Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. apríl 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/33/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111221454
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3111221454.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľa

Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO 36 854 140, zast. Mgr.
Miroslavom Vilímom, advokátom, Bratislava, Michalská 9 proti odporcovi J. R., trvale bytom W., O. 2,
štátnemu občanovi Slovenskej republiky o zaplatenie 846,82 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 23,74 eur s 9% ročným úrokom z omeškania
od 1.6.2010 do zaplatenia, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 376,26 eur od 1.6.2010 do 7.2.2014
a 3,75% ročný úrok z omeškania zo sumy 376,26 eur od 8.2.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní po
právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi riadny úrok vo výške 17,57 eur a úrok z omeškania

vo výške 3,26 eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

III. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi poplatky vo výške 64,72 eur s 9% ročným úrokom
z omeškania od 1.6.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

IV. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 4.2.2015, č.k. 19Co/560/2014-118 bol zrušený rozsudok
OkresnéhosúduTrenčínzodňa12.2.2014,č.k.12C/33/2012-92včastizamietajúcehovýrokuivovýroku
o náhrade trov konania a vec bola v tejto časti vrátená na ďalšie konania.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.2.2014, č.k. 12C/33/2012-92 bol odporca zaviazaný
zaplatiťnavrhovateľoviistinu376,26eurs5,25%ročnýmúrokomzomeškaniaod8.2.2014dozaplatenia
a vo zvyšnej časti bol návrh zamietnutý.

Odvolací súd uviedol, že treba prisvedčiť názoru navrhovateľa, že na uzavretú zmluvu sa zákon č.
258/2001 Z. z. nevzťahuje, absencia neuvedenej konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona) nemá
za následok, že tzv. kontokorentný úver je bez úrokov a bez poplatkov. V tomto smere je názor
okresného súdu neprávny. Aj keď sa na daný záväzkový vzťah nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z., ide
o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Z obsahu spisu vyplynulo, že odporca nezaplatil splatný záväzok, a preto navrhovateľ zosplatnil úver,listom zo dňa 2.6.2010. Ako vyplýva oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 2.6.2010 (č.l. 15 spisu),
splatný záväzok vznikol neuhradením úrokov, poplatkov a úrokov z omeškania, ktoré vyplývajú z
Dodatku o povolenom čerpaní k zmluve o "osobnom konte Plus" (?).Tvrdenia navrhovateľa v žalobnom

návrhu o tom, že odporca poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, a preto navrhovateľ pristúpil k
zosplatneniu úveru, čím vyhlásil celú pohľadávku za splatnú, sú v rozpore s obsahom oznámenia o
zosplatnení úveru zo dňa 2.6.2010, ktorý mal vzniknúť len neuhradením úrokov, poplatkov a úrokov
z omeškania. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou okresného súdu zistiť, z čoho pozostáva
žalovaná istina 400,- eur a čím je tvorená požadovaná suma debetná zostatku, lebo len tak je možné

preskúmaťdôvodnosťpožadovanéhonároku.Bremenotvrdenia,tiežajbremenodôkazné,totižzaťažuje
navrhovateľa. Pokiaľ ide o ďalšiu časť nároku navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ požaduje popri istine
aj dojednaný úrok z úveru, odvolací súd len pripomína, že súdnou praxou sa ustálilo, že dohodnuté
úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník
v omeškaní a musí platiť len úroky z omeškania, čo by v opačnom prípade znamenalo dvojnásobné
zaťaženie spotrebiteľa, a to jednak v podobe úrokov z úveru a jednak úrokov z omeškania, čo by

znamenalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Po termíne splatnosti dlhu (zosplatnení
celého úveru) nevzniká nárok na úrok z úveru. Rovnako neobstojí priznanie úrokov z omeškania z
úrokov, ktoré navrhovateľ požaduje, keďže súdna prax sa jednoznačne priklonila k zákazu anatocizmu
(t.j. úrokov z úrokov). Keďže zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu sa vzťahuje aj na tú časť
zamietajúcehorozhodnutia,týkajúcehosaúrokovzomeškania,ktorésúdomprvéhostupňabolipriznané

len vo výške 5 %, bude povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať sa aj touto časťou žalobného návrhu
navrhovateľa.

Navrhovateľ sa žalobou, doručenou súdu dňa 8.9.2011, domáhal od odporcu zaplatenia istinu 846,82
eur, 15% ročného úroku z úveru zo sumy 400,- eur od 28.6.2001 do zaplatenia, 9% ročného úroku
z omeškania zo sumy 400,- eur od 28.6.2011do zaplatenia, 9% ročného úroku z omeškania zo

sumy 155,54 eur od 28.6.2011 do zaplatenia a 25% ročného úroku z omeškania zo sumy 145,72
eur od 1.7.2011 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 14.9.2009 uzavrel s odporcom Zmluvu o bežnom
účte a o poskytovaní MAXIKONTA a dňa 30.11.2009 Dodatok k tejto zmluve, na základe, ktorého
poskytol odporcovi peňažné prostriedky formou povoleného debetného zostatku na bežnom účte (ďalej
len kontokorentný úver) do výšky úverového limitu 400,- eur. Nakoľko odporca poskytnutý úver

nesplácal riadne a včas a dlh nezaplatil ani po zaslaní poslednej výzvy zo dňa 4.5.2010, navrhovateľ
svojim Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 2.6.2010, vyhlásil celú svoju pohľadávku z úveru
dňom 31.5.2010 za splatnú a vyzval odporcu na jej zaplatenie. Ku dňu 27.6.2011 predstavovala istina
kontokorentného úveru vo výške 400,- eur, úroky z úveru vo výške 90,82 eur, úroky z omeškania vo
výške 145,56 eur, poplatky vo výške 64,72 eur, spolu 701,10 eur. Istina kontokorentného úveru bola v

súčasnosti úročená podľa Dodatku k zmluve úrokom vo výške 15% ročne, úroky a poplatky spolu 155,54
eur úrokom z omeškania vo výške 9% ročne. Ku dňu 30.6.2011 bol na bežnom účte debetný zostatok
vo výške 145,72 eur a je úročený 25% debetnou úrokovou sadzbou. Navrhovateľ žiadal aj náhradu trov
konania.

Odporca sa nezdržuje na mieste svojho bydliska, súdu sa nepodarilo zistiť adresu jeho súčasného

pobytu a zamestnania, preto mu súd podľa § 48 ods. 4 O.s.p. doručuje zásielky uložením v súdnom
spise.

Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávanie podľa 115a ods. 2 O.s.p., lebo išlo o drobný spor,
neprevyšujúci istinu 1.000,- eur (§ 200ea O.s.p.).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, zmluvy s dodatkom, históriu platieb,

obchodných podmienok a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ s odporcom uzavrel dňa 14.9.2009 Zmluvu o bežnom účte a o poskytovaní MAXIKONTA
a dňa 30.11.2009 Dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého poskytol odporcovi peňažné prostriedky
formou povoleného debetného zostatku na bežnom účte (ďalej len kontokorentný úver) do výšky
úverového limitu 400,- eur po dobu účinnosti tohto dodatku, pričom suma peňažných prostriedkovbude úročená úrokovou sadzbou 15% p.a. a suma, o ktorú bude prekročený povolený debetný zostatok
úrokom z omeškania vo výške 25% p.a. Ďalšie podmienky neboli v Dodatku dohodnuté.

Navrhovateľ v žalobe (na č.l. 2 spisu) uviedol, že istina kontokorentného úveru bola 400,- eur, k tomu

úroky z úveru vo výške 90,82 eur, úroky z omeškania vo výške 145,56 eur a poplatky vo výške 27.6.2011,
celkom spolu 701,10 eur ku dňu Posledného pokusu o zmier zo dňa 11.7.2011.

Navrhovateľ svojim Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 2.6.2010, vyhlásil svoju pohľadávku z úveru
odporcu dňom 31.5.2010 za splatnú a vyzval odporcu na jej zaplatenie.

Podľa vyčíslenia pohľadávky navrhovateľa na č.l. 83 spisu ku dňu zosplatnenia 31.5.2010 bola výška
nezaplatenej istiny 400,- eur, nezaplateného riadneho úroku vo výške 17,57 eur, nezaplateného úroku

z omeškania z istiny 8,75% ročne vo výške 3,26 eur, nezaplatených poplatkov 64,72 eur.

Súd posúdil žalobný návrh podľa nasledovných ustanovení:

Podľa 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na

platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy pri peňažnej pôžičke
možno dohodnúť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej

prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je
dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v
čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe
zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, účinného ku dňu uzavretia zmluvy, (1) záväzok

platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie
poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho
roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa
ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej
splátkysplatnéajúrokyztejtosplátky.(3)Dlžníkjeoprávnenývrátiťposkytnutépeňažnéprostriedkypred

dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov.

Súd zistil, že v prejednávanej veci účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o
bežnom účte dňa 14.9.2009, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka a spravuje sa ustanoveniami § 479 a nasl. Obchodného zákonníka podľa

§ 710 Obchodného zákonníka. Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje § 52a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia osobitného zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Napriek tomu, že predmetná zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v
zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa

a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a zák. č. 250/2007 Z.z. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá
veta Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, prikazuje aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti spotrebiteľa, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie

ako príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
predstavuje obmedzenie pre použitie ustanovení Obchodného zákonníka, a to aj napriek charakteru
úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka. Uvedené znamená, že
Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na
obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda sa týka konečnej splatnosti riadnych
úrokov úprava bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v ust. § 658 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a v § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Kým Obchodný zákonník v čase
uzatvorenia zmluvy konečnú splatnosť riadnych úrokov stanovuje do dňa splatenia úveru, Občiansky
zákonník takúto splatnosť neumožňuje, ale iba do doby splatnosti pôžičky. Úprava obsiahnutá v
Občianskom zákonníku je teda v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia. Tejto výhodnejšej úpravy
sa spotrebiteľ vzdať nemohol. Vychádzajúc však z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, platnej v čase

uzavretia zmluvy, na základe § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bolo potrebné na spotrebiteľskú
zmluvu aplikovať § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže táto úprava bola pre spotrebiteľa
výhodnejšia.

Zuvedenéhodôvodusúdaplikovalnadanývzťahpriaznivejšiuprávnuúpravuprespotrebiteľaazaviazal
odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi zostatok dlhu vyčíslený navrhovateľom ku dňu splatnosti

31.5.2010 podľa vyčíslenia na č.l. 83 spisu vo výške nezaplatenej istiny 400,- eur, nezaplateného
riadneho úroku vo výške 17,57 eur, nezaplateného úroku z omeškania z istiny 8,75% ročne vo
výške 3,26 eur, nezaplatených poplatkov 64,72 eur. Vo zvyšnej časti považoval nárok navrhovateľa za
nedôvodný. Keďže I. rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12.2.2014 bola právoplatne navrhovateľovi
priznaná istina 376,26 eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 8.2.2014 do zaplatenia, súd mu

týmto II. rozhodnutím priznal vzniknutý rozdiel. Teda išlo o zvyšok istiny (400 - 376,26=) 23,74 eur.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal navrhovateľovi od nasledujúceho dňa po
zosplatnení pohľadávky zákonný úrok z omeškania 9% ročne z istiny 400,- eur a poplatkov vo výške
64,72 eur spolu oboma rozhodnutiami. V časti úrokov z omeškania z istiny súd priznal navrhovateľovi
rozdiel medzi právoplatne priznaným úrokom a 9% ročným úrokom z omeškania z istiny 400,- eur od

1.6.2010 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Vzhľadom na súdnu prax zakazujúcu anatocizmus (t.j. požadovanie úrokov z omeškania z riadnych
úrokov) z dôvodu, že riadne úroky sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom
pohľadávky a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznáva nárok na úroky z omeškania iba z plnenia
z hlavného peňažného záväzku, súd nepriznal navrhovateľovi úroky z omeškania z vyčíslených úrokov

z omeškania a riadneho úroku a v tejto časti návrh zamietol ako nedôvodný.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj úrok
z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku stanovuje vykonávací
predpis.Vykonávacímpredpisomjenariadenievládyč.87/1995Z.z.,podľaktorého(§3)je výškaúrokov

z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. súd nepriznal pomerne úspešným a neúspešným účastníkom náhradu trov
konania. Navrhovateľ žaloval istinu 846,82 eur s prísl. a bola mu priznaná obomi rozhodnutia tunajšieho
súdu spolu istina 400,- eur s prísl.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.