnými dôvodmi a tieto neboli u žalobcu nijak preukázané. Preto
konštatovanie súdu prvého stupňa, že finančná situácia žalobcu neumožňuje nahradiť žalovanému
trovy konania nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Takéto rozhodnutie žalovaný považuje za
nespravodlivé a nedôvodné na to, aby bola použitá výnimka zo zákonného nároku úspešného účastníka

na náhradu trov konania.

K odvolaniu žalovaného vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal
na to, že nemá žiaden príjem, je vedený ako uchádzač o zamestnanie a z dôvodu zmeny bydliska musí
splácať mesačne hypotéku vo výške 941 Eur, keďže z dôvodu tejto zmeny zakúpil rodinný dom. Súčasná

finančná situácia žalobcu je nepriaznivá a bola spôsobená konaním žalovaného v dôsledku toho, že sa
presťahoval z pôvodného trvalého bydliska do F. kvôli práci, ktorú u žalovaného vykonával. Súd prvého
stupňa riadne preskúmal osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery žalobcu a správne aplikoval ust.
§ 150 OSP, preto navrhoval žalobca potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k náhrade trov
konania ako vecne správne.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 212 ods. 1, 2 OSP, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a zistil, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre
zmenu rozsudku, pretože súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a jeho závery

nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce účinného k 6.12.2010, zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné
rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo

o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách.

Podľa § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce účinného k 6.12.2010, zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej

závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný
pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší
pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žalobca vykonával prácu u žalovaného na
pracovnej pozícii riaditeľa výroby na základe pracovnej zmluvy z 18.12.2006. Rovnako bolo v priebehu
konaniapreukázané,žedošlonazákladerozhodnutiažalovanéhooorganizačnejzmenepoprerokovaní

s odborovou organizáciou ku kumulácii funkcie riaditeľa výroby a riaditeľa logistiky do jednej funkcie
riaditeľa výroby a logistiky, ktorú naďalej mal vykonávať doterajší riaditeľ logistiky Ing. P. X.. Zákonným
je aj postup žalovaného ako zamestnávateľa, že môže rozhodnúť výlučne on, ktorého z pracovníkov do
novovytvorenej funkcie riaditeľa výroby a logistiky zaradí.

V danej veci je sporné vyriešenie otázky splnenia zákonnej povinnosti zamestnávateľa v súlade s
§ 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce o ponuke pracovného miesta. Zakotvená zákonná povinnosť
zamestnávateľa ponúknuť pracovníkovi pracovnú pozíciu u zamestnávateľa spočíva v ochrane
zamestnanca a pracovného pomeru v čase, kedy dochádza k organizačnej zmene. Takáto ponuková
povinnosť musí byť realizovaná v súlade s platným právom, tzn., že zamestnávateľ v zmysle
všeobecných ustanovení základných zásad Zákonníka práce musí postupovať pri svojich rozhodnutiach

s primeranou odbornou starostlivosťou.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca vykonával funkciu riaditeľa výroby od roku 2006 a v
dôsledku toho zmenil aj svoje trvalé bydlisko a prispôsobil svoj osobný život svojmu zamestnaniu.

Vzhľadom na počet zamestnancov a predmet činnosti žalovaného je zrejmé, že k pristúpeniu k
organizačnej zmene a prípadnému riešeniu tejto organizačnej zmeny v podobe výpovede zamestnanca
musí predchádzať dostatočná rekapitulácia a pasportizácia pracovných miest, ktoré sú u žalovaného
k dispozícii. V tomto smere možno prisvedčiť žalobcovi, že postup žalovaného najmä s akcentom
na pracovné miesto U. D., s ktorým žalovaný uzavrel pracovnú zmluvu dňa 26.1.2011, s najväčšou

pravdepodobnosťou mohlo byť zrejmé, že toto miesto bude potrebné obsadiť novým zamestnancom,
resp. tak ako to žalovaný aj odôvodnil v súvislosti s potrebou obsadiť miesto v chemickom laboratóriu
doterajším majstrom výroby, ponúknuť toto pracovné miesto žalobcovi. Neobstojí obrana žalovaného v
tom, že vzhľadom na vzdelanie, prax a odbornosť žalobcu nebolo iné miesto u žalovaného k dispozícii,
keďže okolnosť týkajúca sa podpísania pracovnej zmluvy s U. D. ako majstrom výroby dňa 26.1.2011

je jednoznačná. V tomto smere výsledky doterajšieho dokazovania pred súdom prvého stupňa môžu
predznamenávať na poukazovanú účelovosť konania žalovaného vo vzťahu k ponukovej povinnosti a
pracovného zaradenia žalobcu na iné pracovné miesto u žalovaného.

Preto so zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil

napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne sa vyporiadať so zákonnými predpokladmi
pre platnosť výpovede, a to predovšetkým s povinnosťou zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi
pracovné miesto aj v inom pracovnom zaradení, príp. na iný kratší pracovný čas tak ako to je uvedené v

Zákonníku práce. S touto okolnosťou je potrebné sa vyporiadať v širšom kontexte, tzn. s poukazom aj na
to, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o potrebe obsadiť miesto majstra výroby, kto túto funkciu vykonával
do uzavretia pracovnej zmluvy s U. D., ako bolo postupované s týmto pracovníkom, ktorý podľa tvrdenia
žalovaného, mal nastúpiť do funkcie v chemických laboratóriách žalovaného, či išlo o novovytvorené
miesto alebo išlo o miesto, ktoré bolo neobsadené. Zároveň opakovane súd prvého stupňa sa vyporiada

aj s námietkou žalobcu, že u žalovaného vznikla aj funkcia riaditeľa výroby tepelných čerpadiel.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods.
3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.