Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/112/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813205793
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5813205793.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: F. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. E. XXX/X, V. nad N., proti odporkyni: T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. Y. XXX/XX, X., v konaní zastúpená Martou Vavrekovou, bytom D. Y. XXX/XX, X., v konaní o
návrhu navrhovateľa o zrušenie vyživovacej povinnosti a o vzájomnom návrhu odporkyne na zvýšenie
výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Námestove zo dňa 24. novembra
2014 č.k. 9C/141/2013-83, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozhodol rozsudkom v tomto konaní o návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej
povinnosti voči odporkyni a o vzájomnom návrhu odporkyne na zvýšenie výživného voči navrhovateľovi
tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 11P/7/2005-286 zo dňa 01.06.2007 tak, že
navrhovateľ je povinný prispievať od 16.10.2013 na výživu odporkyne sumou 100,- Eur mesačne vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred. Zameškané výživné za mesiace október 2013 až november 2014 vo výške
938,- Eur uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni v pravidelných mesačných splátkach po
20,- Eur splatných spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným
celé zameškané výživné. Vo zvyšku súd vzájomný návrh odporkyne zamietol. Zároveň rozhodol, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V písomnom vyhotovení rozsudku v časti jeho odôvodnenia okresný súd najskôr opísal zistený skutkový
stav, zárobkové, majetkové a ďalšie pomery účastníkov konania ako i matky plnoletej odporkyne, ako i
obsah pripojeného spisu 11P/7/2005, 9C/141/2013, z ktorých spisov prezentoval pomery oboch rodičov
odporkyne v poslednom súdnom období, t.j. pri poslednej úprave výživného.

V súvislosti s právnym posúdením veci citoval v písomnom vyhotovení rozsudku súd prvého stupňa
ustanovenia Zákona o rodine, z ktorých vychádzal, a to § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods.
1, 3. Svoj právny záver potom odôvodnil tým, že aplikujúc potom citované ustanovenia na súčasné

pomery účastníkov súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa prispievať
od 16.10.2013 na výživu odporkyne čiastkou 100,- Eur mesačne, ktorá predstavuje ani nie polovicu
sumy potrebnej na pokrytie jej odôvodnených potrieb v sume okolo 320,- Eur mesačne (resp. v sume
270,- Eur od začiatku druhého ročníka štúdia vzhľadom na pokles nákladov o 50,- Eur mesačne naubytovanie). Vyššou sumou navrhovateľ nie je schopný odporkyni prispievať, preto súd vo zvyšku jej
vzájomný návrh zamietol. Rovnako súd zamietol návrh odporkyne aj pokiaľ žiadala zvýšiť výživné už
od 23.09.2013, pretože podľa § 77 ods. 1 druhej vety Zákona o rodine možno výživné priznať len

odo dňa začatia súdneho konania a odporkyňa podala vzájomný návrh na zvýšenie výživného na súd
dňa 16.10.2013. Súd vychádzal z toho, že výživné má prednosť pred inými výdavkami, a preto za
odôvodnené výdavky vzhľadom na povahu práce vykonávanej navrhovateľom nepovažoval výdavky na
internetové pripojenie, telefón a s nimi súvisiace úhrady poštovného. Za nevyhnutné u navrhovateľa
súd považoval výdavky v sume 115,25 Eur, teda po odpočítaní z jeho mesačnej mzdy 300,- Eur mu

zostáva okolo 180,- Eur, z ktorej sumy potom čiastkou 100,- Eur mesačne môže prispievať na výživu
odporkyne bez toho, že by bola ohrozená jeho vlastná výživa. Tvrdenia navrhovateľa o nemožnosti
zvýšiť si vlastným pričinením svoj príjem súd považuje za neopodstatnené, pretože jeho sedemročná
evidencia na úrade práce svedčí skôr o nezáujme o pracovné príležitosti. Navrhovateľ nie je nijak
zdravotne obmedzený v pracovnej spôsobilosti a ako jeden odborne vzdelaný a inteligentný človek
nemôže iba pasívne čakať, že zodpovedajúca práca za adekvátnu odmenu si ho nájde sama. Súd

nevykonal navrhovateľom požadované podrobnejšie dokazovanie ohľadne pomerov matky odporkyne,
pretože pokiaľ je vo vyššie uvedenom rozsahu v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu
odporkyne, je bezpredmetným aké sú osobné, majetkové a príjmové pomery matky pokrývajúcej zvyšok
nákladov na odôvodnené potreby odporkyne. Aj keď by sa totiž preukázalo, že matka odporkyne má
oveľa širšie možnosti prispievať na výživu (či už z dôvodu vyššieho než deklarovaného príjmu na

úrovni 700,- Eur mesačne, resp. lepších majetkových pomerov, atď.), nijako by to vzhľadom na zistené
pomery navrhovateľa neznižovalo rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Inými slovami, bez ohľadu na to,
či matka môže prispievať odporkyni vo väčšej miere, nemá to vplyv na rozsah vyživovacej povinnosti
navrhovateľa ako druhého z rodičov. Pokiaľ si matka vyživovaciu povinnosť plní v dostatočnom rozsahu,
súd bez návrhu odporkyne nemal podklad pre to, aby rozhodoval o jej vyživovacej povinnosti k odporkyni

ako na to poukazoval navrhovateľ. Súd tiež neskúmal z akého dôvodu odporkyňa nemá nárok na
sociálneštipendium,nakoľkototoštipendiumjelenpodpornýmnástrojomzostranyštátu,ktoréhoúlohou
nie je suplovať prioritnú zákonnú vyživovaciu povinnosť rodiča. To sú odpovede na otázky navrhovateľa
nastolené v odvolaní, prečo sa súd sústredil iba na neho ako na otca a nie aj na matku odporkyne. V
závere odôvodnenia rozsudku okresný súd odôvodnil a vyčíslil zameškané výživné a výrok o náhrade

trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý nesúhlasil so
zvýšením výživného ako určil prvostupňový súd, zvýšené výživné považoval za neprimerané, vysoké,
neopodstatnenéanaopakžiadal,abysúdvyhoveljehonávrhuocelkovézrušenievyživovacejpovinnosti
voči odporkyni, žiadal o zrušenie rozsudku prvostupňového súdu a zamietnutie predmetnej žaloby

odporkyne o zvýšenie výživného, pretože je neopodstatnená, zištná, podvodná a zlatokopecká.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v odvolacom konaní podľa § 212 a nasl.
O.s.p., a rozhodol postupom v súlade s ust. § 156 ods. 3 v spojitosti s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
ústneho pojednávania, keď po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že je vecne

správne, a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu, ktoré je
jasné a zrozumiteľné, a preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti
odôvodnenia písomného vyhotovenia prvostupňového rozsudku. Odvolací súd len dodáva, že súd
prvého stupňa vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil v

súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k správnemu právnemu záveru.

V odvolacom konaní odvolateľ úspešný nebol, náhrada trov odvolacieho konania by náležala odporkyni,
ktorej však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol, že odporkyni
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (§ 224 v spojitosti s § 142 ods. 1 O.s.p.).Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.